Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/100/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu : V. S., bytom D.D.,

v dovolacom konaní zastúpený JUDr. M. P., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom

v B.B., proti ţalovanej : Slovenská republika - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky

so sídlom v Bratislave, Kutuzovova 8, o náhradu škody, ktorá vec sa viedla na Okresnom

súde Dunajská Streda pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Trnave z 2. februára 2010 sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 2. februára 2010 sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dunajská Streda (súd prvého stupňa) rozsudkom z 11. mája 2007

č.k. -205 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi z titulu náhrady za

sťaţenie spoločenského uplatnenia 1 560 000,-- Sk (51 782,51 eur) a náhradu trov konania

v sume 244 817,-- Sk (8 126,43 eur). Ţalobu vo zvyšku zamietol. Ţalovanému uloţil aj

povinnosť zaplatiť na účet súdu náhradu trov štátu v sume 27 463,-- Sk (911,60 eur).

Rozhodnutie o povinnosti ţalovanej plniť ţalobcovi odôvodnil výsledkami vykonaného

dokazovania, z ktorého vyvodil záver, ţe ţalobca utrpel dňa 16. januára 1981 pracovný úraz,

ktorý zanechal trvalé následky na jeho zdraví. Ţalovaná odškodnila ţalobcu sumou

zodpovedajúcou dvojnásobku základného počtu bodov, ktorým bolo sťaţenie spoločenského

uplatnenia ţalobcu ohodnotené v lekárskom posudku. Dospel k záveru, ţe vzhľadom

na ďalšie zhoršenie zdravotného stavu ţalobcu sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré

odôvodňujú zvýšenie odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia aţ na 40-násobok

bodového ohodnotenia stanoveného lekárskym posudkom. Pri určení rozsahu odškodnenia,

majúc za to, ţe zdravotný stav ţalobcu treba povaţovať za ustálený od roku 2002, vychádzal

zo sumy 60,-- Sk za jeden bod.

2

Krajský súd v Trnave (odvolací súd) rozsudkom z 27. novembra 2007 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej

zmenil tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 660 000,-- Sk (21 907,98 eur)

a vo zvyšku ţalobu zamietol. Ţalovanú zaviazal zaplatiť ţalobcovi aj náhradu trov konania

v sume 217 284,-- Sk (7 212,50 eur) do rúk jeho právneho zástupcu a zrušil rozhodnutie súdu

prvého stupňa v časti o trovách štátu. Vo veci samej sa stotoţnil so záverom súdu prvého

stupňa, ţe sú tu okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce zvýšenie odškodnenia za

sťaţenie spoločenského uplatnenia aţ na 40-násobok bodového ohodnotenia stanoveného

lekárskym posudkom. Počet týchto bodov ale zníţil na 550 majúc za to, ţe body v počte 650

znalci ustálili v rozpore s vyhláškou č. Nestotoţnil sa ani so záverom súdu

prvého stupňa, ţe pri určení rozsahu odškodnenia sťaţenia spoločenského uplatnenia ţalobcu

bolo potrebné vychádzať z hodnoty 60,-- Sk za jeden bod. K tomu uviedol, ţe podľa § 14a

vyhlášky č. pri odškodnení bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia

z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou tejto novely vyhlášky (teda

do 31. marca 1999) sa postupuje podľa doterajších predpisov. Podľa § 7 ods. 1 uvedenej

vyhlášky v znení do 31. marca 1999 výška odškodnenia za bolesť a za sťaţenie

spoločenského uplatnenia bolo určené sumou 30,-- Sk za jeden bod. Pri mimoriadnom

40-násobnom zvýšení odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia má tak ţalobca

právo na zaplatenie 660 000,-- Sk.

Tento rozsudok odvolacieho súdu bol v časti o zamietnutí ţaloby nad sumu

21 907,99 eur (660 000,-- Sk) do sumy 43 815,97 eur (1 320 000,-- Sk) a vo výroku o trovách

konania účastníkov bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (dovolací

súd) zo 14. mája 2009 sp.zn. a vec bola v rozsahu zrušenia vrátená

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd tak rozhodol majúc za to, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu má vadu spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení záverov, ku ktorým

dospel pri ustálení, ţe v danej veci treba vychádzať zo sumy 30,-- Sk za jeden bod. Uviedol,

ţe odvolací súd síce veľmi podrobne odôvodnil, ţe sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,

na základe ktorých povaţoval rozhodnutie prvostupňového súdu v časti 40-násobného

zvýšenia bodového ohodnotenia sťaţenia spoločenského uplatnenia za správne, a rovnako

riadne odôvodnil aj svoje závery, pre ktoré zníţil rozsah bodového hodnotenia na 550 bodov,

nie však svoje rozhodnutie v časti týkajúcej sa určenia hodnoty jedného bodu odškodnenia

za sťaţenie spoločenského uplatnenia ţalobcu. Tu sa odvolací súd obmedzil len na citáciu

3

a vyhlášky č. v znení do 31. marca 1999. Z akého dôvodu v skutočnosti

zníţil hodnotu jedného bodu zo sumy 60,-- Sk na sumu 30,-- Sk, resp. z akých úvah

vychádzal, keď povaţoval za správne aplikovať uvedený predpis v znení do 31. marca 1999,

nie je moţné z obsahu jeho rozhodnutia zistiť, najmä keď v predchádzajúcej časti rozhodnutia

ustálil, ţe zdravotný stav ţalobcu treba povaţovať za stabilizovaný od roku 2002.

Odvolací súd, znova konajúci o odvolaní ţalovanej, rozsudkom z 2. februára 2010

sp.zn. opäť zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej

časti nad sumu 21 907,99 eur tak, ţe ţalobu „i v tejto časti“ zamietol. Ţalovanej uloţil

povinnosť zaplatiť ţalobcovi, do rúk jeho zástupcu, náhradu trov konania v sume

8 675,20 eur. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej uviedol : „V prejednávanej

veci z obsahu spisového materiálu vyplynulo a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, ţe

k poškodeniu zdravia ţalobcu došlo dňa 16.01.1981 pri výkone vojenskej sluţby, pričom

následne došlo k ďalšiemu zhoršeniu jeho zdravotného stavu, ktorý moţno povaţovať

za ustálený od roku 2002. V roku 2002 platila v znení vyhlášky

č. , podľa ktorej je podstatný čas spôsobenia poškodenia na zdraví, k čomu

nepochybne došlo pred účinnosťou vyhlášky č. , a teda bolo potrebné postupovať

podľa doterajších predpisov, teda podľa vyhlášky č. 32/1965 v znení vyhlášky č. 47/1995

Z.z., podľa ktorej je podstatné, kedy výška odškodnenia za bolesť a za sťaţenie

spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví boli spôsobené a zistené. S poukazom

na uvedené je potom výška odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia

30,-- Sk za jeden bod“.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Navrhol napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil

tým, ţe ním napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací

dôvod podľa ). Uviedol, ţe predmetom jeho ţaloby bolo

„sekundárne“ odškodnenie sťaţenia jeho spoločenského uplatnenia vzniknutého v príčinnej

súvislosti s pôvodným poškodením zdravia, ktoré odškodnenie je upravené v ustanovení

vyhlášky č. Uviedol, ţe ustanovenie predmetnej vyhlášky

ustanovujúce, ţe pri odškodnení sťaţenia spoločenského uplatnenia z poškodenia zdravia,

ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou tejto vyhlášky, sa postupuje podľa doterajších

predpisov, nie je moţné na danú vec aplikovať, keďţe sa v nej nehodnotí odškodnenie

sťaţenia spoločenského uplatnenia z poškodenia zdravia, ku ktorého došlo pred 31. marcom

1999, ale z ďalšieho poškodenia zdravia, ku ktorému, ako priamemu dôsledku pôvodného

poškodenia zdravia, došlo aţ po tomto čase. Keďţe ide o hodnotenie „sekundárneho“ sťaţenia

spoločenského uplatnenia, ku ktorému došlo po 1. apríli 1999, bolo treba na danú vec

aplikovať ustanovenie vyhlášky č. v znení od 1. apríla 1999, podľa

ktorého výška odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou

60,-- Sk za jeden bod. Pripomenul, ţe v uznesení dovolacieho súdu, ktorým bol zrušení skorší

rozsudok odvolacieho súdu, bolo uvedené, ţe „pri posúdení, podľa ktorého znenia vyhlášky

má byť určená výška odškodnenia sťaţenia spoločenského uplatnenia za jeden bod je teda

rozhodujúce, kedy bol zdravotný stav stabilizovaný“. Odvolací súd v svojom rozhodnutí sa

zjavne odchýlil od tohto právneho názoru dovolacieho súdu, keď za rozhodujúcu povaţoval

vyhlášku v znení účinnom v čase pôvodného poškodenia zdravia, a nie v znení účinnom

v čase „sekundárneho“ poškodenia zdravia. Podľa ţalobcu nerešpektovaním záväzného

právneho názoru súdu vyššieho stupňa odvolacím súdom došlo k odňatiu moţnosti konať

pred súdom v zmysle ustanovenia

Ţalovaná navrhla dovolanie ţalobcu zamietnuť. Uviedla, ţe predmetom sporu nebolo

odškodnenie „sekundárneho“ sťaţenia spoločenského uplatnenia, ale „to, aká výška patrí za

bod v prípade sekundárneho sťaţenia spoločenského uplatnenia“. Poukázala na znenie

ustanovenia vyhlášky č. v znení vyhlášky č. , podľa ktorého

pri odškodňovaní bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, ktoré

bolo spôsobené pred účinnosťou tejto vyhlášky, a pri odškodnení choroby z povolania, ktorá

bola zistená pred účinnosťou tejto vyhlášky, sa postupuje podľa doterajších predpisov.

V predmetnej právnej veci bolo nesporné, ţe poškodenie zdravia v súvislosti s ktorým ţalobca

uplatňuje odškodnenie, bolo spôsobené pred účinnosťou vyhlášky č. „Preto sa

musí postupovať podľa doterajších predpisov“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa bez

nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe jeho nariadenie nepovaţoval za potrebné (§ 243a

ods. 1 ) a dospel k záveru, ţe i toto dovolanie ţalobcu je opodstatnené, pretoţe ním

napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

I keď nosným dôvodom (ratio decidendi) uznesenia dovolacieho súdu zo 14. mája

2009 sp.zn. , ktorým zrušil prvší rozsudok odvolacieho súdu z 27. novembra

2007 sp.zn. , bola vada spočívajúca v nedostatku relevantného odôvodnenia

dovolaním napadnutého rozsudku, dovolací súd v závere odôvodnenia svojho rozhodnutia

prezentoval aj svoj právny názor na otázku, ktorý právny predpis by sa mal pouţiť v prípade

hodnotenia následkov poškodenia zdravia, ktoré vznikli aţ následne, po nadobudnutí

účinnosti novej právnej úpravy upravujúcej iný, pre poškodeného priaznivejší rozsah

odškodnenia. Dovolací súd v tejto súvislosti zreteľne ustálil : „Sťaţenie spoločenského

uplatnenia sa odškodňuje, ak úraz má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre ţivotné úkony

poškodeného, pre uspokojovanie jeho ţivotných a spoločenských potrieb. K sťaţeniu

spoločenského uplatnenia teda dochádza, ak následkom úrazu alebo iného poškodenia

na zdraví, prípadne k zhoršeniu ich následkov, nastanú v zdravotnom stave poškodeného také

zmeny, ktoré majú preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho ţivotné úkony. Či a aké

zmeny v zdravotnom stave poškodeného následkom úrazu nastali, je moţné zistiť, ak je

moţné povaţovať stav poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je moţné vykonať jeho

posúdenie. Sťaţenie spoločenského uplatnenia teda vzniká v zmysle vyhlášky v dobe, v ktorej

je moţné zdravotný stav poškodeného povaţovať za ustálený a kedy je moţné posúdiť, aký

má zdravotný stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre ţivotné úkony

poškodeného. Sťaţenie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje jednorazovo a pri hodnotení

následkov sa prihliada k predpokladanému vývoju vzniknutých zmien v zdravotnom stave.

To však nevylučuje pri zhoršení uţ ustáleného zdravotného stavu alebo ak sa prejavia nové

následky súvisiace s pôvodným úrazom, ďalšie odškodnenie následkov, ktoré sa prejavia

neskôr v takej intenzite a takým spôsobom, ţe pôvodne neboli, prípadne ani nemohli byť

predvídané. V takomto prípade v dôsledku pôvodnej škodnej udalosti vzniká ďalší nový nárok

na náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia, ktorý predtým neexistoval a nebolo

ho moţné ani uplatniť, s tým, ţe pri tomto novom nároku sa porovnáva stav pred zhoršením

zdravotného stavu s doterajším stavom. Pri posúdení, podľa ktorého znenia vyhlášky má byť

určená výška odškodnenia sťaţenia spoločenského uplatnenia za jeden bod je teda

rozhodujúce, kedy bol zdravotný stav stabilizovaný“.

Odvolací súd v ďalšom konaní uvedený právny názor dovolacieho súdu neakceptoval

a zotrval na svojom závere, ţe pri odškodnení za sťaţenie spoločenského uplatnenia ţalobcu

treba vychádzať z hodnoty 30,-- Sk za jeden bod bodového ohodnotenia, aj keď sa jeho

zdravotný stav ustálil aţ v roku 2002. Svoj záver pritom odôvodnil takto : „V prejednávanej

6

veci z obsahu spisového materiálu vyplynulo a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, ţe

k poškodeniu zdravia ţalobcu došlo dňa 16.01.1981 pri výkone vojenskej sluţby, pričom

následne došlo k ďalšiemu zhoršeniu jeho zdravotného stavu, ktorý moţno povaţovať

za ustálený od roku 2002. V roku 2002 platila v znení vyhlášky

č. , podľa ktorej je podstatný čas spôsobenia poškodenia na zdraví, k čomu

nepochybne došlo pred účinnosťou vyhlášky č. , a teda bolo potrebné postupovať

podľa doterajších predpisov, teda podľa vyhlášky č. 32/1965 v znení vyhlášky č. 47/1995

Z.z., podľa ktorej je podstatné, kedy výška odškodnenia za bolesť a za sťaţenie

spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví boli spôsobené a zistené“.

Dovolací súd vyššie uvedený záver odvolacieho súdu nepovaţuje za správny.

Zotrváva na svojich záveroch uvedených v uznesení zo 14. mája 2009 sp.zn. .

Znova poukazuje na to, ţe k sťaţeniu spoločenského uplatnenia dochádza v čase, kedy je

moţné zdravotný stav poškodeného po úraze, chorobe z povolania alebo inom poškodení

zdravia, prípadne po jeho zhoršení, povaţovať za ustálený, kedy je teda moţné posúdiť, aký

má zmenený (zhoršený) zdravotný stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky

pre jeho ţivotné úkony, pre uspokojovanie jeho ţivotných a spoločenských potrieb alebo

pre plnenie jeho spoločenských úloh, a pristúpiť k jeho bodovému ohodnoteniu. V prípade, ţe

sa v súvislosti s pôvodným poškodením zdravia dodatočne prejavia nové následky takým

spôsobom a intenzitou, ktoré pôvodne neboli, prípadne ani nemohli byť predvídané, vzniká

v dôsledku pôvodnej škodnej udalosti ďalší nový nárok na náhradu za sťaţenie spoločenského

uplatnenia, ktorý predtým neexistoval a nebolo ho moţné ani uplatniť, s tým, ţe pri tomto

novom nároku sa porovnáva stav pred zhoršením zdravotného stavu s doterajším stavom.

Prechodné ustanovenie vyhlášky č. v znení vyhlášky č. 19/199 Z.z.

k zmenám účinným od 1. apríla 1999, podľa ktorého pri odškodňovaní bolesti a sťaţenia

spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou tejto

vyhlášky, a pri odškodnení choroby z povolania, ktorá bola zistená pred účinnosťou tejto

vyhlášky, sa postupuje podľa doterajších predpisov, nerieši expressis verbis otázku, podľa

ktorého zákonného predpisu sa má postupovať v prípade, ak sa v súvislosti s pôvodným

poškodením zdravia prejaví nové zhoršenie zdravotného stavu, ktoré sa nepredpokladalo

pri pôvodnom hodnotení, aţ po 1. apríli 1999. Podľa dovolacieho súdu pri určovaní rozsahu

odškodnenia následného zhoršenia zdravotného stavu sa má postupovať podľa predpisov

platných a účinných v čase ustálenia tohto nového zdravotného stavu.

V súvislosti s výkladom a aplikáciou predmetného ustanovenia dovolací súd

poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 1. júla 2008 zn.

podľa ktorého, nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu

abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie

obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide

vţdy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá ţiadna z výkladových metód absolútnu

prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť

k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.

Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať

prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia

viazaný absolútne. Môţe, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu)

odchýliť v prípade, keď to zo závaţných dôvodov vyţaduje účel zákona, systematická

súvislosť alebo poţiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne

záväzných právnych predpisov ( ). Samozrejme, ţe sa v takýchto

prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej

normy musí zaloţiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo

nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umoţňujúceho napr. viac verzií

interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného

ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, moţno uprednostniť výklad e ratione

legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov

zákonom v zmysle totiţ neznamená výlučnú a bezpodmienečnú

nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.

Ustanovenie nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj

zmyslom a účelom zákona.

Úpravy (zvýšenia) výšky odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia vykonané

vyhláškami č. , č. a vyhláškou č. sledovali účel

zachovať zásadu primeranosti rozsahu odškodnenia sťaţenia spoločenského uplatnenia

s prihliadnutím na celkový rast ţivotných nákladov od pôvodnej úpravy peňaţnej hodnoty

jedného bodu ohodnotenia poškodenia zdravia v lekárskom posudku.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd uprednostnil výklad ustanovenia prechodného

ustanovenia § 14a predmetnej vyhlášky e ratione legis zohľadniac kontext a účel uvedenej

právnej úpravy v súlade s princípom zákazu retroaktivity právnych noriem. V daných

okolnostiach povaţoval uvedený výklad za zodpovedajúci účelu a zmyslu úprav odškodnenia

sťaţenia spoločenského uplatnenia s tým, ţe ide o interpretáciu, ktorá nepopiera zásadným

spôsobom príslušný zákonný text a je aj logicky odôvodniteľná.

Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe pri určení rozsahu

odškodnenia sťaţenia spoločenského uplatnenia ţalobcu majúceho základ v následnom

zhoršení zdravotného stavu ţalobcu, ku ktorému došlo po 1. apríli 1999, bolo potrebné

vychádzať z hodnoty 60,-- Sk za jeden bod celkového bodového ohodnotenia zisteného

lekárom, a to bez ohľadu na to, ţe k pôvodnému poškodeniu zdravia došlo pred 1. aprílom

1999.

Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd sa nestotoţňuje s právnymi závermi

odvolacieho súdu a z tohto dôvodu jeho dovolaním ţalobcu napadnutý rozsudok, ktorý je

v uvedenom zmysle zaloţený na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

), svojím uznesením ( ) zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu

na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. januára 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová