Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/196/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Z. C., bývajúceho

v B., zastúpeného JUDr. J. A., advokátom v B., proti ţalovanej S.., so sídlom v B.,

zastúpenej Č., so sídlom v B., o zaplatenie 58 945,96 € s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. júna 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 9. júna 2011 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 17. septembra 2007 č.k.

-111 v spojení s opravným uznesením zo 17. januára 2008 č.k.

-135 zamietol návrh ţalobcu, ktorým sa voči ţalovanej domáhal zaplatenia

885 125,-- Sk a sumy 890 681,-- Sk spolu s príslušenstvom titulom dlţného nájomného

za obdobie od l. júla 2004 do 30. septembra 2004. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť

ţalovanej náhradu trov konania 118 792,-- Sk k rukám právneho zástupcu ţalovanej

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal

súd za preukázané, ţe právni predchodcovia ţalobcu ako vlastníci nehnuteľnosti

označenej ako budova s. č. X., postavenej na parc. č. X., zapísanej na LV č. X.,

2

nachádzajúcej sa v k. ú. T. a parc. č. X. o výmere X. m, zapísanej na LV č. X. k. ú. T.

prenechali tieto nehnuteľnosti do nájmu firme E. (právna predchodkyňa ţalovanej).

V zmluve označenej ako zmluva o nájme nehnuteľnosti uzatvorenej podľa Občianskeho

zákonníka (ďalej len „zmluva“) bola dohodnutá doba nájmu do 30. augusta 2011.

V článku III bod 5 zmluvy bolo dohodnuté, ţe nájomca je oprávnený vypovedať zmluvu

z dôvodov uvedených v s tým, ţe výpovedná doba je

6 mesiacov a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po

doručení výpovede druhej zmluvnej strane. Dňa 28. mája 2003 ţalobca oznámil

ţalovanej, ţe došlo k prevodu vlastníckeho práva. Dňa 9. septembra 2003 ţalovaná

doručila ţalobcovi výpoveď zmluvy o nájme nehnuteľnosti v zmysle § 680 ods. 3

. Dňa 29. marca 2004 bol podpísaný protokol o odovzdaní a

prevzatí nehnuteľnosti, v ktorom ţalovaná odovzdala ţalobcovi predmetné nehnuteľnosti.

Faktúrou č. X. ţalobca vyfakturoval ţalovanej nájomné za prenájom nehnuteľnosti/í za

obdobie od 1.4.2004 do 30.6.2004 v celkovej sume 896 437,-- Sk a faktúrou č. X.

nájomné za prenájom nehnuteľnosti/í za obdobie od 1.7.2004 do 30.9.2004 v celkovej

sume 890 680,-- Sk. Súd poukázal na ustanovenie § 680 ods. 2 a 3 Občianskeho

zákonníka, v dôsledku čoho konštatoval, ţe účastníci zmluvy si dojednali, ţe zmluvu

o nájme nehnuteľnosti uzatvárajú podľa . Aplikácia

vylúčená nebola. Preto v prípade zmeny vlastníctva

nehnuteľnosti ţalovaná mala zákonný dôvod vypovedať nájomnú zmluvu uzavretú na

dobu určitú. Medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe došlo k zmene vlastníctva. Táto

skutočnosť bola ţalovanej oznámená listom z 28. mája 2003. Ţalobcovi bola výpoveď

doručená v období 6 mesiacov. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa posúdil ako

predbeţnú otázku výpoveď zo zmluvy o nájme ako platný právny úkon, v dôsledku

ktorého došlo k zániku zmluvného vzťahu a preto povinnosť platiť nájomné za obdobie

od 1.4.2003 do 30.6.2004 a aj nájomné za obdobie od 1.7.2004 do 30.9.2004 ţalovanej

nevznikla. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 5. novembra 2009 sp. zn. ,

, spolu s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave

z 23. novembra 2009 sp. zn. , , zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa spolu s opravným uznesením tak, ţe ţalovanej uloţil

povinnosť zaplatiť ţalobcovi 58 945,96 € s úrokom z omeškania vo výške 10 % zo sumy

29 380,77 € od 23.5.2004 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy

29 565,19 € od 1.10.2004 do zaplatenia v lehote 3 dní. Ţalovanej zároveň uloţil

povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 11 204,84 € na účet

JUDr. J. A., v lehote 3 dní. Zároveň potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa zo

17. septembra 2007 č.k. -106.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalovanej uznesením

z 21. decembra 2010 sp. zn. zrušil rozsudok odvolacieho súdu v spojení

s jeho opravným uznesením a vec mu vrátil na ďalšie konanie (okrem jeho

potvrdzujúceho výroku týkajúceho sa uznesenia zo 17. septembra 2007 č.k.

-106). Dôvodom zrušenia rozsudku krajského súdu bola existencia vady

v zmysle (nepredvídateľnosť rozhodnutia, resp. prekvapivé

rozhodnutie).

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 9. júna 2011 sp. zn. zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením tak, ţe ţalovanej uloţil

povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 58 945,96 € s úrokom z omeškania vo výške 10 %

zo sumy 29 380,77 € od 23.5.2004 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9 %

zo sumy 29 565,19 € od l.10.2004 do zaplatenia v lehote 3 dní. Ţalovanej uloţil

povinnosť zaplatiť ţalobcovi trovy konania 11 895,74 € k rukám JUDr. J. A., v lehote

3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe z obsahu spisového

materiálu a vzhľadom na riadne zistený skutkový stav veci mal odvolací súd zhodne so

súdom prvého stupňa za preukázané, ţe právni predchodcovia ţalobcu (A. D. a A. M.)

ako vlastníci nehnuteľnosti označenej ako budova s. č. X., postavenej na parc. č. X.,

2

zapísanej na LV č. X., nachádzajúcej sa v k. ú. T. a parc. č. X. o výmere X. m, zapísanej

na LV č. X., k. ú. T., prenechali nehnuteľnosti do prenájmu spoločnosti E., t.j. právnej

predchodkyni ţalovanej. V zmluve označenej ako Zmluva o nájme nehnuteľnosti

uzavretej podľa , bola dohodnutá doba nájmu do 30. augusta

2011. V čl. III bod 5 zmluvy bolo dohodnuté, ţe nájomca je oprávnený vypovedať

zmluvu z dôvodov uvedených v o nájme a podnájme

nebytových priestorov s tým, ţe výpovedná doba je 6 mesiacov a začína plynúť prvým

dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej

strane. Na základe kúpnej zmluvy z 20. mája 2003 sa výlučným vlastníkom predmetných

nehnuteľností stal ţalobca, ktorý 28. mája 2003 oznámil ţalovanej, ţe došlo k prevodu

vlastníckeho práva. Dňa 9. septembra 2003 ţalovaná doručila ţalobcovi výpoveď zmluvy

o nájme nehnuteľnosti v zmysle . Dňa 29. marca

2004 bol podpísaný protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti/í. Faktúrou č. X.

ţalobca vyfakturoval ţalovanej nájomné za prenájom nehnuteľnosti za obdobie

od 1.4.2004 do 30.6.2004 v sume 896 437,-- Sk a faktúrou č. X. nájomné za prenájom

nehnuteľnosti za obdobie od 1.7.2004 do 30.9.2004 v sume 890 680,-- Sk. Ustanovenia

o nájme a podnájme nebytových priestorov sú vo vzťahu

k všeobecným ustanoveniam a nasl. špeciálne. Na vzťahy

vyplývajúce zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov moţno všeobecnú

úpravu pouţiť len v prípade, ak ich neupravuje osobitný (špeciálny) zákon (R 47/1999).

Z ustanovenia § 9 zákona č. 116/990 Zb. vyplýva, ţe táto osobitná právna norma

upravuje spôsob skončenia nájomného pomeru pri nájme nebytových priestorov, ak bol

nájom dojednaný na čas určitý. Teda v takom prípade všeobecná právna úprava

o skončení nájomného pomeru a v rámci toho aj úprava nájomného pomeru v zmysle

neplatí. Nie je preto moţné z tohto dôvodu

na základe ustanovenia dať zo strany nájomcu

výpoveď z predmetnej zmluvy z dôvodu prechodu vlastníckeho práva k vyššie

označeným nehnuteľnostiam z pôvodných vlastníkov na nového vlastníka. Preto

výpoveď podaná spoločnosťou E. (právnou predchodkyňou ţalovanej) z 9. septembra

2003 je pre jej rozpor so zákonom v zmysle právnym

úkonom neplatným a nemôţe vyvolať právne účinky zániku nájomného vzťahu.

Z povahy ustanovenia vyplýva, ţe ide o jeden zo

spôsobov skončenia nájomného pomeru, ktorý platí vtedy, ak sa účastníci konkrétneho

právneho vzťahu moţnosti skončenia nájomného pomeru nedohodnú odchylne od tohto

zákonného ustanovenia. Keďţe dôvody, kedy môţe nájomca predmetnú zmluvu

vypovedať, boli v tejto zmluve konkrétne špecifikované, pričom ani jeden z týchto

dôvodov nebol daný, je výpoveď vykonaná v rozpore so zákonom. Vzhľadom na

skutočnosť, ţe predmetnou výpoveďou nedošlo ku skončeniu nájomného vzťahu,

ţalovaná bola povinná platiť ţalobcovi nájomné dohodnuté v zmluve.

Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu zmenil a ţalobe vyhovel. O trovách konania

odvolací súd rozhodol podľa , a a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie. Navrhla, aby

dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania vyvodzovala z a jeho dôvodnosť z

písm. a/, b/, c/ Dovolanie podala z dôvodu, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci a vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá

v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní, konanie pred odvolacím súdom je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázala

aj na vadu v zmysle , ktorú videla v nedostatočnom odôvodnení

rozhodnutia odvolacieho súdu, v jeho nepresvedčivosti. Ţalovaná je názoru, ţe v danom

prípade prichádza aplikácia do úvahy a názor

odvolacieho súdu je nesprávny. Vymáhanie nájomného navyše pokladá za v rozpore

s dobrými mravmi ( ), nakoľko v tom čase nehnuteľnosti

neuţívala, pretoţe boli odovzdané ţalobcovi.

Ţalobca navrhol dovolanie ţalovanej ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená

v zmysle , proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe

dovolanie ţalovanej je podané opodstatnene.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci

samej ( ).

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom

dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa

zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu

( druhá veta ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či v danej veci nejde o prípad nedostatku

právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania

tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka

pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne

obsadeným). Dovolateľka vady v zmysle aţ e/, nenamietala

a tieto nezistil ani dovolací súd.

Dovolateľka tvrdila, ţe rozsudok odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnený.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho s navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný),

prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie

na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia sú

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto

právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov

aj a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Ruiz

Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko

vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu

Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ), treba za porušenie

práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť

náleţite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky

s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných

prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením

práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237

písm. f/ a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe

v odôvodení svojho rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody

svojho rozhodnutia, t.j. prečo rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil. Rozhodnutie

odvolacieho súdu nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne

nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov

neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva

aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ/ka sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. ). Táto námietka ţalovanej je preto

nedôvodná.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť,

ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu

v občianskom súdnom konaní. Dovolací súd vo vzťahu k tejto uplatnenej námietke

po preskúmaní veci konštatoval, ţe v konaní bola zistená vada v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ z nasledovných dôvodov.

V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, ţe ustanovenia zákona

č. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov

sú vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam a nasl.

špeciálne. Na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov

moţno všeobecnú úpravu pouţiť len v prípade, ak ich neupravuje osobitný (špeciálny)

zákon (R 47/1999). Z ustanovenia § 9 zákona č. 116/990 Zb. v znení neskorších

predpisov vyplýva, ţe táto osobitná právna norma upravuje spôsob skončenia nájomného

pomeru pri nájme nebytových priestorov, ak bol nájom dojednaný na čas určitý. Teda

v takom prípade všeobecná právna úprava o skončení nájomného pomeru a v rámci toho

aj úprava nájomného pomeru v zmysle neplatí. Nie

je preto moţné z tohto dôvodu na základe ustanovenia § 680 ods. 3 Občianskeho

zákonníka dať zo strany nájomcu výpoveď z predmetnej zmluvy z dôvodu prechodu

vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam z pôvodných vlastníkov na nového

vlastníka.

Podľa ak dôjde ku zmene vlastníctva

k nehnuteľnej veci, môţe z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj

vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v najbliţšom

výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri zmene

vlastníctva k hnuteľnej veci môţe zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ.

Dovolací súd sa s názorom odvolacieho súdu nestotoţňuje a uvádza, ţe v danom

v prípade z pohľadu aplikácie je úplne irelevantné,

či predmetná zmluva je uzatvorená v zmysle ustanovení alebo

ako konštatoval odvolací súd v zmysle o nájme a podnájme

nebytových priestorov. Ustanovenie platí

všeobecne. Iba v prípade, ţe by osobitný zákon upravoval inak skončenie nájomného

pomeru, treba rešpektovať tento iný zákon. Takýmto osobitným zákonom je zákon

č. , ktorý však nerieši otázku právnych dôsledkov zmeny v osobe

prenajímateľa v dôsledku zmeny v osobe vlastníka veci, ktorá je predmetom nájmu. Preto

aj na takýto prípad je potrebné aplikovať ustanovenie § 680 ods. 3 Občianskeho

zákonníka. To isté platí aj o úprave nájomných vzťahov vôbec. Zároveň dovolací súd

zdôrazňuje, ţe existencia osobitného zákona neznamená, ţe vo vzťahu k nájmu

neprichádza do úvahy aplikácia ustanovení (porovnaj napr.

29/1996 ZSP). V ďalšom konaní odvolací súd zároveň ustáli, či predmetom nájmu boli

len nebytové priestory, alebo ide o súbor vecí (pozemok a budova). V tejto súvislosti

dáva dovolací súd do pozornosti odvolaciemu súdu aj rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 251/2002 (76/2003 ZSP). Tým, ţe súd z tohto

aspektu neposudzoval skutkový stav veci v nadväznosti k právnej stránke veci, došlo

vo vzťahu k uvedenému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci k inej vade v konaní,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného preto

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1

).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2012

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová