Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
2c6/361297.a0df4a.pdf
PDF · 164.1 KB
No categories available
6Cdo/100/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 100/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu : V. S., bytom D.D.,
v dovolacom konaní zastúpený JUDr. M. P., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom
v B.B., proti ţalovanej : Slovenská republika - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
so sídlom v Bratislave, Kutuzovova 8, o náhradu škody, ktorá vec sa viedla na Okresnom
súde Dunajská Streda pod sp. zn. 4 C 90/2004, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Trnave z 2. februára 2010 sp.zn. 10 Co 255/2009, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 2. februára 2010 sp.zn. 10 Co 255/2009
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Dunajská Streda (súd prvého stupňa) rozsudkom z 11. mája 2007
č.k. 4 C 90/2004-205 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi z titulu náhrady za
sťaţenie spoločenského uplatnenia 1 560 000,-- Sk (51 782,51 eur) a náhradu trov konania
v sume 244 817,-- Sk (8 126,43 eur). Ţalobu vo zvyšku zamietol. Ţalovanému uloţil aj
povinnosť zaplatiť na účet súdu náhradu trov štátu v sume 27 463,-- Sk (911,60 eur).
Rozhodnutie o povinnosti ţalovanej plniť ţalobcovi odôvodnil výsledkami vykonaného
dokazovania, z ktorého vyvodil záver, ţe ţalobca utrpel dňa 16. januára 1981 pracovný úraz,
ktorý zanechal trvalé následky na jeho zdraví. Ţalovaná odškodnila ţalobcu sumou
zodpovedajúcou dvojnásobku základného počtu bodov, ktorým bolo sťaţenie spoločenského
uplatnenia ţalobcu ohodnotené v lekárskom posudku. Dospel k záveru, ţe vzhľadom
na ďalšie zhoršenie zdravotného stavu ţalobcu sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
odôvodňujú zvýšenie odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia aţ na 40-násobok
bodového ohodnotenia stanoveného lekárskym posudkom. Pri určení rozsahu odškodnenia,
majúc za to, ţe zdravotný stav ţalobcu treba povaţovať za ustálený od roku 2002, vychádzal
zo sumy 60,-- Sk za jeden bod.
Krajský súd v Trnave (odvolací súd) rozsudkom z 27. novembra 2007 sp.zn.
24 Co 189/2007 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej
zmenil tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 660 000,-- Sk (21 907,98 eur)
a vo zvyšku ţalobu zamietol. Ţalovanú zaviazal zaplatiť ţalobcovi aj náhradu trov konania
v sume 217 284,-- Sk (7 212,50 eur) do rúk jeho právneho zástupcu a zrušil rozhodnutie súdu
prvého stupňa v časti o trovách štátu. Vo veci samej sa stotoţnil so záverom súdu prvého
stupňa, ţe sú tu okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce zvýšenie odškodnenia za
sťaţenie spoločenského uplatnenia aţ na 40-násobok bodového ohodnotenia stanoveného
lekárskym posudkom. Počet týchto bodov ale zníţil na 550 majúc za to, ţe body v počte 650
znalci ustálili v rozpore s vyhláškou č. 32/1965 Zb. Nestotoţnil sa ani so záverom súdu
prvého stupňa, ţe pri určení rozsahu odškodnenia sťaţenia spoločenského uplatnenia ţalobcu
bolo potrebné vychádzať z hodnoty 60,-- Sk za jeden bod. K tomu uviedol, ţe podľa § 14a
vyhlášky č. 32/1965 Zb. pri odškodnení bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia
z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou tejto novely vyhlášky (teda
do 31. marca 1999) sa postupuje podľa doterajších predpisov. Podľa § 7 ods. 1 uvedenej
vyhlášky v znení do 31. marca 1999 výška odškodnenia za bolesť a za sťaţenie
spoločenského uplatnenia bolo určené sumou 30,-- Sk za jeden bod. Pri mimoriadnom
40-násobnom zvýšení odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia má tak ţalobca
právo na zaplatenie 660 000,-- Sk.
Tento rozsudok odvolacieho súdu bol v časti o zamietnutí ţaloby nad sumu
21 907,99 eur (660 000,-- Sk) do sumy 43 815,97 eur (1 320 000,-- Sk) a vo výroku o trovách
konania účastníkov bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (dovolací
súd) zo 14. mája 2009 sp.zn. 4 Cdo 87/2008 a vec bola v rozsahu zrušenia vrátená
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd tak rozhodol majúc za to, ţe rozhodnutie
odvolacieho súdu má vadu spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení záverov, ku ktorým
dospel pri ustálení, ţe v danej veci treba vychádzať zo sumy 30,-- Sk za jeden bod. Uviedol,
ţe odvolací súd síce veľmi podrobne odôvodnil, ţe sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
na základe ktorých povaţoval rozhodnutie prvostupňového súdu v časti 40-násobného
zvýšenia bodového ohodnotenia sťaţenia spoločenského uplatnenia za správne, a rovnako
riadne odôvodnil aj svoje závery, pre ktoré zníţil rozsah bodového hodnotenia na 550 bodov,
nie však svoje rozhodnutie v časti týkajúcej sa určenia hodnoty jedného bodu odškodnenia
za sťaţenie spoločenského uplatnenia ţalobcu. Tu sa odvolací súd obmedzil len na citáciu
§ 14a a § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení do 31. marca 1999. Z akého dôvodu v skutočnosti
zníţil hodnotu jedného bodu zo sumy 60,-- Sk na sumu 30,-- Sk, resp. z akých úvah
vychádzal, keď povaţoval za správne aplikovať uvedený predpis v znení do 31. marca 1999,
nie je moţné z obsahu jeho rozhodnutia zistiť, najmä keď v predchádzajúcej časti rozhodnutia
ustálil, ţe zdravotný stav ţalobcu treba povaţovať za stabilizovaný od roku 2002.
Odvolací súd, znova konajúci o odvolaní ţalovanej, rozsudkom z 2. februára 2010
sp.zn. 10 Co 255/2009 opäť zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej
časti nad sumu 21 907,99 eur tak, ţe ţalobu „i v tejto časti“ zamietol. Ţalovanej uloţil
povinnosť zaplatiť ţalobcovi, do rúk jeho zástupcu, náhradu trov konania v sume
8 675,20 eur. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej uviedol : „V prejednávanej
veci z obsahu spisového materiálu vyplynulo a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, ţe
k poškodeniu zdravia ţalobcu došlo dňa 16.01.1981 pri výkone vojenskej sluţby, pričom
následne došlo k ďalšiemu zhoršeniu jeho zdravotného stavu, ktorý moţno povaţovať
za ustálený od roku 2002. V roku 2002 platila vyhláška č. 32/1965 v znení vyhlášky
č. 19/1999 Z.z., podľa § 14a ktorej je podstatný čas spôsobenia poškodenia na zdraví, k čomu
nepochybne došlo pred účinnosťou vyhlášky č. 19/1999 Z.z., a teda bolo potrebné postupovať
podľa doterajších predpisov, teda podľa vyhlášky č. 32/1965 v znení vyhlášky č. 47/1995
Z.z., podľa ktorej je podstatné, kedy výška odškodnenia za bolesť a za sťaţenie
spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví boli spôsobené a zistené. S poukazom
na uvedené je potom výška odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia
30,-- Sk za jeden bod“.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Navrhol napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil
tým, ţe ním napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací
dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Uviedol, ţe predmetom jeho ţaloby bolo
„sekundárne“ odškodnenie sťaţenia jeho spoločenského uplatnenia vzniknutého v príčinnej
súvislosti s pôvodným poškodením zdravia, ktoré odškodnenie je upravené v ustanovení
§ 5 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Uviedol, ţe ustanovenie § 14a predmetnej vyhlášky
ustanovujúce, ţe pri odškodnení sťaţenia spoločenského uplatnenia z poškodenia zdravia,
ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou tejto vyhlášky, sa postupuje podľa doterajších
predpisov, nie je moţné na danú vec aplikovať, keďţe sa v nej nehodnotí odškodnenie
sťaţenia spoločenského uplatnenia z poškodenia zdravia, ku ktorého došlo pred 31. marcom
1999, ale z ďalšieho poškodenia zdravia, ku ktorému, ako priamemu dôsledku pôvodného
poškodenia zdravia, došlo aţ po tomto čase. Keďţe ide o hodnotenie „sekundárneho“ sťaţenia
spoločenského uplatnenia, ku ktorému došlo po 1. apríli 1999, bolo treba na danú vec
aplikovať ustanovenie § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení od 1. apríla 1999, podľa
ktorého výška odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou
60,-- Sk za jeden bod. Pripomenul, ţe v uznesení dovolacieho súdu, ktorým bol zrušení skorší
rozsudok odvolacieho súdu, bolo uvedené, ţe „pri posúdení, podľa ktorého znenia vyhlášky
má byť určená výška odškodnenia sťaţenia spoločenského uplatnenia za jeden bod je teda
rozhodujúce, kedy bol zdravotný stav stabilizovaný“. Odvolací súd v svojom rozhodnutí sa
zjavne odchýlil od tohto právneho názoru dovolacieho súdu, keď za rozhodujúcu povaţoval
vyhlášku v znení účinnom v čase pôvodného poškodenia zdravia, a nie v znení účinnom
v čase „sekundárneho“ poškodenia zdravia. Podľa ţalobcu nerešpektovaním záväzného
právneho názoru súdu vyššieho stupňa odvolacím súdom došlo k odňatiu moţnosti konať
pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Ţalovaná navrhla dovolanie ţalobcu zamietnuť. Uviedla, ţe predmetom sporu nebolo
odškodnenie „sekundárneho“ sťaţenia spoločenského uplatnenia, ale „to, aká výška patrí za
bod v prípade sekundárneho sťaţenia spoločenského uplatnenia“. Poukázala na znenie
ustanovenia § 14a vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení vyhlášky č. 19/1999 Z.z., podľa ktorého
pri odškodňovaní bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, ktoré
bolo spôsobené pred účinnosťou tejto vyhlášky, a pri odškodnení choroby z povolania, ktorá
bola zistená pred účinnosťou tejto vyhlášky, sa postupuje podľa doterajších predpisov.
V predmetnej právnej veci bolo nesporné, ţe poškodenie zdravia v súvislosti s ktorým ţalobca
uplatňuje odškodnenie, bolo spôsobené pred účinnosťou vyhlášky č. 19/1999 Z.z. „Preto sa
musí postupovať podľa doterajších predpisov“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe jeho nariadenie nepovaţoval za potrebné (§ 243a
ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe i toto dovolanie ţalobcu je opodstatnené, pretoţe ním
napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
I keď nosným dôvodom (ratio decidendi) uznesenia dovolacieho súdu zo 14. mája
2009 sp.zn. 4 Cdo 87/2008, ktorým zrušil prvší rozsudok odvolacieho súdu z 27. novembra
2007 sp.zn. 24 Co 189/2007, bola vada spočívajúca v nedostatku relevantného odôvodnenia
dovolaním napadnutého rozsudku, dovolací súd v závere odôvodnenia svojho rozhodnutia
prezentoval aj svoj právny názor na otázku, ktorý právny predpis by sa mal pouţiť v prípade
hodnotenia následkov poškodenia zdravia, ktoré vznikli aţ následne, po nadobudnutí
účinnosti novej právnej úpravy upravujúcej iný, pre poškodeného priaznivejší rozsah
odškodnenia. Dovolací súd v tejto súvislosti zreteľne ustálil : „Sťaţenie spoločenského
uplatnenia sa odškodňuje, ak úraz má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre ţivotné úkony
poškodeného, pre uspokojovanie jeho ţivotných a spoločenských potrieb. K sťaţeniu
spoločenského uplatnenia teda dochádza, ak následkom úrazu alebo iného poškodenia
na zdraví, prípadne k zhoršeniu ich následkov, nastanú v zdravotnom stave poškodeného také
zmeny, ktoré majú preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho ţivotné úkony. Či a aké
zmeny v zdravotnom stave poškodeného následkom úrazu nastali, je moţné zistiť, ak je
moţné povaţovať stav poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je moţné vykonať jeho
posúdenie. Sťaţenie spoločenského uplatnenia teda vzniká v zmysle vyhlášky v dobe, v ktorej
je moţné zdravotný stav poškodeného povaţovať za ustálený a kedy je moţné posúdiť, aký
má zdravotný stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre ţivotné úkony
poškodeného. Sťaţenie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje jednorazovo a pri hodnotení
následkov sa prihliada k predpokladanému vývoju vzniknutých zmien v zdravotnom stave.
To však nevylučuje pri zhoršení uţ ustáleného zdravotného stavu alebo ak sa prejavia nové
následky súvisiace s pôvodným úrazom, ďalšie odškodnenie následkov, ktoré sa prejavia
neskôr v takej intenzite a takým spôsobom, ţe pôvodne neboli, prípadne ani nemohli byť
predvídané. V takomto prípade v dôsledku pôvodnej škodnej udalosti vzniká ďalší nový nárok
na náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia, ktorý predtým neexistoval a nebolo
ho moţné ani uplatniť, s tým, ţe pri tomto novom nároku sa porovnáva stav pred zhoršením
zdravotného stavu s doterajším stavom. Pri posúdení, podľa ktorého znenia vyhlášky má byť
určená výška odškodnenia sťaţenia spoločenského uplatnenia za jeden bod je teda
rozhodujúce, kedy bol zdravotný stav stabilizovaný“.
Odvolací súd v ďalšom konaní uvedený právny názor dovolacieho súdu neakceptoval
a zotrval na svojom závere, ţe pri odškodnení za sťaţenie spoločenského uplatnenia ţalobcu
treba vychádzať z hodnoty 30,-- Sk za jeden bod bodového ohodnotenia, aj keď sa jeho
zdravotný stav ustálil aţ v roku 2002. Svoj záver pritom odôvodnil takto : „V prejednávanej
veci z obsahu spisového materiálu vyplynulo a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, ţe
k poškodeniu zdravia ţalobcu došlo dňa 16.01.1981 pri výkone vojenskej sluţby, pričom
následne došlo k ďalšiemu zhoršeniu jeho zdravotného stavu, ktorý moţno povaţovať
za ustálený od roku 2002. V roku 2002 platila vyhláška č. 32/1965 v znení vyhlášky
č. 19/1999 Z.z., podľa § 14a ktorej je podstatný čas spôsobenia poškodenia na zdraví, k čomu
nepochybne došlo pred účinnosťou vyhlášky č. 19/1999 Z.z., a teda bolo potrebné postupovať
podľa doterajších predpisov, teda podľa vyhlášky č. 32/1965 v znení vyhlášky č. 47/1995
Z.z., podľa ktorej je podstatné, kedy výška odškodnenia za bolesť a za sťaţenie
spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví boli spôsobené a zistené“.
Dovolací súd vyššie uvedený záver odvolacieho súdu nepovaţuje za správny.
Zotrváva na svojich záveroch uvedených v uznesení zo 14. mája 2009 sp.zn. 4 Cdo 87/2008.
Znova poukazuje na to, ţe k sťaţeniu spoločenského uplatnenia dochádza v čase, kedy je
moţné zdravotný stav poškodeného po úraze, chorobe z povolania alebo inom poškodení
zdravia, prípadne po jeho zhoršení, povaţovať za ustálený, kedy je teda moţné posúdiť, aký
má zmenený (zhoršený) zdravotný stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky
pre jeho ţivotné úkony, pre uspokojovanie jeho ţivotných a spoločenských potrieb alebo
pre plnenie jeho spoločenských úloh, a pristúpiť k jeho bodovému ohodnoteniu. V prípade, ţe
sa v súvislosti s pôvodným poškodením zdravia dodatočne prejavia nové následky takým
spôsobom a intenzitou, ktoré pôvodne neboli, prípadne ani nemohli byť predvídané, vzniká
v dôsledku pôvodnej škodnej udalosti ďalší nový nárok na náhradu za sťaţenie spoločenského
uplatnenia, ktorý predtým neexistoval a nebolo ho moţné ani uplatniť, s tým, ţe pri tomto
novom nároku sa porovnáva stav pred zhoršením zdravotného stavu s doterajším stavom.
Prechodné ustanovenie § 14a vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení vyhlášky č. 19/199 Z.z.
k zmenám účinným od 1. apríla 1999, podľa ktorého pri odškodňovaní bolesti a sťaţenia
spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou tejto
vyhlášky, a pri odškodnení choroby z povolania, ktorá bola zistená pred účinnosťou tejto
vyhlášky, sa postupuje podľa doterajších predpisov, nerieši expressis verbis otázku, podľa
ktorého zákonného predpisu sa má postupovať v prípade, ak sa v súvislosti s pôvodným
poškodením zdravia prejaví nové zhoršenie zdravotného stavu, ktoré sa nepredpokladalo
pri pôvodnom hodnotení, aţ po 1. apríli 1999. Podľa dovolacieho súdu pri určovaní rozsahu
odškodnenia následného zhoršenia zdravotného stavu sa má postupovať podľa predpisov
platných a účinných v čase ustálenia tohto nového zdravotného stavu.
V súvislosti s výkladom a aplikáciou predmetného ustanovenia dovolací súd
poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 1. júla 2008 zn. III. ÚS 341/07
podľa ktorého, nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu
abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie
obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide
vţdy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá ţiadna z výkladových metód absolútnu
prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť
k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.
Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať
prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia
viazaný absolútne. Môţe, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu)
odchýliť v prípade, keď to zo závaţných dôvodov vyţaduje účel zákona, systematická
súvislosť alebo poţiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, ţe sa v takýchto
prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej
normy musí zaloţiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo
nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umoţňujúceho napr. viac verzií
interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného
ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, moţno uprednostniť výklad e ratione
legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov
zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiţ neznamená výlučnú a bezpodmienečnú
nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.
Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj
zmyslom a účelom zákona.
Úpravy (zvýšenia) výšky odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia vykonané
vyhláškami č. 78/1981 Zb., č. 47/1995 Z.z. a vyhláškou č. 19/1999 Z.z. sledovali účel
zachovať zásadu primeranosti rozsahu odškodnenia sťaţenia spoločenského uplatnenia
s prihliadnutím na celkový rast ţivotných nákladov od pôvodnej úpravy peňaţnej hodnoty
jedného bodu ohodnotenia poškodenia zdravia v lekárskom posudku.
Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd uprednostnil výklad ustanovenia prechodného
ustanovenia § 14a predmetnej vyhlášky e ratione legis zohľadniac kontext a účel uvedenej
právnej úpravy v súlade s princípom zákazu retroaktivity právnych noriem. V daných
okolnostiach povaţoval uvedený výklad za zodpovedajúci účelu a zmyslu úprav odškodnenia
sťaţenia spoločenského uplatnenia s tým, ţe ide o interpretáciu, ktorá nepopiera zásadným
spôsobom príslušný zákonný text a je aj logicky odôvodniteľná.
Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe pri určení rozsahu
odškodnenia sťaţenia spoločenského uplatnenia ţalobcu majúceho základ v následnom
zhoršení zdravotného stavu ţalobcu, ku ktorému došlo po 1. apríli 1999, bolo potrebné
vychádzať z hodnoty 60,-- Sk za jeden bod celkového bodového ohodnotenia zisteného
lekárom, a to bez ohľadu na to, ţe k pôvodnému poškodeniu zdravia došlo pred 1. aprílom
1999.
Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd sa nestotoţňuje s právnymi závermi
odvolacieho súdu a z tohto dôvodu jeho dovolaním ţalobcu napadnutý rozsudok, ktorý je
v uvedenom zmysle zaloţený na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.), svojím uznesením (§ 243b ods. 4 O.s.p.) zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. januára 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová