Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/16/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského

v trestnej veci obžalovaného J. K. a spol. pre obzvlášť závažný zločin vydierania podľa

§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.,

na verejnom zasadnutí 12. januára 2011 v Bratislave prejednal odvolanie prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa

28. októbra 2010, sp. zn. , a rozhodol

t a k t o :

Podľa odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica

(ďalej súd prvého stupňa) boli obžalovaní J. K. a A. K. uznaní za vinných

spolupáchateľstvom obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 20 Tr. zák., § 189 ods. 1,

ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

obžalovaný J. K. dňa 18. septembra 2009 v čase asi okolo 9.00 hod. v reštaurácii S.

osobne oznámil obžalovanému A. K., že je vydieraný V. M., ktorému dlží za drogy 2 700 €,

a spolu sa dohodli, že by ho mali zbiť a poriadne vystrašiť, aby im dal pokoj a neposielal

za nimi vyholených chlapov, následne v presne nezistenom čase okolo poludnia v mieste

bydliska obžalovaného A. K. sa s obžalovaných J. K. dohodol, že ho zbijú a ukážu mu vopred

vykopanú jamu. Následne potom, ako obžalovaný J. K. zavolal P. L., či má auto a čas,

2

na čo uviedol, že áno, ale až popoludní a následne asi o 13.30 hod. P. L. zobral do auta

obžalovaného J. K., následne vyzdvihli obžalovaného A. K., ktorý sa predtým s P. L.

nepoznali, a spoločne odišli do S. na chatu P. L., odkiaľ zobrali čierne vrecia, do ktorých

zabalili krompáč a rýľ. Obžalovaný J. K. si tu vypýtal od P. L. kuchynský nôž, ktorý tam

uvidel a následne odišli spoločne do obchodného domu Tesco, kde si zakúpili cigarety

a chirurgické rukavice. Odtiaľ odišli do lesa v katastrálnom území S.S., kde spoločne vpravo

od prístupovej cesty vykopali jamu, obžalovaný J. K. vylákal V. M. na stretnutie

pod zámienkou kúpy 1 kg marihuany, následne na čo všetci traja spoločne na osobnom

motorovom vozidle zn. Volvo, EČ: X., ktoré viedol P. L., odišli do Bratislavy, kde v čase asi

od 17.15 hod. do 17.30 hod. zobrali V. M. a odišli do lesa nad obcou S., kde uvedené vozidlo

odparkovali a následne po vojdení do lesa pri chôdzi smerom k jame, ktorú predtým vykopali,

došlo k hádke medzi obžalovaným J. K. a poškodeným V. M., počas ktorej obžalovaný J. K.

stojac pred poškodeným a obžalovaný A.. K. stojac bezprostredne za poškodeným, tohto

fyzicky napadli tak, že obžalovaný A. K. odzadu priložil V. M. na krk šnúru na prádlo

o hrúbke cca 5 mm, ktorú uchopil na jej koncoch a začal ho škrtiť. Obžalovaný J. K.

kuchynským nožom o dĺžke čepele cca 11,5 cm minimálne dvakrát bodol poškodeného V. M.

do prednej časti tela. Keď P. L., ktorý sedel od obžalovaných a poškodených vo vzdialenosti

minimálne 15 metrov uvidel ako sa obžalovaný J. K. zahnal pravou rukou zhora nadol voči

telu poškodeného, z miesta ušiel. V. M. spolu s obžalovaným A. K. spadli na zem, kde ho

obžalovaný J. K. minimálne 10 krát pichol do rôznych častí tela, potom sa poškodenému V.

M. podarilo obžalovaným vytrhnúť a začal od nich utekať preč a keď videl, že ho

prenasledujú obidvaja, otočil sa, vytiahol z vrecka nôž a vyzval obžalovaných, aby v útoku

ďalej nepokračovali, lebo sa bude brániť, na čo obidvaja obžalovaní od ďalšieho útoku

upustili a potom, ako ich poškodený V. M. požiadal, aby mu privolali lekársku pomoc,

s týmto súhlasili, ale im poškodený V. M. musel sľúbiť, že nepovie polícii, čo sa skutočne

stalo ale bude vypovedať, že bol napadnutý neznámymi osobami – skínmi. Týmto svojím

konaním spôsobili V. M. mnohopočetné bodné poranenia hlavy, hrudníka, dutiny brušnej,

horných a dolných končatín a psychické problémy, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu v rozsahu

3 týždne a dobu liečenia v rozsahu minimálne 6 – 8 týždňov.

Za to uložil

obžalovanému J. K. podľa § 189 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.,

§ 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. d/, písm. j/ a § 37 písm. k/ Tr. zák. trest odňatia

3

slobody v trvaní 8 (osem) rokov, pre výkon ktorého podľa § 48 ods. 4 Tr. zák.

ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil mu aj ochranný dohľad na dobu

1 (jedného) roka,

obžalovanému A. K. podľa § 189 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/, § 38

ods. 2, ods. 3, § 36 písm. d/, písm. j/, § 37 písm. h/ Tr. zák. s použitím § 42

ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov,

so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia.

Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II,

sp. zn. , zo dňa 23. apríla 2010 vo výroku o treste, ako aj všetky ďalšie výroky

a rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad.

Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil mu aj ochranný dohľad na dobu

1 (jedného) roka.

Podľa , poškodených a to V. a V. M., nar. X., bytom B.

odkázal s uplatnenými nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie prokurátor Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej prokurátor).

Rozsudok súdu prvého stupňa považuje v celom rozsahu za nezákonný a to tak popis skutku

v skutkovej vete, ako aj následné právne vyhodnotenie skutku a s tým spojené uložené tresty

obom obžalovaným.

Má za to, že popis priebehu skutku zo strany obžalovaných je ľudsky pochopiteľný

a hodnotí ho ako účelový v snahe zmierniť svoje zavinenie v úmysle dosiahnuť miernejší

trestný postih. Je toho názoru, že výpoveď poškodeného V. M. o priebehu skutku, ako aj

o udalostiach predchádzajúcich samotné jeho napadnutie, sú v diametrálnom rozpore

s výpoveďami obžalovaných, pričom v tejto súvislosti poukázal aj na výpoveď

spoluobžalovaného P. L., z ktorej nevyplýva, že by samotnému útoku predchádzala nejaká

hádka.

4

Nesúhlasí ani s právnym vyhodnotením konania obžalovaných vo forme zločinu

vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Z reálneho priebehu

udalostí je totiž zrejmé, že obžalovaní sa pripravovali na spáchanie skutku tým, že zadovážili

si motúz, nôž, vopred vykopali jamu a za tým účelom si zabezpečili aj krompáč, rýľ

a pracovné rukavice.

Považuje za nelogické a nevierohodné tvrdenie obžalovaných, že plánovali

poškodeného len vystrašiť. Totiž poškodenému neukázali vykopanú jamu a ani raz mu

nepohrozili nožom.

Má za to, že o vopred uváženej pohnútke obžalovaných usmrtiť poškodeného svedčí

aj vyjadrenie samotného poškodeného, keď na otázku, či obvinení počas útoku hovorili niečo

na jeho osobu uviedol, že obžalovaný K. povedal, že nemá na výber a obžalovaný K. mu

povedal, že jeho smrť nemala byť vôbec takáto, že to malo prebehnúť rýchle a hladko.

Vo vzťahu k výpovediam obžalovaného A. K. je presvedčený, že jediná jeho

vierohodná výpoveď je len tá výpoveď, ktorú učinil v zápisnici o výsluchu zadržaného

podozrivého, kde priebeh skutku popísal totožne ako aj poškodený V. M..

S poukazom na vyššie uvedené navrhoval, aby najvyšší súd Slovenskej republiky

ako odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, písm. e/

a podľa vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie

a rozhodnutie.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa

alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,

prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil,

že odvolanie proti prvostupňovému rozsudku podala procesná strana k tomu oprávnená,

podala ho proti výrokom voči ktorým odvolanie mohla podať, pričom tak urobila v lehote

ustanovenej zákonom.

Po splnení revíznej povinnosti v rozsahu odvolací súd zistil,

že napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného

5

poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym takým chybám,, ktoré by mohli mať vplyv

na objasnenie skutkového stavu veci, alebo na možnosť uplatnenia práva obžalovaných

na obhajobu.

V súlade s ustanovením vykonal súd prvého stupňa všetky

dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu

zodpovedajúce rozhodujúce o obžalobe, ktorá na obžalovaných J. K. a A. K. bola podaná.

Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa vyhodnotil jednotlivo,

vo vzájomných súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj podrobne

a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených

pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení , nemožno nič

vytknúť.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd, akceptujúc ustanovenie § 168

ods. 1 , podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal

za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenie a akými úvahami sa spravoval

pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, akými právnymi

úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení

v otázke viny obžalovaných. V tomto smere sa preto Najvyšší súd

Slovenskej republiky stotožňuje s dôvodmi podrobne rozvedenými v napadnutom rozsudku

a na námietky rozvedené v odvolaní prokurátora udáva:

Ani najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadne dôvody pre spochybnenie

vierohodnosti výpovedí obžalovaných J. K. a A. K. ohľadne ich motívu v úmysle „postrašiť“

a zbiť poškodeného V. M., aby ho donútili vyvarovať sa konania podrobne popísaného

v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Neexistuje žiaden priamy dôkaz, ktorý by

bez akýchkoľvek pochybností svedčil o existujúcom úmysle obžalovaných usmrtiť

poškodeného V. M.. Na tento záver nemožno usudzovať ani zo zadováženého motúza, noža,

či zabezpečenia krompáča a rýľa a následného vykopania jamy. Naviac, existenciu

vražedného úmyslu nemožno ustáliť, bez akýchkoľvek pochybností, ani z výpovedí

samotného poškodeného V. M.. Ten v prípravnom konaní bol síce celkom päťkrát vypočutý.

Vo všetkých výpovediach, v ktorých spontánne popisoval priebeh skutkového deja neuvádzal,

že by obžalovaní v dobe napadnutia alebo tesne predtým sa mu vyhrážali usmrtením.

Až vo výpovedi zo dňa 15. októbra 2009 a to až na otázku vyšetrovateľa Policajného zboru

začal uvedené tvrdiť. Neskôr však prehlásil, že toto mali obžalovaní uviesť až po jeho

6

napadnutí, keď už boli na ceste. Pretrvávajúce pochybnosti nemožno odstraňovať ani

prostredníctvom údajnej výpovede obžalovaného A. K. zo dňa 19. septembra 2009, na ktorú

poukazuje prokurátor v dôvodoch podaného odvolania. Ide totiž o výpoveď právne nulitnú

a procesne nespôsobilú pre jej akékoľvek použitie v tomto konaní. A. K. bol totiž vypočutý

ako podozrivý pred vznesením obvinenia, na čo správne poukazuje aj súd prvého stupňa

v dôvodoch napadnutého rozsudku a k tomu Najvyšší súd dodáva, že takáto výpoveď ani

nemala byť založená do tohto spisu, medzi procesne spôsobilé dôkazy.

Zo správne zisteného skutkového stavu, pri absencii existencie nepochybných dôkazov

o úmysle obžalovaných usmrtiť poškodeného, vyvodil súd prvého stupňa správny právny

záver, keď uznal obžalovaných za vinných spolupáchateľstvom obzvlášť závažného zločinu

vydierania podľa § 20 Tr. zák., § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.

Preto o vine a právnom posúdení konania obžalovaných J. K. a A. K. Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako súd odvolací nemal pochybností.

Nepochybil súd prvého stupňa ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu.

Pri úvahách o jeho voľbe dôsledne hodnotil všetky okolnosti významné pre rozhodovanie

o treste. Vzal do úvahy nielen spôsob spáchania činu, motív konania a spôsobený následok,

ale aj osobu páchateľov a skutočnosť, že do doby spáchania skutku viedli riadny život a treba

na nich hľadieť ako na osoby prvotrestané. Správne pritom postupoval, keď vzhľadom

na okolnosti prípadu využil inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.

a obžalovaným uložil tresty diferencovane pod dolnú hranicu trestu zákonom stanovenej

trestnej sadzby uvedenej v § 189 ods. 3 Tr. zák. Uložené tresty pre obžalovaných, dôsledne

zohľadňujúcich poľahčujúce i priťažujúce okolnosti, považuje aj odvolací súd za primerané,

zákonné a spravodlivé, a to aj s ohľadom na priaznivú prognózu resocializácie obžalovaných

rozvedenú v záveroch znaleckého posudku a vo výpovedi znalca z odboru psychiatrie

Prof. MUDr. V. N., CSc.

Keďže zákonne rozhodol súd prvého stupňa aj vo výroku o zaradení obžalovaných

pre účely výkonu trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia, ako aj vo výrokoch o uložení ochranného dohľadu a náhrade škody a keďže

odvolací súd nezistil dôvod pre zmeny prvostupňového rozsudku v žiadnom smere, preto

postupoval podľa a odvolanie prokurátora zamietol, ako nedôvodné.

7

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 12. januára 2011

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová