Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/141/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ing. J. G., bývajúcej v P.,

Česká republika, zastúpenej JUDr. I. R., advokátkou so sídlom v K., proti žalovanému

MUDr. M. G., bývajúcemu v P., zastúpenému JUDr. A. N., advokátom so sídlom v P.,

o vrátenie daru, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní

žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 18. júna 2008, sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému 54,93 € trov dovolacieho konania

do rúk JUDr. A. N., advokáta so sídlom v P., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa M. G. (právna predchodkyňa terajšej žalobkyne) sa žalobou domáhala, po

pripustení zmeny pôvodného petitu (vrátenia daru), určenia, že nehnuteľnosť v katastrálnom

území P., vedená na liste vlastníctva ako parcela číslo X. - zastavané plochy a nádvoria,

parcela číslo X. - záhrady, parcela číslo X. - zastavané plochy a stavba na nich stojaca

rodinný dom číslo súpisné X. (ďalej len „nehnuteľnosti“), patria v podiele ½ -ice do dedičstva

po M. G., narodenému X. a v podiele ½-ice do vlastníctva žalobkyne.

2

Okresný súd Prešove rozsudkom zo 14. novembra 2007 č.k. -321

žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému

99 750 Sk trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Pôvodná žalobkyňa M. G. po podaní odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa dňa

X. zomrela. Krajský súd v Prešove pokračoval v odvolacom konaní s právnou nástupkyňou

žalobkyne Ing. J. G. a rozsudkom z 18. júna 2008 sp. zn. rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil, keďže súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne

právne posúdil. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania

21 680 Sk ( a ).

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa dovolanie z dôvodu, že rozsudok odvolacieho

súdu trpí vadou podľa , pretože vo veci nepodala návrh na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný. Poukázala na to, že v predmetnom konaní bola

pôvodne žalobkyňou jej matka M. G., ktorá v priebehu odvolacieho konania zomrela, čím

stratila procesnú spôsobilosť byť účastníčkou konania. Preto bolo povinnosťou súdu skúmať,

či v konaní, ktoré bolo začaté na návrh matky, súd môže pokračovať. Dedičmi po matke je

ona a jej brat, ktorý je v konaní žalovaným. Bolo preto povinnosťou súdu skúmať, či chce na

strane žalobkyne pokračovať v konaní, aby účinky spojené s podaním žaloby zostali

zachované. So vstupom do práv a povinností pôvodnej žalobkyne nikdy nesúhlasila, pričom

zákon pre vstup do konania takýto súhlas vyžaduje (, ). Súhlas účastníka

na vstup do konania treba analogicky považovať za podanie žaloby; ak takýto súhlas na vstup

nedala, nemohla sa stať účastníčkou konania a je neprípustné, aby s ňou odvolací súd konal

ako so žalobkyňou. Ďalej nesúhlasila s odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa

uvádza, že na výzvu súdu zo 4. apríla 2009 oznámila súhlas so vstupom do konania po smrti

matky; ani z ďalšej korešpondencie s krajským súdom nemožno vyvodiť, že by v nich

prejavila svoju vôľu vstúpiť do práv a povinností namiesto žalobkyne a ani neprejavila vôľu,

že trvá na podanom odvolaní, ktoré podala jej matka - pôvodná žalobkyňa. Obsah jej listu

z 18. apríla 2008 bol odvolacím súdom pri jeho výklade neprípustne doplnený o jej prejav

vôle, ktorý zjavne jeho obsahom nebol. Z uvedených dôvodov žiadala napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie žalobkyne ako neprípustné

odmietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania vo výške 25 680 Sk. Uviedol, že

v prípade, ak v priebehu konania účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania, súd

môže bez prerušenia pokračovať v konaní, ak je zo zákona zrejmý nositeľ hmotnoprávneho

vzťahu, v ktorom pôvodne vystupoval aj účastník, ktorý stratil spôsobilosť. Zákon ukladá

povinnosť pokračovať v konaní s dedičom účastníka, teda ex lege je založené procesné

nástupníctvo ako následok tzv. univerzálnej sukcesie. V danej veci bol podaný návrh na

začatie konania v súlade s Odvolací súd bol povinný so žalobkyňou ako

účastníčkou konania ( ) konať, a keď táto v súdom stanovenej lehote a ani do dňa

konania odvolacieho pojednávania nezobrala odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa,

resp. návrh na začatie konania späť, aj vo veci meritórne rozhodnúť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom

( ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku. Podľa je

dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti

rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a

Dovolaním žalobkyne je napadnutý rozsudok, ktorý nevykazuje znaky rozsudkov

uvedených v predchádzajúcom odseku. Prípustnosť jej dovolania preto z ustanovení § 238

ods. 1 až 3 nevyplýva.

Dovolanie žalobkyne by vzhľadom na vyššie uvedené mohlo byť procesne prípustné,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v O vadu tejto

povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Prípustnosť dovolania v zmysle tohto

ustanovenia nezakladá samo tvrdenie dovolateľa o existencii procesnej vady tejto povahy, ale

až zistenie, že v konaní skutočne k takejto vade došlo.

Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až d/, f/, g/

netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nezistil ani dovolací súd.

So zreteľom na obsah dovolania žalobkyne dovolací súd sa osobitne zameral na

posúdenie, či v konaní na odvolacom súde nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. e/

Z obsahu spisu vyplýva, že právna predchodkyňa terajšej žalobkyne sa pôvodnou

žalobou z 12. novembra 2003 domáhala vrátenia daru od žalovaného a po pripustení zmeny

pôvodného petitu (vrátenia daru) určenia, že nehnuteľnosti patria v podiele ½ -ice do

dedičstva po M. G., narodenom X. a v podiele ½-ice do vlastníctva žalobkyne. Je nesporné, že

návrh na začatie konania (žalobu) pôvodná žalobkyňa podala. Po rozhodnutí súdu prvého

stupňa pôvodná žalobkyňa podala odvolanie a v priebehu odvolacieho konania pred

vyhlásením rozsudku pôvodná žalobkyňa M. G. dňa X. zomrela. Keďže smrťou žalobkyňa

stratila spôsobilosť byť účastníčkou konania, odvolací súd po zistení dedičov po tejto

žalobkyni, ktorými sú jej deti, a to Ing. J. G. a žalovaný MUDr. M. G., pokračoval v konaní

s terajšou žalobkyňou, keďže tu došlo k procesnému nástupníctvu na základe univerzálnej

sukcesie. Nakoľko druhým právnym nástupcom je žalovaný, tento vzhľadom na svoje

procesné postavenie nemohol vystupovať na strane žalobkyne, odvolací súd pokračoval

v odvolacom konaní na strane žalobkyne s dovolateľkou.

V zmysle je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný. Toto ustanovenie dopadá na prípady,

kedy súd prejednal a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných

podmienok konania vyplývajúca z – nebol podaný (žiadny) návrh na

začatie konania (žaloba) vo veci neuvedenej v O prípad neexistencie návrhu

na začatie konania ale ide len vtedy, ak chýba návrh (žaloba) ako procesný úkon, ktorým sa

začína konanie. V predmetnom konaní (odlišnom od konaní uvádzaných v )

nejde o prípad, že by súd vec prejednal a meritórne rozhodol, hoci nebol podaný (žiadny)

návrh na začatie konania (žaloba).

Pokiaľ odvolací súd prejednal vec v odvolacom konaní v rozsahu vymedzenom

odvolaním podaným pôvodnou žalobkyňou M. G., nemal tento postup odvolacieho súdu za

následok procesnú vadu v zmysle

Z tohto dôvodu dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť žalobkyňou podaného

dovolania proti rozsudku krajského súdu, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu, nemožno

z vyvodiť.

Dovolací súd záverom dodáva, že samotné posúdenie, či tvrdené právo (povinnosť)

prešlo v danej veci na žalobkyňu, sa týka už právneho posúdenia veci samej a nemôže byť

predmetom konania pri posudzovaní prípustnosti dovolania proti rozsudku krajského súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu.

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa

nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Žalovaný náhradu trov dovolacieho konania uplatnil a ich výšku

vyčíslil. Dovolací súd v súlade s doterajšou praxou vzal na zreteľ, že právny zástupca

žalovaného zastupoval tohto účastníka už v konaní pred súdmi nižších stupňov. Žalovanému

6

priznal náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej

služby, ktorú mu poskytol vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 2. septembra 2008 (§ 14

ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb – ďalej len „vyhláška“). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon

právnej služby určil podľa § 11 ods. 1 vyhlášky vo výške 1/13 (z výpočtového základu na rok

2008 - 19 056 Sk), t.j. 1 465 Sk, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3

vyhlášky) t.j. 190 Sk, spolu činí 1 655 Sk, čo v prepočte predstavuje 54,93 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. decembra 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková