Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/52/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ing. A. K., bývajúceho

v T., 2/ PhDr. D. K., bývajúcej v T., proti žalovaným 1/ B. R., bývajúcemu v T., 2/ R. R.,

bývajúcemu v T., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom

súde Trenčín pod sp. zn. , o dovolaní žalovaných proti rozsudku Krajského

súdu v Trenčíne z 25. augusta 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaných o d m i e t a .

Žalobcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 2. marca 2009 č.k. -325 určil, že

žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele jednej polovice garáže

súp. č. X. na pozemku parc. č. X., na V., sídlisko J.., zapísanej na LV č. X. a rozhodol

o trovách konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že účastníci uzavreli ústnu zmluvu

o dielo podľa , predmetom ktorej bolo zhotovenie stavby (garáže).

Keďže v prípade zmluvy o dielo uzavretej podľa tohto právneho predpisu platí, že stavba je

od začiatku vo vlastníctve toho, kto si ju objednal a k platnému prevodu nehnuteľnosti na

žalovaného 2/, resp. k platnému odstúpeniu od zmluvy nedošlo, dospel k záveru, že stavba je

vo vlastníctve (podielovom spoluvlastníctve) žalobcov. Žalobe preto v celom rozsahu

vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 25. augusta 2009 sp. zn. na

odvolanie žalovaných rozsudok okresného súdu potvrdil a žalobcom náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že okresný súd ustálil

2

z výsledkov vykonaného dokazovania správny skutkový záver, na ktorý aplikoval aj správny

právny predpis (ust. a ). Nie je preto daný odvolací dôvod

uvedený v a Žalovaní neopodstatnene namietali aj odvolací

dôvod uvedený v , t.j. že súd prvého stupňa neúplne zistil

skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností. Okresný súd totiž vzhľadom na nepochybnú skutočnosť, že k 10. októbru 1994

bola stavba garáží začatá, správne nepovažoval za potrebné dôkaz znalcom nariadiť, čo aj

náležite v rozsudku odôvodnil. Rozsudok súdu prvého stupňa považoval preto za vecne

správny. Úspešným žalobcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo si ju

neuplatnili.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali včas dovolanie žalovaní. K prípustnosti

dovolania uviedli, že súdy im opakovane odňali možnosť konať pred súdom tým, že

nevykonali dôkazy nimi navrhnuté (nevypočuli nimi navrhnutých svedkov, a najmä

nenariadili vo veci znalecké dokazovanie), ktoré jediné by objektívne preukázali pravdivosť

a následne zákonnosť rozhodnutia a že v rozpore s ustanovením zhodnotili

dôkazy tak, že nevzali do úvahy dôkazy súvisiace so stavbou podľa ich dôležitosti,

neprihliadli na všetko, čo bolo dôkazmi podložené, účastníkmi prednesené, a napriek ich

originalite vzali za dôkazný prostriedok jedine výpovede svedkov, bez ich vzájomnej

súvislosti s vecou. Namietali, že súdy sa nevyporiadali s otázkou, či bola stavba rozostavaná

napriek tomu, že to má zásadný význam pre posúdenie vzniku vlastníckeho práva k spornej

nehnuteľnosti. V dôsledku uvedeného súdy nižšieho stupňa neúplne zistili skutkový stav a na

základe vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Okrem toho

vytýkali odvolaciemu súdu, že sa v dôvodoch rozsudku nevyporiadal s ich návrhom na

vyslovenie možnosti podania dovolania, hoci ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu. Navyše, žalovaný 2/ uviedol, že v konaní vystupoval ako účastník, hoci nemal

spôsobilosť byť účastníkom, lebo zo zmluvy o dielo môže byť povinný a pasívne

legitimovaný jedine žalovaný 1/. Žiadali preto, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho

a tiež okresného súdu, konanie vo veci zastavil a priznal im trovy konania.

Žalobcovia svoje právo podať vyjadrenie k dovolaniu nevyužili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1, druhá veta ), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V preskúmavanej veci žalovaní napadli dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,

ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a a

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu

obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa neprichádza

do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť

dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Dovolanie nie je

preto prípustné ani podľa v znení účinnom do 28. februára 2010.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal aj otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej

veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci

bol podľa zákona potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným).

Vady uvedené v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

Pokiaľ dovolatelia namietali odňatie možnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať

v nevykonaní nimi navrhnutých dôkazov, treba uviesť, že nevykonanie všetkých účastníkom

navrhnutých dôkazov nie je odňatím možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle

ustanovenia veta druhá je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré

z navrhovaných dôkazov vykoná.

Za odňatie možnosti konať pred súdom nie je možné považovať ani to, ako súd

hodnotil vykonané dôkazy, v tomto prípade výsluchy účastníkov konania a svedkov. Ak by

súd hodnotil dôkazy v rozpore s ustanovením , mohlo by ísť len o tzv. inú vadu

konania, ktorú treba považovať za dovolací dôvod podľa Tento

dovolací dôvod však sám o sebe prípustnosť dovolania nezakladá.

V tejto súvislosti treba poznamenať, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia

podrobne vysvetlil, prečo nepovažoval za potrebné vykonať najmä žalovanými navrhnuté

znalecké dokazovanie. K správnosti tohto postupu okresného súdu sa na námietky

dovolateľov uvedené v odvolaní vyjadril v rozsudku aj odvolací súd.

K námietke žalovaného 2/ spočívajúcej v tom, že žalovaný 2/ nemá v spore pasívnu

legitimáciu, treba uviesť, že z hľadiska možnej prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. b/

nie je rozhodujúci vzťah vyplývajúci z hmotného práva, ale otázka spôsobilosti byť

účastníkom konania. Nedostatok vecnej legitimácie podľa tohto ustanovenia nie je dôvodom

prípustnosti dovolania; môže mať za následok len nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a nie

prípustnosť dovolania (porovnaj R 34/1993). Podľa dovolacieho súdu v danej veci bol

žalovaný 2/ ako fyzická osoba správne, v súlade s ustanovením veta druhá ,

označený menom, priezviskom a bydliskom. Takto označená fyzická osoba mala nepochybne

spôsobilosť byť účastníkom konania ( ). Uvedená námietka žalovaného 2/ preto

nezakladá existenciu vady podľa

Pokiaľ dovolatelia vytýkali odvolaciemu súdu, že sa v dôvodoch rozsudku

nevyporiadal s ich návrhom na vyslovenie možnosti podania dovolania, treba uviesť, že

možnosť odvolacieho súdu vysloviť prípustnosť dovolania nie je závislá na návrhu účastníka

konania. Je len vecou odvolacieho súdu, či prípustnosť dovolania proti svojmu rozsudku

vysloví alebo nie. Ak však účastník takýto návrh podá, odvolací súd nie je povinný ho

akceptovať a nie je ani povinný sa týmto návrhom osobitným spôsobom v dôvodoch

rozhodnutia vyporiadavať ( ).

So zreteľom na vyššie uvedené dôvody možno uzavrieť, že dovolanie žalovaných

smerovalo proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému podľa prípustné nie

je; keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd

Slovenskej republiky ich dovolanie ako neprípustné odmietol (

v spojení s veta prvá ) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná

správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

Žalobcovia mali v dovolacom konaní úspech, preto im patrí právo na náhradu trov

konania proti žalovaným, ktorí úspech nemali ( veta prvá v spojení

s a ). Žalobcom v dovolacom konaní však žiadne trovy

nevznikli, preto im neboli priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. decembra 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková