Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/148/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Z. C.,

bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. J. A., advokátom v B., proti odporcovi S., a.s., so sídlom

K., zastúpenému JUDr. M. H., advokátom v B., o zaplatenie 58 945,96 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. , o dovolaní odporcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 5. novembra 2009 sp.zn. , ,

, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 5. novembra 2009 sp.zn.

, , spolu s opravným uznesením Krajského súdu

v Bratislave z 23. novembra 2009 sp.zn. , , a vec mu

vracia na ďalšie konanie, okrem jeho potvrdzujúceho výroku týkajúceho sa uznesenia č.k.

-106 zo 17. septembra 2007.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 17. septembra 2007 č.k. -111

zamietol žalobný návrh navrhovateľa o zaplatenie 885 125,-- Sk a sumu 890 681,-- Sk spolu

s príslušenstvom titulom dlžného nájomného za obdobie od 1.7.2004 do 30.9.2004. Zároveň

prvostupňový súd zaviazal navrhovateľa k povinnosti zaplatiť odporcovi (predtým

T., a.s., so sídlom V.) náhradu trov konania vo výške 65 686,-- Sk k rukám právneho zástupcu

odporcu a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa na základe výsledkov

vykonaného dokazovania mal preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľa ako

vlastníci nehnuteľnosti označenej ako budova súp. č. X., postavená na parc. č. X., zapísaná na

2

LV č. X., nachádzajúca sa v katastrálnom území T. a parc. č. X. o výmere X. m, zapísaná na

LV č. X. katastrálne územie T. prenechali nehnuteľnosti do prenájmu firme E., právnemu

predchodcovi odporcu. V zmluve označenej ako zmluva o nájme nehnuteľnosti

uzatvorená podľa bola dohodnutá doba nájmu do 30.8.2011. V čl.

2

III. Bod 5 zmluvy bolo dohodnuté, že nájomca je oprávnený vypovedať zmluvu z dôvodov

uvedených v § 9 ods. 2 zák. č. 116/90 Zb. s tým, že výpovedná doba je 6 mesiacov a začína

plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej

zmluvnej strane. Dňa 28.5.2003 navrhovateľ oznámil odporcovi, že došlo k prevodu

vlastníckeho práva. Dňa 9.9.2003 odporca doručil navrhovateľovi výpoveď zmluvy o nájme

nehnuteľnosti v zmysle . Dňa 29.3.2004 bol podpísaný

protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti, v ktorom odovzdal navrhovateľovi

predmetné nehnuteľnosti. Faktúrou č. X. navrhovateľ vyfakturoval odporcovi nájomné za

prenájom nehnuteľností za obdobie od 1.4.2004 do 30.6.2004 v celkovej výške 896 437,-- Sk

a faktúrou č. X. nájomné za prenájom nehnuteľnosti za obdobie od 1.7.2004 do 30.7.2004

v celkovej výške 890 680,-- Sk. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 680

ods. 2 a 3 v dôsledku čoho konštatoval, že účastníci zmluvy si

vyslovene dojednali, že zmluvu o nájme nehnuteľnosti uzatvárajú podľa Občianskeho

zákonníka, ktorý nevylučuje aplikáciu a v prípade zmeny

vlastníctva nehnuteľnosti mal odporca zákonný dôvod vypovedať nájomnú zmluvu uzavretú

na dobu určitú. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že došlo k zmene vlastníctva, ktoré bolo

odporcovi oznámené listom zo dňa 28.5.2003. Navrhovateľovi bola výpoveď doručená

v období 6 mesiacov výpoveďou zo dňa 9.9.2003. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa

posúdil ako predbežnú otázku výpoveď zo zmluvy o nájme ako platný právny úkon,

v dôsledku ktorého došlo k zániku zmluvného vzťahu a preto povinnosť platiť nájomné za

obdobie od 1.4.2003 do 30.6.2004 a aj nájomné za obdobie od 1.7.2004 do 30.9.2004

odporcovi nevznikla. O náhrade trov konania rozhodol podľa a úspešnému

odporcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za odpor

a trov právneho zastúpenia.

Súd prvého stupňa opravným uznesením zo dňa 17. januára 2008 č.k. 11 C 65/2007-

135 opravil vo výroku rozsudku č.k. -111 zo dňa 17. septembra 2007 sumu

náhrady trov konania odporcu tak, že táto správne znie 118 792,-- Sk s poukazom

na ustanovenie , nakoľko pri písomnom vyhotovení rozsudku sa súd prvého

stupňa dopustil zrejmej nesprávnosti, keď pri vyčíslení trov konania odporcu opomenul

v náhrade trov právneho zastúpenia 65 686,-- Sk pripočítať i náhradu súdneho poplatku

za podaný odpor vo výške 53 106,-- Sk, hoci z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že túto

odporcovi taktiež priznal.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 5. novembra 2009 sp.zn. ,

, zmenil rozsudok súdu prvého stupňa spolu s opravným uznesením

tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 58 945,96 € s úrokom z omeškania

vo výške 10 % zo sumy 29 380,77 € od 23.5.2004 do zaplatenia a úrokom z omeškania

vo výške 9 % zo sumy 29 565,19 € od 1.10.2004 do zaplatenia v lehote 3 dní. Odporcu

zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 11 204,84 € na účet

JUDr. J. A., advokáta v lehote 3 dní. Potvrdil uznesenie prvostupňového súdu č.k.

-106 zo dňa 17. septembra 2008. Odvolací súd pri posúdení prejudiciálnej

otázky ohľadom platnosti resp. neplatnosti výpovede z nájmu dospel k opačnému záveru než

prvostupňový súd. Výpoveď z nájmu bytu považoval odvolací súd za neplatnú. Zmluvu

o nájme vyhodnotil preto za naďalej trvajúcu a žalobcovi priznal právo na zaplatenie

žalovanej sumy, t.j. nájomného aj za ďalšie následné obdobia, konkrétne za druhý a tretí

štvrťrok 2004. Svoj názor odôvodnil tým, že o nájme a podnájme

nebytových priestorov v znení neskorších predpisov sú vo vzťahu k všeobecným

ustanoveniam a nasl. špeciálne. Na vzťahy vyplývajúce

zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov možno všeobecnú úpravu použiť len

v prípade, ak ich neupravuje osobitný zákon. Z ustanovenia

v znení neskorších predpisov vyplýva, že táto osobitná právna norma upravuje spôsob

skončenia nájomného pomeru pri nájme nebytových priestorov ak bol nájom dojednaný

na čas určitý. Teda v takom prípade všeobecná právna úprava o skončení nájomného pomeru

v rámci toho aj úprava nájomného pomeru v zmysle

neplatí. Odvolací súd konštatoval, že nie je možné z tohto dôvodu na základe § 680 ods. 3

dať zo strany nájomcu výpoveď z predmetnej zmluvy z dôvodu

prechodu vlastníckeho práva k vyššie označeným nehnuteľnostiam z pôvodných vlastníkov

na nového vlastníka. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uviedol, že výpoveď podaná

spoločnosťou E. a.s. (právny predchodca odporcu) zo dňa 9.9.2003 je pre jej rozpor so

zákonom v zmysle právnym úkonom neplatným a nemôže

vyvolať právne účinky zániku nájomného pomeru.

Odvolací súd opravným uznesením z 23. novembra 2009 zaviazal odporcu zaplatiť

navrhovateľovi trovy konania vo výške 11 204,84 € na účet JUDr. J. A., advokáta v lehote

3 dní. Uznesenie č.k. -106 zo dňa 17. septembra 2007 potvrdil.

Proti tomuto rozhodnutiu v rozsahu prvých dvoch jeho výrokov odvolacieho súdu

podal dovolanie odporca, žiadal, aby dovolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 5. novembra 2009, sp.zn. , , a vec

vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Dovolateľ ďalej navrhol, aby dovolací

súd pred rozhodnutím o dovolaní rozhodol podľa o odložení vykonateľnosti

napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5. novembra 2009 sp.zn.

, , z dôvodu jeho zjavnej nezákonnosti ako aj vzhľadom

na pomerne značnú výšku peňažného záväzku uloženého jedným z výrokov rozsudku.

Dovolanie podal z dôvodu, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci (dovolací dôvod uvedený v ), dokonca vychádza

zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní,

konanie pred dovolacím súdom je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci (dovolací dôvod uvedený v ). Dovolateľ

v dovolaní uvádzal, že prvý a druhý výrok napadnutého rozsudku sú nesprávne a sú

dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Odvolací súd totiž

dospel k nesprávnemu právnemu názoru v otázke aplikovateľného právneho predpisu

na posudzovaný právny prípad (vraj ), pričom tento nesprávny právny

názor odvolacieho súdu vychádza z chybného skutkového zistenia v otázke predmetu nájmu

(podľa názoru odvolacieho súdu predmetom nájmu boli nebytové priestory a nie

nehnuteľnosti), toto chybné skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom

dokazovaní. Podľa dovolateľa odvolací súd pochybil tak v základnej skutkovej otázke – pri

zisťovaní, či v danom prípade boli predmetom nájmu nebytové priestory ako aj v základnej

právnej otázke – pri zisťovaní, či existuje dôvod aplikovať v posudzovanom prípade zákon

č. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Tvrdenie, že konanie pred

odvolacím súdom je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci odôvodňuje dovolateľ tým, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný pre

nedostatok dôvodov.

Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu odporcu uviedol, že rozhodnutie odvolacieho

súdu je právne a skutkovo správne s poukazom na vykonané dokazovanie. Ďalej uviedol, že

na dovolanie majú strany diametrálne odlišné stanovisko, ktoré vyústilo až do exekučného

vymáhania súdom priznanej náhrady v konaní a vymoženiu celkovej oprávnenej

čiastky v prospech navrhovateľa. Podľa názoru navrhovateľa tak návrh na odklad

vykonateľnosti už teda nemá objektívnu oporu a to s prihliadnutím k tomu, že plnenie aj keď

už exekučne bolo poskytnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie odporcu je

podané opodstatnene.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242

ods. 1 ).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích dôvodov v prípadoch uvedených

v ustanovení až d/ Ak nejde o vady uvedené v ,

neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže by tieto vady mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

6

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , dovolací súd najskôr

pristúpil k skúmaniu vád konania, v zmysle hore uvedeného, i keď ich dovolateľ osobitne

nenamietal. Dospel k záveru, že konanie je postihnuté vadou, vyjadrenou v ustanovení § 237

písm.f/ , nakoľko postupom odvolacieho súdu bola navrhovateľom odňatá možnosť

konať pred súdom.

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky : 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania

realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, že odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v rozpore s právnymi predpismi (§ 213

ods. 2 ) a navrhovateľovi znemožnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym

poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

V zmysle sa na konanie začaté pred 15. októbrom 2008 použijú predpisy

účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.

S účinnosťou od 15. októbra 2008 ()

v ustanovení ustanovuje, že ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec

vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo

použité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa

k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy k zákonu

č. bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých

rozhodnutí. Uvádza sa v nej, že účastník tak bude mať možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii

doposiaľ nepoužitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie

posilňuje právo na spravodlivý proces tým, že účastník bude môcť až po samotné rozhodnutie

argumentovať a predvídať možné rozhodovanie súdu.

Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu povinnosti opravného súdu.

Podstatou tejto poučovacej povinnosti je zabrániť odňatiu možnosti konať pred odvolacím

súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní odvolania.

Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd mieni toto

ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej.

stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu.

Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní

a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným

právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti

významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy.

Sudcov iný právny názor, než je názor účastníkov konania môže súd účastníkom v priebehu

konania oznámiť. Účelom oboznámenia účastníkov konania s tzv. predbežným právnym

posúdením veci je zameranie dokazovania na sporné skutočnosti tak, aby sa vyslovený

predbežný názor sudcu potvrdil alebo vyvrátil. To znamená, že inštitút tzv. predbežného

právneho posúdenia veci sa uplatní iba v prípade rozhodovania o veci samej,

t.j. o samotnom uplatňovanom návrhu.

Pokiaľ však bol odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho

predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci

rozhodujúce, mal vyzvať účastníka konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia

vyjadril. Keďže tak neurobil, zaťažil konanie vadou v zmysle

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami odporcu

uvedenými v dovolaní.

Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (, ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. decembra 2010

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová