Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
58e/362931.77218e.pdf
PDF · 89.5 KB
No categories available
2Tost/37/2010
Najvyšší súd 2 Tost 37/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obžalovanému V. Y. a spol.
pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, c/
Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí 11. januára 2011 v Bratislave o sťažnosti
obžalovaného V. Y. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 15. novembra 2010, sp. zn.
1 T 6/05, a o návrhu obžalovaného V. Y. na odňatie a prikázanie veci podľa § 25 ods. 1 Tr.
por. v znení účinnom do 1. januára 2006, takto
rozhodol:
I. Podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 sťažnosť
obžalovaného V. Y. sa z a m i e t a.
II. Trestná vec obžalovaného V. Y. a spol. vedená na Krajskom súde v Bratislave pod
sp. zn. 1 T 6/05 sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, že podľa § 30 ods. 1,
§ 31 ods. 3 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 predseda senátu JUDr. T. K.
a členovia senátu JUDr. K. H. a JUDr. J. M. nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného
konania v trestnej veci proti obžalovanému V. Y. a spol., vedenej na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 1T 6/05.
Proti uzneseniu podal sťažnosť obžalovaný Y., o námietke ktorého sa napadnutým
uznesením rozhodlo.
V sťažnosti zdôrazňuje okolnosť, že na dotknutých sudcov podal trestné oznámenie,
podnet na disciplinárne konanie a občianskoprávnu žalobu.
Odkazuje na obsah svojej predchádzajúcej námietky. Jej podstatou je okolnosť,
že vo vyjadrení k podnetu obžalovaného sa členovia senátu vyjadrili, že považujú jeho
podanie za urážajúce voči ich osobám. Z tohto vyvodzuje záver, že sú voči nemu zaujatí.
Obžalovaný zároveň písomne i na hlavnom pojednávaní konanom 15. novembra 2010
žiadal o odňatie svojej trestnej veci Krajskému súdu v Bratislave a jej prikázanie inému
krajskému súdu. Okrem vyššie uvedených dôvodov považuje za dôvod, pre ktorý by malo byť
jeho žiadosti vyhovené okolnosť, že predsedníčka Krajského súdu v Bratislave nepristúpila
na jeho podnet k podaniu návrhu na disciplinárne konanie proti členom senátu, ktorý
prejednáva jeho trestnú vec, a to bez náležitého prešetrenia, preto podal sťažnosť i na ňu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako nadriadený súd
Krajského súdu v Bratislave (ďalej len krajský súd) v zmysle § 147 ods. 1 Tr. por. v znení
účinnom do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. por. alebo Trestný poriadok) preskúmal výrok
uznesenia napadnutého sťažnosťou a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
Krajský súd popri citácii dotknutého ustanovenia (§ 30 ods. 1 Tr. por.) odôvodnil
svoje rozhodnutie tak, že príslušný senát si je vedomý, aké úkony je povinný v nadväznosti
na zrušujúce uznesenie najvyššieho súdu ohľadom rozsudku v tejto veci vykonať a podanie
obžalovaného považuje za súčasť jeho obhajoby. Členovia senátu sa subjektívne necítia byť
voči menovanému zaujatí.
Takéto rozhodnutie a postoj, ktorý je jeho podkladom, je z hľadiska výkonu funkcie
sudcu a kritérií § 30 ods. 1 Tr. por. potrebné považovať za správne, na čom nič nemení
okolnosť vyššie uvedeného predchádzajúceho vyjadrenia sa členov senátu k podnetu
obžalovaného.
Ak sudca považuje trestné oznámenie, podnet na disciplinárne konanie alebo
občianskoprávnu žalobu podľa obsahu týchto podaní za nepodložené, zavádzajúce a voči jeho
osobe za urážlivé, nič sa nemení na jeho povinnosti postupovať v konaní nestranne
a aj v ostatných smeroch v súlade so zákonom (§ 2 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z.z. v znení
neskorších predpisov o sudcoch a prísediacich). To mu však nebráni v konaní vedenom
na základe niektorého z vyššie uvedených podaní vyjadriť svoj postoj k nemu a k veci,
pretože je tiež procesne dotknutou osobou, alebo (v prípade súdnej žaloby) už priamo
aj účastníkom konania.
A naopak, nemožno ktoréhokoľvek sudcu (všetkých sudcov) diskvalifikovať
z vykonávania úkonov trestného konania podaním s účelovo zameraným negatívnym
obsahom, pokiaľ sa k podaniu na výzvu orgánu, do pôsobnosti ktorého vec patrí, vyjadrí.
Aj takáto odpoveď by mohla vyjadrovať negatívny pomer k autorovi príslušného podania,
ktorý by znamenal vylúčenie sudcu z rozhodovania v ním prejednávanej veci, nie však vtedy,
ak sudca vo svojom vyjadrení podanie hodnotí z hľadiska jeho dôvodnosti vo vzťahu
ku svojej osobe, a to bez prejavov nevraživosti voči dotknutej strane.
Preto bola sťažnosť obžalovaného Y. najvyšším súdom zamietnutá ako nedôvodná.
Keďže v nadväznosti na to bude v konaní pokračovať naďalej senát v jeho doterajšom
zložení, rozhodol najvyšší súd o neodňatí veci krajskému súdu. Pokiaľ podal obžalovaný
sťažnosť aj na jeho predsedníčku, vyššie uvedené povinnosti vo veci konajúcich sudcov tým
nijako nie sú dotknuté a ani v inom smere nie je daný dôležitý dôvod na delegáciu veci
v zmysle § 25 ods. 1 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 11. januára 2011
JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková