Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/16/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.

Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci ţalobcu: M. S., S., so sídlom H., V., zastúpený advokátkou Mgr. O. B.,

Advokátska kancelária so sídlom G., B., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej

republiky, Nová ulica č. 13, 975 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a

rozhodnutia ţalovaného č. I/224/10916-73511/2009/990268-r z 23. júla 2009, o odvolaní

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -78 zo 16. februára 2010,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.

-78 zo 16. februára 2010, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. -78 zo 16. februára 2010, zamietol

ţalobu ţalobcu proti, ktorým, podľa o správe

daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon

o správe daní“), bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)

2

za zdaňovacie obdobie február 2007 v celkovej sume 2 614,48 €, z dôvodu porušenia § 47

ods. 1 a 3 v nadväznosti na § 8, § 49 ods. 2 písm. d/ v nadväznosti na § 49 ods. 7 písm. a/ c/

a d/ o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o DPH“), z toho dôvodu, ţe dodal tovar do tretej krajiny a nepreukázal jednotným

colným vyhlásením jeho oslobodenie od dane, keď odpočítal daň z prenájmu osobného

automobilu, keď daň zo stravovania na školení a daň zaplatenú aţ v marci 2007.

Po preskúmaní predmetného rozhodnutia ako aj postupu správneho orgánu v rozsahu

vymedzenom ţalobou, keďţe ţalobca napadol rozhodnutie ţalovaného iba v časti týkajúcej sa

dodania tovaru do tretej krajiny a nepreukázania jednotnej colnej deklarácie, dospel krajský

súd k záveru, ţe toto rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom.

Z obsahu administratívnych spisov krajský súd zistil, ţe časti rozhodnutia týkajúcej sa

dodania tovaru do tretej krajiny a nepreukázania jednotnej colnej deklarácie, na základe

oznámenia Colného úradu Trenčín zo 16. apríla 2008 správca dane vykonal u ţalobcu daňovú

kontrolu na DPH za obdobie január aţ december 2007, ktorú začal 17. decembra 2008.

O zisteniach z daňovej kontroly vypracoval Protokol č. /MAT z 10. mar-

ca 2009 a dodatok č. 1. z 26. marca 2009 (z dôvodu vyjadrenia sa ţalobcu), ktorý bol

prerokovaný s daňovým subjektom 27. marca 2009.

Ţalobca ako daňový subjekt sa v kontrolovanom období zaoberal opracovaním

a povrchovou úpravou kovov a svoje výrobky vyváţal aj do tretích krajín. V súvislosti s touto

činnosťou v kontrolovanom zdaňovacom období vystavil, okrem iných, aj štyri faktúry za

dodávky tovarov pre odberateľov v U. v celkovej hodnote DPH 15 760,52 Sk

(fa č. X., U., č. X.M. H., U., fa č. X.,U. a č. X., U.). K uvedeným faktúram za dodávky

tovarov do tretích krajín chýbali písomné colné vyhlásenia o prepustení tovaru do colného

reţimu vývoz, v ktorých je potvrdený colným orgánom výstup tovaru z územia Európskych

spoločenstiev (ďalej len „JCD“), čo je jednou z podmienok oslobodenia od dane pri vývoze

do tretieho štátu stanovený v § 47 ods. 1, 3 zákona o DPH.

Ţalobca toto pri daňovej kontrole a ani 21 mesiacov po skončení zdaňovacieho

obdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie od dane pri vývoze tovaru, nevedel predloţiť, a preto

podľa názoru krajského súdu dodanie tohto tovaru bolo potrebné povaţovať za dodanie tovaru

podľa § 8 zákona o DPH a daň z neho vyplývajúcu k celkovej dani zo zdaniteľných obchodov

daňového priznania pripočítať.

3

Krajský súd poukázal na to, ţe JCD v ktorom je potvrdený colným orgánom výstup

tovaru z územia Európskych spoločenstiev (ďalej len „ES“) musí mať platiteľ, v súlade

s platným článkom 131 Smernice rady č. 2006/112/ES, ktorá upravuje oslobodenie od dane

vyvezeného tovaru do tretích štátov, teda mimo územia ES v spojitosti s ust. § 47 ods. 1, 3

zákona o DPH platného v čase posudzovanej veci, k dispozícii najneskôr do konca šiesteho

mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie od

dane pri vývoze tovaru.

Podľa názoru krajského súdu ide o jednu z hmotnoprávnych podmienok na

oslobodenie od dane podľa tohto ustanovenia (druhou je doklad o odoslaní alebo preprave

tovaru) a neobstojí argumentácia ţalobcu, ţe colné orgány akceptujú alternatívny doklad

preukazujúci vývoz dodaného tovaru do tretej krajiny, a to faktúru potvrdenú príjemcom

v tretej krajine, keďţe daňové konanie je špecifické administratívne konanie upravené

procesným predpisom, a to zákonom o správe daní a hmotnoprávnym predpisom, pokiaľ ide

o zákon o DPH, ktorý jasne formuluje podmienky pri oslobodení dane v súvislosti s vývozom

tovaru do tretích štátov. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, ţe odoslanie alebo

preprava tovaru do tretieho štátu podlieha oslobodeniu od dane len vtedy, ak sú preukázané

obe tieto podmienky súčasne.

Z predloţených dokladov však vyplýva, ţe sa neuskutočnilo colné konanie o vývoze

tovaru z colného územia Slovenska, a preto je podľa názoru krajského súdu správny záver

oboch daňových orgánov, ţe dodanie tovaru podľa faktúr špecifikovaných v rozhodnutí, treba

povaţovať za dodanie tovaru podľa § 8 zákona o DPH v spojitosti s § 13 zákona o DPH.

Pokiaľ ţalobca v ţalobe poukazoval na Šiestu smernicu Rady č.77/388/EHS

o spoločnom systéme DPH (ďalej len „Šiesta smernica“), krajský súd poukázal na to, ţe

dňom 1. januára 2007 nadobudla účinnosť Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006

(ďalej len „Smernica“), ktorá nahradila Šiestu smernicu, ktorá je záväzná, ako ostatne všetky

smernice Rady EU, pre kaţdý členský štát, pokiaľ ide o dosiahnutie výsledku. Zákon o DPH

je vypracovaný v súlade s touto Smernicou (a do 31. decembra 2006 bol v súlade so Šiestou

smernicou).

Pokiaľ ţalobca argumentoval rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len

„ESD“) uvedenými v ţalobe ku kaţdému prípadu, krajský súd poukázal na to, ţe závery

citovaných rozhodnutí nie je moţné aplikovať na prejednávanú vec, keďţe riešia inú

problematiku spornú medzi účastníkmi konania, resp. v inom časovom období.

Taktieţ nebolo moţné podľa názoru krajského súdu zohľadniť ani námietku ţalobcu,

4

pokiaľ ide o výklad ust. § 47 zákona o DPH v spojitosti s Metodickým pokynom Daňového

riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „DR SR“) k vývozu tovaru a sluţieb

vypracovaného pre daňové orgány v súvislosti s uplatňovaním DPH podľa tohto ustanovenia,

nakoľko ide o právny predpis niţšej právnej účinnosti a zákon má vţdy prednosť pred

interným predpisom správneho orgánu.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalobca a ţiadal, aby odvolací

súd rozhodnutie krajského súdu zmenil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie

a rozhodnutie, resp. zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vo veci dodatočného vyrubenia DPH poukázal na to, ţe napriek nahradeniu Šiestej

Smernice Smernicou, sa právna argumentácia uvedená v rozsudku ESD „C.“ vzťahuje i na

prípad rozhodnutia napadnutého ţalobou, nakoľko znenie článkov Šiestej Smernice,

z ktorých vychádza rozsudok C., je obsahovo rovnaké, ako znenie článkov Smernice. Preto

podľa jeho názoru nie je ţiaden dôvod, aby sa výklad uplatnený v rozsudku C. neaplikoval

i na prípad oslobodenia od dane uvedený v napadnutom rozhodnutí ţalovaného, ako

i Daňového úradu Vráble.

Podľa názoru ţalobcu, krajský súd pochybil, keď sa v napadnutom rozsudku stotoţnil

s názorom ţalovaného, ţe rozsudok C. rieši inú problematiku spornú medzi účastníkmi,

pretoţe meritom veci v rozsudku C. bolo to, či si členské štáty EU môţu v rámci stanovenia

podmienok pre uplatňovanie oslobodenia, stanoviť formálne podmienky, pri nesplnení

ktorých môţu odmietnuť oslobodenie pri dodávke, ktorá splnila materiálne podmienky pre

oslobodenie. Z rozhodnutia ESD vyplýva, ţe takáto vnútroštátna úprava ide nad rámec toho,

čo členským štátom Smernica umoţňuje. To ţe sa v danom prípade jednalo o oslobodenie

intrakomunitárneho dodania a nie vývozu tovaru, bolo pre meritum veci podľa názoru

ţalobcu irelevantné. Podstatnou časťou citovaného rozhodnutia pre tento prípad je totiţ to, ţe

plnenia majú byť zdanené s ohľadom na ich objektívne charakteristiky, teda keď je nesporné,

ţe dodávka bola skutočne vykonaná.

Túto svoju argumentáciu doplnil aj odvolaním sa na rozsudok nemeckého

„Bundesfinanzhof“ (Spolkový finančný dvor, ďalej len „SFD“) z 28. mája 2009 č. v R

23/08, v ktorom SFD dospel k záveru, ţe tak intrakomunitárne dodania, ako aj vývozy tovaru,

5

sú na základe prepravy alebo zaslania tohto tovaru pri dodaní z tuzemska do zahraničia

(územie ES alebo tretích krajín) oslobodené. Reţim oslobodenia pri intrakomunitárnom

dodaní nahradil systém dovozov a vývozov medzi štátmi spoločenstva, t.j. ide o ten istý

reţim, ale v rámci štátov ES, a tak pri intrakomunitárnych dodaniach, ako aj pri vývoze tovaru

sa oslobodenie od dane uplatňuje preukázaním splnenia podmienok pre oslobodenie.

Podľa názoru ţalobcu, ţalovaný v daňovom konaní nespochybnil uskutočnenie vývozu

tovaru ţalobcom do tretej krajiny, a preto poţadovanie predloţenia JCD ţalovaným v zmysle

§ 47 ods. 3 zákona o DPH, ako jediného dôkazu splnenia hmotnoprávnej podmienky na

oslobodenie od DPH, t. j. dodania tovaru na územie tretieho štátu, je obmedzujúcim

spôsobom preukazovania splnenia tejto podmienky a v tejto časti ide zákon o DPH nad rámec

Šiestej Smernice, ako aj Smernice, a zabraňuje oslobodeniu od DPH napriek splneniu

zákonných predpokladov, keď preukázanie splnenia hmotnoprávnej podmienky povyšuje nad

jej skutočné splnenie.

Ţalobca tieţ uviedol, ţe v danom prípade bol tovar dodávaný s podmienkou EX-

WORKS (Incoterms), teda závodu (tovar je dodaný v závode predávajúceho – ţalobcu

dopravcovi /špeditérovi odberateľa). Export je teda v tomto prípade zabezpečovaný

kupujúcim, konkrétne špedičnou firmou zabezpečenou odberateľom (kupujúcim). Medzi

touto špedičnou firmou a predávajúcim (ţalobcom) nie je ţiaden zmluvný vzťah, a je preto

ťaţké získať späť akékoľvek doklady a potvrdenia, a to nielen z dôvodu neochoty alebo

zanedbania povinností niektorej zo strán, ale väčšinou z dôvodu ich straty, ako to bolo

i v prípade, na ktorý sa vzťahuje táto ţaloba.

Ţalovaný sa k odvolaniu vyjadril podaním z 21. apríla 2010, v ktorom ţiadal rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, ţe ţalobca v odvolaní uvádza

totoţné dôvody aké boli uvedené v ţalobe, ku ktorým sa ţalovaný uţ podrobne vyjadril

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta

prvá , bez nariadenia pojednávania, podľa a v spojení s

ods.1 veta prvá s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

6

Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je

moţné vyhovieť.

Rozsudok bol verejne vyhlásený 9. decembra 2010 podľa a

v spojení s veta prvá .

Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade je posúdenie zákonnosti postupu

a rozhodnutia ţalovaného, ako odvolacieho orgánu v daňovej veci, ktorý preskúmaval

platobný výmer správcu dane, ktorým bol určený ţalobcovi ako platiteľovi dane rozdiel DPH

za zdaňovacie obdobie február 2007 vo výške 78 764 Sk v tej časti, v ktorej ţalobca dodal

tovar do tretej krajiny a nepreukázal jednotným colným vyhlásením jeho oslobodenie od dane

podľa § 47 ods. 3 zákona o DPH.

Podľa § 47 ods. 1 oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo

prepravený predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu.

Podľa § 47 ods. 3 odoslanie alebo prepravenie tovaru do miesta určenia na území

tretieho štátu podľa odsekov 1 a 2 je platiteľ povinný preukázať písomným colným

vyhlásením o prepustení tovaru do colného reţimu vývoz, v ktorom je potvrdený colným

orgánom výstup tovaru z územia Európskych spoločenstiev, a dokladom o odoslaní alebo

preprave tovaru. Platiteľ musí mať k dispozícii písomné colné vyhlásenie o prepustení tovaru

do colného reţimu vývoz najneskôr do konca šiesteho mesiaca nasledujúceho po skončení

zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie od dane pri vývoze tovaru.

Podľa čl. 131 Smernice, oslobodenia od dane ustanovené v kapitolách 2 aţ 9

sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia Spoločenstva a v súlade

s podmienkami, ktoré členské štáty stanovia na účely zabezpečenia správneho a

jednoznačného uplatňovania tohto oslobodenia od dane a na účely predchádzania

akýmkoľvek moţným daňovým únikom, vyhýbaniu sa dani alebo zneuţitiu dane.

Podľa čl. 146, ktorý sa týka oslobodenie od dane pri vývoze, bod 1. písm. a/ členské

štáty oslobodia od dane dodanie tovaru, ktorý je zaslaný alebo prepravený predávajúcim alebo

na jeho účet do miesta určenia mimo Spoločenstva;

7

Podľa čl. 147 ods. 2 druhý pododsek vývoz sa preukazuje faktúrou alebo iným

dokladom slúţiacim ako faktúra, ktorý potvrdí colný úrad, ktorým tovar opustil Spoločenstvo.

Odvolací súd sa stotoţnil s názorom krajského súdu vyjadrenom v napadnutom

rozsudku v celom rozsahu, nakoľko krajský súd sa podrobne vysporiadal so všetkými

námietkami uvádzanými ţalobcom v ţalobe a na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje za

potrebné doplniť nasledovné:

Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 47 ods.1 zákona o DPH, platného

v rozhodnom zdaňovacom období, ustanovil hmotnoprávne podmienky, na základe ktorých

priznáva oslobodenie od DPH tak, ţe oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je

odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území

tretieho štátu.

Súčasne v právnej norme ustanovenej v § 47 ods. 3 ustanovuje podmienky, za splnenia

ktorých daňovému subjektu vzniká právo na oslobodenie od dane. V tomto prípade je

nevyhnutnou podmienkou oslobodenia od DPH preukázanie tej skutočnosti, ţe tovar bol

vyvezený mimo územia Spoločenstva, nakoľko len a len vývoz tovaru mimo územia

Spoločenstva je dôvodom na oslobodenie od DPH.

Zo samotnej Smernice vyplýva, ţe vývoz tovaru je potrebné určitým spôsobom

preukázať, konkrétne potvrdením faktúry alebo iného relevantného dokladu colným úradom,

ktorým tovar opustil Spoločenstvo. Preto ak zákonodarca priamo v skutkovej podstate

právnej normy ustanovuje, ţe odoslanie alebo prepravenie tovaru do miesta určenia na území

tretieho štátu podľa odsekov 1 a 2 je platiteľ povinný preukázať písomným colným

vyhlásením o prepustení tovaru do colného reţimu vývoz, v ktorom je potvrdený colným

orgánom výstup tovaru z územia Európskych spoločenstiev, tzv. dôkaz o vývoze, platiteľ

musí mať k dispozícii písomné colné vyhlásenie o prepustení tovaru do colného reţimu

vývoz.

Z výsledkov vykonaného dokazovania v danej veci však vyplýva, ţe ţalobca

správcovi dane nevedel predmetný doklad predloţiť a v priebehu daňovej kontroly a ani

dodatočne v priebehu daňového konania poţadovaný doklad nepredloţil.

8

Pokiaľ ţalobca v odvolaní tvrdil, ţe správny orgán nespochybňoval vývoz tovaru do

tretej krajiny, toto tvrdenie nemá oporu v administratívnom spise, nakoľko z protokolu

o miestnom zisťovaní vyplýva iba tá skutočnosť, ţe bola preukázaná preprava tovaru a úhrada

týchto faktúr zahraničnými osobami, t. j. boli predloţené iba účtovné doklady. Vývoz tovaru

zo Spoločenstva však preukázaný nebol a to nielen tým, ţe nebol predloţený JCD, ale ani iný

relevantný doklad o tom, ţe tovar bol vyvezený (napr. rozhodnutie z tretej krajiny, ţe tovar

tam bol preclený, alebo iný vierohodný doklad o tom, ţe tovar vystúpil v tretej krajine).

Odberateľom podpísaná faktúra spolu s výpisom z účtu dodávateľa na preukázanie

týchto skutočností nemôţe postačovať, nakoľko ako bolo uvedené vyššie ide len o účtovné

doklady platiteľa.

Odvolací súd súhlasí s námietkami ţalobcu týkajúcimi sa rozsudku ESD č. C. „ A..

C.“ a jeho aktuálnosti v súvislosti s prijatím Smernice, a za určitých okolností aj s jeho

aplikovateľnosťou na prípad ako je tento.

Avšak, je plne v súlade s týmto rozsudkom postup správnych orgánov v danom

prípade, pretoţe tak rozsudok ESD ako aj rozhodnutie SFD vychádza z predpokladu, ţe

predloţenie určitého konkrétneho formálneho dôkazu môţe byť opomenuté, pokiaľ platiteľ

iným relevantným spôsobom preukáţe, ţe skutočne došlo k naplneniu hmotnoprávnych

podmienok pre oslobodenie od DPH.

V tejto súvislosti dáva odvolací súd ţalobcovi do pozornosti, ţe aj v rozsudku

z 28. mája 2009 SFD vyslovil, ţe podnikateľ musí poskytnúť dôkaz vo forme dokladu (dôkaz

o vývoze tovaru) a dôkaz vo forme záznamu (účtovný doklad) a ak splní tieto dôkazné

povinnosti, je oprávnený klasifikovať dodávku ako oslobodenú od dane (bod 15. a 16.

rozsudku). S odvolaním sa na rozsudok ESD vo veci C. ďalej v bode 18. hovorí, ţe dodávka,

ktorá spĺňa materiálne poţiadavky na oslobodenie, je oslobodená od dane, aj ak daňovník

nesplnil určité formálne poţiadavky, pokiaľ porušenie týchto formálnych poţiadaviek nie je

prekáţkou poskytnutia dostatočného dôkazu, ţe materiálne poţiadavky boli splnené.

Ďalej potom v bode 26. konštatuje, ţe vývozné dodávky celkove, napriek nesplneniu

dôkazných povinností sú oslobodené od dane, ak sa na základe objektívnej dôkaznej situácie

zistí, ţe sú splnené predpoklady pre vývoznú dodávku. Za takýto predpoklad však nepovaţuje

predloţenie účtovného dokladu, ktorý ţalobcovia poskytli v konaní pred FS a s poukazom na

to, ţe FS vychádzal z iných princípov (bod 27.), a iba s odôvodnením, ţe ţalobcovia poskytli

9

v konaní pred FS účtovný doklad, vyhlásil, ţe boli splnené predpoklady pre oslobodenie od

dane a vyhovel ţalobe, SFD dospel k záveru, ţe je potrebné rozsudok FS zrušiť.

V danom prípade, ako uţ bolo povedané vyššie, je hmotnoprávnym predpokladom

oslobodenia od DPH preukázanie skutočnosti, ţe tovar bol skutočne vyvezený, pričom

v súlade s komunitárnym právom sa táto okolnosť preukazuje dokladom o vývoze, na ktorom

prepustenie z colného reţimu potvrdzuje štátom poverená autorita – príslušný colný orgán.

Vydaniu JCD predchádza colné konanie, ktoré pozostáva z viacerých krokov, výsledkom

ktorého je JCD potvrdené výstupnou colnicou.

Odvolací súd pripúšťa, ţe výnimočne môţu nastať okolnosti, keď platiteľ nemôţe

predloţiť poţadovaný JCD formulár, avšak, v takom prípade musí predloţiť iný dôkaz

o vývoze tovaru a tým nad všetku pochybnosť preukázať, ţe došlo k naplneniu

hmotnoprávnej podmienky oslobodenia od DPH pri vývoze tovaru, t. j. k samotnému vývozu

tovaru. V celom administratívnom konaní ţalobca nezdôvodnil, prečo nepredloţil poţadované

JCD a to ani v dodatočnej lehote, aţ v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa sa objavila

ničím nekonkretizovaná poznámka, ţe tieto doklady predloţiť nemohol z dôvodu ich straty.

Preto sa touto poznámkou v odvolacom konaní nezaoberal.

Poţadovanie predloţenia dôkazu o vývoze zo strany správnych orgánov nemôţe byť

povaţované za formalizmus, ktorý je v rozpore so zásadami daňového konania, prípadne ide

nad rámec Smernice, nakoľko porušenie týchto ţalobcom označovaných „formálnych“

poţiadaviek je prekáţkou poskytnutia dostatočného dôkazu, ţe materiálne poţiadavky na

oslobodenie od dane boli splnené.

Z uvedených dôvodov sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţnil s rozhodnutím

Krajského súdu v Nitre a nepovaţoval námietky ţalobcu za dôvodné, nakoľko dospel

k záveru, ţe postup ţalovaného a napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, keďţe

zistenie skutkového stavu bolo dostatočné na posúdenie veci zamietnutie ţaloby krajským

súdom podľa a preto napadnutý rozsudok podľa a ako

správny potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkom ich náhradu

nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný a ţalovanému trovy nepatri zo zákona.

10

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 09. decembra 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská