Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1So/19/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka

a členov JUDr. E. Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. v právnej veci

navrhovateľky: E., bytom S., (právna nástupkyňa po pôvodnej navrhovateľke E., posledne

bytom S., zomrelej dňa X.), zastúpená M., bytom S., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa -

ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o vdovský dôchodok, na odvolanie pôvodnej

navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -17 zo

dňa 8.10.2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. -17 zo dňa 8.10.2009 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia

potvrdil rozhodnutie č. X. zo dňa 2.4.2009 v znení jeho zmeny zo dňa 11.6.2009, ktorým

2

odporkyňa zamietla žiadosť pôvodnej navrhovateľky o vdovský dôchodok podľa § 259 ods. 1

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a §

21 o sociálnom zabezpečení.

Krajský súd tak rozhodol po tom, čo mal za preukázané, že navrhovateľke zanikol

predošlý nárok na vdovský dôchodok 23.1.1957 a do 2 rokov od tohto dňa nebol u nej

naplnený ani jeden zo zákonných predpokladov pre obnovenie jej nároku na vdovský

dôchodok v zmysle až e/ Súd konštatoval, že hoci

ku dňu smrti svojho manžela dovŕšila 40 rokov, nebolo preukázané, že by jej manžel zomrel

následkom pracovného úrazu utrpeného v zamestnaní I. pracovnej kategórie. Z úmrtného listu

manžela nebohej navrhovateľky vyplynulo, že zomrel ako baník v Jáchymovských baniach

na následky zhubného novotvaru pľúc, no nebola objektívne preukázaná príčinná súvislosť

medzi jeho výkonom práce a ochorením a rovnako tak nebolo preukázané, že by bol zomrel

následkom pracovného úrazu. V súvislosti s námietkou, že k úmrtiu došlo následkom choroby

z povolania, súd uviedol, že s ohľadom na charakter práce a zhubné ochorenie to bolo možné,

no táto skutočnosť objektívne preukázaná nebola a najmä nebola podľa krajského súdu právne

významná, pretože pracovný úraz a choroba z povolania sú dve rozdielne právne kategórie,

s rozdielnym procesom ich vzniku i právnymi následkami, ktoré vyvolávajú.

Proti tomuto rozsudku podal splnomocnený zástupca dcéry pôvodnej navrhovateľky

(zomrelej dňa X.) odvolanie, žiadal ho zmeniť a odvolaniu proti rozhodnutiu odporkyne

vyhovieť. Namietal, že vdovský dôchodok bol odobratý nezákonne v januári 1957, pretože

syn pôvodnej navrhovateľky (narodený X.) navštevoval ôsmu triedu základnej školy do júna

1957, čím bol splnený bod b/ zákona č,. , pretože syn J. mal nárok na

sirotský dôchodok do ukončenia povinnej školskej dochádzky. Namietal tiež zamietnutie

výchovného na dcéru E.. Nesúhlasil s konštatovaním krajského súdu v súvislosti s chorobou

z povolania a pracovným úrazom ako rozdielnymi právnymi kategóriami a poukázal na zákon

č. , podľa ktorého, kde sa píše o pracovných úrazoch, rozumejú sa tým aj

choroby z povolania.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že k totožným

námietkam sa už vyjadrila dňa 28.5.2009, nepovažuje ich za opodstatnené a rozsudok

krajského súdu navrhla potvrdiť ako vecne správny.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,

odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja

ods. 2 a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Keďže pôvodná navrhovateľka počas konania o jej opravnom prostriedku, teda

po uplatnení nároku na dávku zomrela, odvolací súd pokračoval v konaní ( )

v zmysle ustanovenia s jej dcérou E.. (Pôvodná navrhovateľka

mala dve deti, pričom syn J. V., už nežije.)

Odvolací súd zo spisu krajského súdu ako aj z administratívneho spisu zistil, že pôvodná

navrhovateľka požiadala o vdovský dôchodok 31.8.1955. Manžel pôvodnej navrhovateľky

pracoval v Jáchymovských baniach a zomrel 29.5.1955. Dôvodom jeho úmrtia podľa údajov

z úmrtného listu boli pľúcne abscesy pri zhubnom novotvare pľúc. Vdovský dôchodok

priznaný pôvodnej navrhovateľka spätne od 29.5.1955 jej bol rozhodnutím zo dňa 23.1.1957

odňatý. Právny predchodca odporkyne zamietol ďalšiu žiadosť pôvodnej navrhovateľky

(rozhodnutím č. 145 127-III/4 zo dňa 13.2.1959), pretože do 2 rokov od zániku nároku na

vdovský dôchodok nedovŕšila 45 rokov. Právny predchodca odporkyne nevyhovel ani ďalšej

žiadosti pôvodnej navrhovateľky o pokračovanie vo výplate vdovského dôchodku.

V tomto konaní preskúmavanými rozhodnutiami odporkyňa zamietla žiadosť

o vdovský dôchodok pôvodnej navrhovateľky s poukazom na nesplnenie žiadnej z podmienok

Odporkyňa v odôvodnení uviedla, že nebolo preukázané,

že manžel žiadateľky zomrel následkom pracovného úrazu utrpeného v zamestnaní

I. pracovnej kategórie a do dvoch rokov po zániku predošlého nároku na vdovský dôchodok

navrhovateľka nepreukázala splnenie podmienok v zmysle

Podľa vdovský dôchodok náleží vdove po čas jedného

roku od smrti zamestnanca (dôchodcu) (ods. 1).

4

Vdovský dôchodok náleží naďalej po uplynutí jedného roku od smrti zamestnanca

(dôchodcu) vdove, ak

a) je invalidná (§ 12 ods. 2), alebo

b) sa stará aspoň o jedno dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok (§ 24), alebo

c) vychovala aspoň 3 deti, alebo

d) dovŕšila 45 rokov a vychovala aspoň 2 deti, alebo

e) dovŕšila 50 rokov, alebo

f) jej manžel zomrel následkom pracovného úrazu utrpeného v zamestnaní I. pracovnej

kategórie a vdova dovŕšila ku dňu jeho smrti 40 rokov (ods. 2).

Nárok na vdovský dôchodok nezanikne, ak odpadne niektorá z podmienok uvedených

v odseku 2 písm. a) alebo b), ak vdova v dobe trvania nároku na dôchodok dovŕšila 50 rokov,

alebo 45 rokov a vychovala aspoň 2 deti (ods. 3).

Nárok na vdovský dôchodok vznikne znovu, ak sa splní niektorá z podmienok

uvedených v odseku 2 do dvoch rokov po zániku predošlého nároku na vdovský dôchodok

(ods. 4).

Podľa pracovným úrazom sa kladú naroveň nemoci

z povolania uvedené v prílohe k tomuto zákonu, ak vznikli za podmienok v nej určených.

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia môže po dohode s Ministerstvom zdravotníctva

a s Ústrednou radou odborov doplňovať a meniť zoznam nemocí z povolania; doplnky

a zmeny vyhlási v úradnom liste.

Odvolací súd sa nestotožnil s konštatovaním krajského súdu v súvislosti s rozdielnym

posudzovaním choroby z povolania a pracovného úrazu, pretože ako to vyplýva z vyššie

citovaného ustanovenia , ustanovenie

by sa vykladalo tak, že vdove prináleží vdovský dôchodok, ak jej

manžel zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania (uvedenej v prílohe

tohto zákona), za splnenia ďalších zákonných podmienok.

V predmetnej veci je však zrejmé, že navrhovateľka v žiadnom z konaní o vdovskom

dôchodku nepreukázala, že jej manžel zomrel v dôsledku choroby z povolania, či pracovného

5

úrazu. Túto skutočnosť nemožno odvodzovať len z domnienky navrhovateľky,

príp. jej právnych nástupcov, že choroba uvedená v úmrtnom liste manžela pôvodnej

žiadateľky ako príčina jeho úmrtia, vznikla v dôsledku ožiarenia pri vykonávaní práce

v Jáchymovských baniach. Táto spojitosť, ako to naznačil aj krajský súd, by bola možná,

avšak nebola nikdy preukázaná spôsobom na to určeným a konštatovaná kompetentným

orgánom. Odporkyňa nie je orgánom príslušným na preukázanie príčinnej súvislosti medzi

vykonávaným povolaním a chorobou, ktorá u zamestnanca prepukla v dôsledku vykonávania

tohto zamestnania. Pôvodná navrhovateľka, resp. ešte jej manžel po vypuknutí choroby,

o ktorej sa domnieval, že vznikla v dôsledku práce v baniach, nedosiahli, alebo sa

ani nedomáhali, uznania uvedenej choroby za chorobu z povolania, minimálne o tom

nepredložili žiaden doklad. Uznanie choroby za chorobu z povolania nie je a ani nemôže byť

predmetom tohto konania.

Navrhovateľka v opravnom prostriedku proti preskúmavaným rozhodnutiam

odporkyne nepreukázala a ani netvrdila splnenie iných podmienok v zmysle § 21 zákona

č. , z ktorých by odvodzovala svoj nárok, preto sa s poukazom na

v spojení s odvolací súd nezaoberal námietkou vznesenou v odvolaní

zástupcom právnej nástupkyne pôvodnej navrhovateľky, že táto by spĺňala podmienku

v zmysle Odvolací súd tiež neprihliadol

na námietky vytýkajúce nedôvodné odňatie výchovného na syna J. a nepriznaní výchovného

na dcéru E., pretože tieto skutočnosti neboli predmetom rozhodnutí odporkyne

preskúmavaných v tomto konaní.

Na základe uvedeného krajský súd podľa názoru odvolacieho súdu dôvodne považoval

rozhodnutia odporkyne v intenciách dôvodov opravného prostriedku za zákonné a odvolaniu

nevyhovel, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho rozsudok ako vecne správny podľa

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s a tak, že ich náhradu navrhovateľke

nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebola úspešná.

6

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. januára 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová