Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
bcc/360771.f408dc.pdf
PDF · 145.54 KB
No categories available
3Cdo/141/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 141/2009
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ing. J. G., bývajúcej v P.,
Česká republika, zastúpenej JUDr. I. R., advokátkou so sídlom v K., proti žalovanému
MUDr. M. G., bývajúcemu v P., zastúpenému JUDr. A. N., advokátom so sídlom v P.,
o vrátenie daru, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10 C 278/2003, o dovolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 18. júna 2008, sp. zn. 3 Co 20/2008,
takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému 54,93 € trov dovolacieho konania
do rúk JUDr. A. N., advokáta so sídlom v P., do 3 dní.
O d ô v o d n e n i e
Žalobkyňa M. G. (právna predchodkyňa terajšej žalobkyne) sa žalobou domáhala, po
pripustení zmeny pôvodného petitu (vrátenia daru), určenia, že nehnuteľnosť v katastrálnom
území P., vedená na liste vlastníctva ako parcela číslo X. - zastavané plochy a nádvoria,
parcela číslo X. - záhrady, parcela číslo X. - zastavané plochy a stavba na nich stojaca
rodinný dom číslo súpisné X. (ďalej len „nehnuteľnosti“), patria v podiele ½ -ice do dedičstva
po M. G., narodenému X. a v podiele ½-ice do vlastníctva žalobkyne.
Okresný súd Prešove rozsudkom zo 14. novembra 2007 č.k. 10 C 278/2003-321
žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému
99 750 Sk trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Pôvodná žalobkyňa M. G. po podaní odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa dňa
X. zomrela. Krajský súd v Prešove pokračoval v odvolacom konaní s právnou nástupkyňou
žalobkyne Ing. J. G. a rozsudkom z 18. júna 2008 sp. zn. 3 Co 20/2008 rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil, keďže súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne
právne posúdil. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania
21 680 Sk (§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.).
Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa dovolanie z dôvodu, že rozsudok odvolacieho
súdu trpí vadou podľa § 237 písm. e/ O.s.p., pretože vo veci nepodala návrh na začatie
konania, hoci bol podľa zákona potrebný. Poukázala na to, že v predmetnom konaní bola
pôvodne žalobkyňou jej matka M. G., ktorá v priebehu odvolacieho konania zomrela, čím
stratila procesnú spôsobilosť byť účastníčkou konania. Preto bolo povinnosťou súdu skúmať,
či v konaní, ktoré bolo začaté na návrh matky, súd môže pokračovať. Dedičmi po matke je
ona a jej brat, ktorý je v konaní žalovaným. Bolo preto povinnosťou súdu skúmať, či chce na
strane žalobkyne pokračovať v konaní, aby účinky spojené s podaním žaloby zostali
zachované. So vstupom do práv a povinností pôvodnej žalobkyne nikdy nesúhlasila, pričom
zákon pre vstup do konania takýto súhlas vyžaduje (§ 92 ods. 1, 2 O.s.p.). Súhlas účastníka
na vstup do konania treba analogicky považovať za podanie žaloby; ak takýto súhlas na vstup
nedala, nemohla sa stať účastníčkou konania a je neprípustné, aby s ňou odvolací súd konal
ako so žalobkyňou. Ďalej nesúhlasila s odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa
uvádza, že na výzvu súdu zo 4. apríla 2009 oznámila súhlas so vstupom do konania po smrti
matky; ani z ďalšej korešpondencie s krajským súdom nemožno vyvodiť, že by v nich
prejavila svoju vôľu vstúpiť do práv a povinností namiesto žalobkyne a ani neprejavila vôľu,
že trvá na podanom odvolaní, ktoré podala jej matka - pôvodná žalobkyňa. Obsah jej listu
z 18. apríla 2008 bol odvolacím súdom pri jeho výklade neprípustne doplnený o jej prejav
vôle, ktorý zjavne jeho obsahom nebol. Z uvedených dôvodov žiadala napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie žalobkyne ako neprípustné
odmietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania vo výške 25 680 Sk. Uviedol, že
v prípade, ak v priebehu konania účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania, súd
môže bez prerušenia pokračovať v konaní, ak je zo zákona zrejmý nositeľ hmotnoprávneho
vzťahu, v ktorom pôvodne vystupoval aj účastník, ktorý stratil spôsobilosť. Zákon ukladá
povinnosť pokračovať v konaní s dedičom účastníka, teda ex lege je založené procesné
nástupníctvo ako následok tzv. univerzálnej sukcesie. V danej veci bol podaný návrh na
začatie konania v súlade s § 79 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd bol povinný so žalobkyňou ako
účastníčkou konania (§ 107 O.s.p.) konať, a keď táto v súdom stanovenej lehote a ani do dňa
konania odvolacieho pojednávania nezobrala odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa,
resp. návrh na začatie konania späť, aj vo veci meritórne rozhodnúť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.),
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je
dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti
rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
Dovolaním žalobkyne je napadnutý rozsudok, ktorý nevykazuje znaky rozsudkov
uvedených v predchádzajúcom odseku. Prípustnosť jej dovolania preto z ustanovení § 238
ods. 1 až 3 O.s.p. nevyplýva.
Dovolanie žalobkyne by vzhľadom na vyššie uvedené mohlo byť procesne prípustné,
len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. O vadu tejto
povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Prípustnosť dovolania v zmysle tohto
ustanovenia nezakladá samo tvrdenie dovolateľa o existencii procesnej vady tejto povahy, ale
až zistenie, že v konaní skutočne k takejto vade došlo.
Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až d/, f/, g/
O.s.p. netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nezistil ani dovolací súd.
So zreteľom na obsah dovolania žalobkyne dovolací súd sa osobitne zameral na
posúdenie, či v konaní na odvolacom súde nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. e/
Z obsahu spisu vyplýva, že právna predchodkyňa terajšej žalobkyne sa pôvodnou
žalobou z 12. novembra 2003 domáhala vrátenia daru od žalovaného a po pripustení zmeny
pôvodného petitu (vrátenia daru) určenia, že nehnuteľnosti patria v podiele ½ -ice do
dedičstva po M. G., narodenom X. a v podiele ½-ice do vlastníctva žalobkyne. Je nesporné, že
návrh na začatie konania (žalobu) pôvodná žalobkyňa podala. Po rozhodnutí súdu prvého
stupňa pôvodná žalobkyňa podala odvolanie a v priebehu odvolacieho konania pred
vyhlásením rozsudku pôvodná žalobkyňa M. G. dňa X. zomrela. Keďže smrťou žalobkyňa
stratila spôsobilosť byť účastníčkou konania, odvolací súd po zistení dedičov po tejto
žalobkyni, ktorými sú jej deti, a to Ing. J. G. a žalovaný MUDr. M. G., pokračoval v konaní
s terajšou žalobkyňou, keďže tu došlo k procesnému nástupníctvu na základe univerzálnej
sukcesie. Nakoľko druhým právnym nástupcom je žalovaný, tento vzhľadom na svoje
procesné postavenie nemohol vystupovať na strane žalobkyne, odvolací súd pokračoval
v odvolacom konaní na strane žalobkyne s dovolateľkou.
V zmysle § 237 písm. e/ O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný. Toto ustanovenie dopadá na prípady,
kedy súd prejednal a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných
podmienok konania vyplývajúca z § 79 ods. 1 O.s.p. – nebol podaný (žiadny) návrh na
začatie konania (žaloba) vo veci neuvedenej v § 81 ods. 1 O.s.p. O prípad neexistencie návrhu
na začatie konania ale ide len vtedy, ak chýba návrh (žaloba) ako procesný úkon, ktorým sa
začína konanie. V predmetnom konaní (odlišnom od konaní uvádzaných v § 81 ods. 1 O.s.p.)
nejde o prípad, že by súd vec prejednal a meritórne rozhodol, hoci nebol podaný (žiadny)
návrh na začatie konania (žaloba).
Pokiaľ odvolací súd prejednal vec v odvolacom konaní v rozsahu vymedzenom
odvolaním podaným pôvodnou žalobkyňou M. G., nemal tento postup odvolacieho súdu za
následok procesnú vadu v zmysle § 237 písm. e/ O.s.p.
Z tohto dôvodu dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť žalobkyňou podaného
dovolania proti rozsudku krajského súdu, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu, nemožno
z § 237 písm. e/ O.s.p. vyvodiť.
Dovolací súd záverom dodáva, že samotné posúdenie, či tvrdené právo (povinnosť)
prešlo v danej veci na žalobkyňu, sa týka už právneho posúdenia veci samej a nemôže byť
predmetom konania pri posudzovaní prípustnosti dovolania proti rozsudku krajského súdu,
ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa
nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov
konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a §142 ods. 1 O.s.p.). Žalovaný náhradu trov dovolacieho konania uplatnil a ich výšku
vyčíslil. Dovolací súd v súlade s doterajšou praxou vzal na zreteľ, že právny zástupca
žalovaného zastupoval tohto účastníka už v konaní pred súdmi nižších stupňov. Žalovanému
priznal náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej
služby, ktorú mu poskytol vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 2. septembra 2008 (§ 14
ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb – ďalej len „vyhláška“). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon
právnej služby určil podľa § 11 ods. 1 vyhlášky vo výške 1/13 (z výpočtového základu na rok
2008 - 19 056 Sk), t.j. 1 465 Sk, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3
vyhlášky) t.j. 190 Sk, spolu činí 1 655 Sk, čo v prepočte predstavuje 54,93 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. decembra 2010
JUDr. Daniela S u č a n s k á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková