Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/22/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: 1/ Ľ. H., rodená S., nar.

X., ţalobcu: 2/ R. H., nar. X., obaja bytom Š. X., B., obaja zastúpení advokátom JUDr. E.

Š., H. X., X. B., ţalobcu: 3/ F. K.. nar. X., ţalobkyne: 4/ Š. K., rod. L., nar. X., obaja

bytom L. X., proti ţalovanému: D. P. V., Š. X., B., IČO: X., o určenie neplatnosti vylúčenia

z družstva a o určenie nadobudnutia členských práv, vedenej na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne 1/ a ţalobcu 2/ proti uzneseniu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2009 č. k. -207, takto

rozhodol:

Dovolacie konanie z a s t a v u j e .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením zo 4. novembra 2008 konanie zastavil a o trovách

konania rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Svoje rozhodnutie

odôvodnil tým, ţe v priebehu konania bolo rozhodnuté o zrušení ţalovaného s likvidáciou.

Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. v Bratislave o zápise

ţalovaného súd zistil, ţe D. P. V. v likvidácii bol dňom 24. 10. 2008 vymazané z obchodného

registra. Neexistencia ţalovaného subjektu patrí medzi neodstrániteľné prekáţky konania.

Preto súd s poukazom na ustanovenie a 104 konanie zastavil. O náhrade trov

konania rozhodol podľa ustanovenia

Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie ţalobcovia v 1/ a 2/ rade.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením z 29. januára 2009

č. k. -207 napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodení uviedol, ţe podľa § 19

spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať právo

a povinnosti, inak len ten komu ju zákon priznáva.

Podľa právnická osoba zapísaná v obchodnom

registri, alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ

osobitné zákony neustanovujú inak.

Podľa ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd

pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie

zastavil. Ţalovaný bol dňom 24. októbra 2008 vymazaný z obchodného registra Okresného

súdu Bratislava I. bez právneho nástupcu. To znamená, ţe ţalovaný stratil spôsobilosť mať

práva a povinnosti a spôsobilosť byť účastníkom konania. Nedostatok právnej spôsobilosti je

neodstrániteľnou prekáţkou Občianskeho súdneho konania. Súd I. stupňa nemohol teda ďalej

konať so ţalovaným ako účastníkom konania, ktorý výmazom z obchodného registra uţ

neexistuje. Vecne správne potom súd I. stupňa podľa prvej vety konanie

zastavil. Odvolací súd taktieţ nezistil, ţe je nezhoda medzi zápisom v obchodnom registri

a skutočným stavom.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia 1/ a 2/.

Navrhli zrušiť uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. januára 2009 č. k.

207 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 4. novembra 2008 č. k. -199 a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V dovolaní poukázali na tú skutočnosť, ţe uţ v odvolaní uviedli, ţe existuje nesúlad

medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom a navrhli vykonanie dôkazov, ktoré

mali toto tvrdenie preukázať. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu nie je vôbec

zrejmé, ktoré z navrhovaných dôkazov vykonal, a ako ich hodnotil. V tomto smere je

rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné. Ţalobcovia 1/ a 2/ navrhli vykonať dôkaz

výsluchom likvidátora ţalovaného, pričom odvolací súd neuviedol, z akého dôvodu tento

dôkaz odmietol vykonať a tieţ neuviedol, prečo tento dôkaz nevykonal. Odvolací súd tak

zaťaţil konanie vadou podľa ustanovenia , čím odňal účastníkovi

moţnosť konať pred súdom. Boli tieţ porušené práva účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1

a . Dovolatelia sú toho názoru, ţe rozhodnutie

Najvyššieho súdu je nepreskúmateľné a zakladá protiústavný stav a zároveň porušuje právo

účastníkov na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Ústavným právom účastníka konania

zodpovedá úradná povinnosť štátneho orgánu – súdu poskytovať práva účastníkov, o ktorých

sa koná, súdnu ochranu. Bez toho, aby sa súd zaoberal dôvodmi, ktoré účastník uvádza ako

argumenty smerujúce proti správnosti rozhodnutia súdu I. stupňa, námietkami účastníka, jeho

dôkaznými návrhmi, nie je moţné dosiahnuť stav, kedy by bola zabezpečená rovnosť

účastníkov a rovnosť šancí v sporovom konaní. Táto povinnosť súdov bola rešpektovaná aj

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Ţalobcovia 1/ a 2/ sú toho názoru, ţe existujú vady

prvostupňového i odvolacieho konania a preto je tu dôvod na zrušenie napadnutých

rozhodnutí.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie sú splnené podmienky

dovolacieho konania. Podľa , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú

splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).

Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie

zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie, súd

postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne

účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované (§ 104

ods. 1 ).

Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý moţno odstrániť, súd urobí preto

vhodné opatrenie. Pritom spravidla môţe pokračovať v konaní, súd urobí, pritom spravidla

môţe pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa

nepodarí nedostatok podmienky odstrániť, konanie zastaví ( ).

Ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym

nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na skutočnosť, ţe pri nesplnení

procesných podmienok konania, treba rozlišovať, či ide o nedostatky odstrániteľné, alebo

neodstrániteľné.

Za neodstrániteľné nedostatky podmienky konania sa povaţuje nedostatok právomoci

súdu ( ) litispendencia ( ) res iudicata ( ), nedostatok

spôsobilosti byť účastníkom konania ( ). Neodstrániteľné nedostatky podmienky

konania spôsobujú, ţe súd nemôţe vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie

zastaviť, podľa prípadne postúpiť vec inému orgánu.

Podľa spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť

mať práva a povinnosti; inak len ten komu ju zákon priznáva.

Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená, spôsobilosť subjektu mať procesné

práva a povinnosti. Ide teda o procesnú subjektivitu. v

stanovuje, ţe spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva

a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Zákon teda odkazuje na hmotné právo.

Procesnoprávna subjektivita, preto splýva zo subjektivitou hmotnoprávnou. Otázku

hmotnoprávnej subjektivity rieši predovšetkým v spojitosti

s . Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby (§

18 ods. 1 ), medzi ktoré patria aj druţstvá. Túto spôsobilosť majú od

svojho vzniku (zápisom do obchodného alebo iného zákonom predpísaného registra, alebo

inak podľa osobitného zákona) a zaniká aţ dňom ich zániku (výmazom z príslušného registra,

alebo spôsobom určeným v osobitnom zákone). Podľa

druţstvo zaniká výmazom z obchodného registra.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 19. 10.

2006 pod č. k. -16 Dr 177/B súd zrušil D. P. V., Š. X., X. B., IČO: X.,

s likvidáciou a vymenoval za likvidátora T. V.. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť

16. 11. 2006. Po ukončení likvidácie ku dňu 24. 10. 2008 došlo k výmazu z Obchodného

registra D. P. V. v likvidácii, Š. X., X. B., IČO: X., zapísané v Obchodnom registri oddieli

Dr. vo vloţke č. 177/B. Týmto dňom ţalovaný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.

Keďţe k zániku ţalovaného došlo pred začatím dovolacieho konania a nedostatok

spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania,

a pre túto vadu nemôţe súd konať vo veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie

o dovolaní ţalobcov 1/ a 2/ v súlade s ustanovením v spojení s a

zastavil.

K dôvodom, ktoré ţalobcovia 1/ a 2/ uviedli v dovolaní Najvyšší súd povaţuje za

potrebné ešte uviesť, ţe podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku

uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloţí, ktoré skutočnosti povaţuje za

preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa

príslušných ustanovení, ktoré pouţil. Toto zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva

na súdnu ochranu podľa , ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na

spravodlivé súdne konanie, vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok ESĽP vo veci Garcia Ruiz v. Španielsko

z 21. januára 1999, § 26) tak, ţe v rozhodnutí súdu musia byť uvedené dostatočné dôvody, na

základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť podľa povahy

rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností, kaţdej veci. Judikatúra ESĽP, teda

nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak

však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď

práve na tento argument (napr. rozsudky ESĽP vo veciach Georgidias c. Grécko 29. mája

1997 a Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1988). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu

vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi

na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (rozsudok ESĽP vo

veci Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993).

Podľa názoru dovolacieho súdu vzhľadom na to, ţe došlo k zániku ţalovaného

výmazom z obchodného registra, čím nastala neodstrániteľná prekáţka podmienky konania,

pre ktorú súd nemohol pokračovať v konaní a zaoberať sa vecou samou, súdy postupovali

v súlade s poţiadavkami vyplývajúcimi s a relevantnej judikatúry ESĽP,

ktorou sú pri svojom rozhodovaní tieţ nespochybniteľne viazaný.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/

v spojení s a

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. decembra 2010

JUDr. Juraj S e m a n , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.