Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
792/386638.a64d1d.pdf
PDF · 127.94 KB
No categories available
2Cdo/196/2011
Najvyšší súd 2 Cdo 196/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Z. C., bývajúceho
v B., zastúpeného JUDr. J. A., advokátom v B., proti ţalovanej S.., so sídlom v B.,
zastúpenej Č., so sídlom v B., o zaplatenie 58 945,96 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 11 C 65/2007, o dovolaní ţalovanej proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. júna 2011 sp. zn. 9 Co 137/2011, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 9. júna 2011 sp. zn.
9 Co 137/2011 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 17. septembra 2007 č.k.
11 C 65/2007-111 v spojení s opravným uznesením zo 17. januára 2008 č.k.
11 C 65/2007-135 zamietol návrh ţalobcu, ktorým sa voči ţalovanej domáhal zaplatenia
885 125,-- Sk a sumy 890 681,-- Sk spolu s príslušenstvom titulom dlţného nájomného
za obdobie od l. júla 2004 do 30. septembra 2004. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť
ţalovanej náhradu trov konania 118 792,-- Sk k rukám právneho zástupcu ţalovanej
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal
súd za preukázané, ţe právni predchodcovia ţalobcu ako vlastníci nehnuteľnosti
označenej ako budova s. č. X., postavenej na parc. č. X., zapísanej na LV č. X.,
2
nachádzajúcej sa v k. ú. T. a parc. č. X. o výmere X. m, zapísanej na LV č. X. k. ú. T.
prenechali tieto nehnuteľnosti do nájmu firme E. (právna predchodkyňa ţalovanej).
V zmluve označenej ako zmluva o nájme nehnuteľnosti uzatvorenej podľa Občianskeho
zákonníka (ďalej len „zmluva“) bola dohodnutá doba nájmu do 30. augusta 2011.
V článku III bod 5 zmluvy bolo dohodnuté, ţe nájomca je oprávnený vypovedať zmluvu
z dôvodov uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. s tým, ţe výpovedná doba je
6 mesiacov a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
doručení výpovede druhej zmluvnej strane. Dňa 28. mája 2003 ţalobca oznámil
ţalovanej, ţe došlo k prevodu vlastníckeho práva. Dňa 9. septembra 2003 ţalovaná
doručila ţalobcovi výpoveď zmluvy o nájme nehnuteľnosti v zmysle § 680 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Dňa 29. marca 2004 bol podpísaný protokol o odovzdaní a
prevzatí nehnuteľnosti, v ktorom ţalovaná odovzdala ţalobcovi predmetné nehnuteľnosti.
Faktúrou č. X. ţalobca vyfakturoval ţalovanej nájomné za prenájom nehnuteľnosti/í za
obdobie od 1.4.2004 do 30.6.2004 v celkovej sume 896 437,-- Sk a faktúrou č. X.
nájomné za prenájom nehnuteľnosti/í za obdobie od 1.7.2004 do 30.9.2004 v celkovej
sume 890 680,-- Sk. Súd poukázal na ustanovenie § 680 ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka, v dôsledku čoho konštatoval, ţe účastníci zmluvy si dojednali, ţe zmluvu
o nájme nehnuteľnosti uzatvárajú podľa Občianskeho zákonníka. Aplikácia § 680
Občianskeho zákonníka vylúčená nebola. Preto v prípade zmeny vlastníctva
nehnuteľnosti ţalovaná mala zákonný dôvod vypovedať nájomnú zmluvu uzavretú na
dobu určitú. Medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe došlo k zmene vlastníctva. Táto
skutočnosť bola ţalovanej oznámená listom z 28. mája 2003. Ţalobcovi bola výpoveď
doručená v období 6 mesiacov. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa posúdil ako
predbeţnú otázku výpoveď zo zmluvy o nájme ako platný právny úkon, v dôsledku
ktorého došlo k zániku zmluvného vzťahu a preto povinnosť platiť nájomné za obdobie
od 1.4.2003 do 30.6.2004 a aj nájomné za obdobie od 1.7.2004 do 30.9.2004 ţalovanej
nevznikla. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 5. novembra 2009 sp. zn. 3 Co 109/2008,
3 Co 251/2009, 3 Co 299/2009 spolu s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave
z 23. novembra 2009 sp. zn. 3 Co 109/2008, 3 Co 251/2009, 3 Co 299/2009 zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa spolu s opravným uznesením tak, ţe ţalovanej uloţil
povinnosť zaplatiť ţalobcovi 58 945,96 € s úrokom z omeškania vo výške 10 % zo sumy
29 380,77 € od 23.5.2004 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy
29 565,19 € od 1.10.2004 do zaplatenia v lehote 3 dní. Ţalovanej zároveň uloţil
povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 11 204,84 € na účet
JUDr. J. A., v lehote 3 dní. Zároveň potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa zo
17. septembra 2007 č.k. 11 C 65/2007-106.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalovanej uznesením
z 21. decembra 2010 sp. zn. 2 Cdo 148/2010 zrušil rozsudok odvolacieho súdu v spojení
s jeho opravným uznesením a vec mu vrátil na ďalšie konanie (okrem jeho
potvrdzujúceho výroku týkajúceho sa uznesenia zo 17. septembra 2007 č.k.
11 C 65/2007-106). Dôvodom zrušenia rozsudku krajského súdu bola existencia vady
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (nepredvídateľnosť rozhodnutia, resp. prekvapivé
rozhodnutie).
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 9. júna 2011 sp. zn. 9 Co 137/2011 zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením tak, ţe ţalovanej uloţil
povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 58 945,96 € s úrokom z omeškania vo výške 10 %
zo sumy 29 380,77 € od 23.5.2004 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9 %
zo sumy 29 565,19 € od l.10.2004 do zaplatenia v lehote 3 dní. Ţalovanej uloţil
povinnosť zaplatiť ţalobcovi trovy konania 11 895,74 € k rukám JUDr. J. A., v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe z obsahu spisového
materiálu a vzhľadom na riadne zistený skutkový stav veci mal odvolací súd zhodne so
súdom prvého stupňa za preukázané, ţe právni predchodcovia ţalobcu (A. D. a A. M.)
ako vlastníci nehnuteľnosti označenej ako budova s. č. X., postavenej na parc. č. X.,
2
zapísanej na LV č. X., nachádzajúcej sa v k. ú. T. a parc. č. X. o výmere X. m, zapísanej
na LV č. X., k. ú. T., prenechali nehnuteľnosti do prenájmu spoločnosti E., t.j. právnej
predchodkyni ţalovanej. V zmluve označenej ako Zmluva o nájme nehnuteľnosti
uzavretej podľa Občianskeho zákonníka, bola dohodnutá doba nájmu do 30. augusta
2011. V čl. III bod 5 zmluvy bolo dohodnuté, ţe nájomca je oprávnený vypovedať
zmluvu z dôvodov uvedených v § 9 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov s tým, ţe výpovedná doba je 6 mesiacov a začína plynúť prvým
dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej
strane. Na základe kúpnej zmluvy z 20. mája 2003 sa výlučným vlastníkom predmetných
nehnuteľností stal ţalobca, ktorý 28. mája 2003 oznámil ţalovanej, ţe došlo k prevodu
vlastníckeho práva. Dňa 9. septembra 2003 ţalovaná doručila ţalobcovi výpoveď zmluvy
o nájme nehnuteľnosti v zmysle § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dňa 29. marca
2004 bol podpísaný protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti/í. Faktúrou č. X.
ţalobca vyfakturoval ţalovanej nájomné za prenájom nehnuteľnosti za obdobie
od 1.4.2004 do 30.6.2004 v sume 896 437,-- Sk a faktúrou č. X. nájomné za prenájom
nehnuteľnosti za obdobie od 1.7.2004 do 30.9.2004 v sume 890 680,-- Sk. Ustanovenia
zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov sú vo vzťahu
k všeobecným ustanoveniam § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka špeciálne. Na vzťahy
vyplývajúce zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov moţno všeobecnú
úpravu pouţiť len v prípade, ak ich neupravuje osobitný (špeciálny) zákon (R 47/1999).
Z ustanovenia § 9 zákona č. 116/990 Zb. vyplýva, ţe táto osobitná právna norma
upravuje spôsob skončenia nájomného pomeru pri nájme nebytových priestorov, ak bol
nájom dojednaný na čas určitý. Teda v takom prípade všeobecná právna úprava
o skončení nájomného pomeru a v rámci toho aj úprava nájomného pomeru v zmysle
§ 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka neplatí. Nie je preto moţné z tohto dôvodu
na základe ustanovenia § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka dať zo strany nájomcu
výpoveď z predmetnej zmluvy z dôvodu prechodu vlastníckeho práva k vyššie
označeným nehnuteľnostiam z pôvodných vlastníkov na nového vlastníka. Preto
výpoveď podaná spoločnosťou E. (právnou predchodkyňou ţalovanej) z 9. septembra
2003 je pre jej rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka právnym
úkonom neplatným a nemôţe vyvolať právne účinky zániku nájomného vzťahu.
Z povahy ustanovenia § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, ţe ide o jeden zo
spôsobov skončenia nájomného pomeru, ktorý platí vtedy, ak sa účastníci konkrétneho
právneho vzťahu moţnosti skončenia nájomného pomeru nedohodnú odchylne od tohto
zákonného ustanovenia. Keďţe dôvody, kedy môţe nájomca predmetnú zmluvu
vypovedať, boli v tejto zmluve konkrétne špecifikované, pričom ani jeden z týchto
dôvodov nebol daný, je výpoveď vykonaná v rozpore so zákonom. Vzhľadom na
skutočnosť, ţe predmetnou výpoveďou nedošlo ku skončeniu nájomného vzťahu,
ţalovaná bola povinná platiť ţalobcovi nájomné dohodnuté v zmluve.
Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu zmenil a ţalobe vyhovel. O trovách konania
odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 a § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie. Navrhla, aby
dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 238 ods. 1 O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2
písm. a/, b/, c/ O.s.p. Dovolanie podala z dôvodu, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci a vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní, konanie pred odvolacím súdom je
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázala
aj na vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorú videla v nedostatočnom odôvodnení
rozhodnutia odvolacieho súdu, v jeho nepresvedčivosti. Ţalovaná je názoru, ţe v danom
prípade prichádza aplikácia § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka do úvahy a názor
odvolacieho súdu je nesprávny. Vymáhanie nájomného navyše pokladá za v rozpore
s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka), nakoľko v tom čase nehnuteľnosti
neuţívala, pretoţe boli odovzdané ţalobcovi.
Ţalobca navrhol dovolanie ţalovanej ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená
v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p., proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe
dovolanie ţalovanej je podané opodstatnene.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom
dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa
zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania,
pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu
(§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či v danej veci nejde o prípad nedostatku
právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne
rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania
tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka
pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne
obsadeným). Dovolateľka vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p. nenamietala
a tieto nezistil ani dovolací súd.
Dovolateľka tvrdila, ţe rozsudok odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnený.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho s navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný),
prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti
povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie
na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto
právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov
aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Ruiz
Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko
vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03), treba za porušenie
práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada
i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej
strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť
náleţite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky
s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkov.
Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením
práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237
písm. f/ O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe
v odôvodení svojho rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody
svojho rozhodnutia, t.j. prečo rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil. Rozhodnutie
odvolacieho súdu nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne
nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov
neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva
aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ/ka sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. I. ÚS 188/06). Táto námietka ţalovanej je preto
nedôvodná.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť,
ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu
v občianskom súdnom konaní. Dovolací súd vo vzťahu k tejto uplatnenej námietke
po preskúmaní veci konštatoval, ţe v konaní bola zistená vada v zmysle § 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p. z nasledovných dôvodov.
V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, ţe ustanovenia zákona
č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov
sú vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka
špeciálne. Na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov
moţno všeobecnú úpravu pouţiť len v prípade, ak ich neupravuje osobitný (špeciálny)
zákon (R 47/1999). Z ustanovenia § 9 zákona č. 116/990 Zb. v znení neskorších
predpisov vyplýva, ţe táto osobitná právna norma upravuje spôsob skončenia nájomného
pomeru pri nájme nebytových priestorov, ak bol nájom dojednaný na čas určitý. Teda
v takom prípade všeobecná právna úprava o skončení nájomného pomeru a v rámci toho
aj úprava nájomného pomeru v zmysle § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka neplatí. Nie
je preto moţné z tohto dôvodu na základe ustanovenia § 680 ods. 3 Občianskeho
zákonníka dať zo strany nájomcu výpoveď z predmetnej zmluvy z dôvodu prechodu
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam z pôvodných vlastníkov na nového
vlastníka.
Podľa § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dôjde ku zmene vlastníctva
k nehnuteľnej veci, môţe z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj
vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v najbliţšom
výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri zmene
vlastníctva k hnuteľnej veci môţe zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ.
Dovolací súd sa s názorom odvolacieho súdu nestotoţňuje a uvádza, ţe v danom
v prípade z pohľadu aplikácie § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka je úplne irelevantné,
či predmetná zmluva je uzatvorená v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka alebo
ako konštatoval odvolací súd v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov. Ustanovenie § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí
všeobecne. Iba v prípade, ţe by osobitný zákon upravoval inak skončenie nájomného
pomeru, treba rešpektovať tento iný zákon. Takýmto osobitným zákonom je zákon
č. 116/1990 Zb., ktorý však nerieši otázku právnych dôsledkov zmeny v osobe
prenajímateľa v dôsledku zmeny v osobe vlastníka veci, ktorá je predmetom nájmu. Preto
aj na takýto prípad je potrebné aplikovať ustanovenie § 680 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. To isté platí aj o úprave nájomných vzťahov vôbec. Zároveň dovolací súd
zdôrazňuje, ţe existencia osobitného zákona neznamená, ţe vo vzťahu k nájmu
neprichádza do úvahy aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka (porovnaj napr.
29/1996 ZSP). V ďalšom konaní odvolací súd zároveň ustáli, či predmetom nájmu boli
len nebytové priestory, alebo ide o súbor vecí (pozemok a budova). V tejto súvislosti
dáva dovolací súd do pozornosti odvolaciemu súdu aj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 251/2002 (76/2003 ZSP). Tým, ţe súd z tohto
aspektu neposudzoval skutkový stav veci v nadväznosti k právnej stránke veci, došlo
vo vzťahu k uvedenému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci k inej vade v konaní,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného preto
rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1
O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. októbra 2012
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová