Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e51/365360.a5f241.pdf
PDF · 165.48 KB
No categories available
8Sžo/376/2009
Najvyšší súd 8Sžo/376/2009
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny
Berthotyovej PhD., v právnej veci žalobcu: A.. K., zast. Advokátskou kanceláriou G., s.r.o.,
so sídlom J., IČO X., za ktorú koná JUDr. M. G., advokát, proti žalovanej: Slovenská
obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v
Bratislave, Prievozská 32, poštový priečinok 29, Bratislava, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. P/0142/05/2007 zo dňa 23.07.2007, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/16/2008 – 43 zo dňa 26.05.2009 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.
21S/16/2008 – 43 zo dňa 26. mája 2009, p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 21S 16/2008 – 43 zo dňa 26.05.2009 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej
č. P/0142/05/2007 zo dňa 23.07.2007, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola žalobcovi podľa § 24 ods. 1
zák. č. 634/1992 Zb. ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej v texte
2
rozsudku len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) uložená pokuta vo výške 10 000 Sk z dôvodu
porušenia § 3 ods. 1 písm. b/, § 4 ods. 1, § 9 ods. 4 a § 14 ods. 2 písm. d/ zákona o ochrane
spotrebiteľa.
V dôvodoch predmetného rozsudku krajský súd uviedol, že žalobca bol subjektom,
ktorý poskytoval ubytovacie služby, mal teda postavenie predávajúceho a zároveň tieto služby
poskytoval bez príslušného oprávnenia. Krajský súd sa nestotožnil s obranou žalobcu, ktorý
sa bránil tým, že nie je podnikateľom, najmä s poukazom na jeho korešpondenciu
so spotrebiteľkou, ktorej bol predmetný objekt prenajatý. Žalobca v mailovej pošte zo
dňa 10.12.2006 uviedol, že spotrebiteľka nebola jeho prvým a jediným hosťom, tak ako to
tvrdil pri výkone kontroly. Krajský súd taktiež poukázal na webovú stránku W..C..S., najmä
s ohľadom na jej charakter, zameranie a informácie, ktoré poskytuje, nemožno ju považovať
za stránku vytvorenú len za účelom prieskumu trhu a prípadného neskoršieho podnikania, ako
to tvrdil žalobca.
Taktiež krajský súd uviedol, že bolo zvláštne vyberať rekreačný poplatok, ktorý
možno nájsť medzi dodatkom k cenám pobytu, ak predmetné zariadenie nie je zatriedené
podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 419/2001 Z. z., ktorou sa
upravuje kategorizácia ubytovacích zariadení a klasifikačné znaky na ich zaraďovanie do tried
(ďalej v texte rozsudku len „Vyhláška“) a rovnako nie je otvorené a prevádzkované na
základe potrebných povolení. V ubytovacom zariadení žalobcu nebola dodržaná Vyhláška,
sám žalobca si predmetný objekt zatriedil do kategórie – ubytovanie v súkromí, v zariadení
žalobcu boli poskytované služby ubytovania bez rozhodnutia príslušného regionálneho radu
verejného zdravotníctva, ktorým by bolo povolené prevádzkovanie zariadenia.
Krajský súd ďalej uviedol, že žalobca porušil citované ustanovenia zákona o ochrane
spotrebiteľa, keďže jeho zariadenie nebolo zatriedené a zaradené do žiadnej kategórie, tak ako
to ustanovuje Vyhláška; sám žalobca vo svojich vyjadreniach k jednotlivým porušeniam
uvádzal, že si nie je vedomý žiadneho porušenia, keďže sa nepovažuje za podnikateľa,
opätovne namietal len tú skutočnosť že správne orgány nesprávne právne posúdili vec, keď na
jeho osobu a konanie aplikovali zákon o ochrane spotrebiteľa a považovali ho za
predávajúceho podľa § 27 tohto zákona.
Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na dikciu § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa,
ktorý pod pojem predávajúceho subsumuje i osoby, ktoré poskytujú služby aj bez potrebného
oprávnenia, teda postih osoby prevádzkujúcej podnikateľskú činnosť bez príslušného
oprávnenia bol opodstatnený, žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa postupoval
3
v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa a správne zistil skutkový stav a vyvodil právny záver
v tom zmysle, že kontrolovaný subjekt porušil uvedený právny predpis, na základe čoho mu
bola uložená pokuta primeraná k zistenému porušeniu zákona.
O trovách konania krajský súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu
nepriznal.
Proti predmetnému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc
sa jeho zmeny v intenciách podanej žaloby, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci na
ďalšie konanie.
V odvolaní uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Žalobca v žalobe uvádzal, že sa na neho nevzťahuje § 27 zákona o ochrane
spotrebiteľa, nakoľko C. prenajíma ako celok a v zmysle § 4 zák. č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (ďalej v texte rozsudku len „živnostenský zákon“) prenájom
nehnuteľností nie je podnikaním. Konajúci súd si však osvojil nesprávne stanovisko
žalovaného, že sa jedná o podnikanie, poskytovanie ubytovacích služieb. I keď súd vykonal
dokazovanie webovou stránkou W..C..S., ktorú vytvoril žalobca, vyvodil z tohto dokazovania
nesprávny záver najmä v tom, že nezohľadnil na tejto stránke v kolónke ceny uvedenú
informáciu, že C. sa prenajíma len ako celok. Keby navrhovateľ poskytoval ubytovacie služby
bez príslušného povolenia, musel by prenajímať jednotlivé izby rôznym záujemcom. Takúto
činnosť, ktorá by bola podnikaním, však žalobca nikdy nevykonával, nikdy neprenajímal
jednotlivé izby resp. lôžka a ak prenajal C., prenajímal ju len ako celok. Keďže C. je
nehnuteľnosťou, čo vyplýva z fotografie uvedenej na webovej stránke a je pevne spojená so
zemou, vzťahuje sa na ňu ust. § 4 živnostenského zákona. Keďže túto okolnosť súd opomenul
a osvojil si tvrdenie odporcu, pričom aplikoval § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa, tak aj jeho
ďalšie právne závery ohľadne aplikovania Vyhlášky sú chybné a nesprávne. Pri takejto
aplikácii uvedeného zákona by bol aj prenájom bytov, či už krátkodobý alebo dlhodobý,
podnikaním a aj pri absencii živnostenského oprávnenia by sa naň vzťahovali § 27 zákona
o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia Vyhlášky.
Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu vyjadrila tak, že navrhla napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Žiline potvrdiť.
4
Uviedla, že postih žalobcu je dôvodný, keďže vychádza zo skutkového stavu
uvedeného v inšpekčných záznamoch spísaných v dňoch 03.01.2007, 12.01.2007
a 02.02.2007, ktorý pokladala žalovaná za spoľahlivo zistený. Ohľadne námietok týkajúcich
sa nesprávnej aplikácie zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj Vyhlášky, poukázala žalovaná
na obsah svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 02.04.2008. Opätovne poukázala na skutočnosť,
že kontrolované zariadenie podľa jej názoru spĺňa požiadavky kategórie ubytovanie v súkromí
– objekt podľa bodu IV. a V. prílohy k Vyhláške, v zmysle ktorej ubytovanie v súkromí
predstavuje ubytovanie hostí (turistov) v izbách rodinných domov alebo v celom objekte,
napríklad dome, chalupe alebo C.. Ako vyplýva z vyjadrenia žalobcu k inšpekčnému záznamu
zo dňa 03.01.2007, toto zariadenie si napokon sám zaradil do kategórie ubytovanie v súkromí.
Žalovaná záverom uviedla, že konala na základe zákona a v medziach zákona, na
základe spoľahlivo zisteného stavu, skutkový stav bol správne právne posúdený a pokuta bola
žalobcovi uložená oprávnene a v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.
v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu
predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2
vety prvej O. s. p., s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní
vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09.12.2010 (§ 156
ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
5
Z obsahu priložených spisov odvolací súd zistil, že predmetom preskúmania je
rozhodnutie žalovanej č. P/0142/05/2007 zo dňa 23.07.2007, ktorým zamietla odvolanie
žalobcu a potvrdila rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom
v Žiline pre Žilinský kraj č. P/0142/05/2007 zo dňa 30.03.2007, ktorým rozhodnutím bola
žalobcovi, ktorý mal podľa § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa povinnosti predávajúceho, ak
prevádzkuje činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j. predáva
spotrebiteľovi výrobky a poskytuje služby, aj bez príslušného oprávnenia, pre nedodržanie
povinností predávajúceho
- poskytovať služby v kvalite podľa osobitného predpisu, keď ubytovacie zariadenie, C.
A., svojou vybavenosťou nezodpovedalo vyhláške Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky č. 419/2001 Z. z., ktorou sa upravuje kategorizácia ubytovacích
zariadení a klasifikačné znaky na ich zaraďovanie do tried (ďalej v texte rozsudku len
„Vyhláška“), nakoľko elektrické zásuvky neboli označené napätím
- zabezpečiť hygienické podmienky poskytovania služieb ustanovené osobitnými
predpismi, keď bolo zistené poskytovanie služieb bez rozhodnutia príslušného
regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorým by sa povolilo prevádzkovanie
zariadenia
- riadne informovať spotrebiteľa o vlastnostiach predávaných výrobkov a o charaktere
poskytovaných služieb, keď ubytovacie zariadenie, C. A., nebolo zaradené ani
zatriedené v zmysle Vyhlášky
- na vhodnom a trvale viditeľnom mieste prevádzkarne uviesť požadované údaje, keď
v označení prevádzkarne chýbala kategória a trieda ubytovacieho zariadenia,
čím bol porušený § 3 ods. 1 písm. b/, § 4 ods. 1, § 9 ods. 4 a § 14 ods. 2 písm. d/ zákon
o ochrane spotrebiteľa a uložená podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pokuta vo
výške 10 000 Sk.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný:
a) predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere alebo množstve a umožniť
spotrebiteľovi prekontrolovať si správnosť týchto údajov,
b) predávať výrobky a poskytovať služby v kvalite ustanovenej osobitnými
predpismi alebo v bežnej kvalite; ak kvalita nie je predpísaná alebo ustanovená
osobitným predpisom, môže predávajúci predávať výrobky v inej ako bežnej
kvalite, len ak spotrebiteľa upozorní na všetky rozdiely v kvalite. Bežnou
6
kvalitou sa rozumie kvalita, ktorá nie je ustanovená osobitnými predpismi
a výrobok alebo služba nevykazuje zjavné vady, na ktoré je predávajúci povinný
spotrebiteľa upozorniť,
c) predávať výrobky a poskytovať služby za ceny dohodnuté v súlade s cenovými
predpismi,
d) správne účtovať ceny pri predaji výrobkov alebo pri poskytovaní služieb.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný zabezpečovať
hygienické podmienky predaja výrobkov a poskytovania služieb ustanovené osobitnými
predpismi včítane opatrení uložených príslušnými orgánmi.
Podľa § 9 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný riadne
informovať spotrebiteľa o vlastnostiach predávaných výrobkov alebo charaktere
poskytovaných služieb, o spôsobe použitia a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré
vyplýva z jeho nesprávneho použitia alebo údržby, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou
službou. Ak je to potrebné s ohľadom na povahu výrobku, spôsob a dobu jeho používania, je
predávajúci povinný zabezpečiť, aby tieto informácie boli obsiahnuté v priloženom písomnom
návode a aby boli zrozumiteľné.
Podľa § 14 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa na vhodnom a trvale viditeľnom
mieste prevádzkarne musí byť uvedené
a) obchodné meno a sídlo,
b) meno a priezvisko osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne,
c) prevádzková doba určená pre spotrebiteľa,
d) kategória, skupina a trieda pohostinských prevádzkarní a ubytovacích zariadení.
Podľa § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa, povinnosti predávajúcich, výrobcov,
dovozcov alebo dodávateľov majú aj osoby, ktoré prevádzkujú činnosti uvedené v § 2
ods. 1 písm. b/ až e/ bez príslušného oprávnenia.
7
Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa
rozumie predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje
služby
Citované ustanovenie v súvislosti s pojmom „podnikateľ“ odkazuje na znenie § 2
ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, podnikateľom podľa
tohto zákona je:
a) osoba zapísaná v obchodnom registri,
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa
osobitných predpisov,
d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie
podľa osobitného predpisu.
Podľa § 2 zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon),
živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú
zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon), prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov je živnosťou, pokiaľ sa
popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom.
Predmetom právneho posúdenia, ktorým sa Najvyšší súd SR, konajúc o odvolaní
žalobcu, zaoberal bolo postavenie žalobcu v administratívnom konaní, teda či na jeho činnosť
bolo možné použiť ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže túto činnosť vykonával
bez živnostenského oprávnenia, dôvodiac, že spočívala len v prenájme nehnuteľnosti, ktorá
nie je v zmysle zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
živnosťou.
§ 27 zákona o ochrane spotrebiteľa teba vykladať tak, že tento právny predpis sa
použije aj na osoby, ktoré vykonávajú činnosti, na ktoré by inak, pri dodržaní
zákonného postupu, potrebovali určité oprávnenie.
8
Prenájom nehnuteľností sa nepovažuje za živnosť, ak nie sú popri prenájme
poskytované iné služby, ako základné služby spojené s prenájmom.
Inými službami spojenými s prenájmom možno rozumieť najmä služby ubytovacie
a stravovacie.
Nie je podstatnou otázkou, ako sa domnieval žalobca, či prenajímal celú C. alebo jej
časť, ale skutočnosť, či pri tejto činnosti boli poskytované aj služby iné, t. j. ubytovacie,
ako napríklad výmena uterákov, výmena posteľnej bielizne, poskytnutie hygienických potrieb
(mydlá), pričom ich poskytovanie nakoniec vyplýva aj z obsahu administratívneho spisu
žalovanej – inšpekčný záznam SOI zo dňa 12.01.2007.
Z povahy veci bez pochyby vyplýva, že žalobca poskytoval v ubytovacom zariadení,
C. A., prechodné ubytovanie, ktoré bolo dojednané na určitý čas za dohodnutú cenu, a preto aj
s poukazom na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 754 a nasl.), sa jednalo
o poskytovanie ubytovania, nie o prenájom nehnuteľnosti, pričom práve prechodnosť
ubytovania odlišuje tento právny vzťah od vzťahu nájomného.
Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca uskutočňoval činnosť, ktorú bolo možné
považovať za živnostenské podnikanie, a teda vykonávajúc túto bez príslušného oprávnenia,
v zmysle § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa bol povinný dodržiavať povinnosti
predávajúceho tam uvedené.
Pri formulovaní vyššie uvedených záverov sa odvolací súd opieral aj o skutočnosť,
ktorá vyplýva z obsahu administratívneho spisu, a to, že žalobca k cene pobytu vyberal aj tzv.
rekreačný poplatok.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať, že z povahy tohto poplatku vyplýva, že sa
jedná o poplatok za kúpeľný a rekreačný pobyt (resp. od 01.09.2002 do 30.04.2004 poplatok
v kúpeľnom mieste alebo mieste sústredeného cestovného ruchu, od. 01.05.2004 do
30.10.2004 poplatok za pobyt ) v zmysle § 1 zák. č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch,
ktorý zákon bol zrušený a s účinnosťou od 01.11.2004 nahradený zák. č. 582/2004 Z. z.
o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady
v znení neskorších predpisov, ktorý v § 2 písm. d/ ako druh miestnej dane upravuje daň
9
z ubytovania, ktorej predmetom je odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby
v ubytovacom zariadení.
Z uvedeného možno vyvodiť, že aj žalobca sám, vyberajúc uvedený poplatok (ktorý je
v zmysle vyššie uvedeného daňou z ubytovania) považoval svoju činnosť za poskytovanie
ubytovania.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd SR konštatoval, že žalobca uskutočňoval
činnosť, ktorú bolo možné považovať za živnostenské podnikanie, vykonávajúc túto bez
príslušného oprávnenia, a teda použitím § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa, žalovaná
nepochybila, keď žalobcu považovala za predávajúceho v zmysle tohto zákona.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa musel stotožniť so závermi krajského súdu,
ktorý žalobu zamietol ako nedôvodnú, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení
s § 246c O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech, ich
náhradu nepriznal a žalovanej v tomto konaní náhrada trov konania neprináleží.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
V Bratislave 09. decembra 2010
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská