Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/274/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu 1/ V. Ú., IČO X., 2/ Ing. J.

G., oboch zastúpených Advokátskou kanceláriou M., proti ţalovanému P., IČO X., zastúpenému

Advokátskou kanceláriou H., o ochranu dobrej povesti právnickej osoby a náhradu

nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. ,

na dovolanie ţalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. marca 2010,

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania

117,22 € do rúk jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie H., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 13. mája 2009, č.k. -275 zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali, aby súd uloţil ţalovanému povinnosť ospravedlniť sa

ţalobcovi 1/ písomným listom a zaplatiť mu sumu 600 000,- Sk titulom neoprávneného zásahu

do dobrej povesti ţalobcu 1/ a určiť, ţe zverejnením článku „S.“ v denníku P. dňa 31. októbra

2005 došlo k neoprávnenému zásahu

do práva na ochranu osobnosti ţalobcu 2/ ako aj zaplatiť mu náhradu nemajetkovej ujmy

vo výške 250 000,- Sk. Ţalobcom 1/ a 2/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému trovy konania

v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku. Ţalobcom 1/ a 2/ uloţil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 80,26 € do troch dní

od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Bratislava III. Z vykonaného dokazovania

mal za preukázané, ţe informácie uvádzané v článku boli pravdivé (sumy vyplatené za činnosti

ţalobcu 1/, skutočnosť, ţe ministerstvo obrany so ţalobcom 1/ spolupracovalo v celom procese

transformácie, skutočnosť, ţe ministerstvo odporučilo vojenským opravárenským podnikom

uzavrieť zmluvu so ţalobcom 1/). Pokiaľ sa v článku vyskytli určité nepresnosti týkajúce sa

formy verejného obstarávania, resp. v závere článku konštatovanie o predchádzajúcom procese

2

predaja V. s uvedením firmy, ktorá ich získala a uvedenie dlhu S., tieto skutočnosti neboli

spôsobilé vyvolať zásah do dobrej povesti ţalobcu 1/. Uviedol, ţe je beţné, ţe periodická tlač,

ktorá je určená pre informovanie najširšej verejnosti, sa môţe v určitom rozsahu dopustiť aj

zjednodušenia, či skreslenia, pričom je dôleţité, aby celkové vyznenie podávanej informácie

zodpovedalo pravde. V tomto smere konštatoval, ţe celkové vyznenie článku pranieruje

významný spoločenský jav, akým bezpochyby verejné obstarávanie je, keďţe ide

o nakladanie s verejnými financiami, pričom článok sa zaoberá ministerstvom obrany, ktoré

riadilo proces výberu poradenskej firmy a teda ono je zodpovedné za prípadné nehospodárne

nakladanie s verejnými financiami, čo však v konečnom dôsledku článok neuvádza. V tejto

oblasti nezistil skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali neoprávnený zásah do dobrej povesti

ţalobcu 1/, nakoľko v článku uvádzané informácie boli v jednotlivosti pravdivé a kontext článku

sa venoval problematike verejného obstarávania a spôsobu výberu firmy, ktorá dostala štátnu

zákazku v rezorte obrany. Z ďalšieho dokazovania vyplynulo, ţe ţalobca 2/ ktorý zastával v čase

uverejnenia článku funkciu predsedu predstavenstva ţalobcu 1/, bol autorkou článku pred jeho

uverejnením oslovený otázkami, na ktoré konkrétne neodpovedal, a teda autorka mala podklad

pre tvrdenie, ţe na otázku odmietol odpovedať. Taktieţ bola pravdivá informácia, ţe u ţalobcu 1/

(v článku uvedené ako „v G.“) si objednali sluţby aj vojenské nemocnice. Dospel

k záveru, ţe uvedenie mena ţalobcu 2/ v článku ako predstaviteľa ţalobcu 1/, nebolo spôsobilé

vyvolať zásah do osobnostných práv ţalobcu 2/, nešlo o neoprávnený zásah, keď v tomto prípade

išlo o skutkové tvrdenia opierajúce sa o fakty. Mal za to, ţe ţalobca 2/ nepreukázal samotnú

existenciu zásahu do jeho osobnostných práv, a teda nemoţno posudzovať jeho oprávnenosť.

Vzhľadom na to, ţe nebol preukázaný neoprávnený zásah objektívne spôsobilý privodiť ujmu

spočívajúcu v porušení alebo ohrození práv na ochranu dobrej povesti u ţalobcu 1/, resp.

do osobnostných práv u ţalobcu 2/, ţalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania

rozhodol podľa a , o trovách štátu rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcov 1/, 2/ rozsudkom z 10. marca 2010,

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozsudku sa

zaoberal mierou (intenzitou) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu právnickej osoby

ţalobcu (dobrej povesti) v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a so zreteľom

na poţiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv (a ich ochrany). Konštatoval, ţe

k zásahu môţe dochádzať len vtedy, ak medzi zásahom a porušením chránenej sféry existuje

príčinná súvislosť a ak tento obsah v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú intenzitu

takou mierou, ktorú uţ v demokratickej spoločnosti nemoţno tolerovať. Dospel k záveru, ţe

predmetný článok neobsahuje ţiadne tvrdenia o ţalobcovi 1/, ktoré by mohli vyvolať v čitateľovi

znevaţujúci dojem, ktoré by boli objektívne spôsobilé zásahu do osobných práv ţalobcu 1/,

v dôsledku čoho by bolo mohlo dôjsť k poškodeniu jeho dobrého mena alebo povesti právnickej

osoby. Taktieţ mal za to, ţe ani tvrdenia o ţalobcovi 2/ neboli objektívne spôsobilé

neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv ako fyzickej osoby, ktorého meno bolo

uvedené len v súvislosti s tým, ţe sa ako predseda predstavenstva ţalobcu 1/ nevyjadril

k objednávkam z "L.", ktoré tvrdenie napokon bolo aj pravdivé. Mal za to, ţe ţalobcovia 1/, 2/

nevedeli presnejšie konkretizovať výrazy, resp. vety v článku, ktoré mali spôsobiť zásah do ich

osobných práv a nimi uvedené petity ani neboli dostatočne formulované. Okrem toho uviedol, ţe

predmetný článok bol zameraný predovšetkým na nakladanie

s verejnými financiami ministerstva obrany v súvislosti s premenou vojenských podnikov a

zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti a zo strany autorky článku išlo len o vyuţitie

práva na informovanie verejnosti, a preto je potrebné v takomto prípade rešpektovať aj určité

špecifiká beţnej periodickej tlače. V závere konštatoval, ţe súd prvého stupňa vo veci riadne

zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne

aj po právnej stránke, a preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle

ustanovenia potvrdil.

Rozsudok odvolacieho súdu napadli ţalobcovia 1/ a 2/ dovolaním. Navrhli, aby dovolací

súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil, ţalobnému návrhu ţalobcov v plnom rozsahu vyhovel

a ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcom trovy súdneho konania. Prípustnosť dovolania

odôvodnili ustanovením tvrdiac, ţe im ako účastníkom konania bola

postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom. Namietali nepreskúmateľnosť rozsudku

odvolacieho súdu dôvodiac, ţe odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s tým, ktoré

zo zverejnených údajov povaţuje za fakty a ktoré za hodnotiace úsudky. Ďalej namietali

skutočnosť, ţe odvolací súd neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Uviedli, ţe v konaní pred súdom prvého stupňa vykonaným dokazovaním preukázali, ţe

autorka článku úmyselne, resp. účelovo navodzovala dojem korupčného a neštandardného

konania ţalobcu 1/ a 2/, nakoľko v článku čitateľskej verejnosti uvádzala nepresné, polopravdivé

a skresľujúce informácie, na základe ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti

právnickej osoby ţalobcu 1/ a neoprávnenému zásahu do ochrany osobnosti ţalobcu 2/, pričom

poukázali na niektoré svedecké výpovede vykonané pred súdom prvého stupňa.

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok

ţalobcov zamietnuť z dôvodu, ţe nie sú dané dôvody pre zmenu alebo pre zrušenie rozsudku

odvolacieho súdu a zároveň si uplatnil trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa .

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné

tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje

proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe

dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak

ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobcov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací

súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov

dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcov nie je podľa § 238

ods. 1 aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil sa

dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj

otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku

právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého

konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len

na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania ale v dovolacom

konaní neboli zistené.

Ţalobcovia existenciu procesných vád konania v zmysle aţ e/ a

netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť ich

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na ţalobcami tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci im bola odňatá moţnosť pred ním ( ).

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné

vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu

procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu

na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe odvolací súd pri

prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi a ţalobcom 1/ a 2/

neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie ich práv

a oprávnených záujmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie je dôvodná

námietka dovolateľov týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej odôvodnenosti

písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však

nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

6

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994,

séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára

1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný),

prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2

( ). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať

so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení

dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené

rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia

rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia

odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu

v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v § 157

ods. 2 , je nepreskúmateľný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné,

zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolací súd svoje

rozhodnutie riadne odôvodnil s poukazom na ustanovenie (čoho sa ţalobcovia

v konaní domáhali, čo bolo predmetom odvolania ţalobcov, ako sa k dovolaniu vyjadril

ţalovaný, ktoré skutočnosti mal za preukázané, z akých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa

pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil). Všetky námietky dovolateľov podľa názoru

dovolacieho súdu sa týkajú nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom, nie tak

záveru, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil.

Dovolatelia ďalej namietali, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, ţe nesprávne právne posúdenie veci

(omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným dovolacím

dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania

v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalobcov 1/

a 2/ boli opodstatnené, nimi uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd pouţil na zistený skutkový stav správny právny

predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné. O taký prípad ale v danej veci nejde.

Pokiaľ ide o námietku ţalobcov 1/ a 2/ spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu

veci, či nesprávnosť skutkových zistení, treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia

dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je

„ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len

výslovne uvedených procesných ( a ) a hmotnoprávnych (

ods. 2 písm. c/ ) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových

zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je

oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe vykonávať

dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol

preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť

skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len

z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretoţe –

na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá moţnosť podľa zásad ústnosti

a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé

z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa ustanovenia § 243a ods. 2,

in fine (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).

V dovolacom konaní neboli ţalobcovia úspešní a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo ţalovanému ( v spojení s a

). Dovolací súd priznal ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu

v odmene advokáta za 1 úkon právnej sluţby, ktorú poskytol ţalovanému vypracovaním

vyjadrenia k dovolaniu ţalobcov ( vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny

za tento úkon právnej sluţby určil podľa § 10 ods. 8 vyhlášky vo výške 91,29 €, čo s náhradou

výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny

výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,21 €)] a po pripočítaní DPH v sume

18,72 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu 117,22 €, ktorú zaviazal zaplatiť ţalobcom 1/

a 2/ ţalovanému na účet jeho právneho zástupcu do troch dní.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. januára 2011

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová