Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
5a3/361279.45f096.pdf
PDF · 124.72 KB
No categories available
6Cdo/141/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 141/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného MUDr. R. L.,
bývajúceho v K., proti povinnému L., spol. s r.o., so sídlom v K., v dovolacom konaní
zastúpenému JUDr. D. H., advokátkou so sídlom v K., o vymoženie 46 934,22 Eur
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 12 Er 2070/2009,
o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 11. februára 2010 sp. zn.
2 CoE 37/2010, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 11. februára 2010 sp. zn. 2 CoE 37/2010
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd uznesením z 13. augusta 2009 č.k. 12 Er 2070/2009-71 povolil odklad
exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Ľ. S. so sídlom M. pod č. E. až do právoplatného
skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn.
16 C 101/2009. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní veci dospel k záveru, že
začatie súdneho konania o neplatnosť právneho úkonu vedeného na tomto súde pod sp. zn.
16 C 101/2009 je konaním, ktorého výsledok môže byť dôvodom na zastavenie exekúcie.
Práve napadnutá platnosť Uznania dlhu a dohody o urovnaní z X. a súhlasu MUDr. R. L., ako
konateľa spoločnosti L., spol. s r.o. s tým, aby vyššie uvedená notárska zápisnica bola
exekučným titulom, sú totiž nevyhnutnou podmienkou pre to, aby notárska zápisnica
č. N., N. z X. bola zákonom uznaným podkladom pre ďalšie pokračovanie exekúcie. Návrhu
povinného o odklad exekúcie preto podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku (EP) vyhovel.
Krajský súd v Košiciach uznesením z 11. februára 2010 sp. zn. 2 CoE 37/2010 zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa tak, že odklad exekúcie vedenej súdnym exekútorom
Mgr. Ľ. S. pod č. E. nepovolil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z výpisu z Obchodného
registra Okresného súdu Košice I odd. Sro vl. č. 14058/V zistil, že konateľmi spoločnosti L.,
spol. s r.o. sú MUDr. R. L. a Ing. D. P.. Za spoločnosť koná a podpisuje konateľ samostatne
a to tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj
vlastnoručný podpis. Konanie štatutárneho orgánu je teda priamym konaním podnikateľa
právnickej osoby, pričom takto zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich
zverejnenia (§ 27 ods. 4 Obchodného zákonníka). Súd prvého stupňa preto pochybil, keď
povolenie odkladu výkonu exekúcie odôvodnil začatím súdneho konania o neplatnosť
právneho úkonu, pri ktorom možno predpokladať, že výsledok môže byť dôvodom pre
zastavenie exekúcie. Jeho rozhodnutie podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrhu na odklad
exekúcie nevyhovel.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie povinný. Navrhol
rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. jeho rozhodnutie
zmeniť tak, že sa odklad exekúcie povoľuje. Uviedol, že odvolací súd pri posúdení
opodstatnenosti jeho návrhu na odklad exekúcie nevzal vôbec do úvahy rozhodujúce
skutočnosti uvedené v žalobnom návrhu o neplatnosť právnych úkonov. Jeho rozhodnutie je
preto nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Namietal, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené, keď v ňom odvolací súd, na rozdiel od súdu
prvého stupňa, neuviedol z akých skutkových a najmä právnych dôvodov považoval jeho
návrh za neopodstatnený. Napadnuté uznesenie je preto nepreskúmateľné a teda konanie
pred odvolacím súdom trpí tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Odvolací súd postupoval v konaní nesprávne aj preto, lebo odvolanie oprávneného
prejednal a o ňom rozhodol bez toho, aby mu odvolanie doručil. Týmto postupom mu
odvolací súd neumožnil vyjadriť sa k odvolaniu oprávneného a teda zaťažil konanie vadou
uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. Napokon namietal, že konanie pred odvolacím súdom bolo
postihnuté aj vadou v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p. V tejto súvislosti uviedol, že sudcovia
krajského súdu sa dopustili v konaní viacerých vážnych nesprávností, čo vzbudzuje
oprávnené pochybnosti o ich nezaujatosti (odvolací súd vec prejednal a rozhodol, hoci mu
predtým doručili námietku zaujatosti, spis bol v deň rozhodnutia predložený zástupkyni
povinného na nahliadnutie, listy spisu boli nesprávne zažurnalizované, odvolací súd sám
doručil účastníkom napadnuté rozhodnutie).
Oprávnený vo vyjadrení k dovolaniu povinného uviedol, že rozhodnutie odvolacieho
súdu netrpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Hoci odôvodnenie rozhodnutia
odvolacieho súdu je pomerne stručné, jasne uvádza dôvody, pre ktoré odklad exekúcie
nepovolil. Nedoručením odvolania odvolací súd neodňal povinnému možnosť konať
pred súdom, lebo povinný pravidelne do spisu nahliadal a mal o podanom odvolaní
vedomosť. Obsah námietky zaujatosti povinného sa týka postupu súdu, čo však nie je
v zmysle § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom pre vylúčenie sudcov. Navrhol preto dovolanie
povinného ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, že
dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 239 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 1 O.s.p.
a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom.
Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup
súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho
súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany
ich práv a právom chránených záujmov. O naplnenie tohto dovolacieho dôvodu pôjde vždy aj
vtedy, ak hrubé vady v postupe odvolacieho súdu spôsobili, že účastníkovi bola odňatá reálna
a efektívna možnosť konať pred súdom.
V posudzovanej veci ide práve o takýto prípad odňatia možnosti konať pred súdom.
Prvoradou povinnosťou súdu je zabezpečiť svojou činnosťou výkon spravodlivosti
tak, aby nedošlo k jej odopreniu. Súdny proces musí byť jednou zo záruk zákonnosti, v rámci
ktorej musí byť zabezpečená právna istota pri aplikácii práva súdom, a to v rozsahu
zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov konania
v zmysle Čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, resp. čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
Podľa § 209 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal
odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil,
a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. Ak sa
aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo podané
tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.
Podľa § 209a ods. 1 O.s.p. ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. 1 druhej vete,
doručí súd prvého stupňa bezodkladne odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie
smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili.
Podľa § 211 ods. 1 veta tretia O.s.p. odvolací súd sám odstráni vady pri doručovaní
odvolania a výzvy podľa § 209a ods. 1 tak, že sám vykoná doručovanie.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že po podaní odvolania,
ak odvolanie má všetky náležitosti, je podané včas a k tomu oprávnenou osobou, je súd
prvého stupňa povinný bezodkladne odvolanie ostatným účastníkom doručiť a tak im
umožniť, aby využili svoje právo vyjadriť sa k podanému opravnému prostriedku. Pokiaľ súd
prvého stupňa opomenie odvolanie ostatným účastníkom doručiť, odvolací súd je povinný
tento nedostatok odstrániť a sám doručovanie vykonať. Ak odvolací súd prejedná odvolanie
a rozhodne o ňom bez toho, aby bolo odvolanie doručené protistrane v konaní, porušuje tým
právo dotknutého účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS
199/2008).
V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že súdy nižších stupňov nedoručili
povinnému odvolanie podané oprávneným proti uzneseniu okresného súdu, ktorým súd
prvého stupňa povolil odklad exekúcie. Ide o nesprávny postup v dôsledku ktorého povinný
bol vylúčený z realizácie procesného práva, ktoré mu občiansky súdny poriadok priznáva.
Povinný preto opodstatnene namietal, že konanie pred odvolacím súdom trpí vadou uvedenou
v § 237 písm. f/ O.s.p., ktorá zakladá jednak prípustnosť dovolania a je tiež dôvodom,
pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť.
Podľa dovolacieho súdu dovolateľ opodstatnene vytýka aj to, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.
Aj pre rozhodnutie vydané vo forme uznesenia, ak nejde o prípady uvedené v § 169
ods. 2 a 3 O.s.p. platí, že musí obsahovať odôvodnenie, v ktorom stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, z ktorých preukázaných skutočností vychádzal, akými úvahami sa pritom riadil a ako
vec právne posúdil.
V posudzovanej veci z návrhu povinného na odklad exekúcie vyplýva, že odklad
exekúcie navrhuje podľa § 56 ods. 2 EP z dôvodu, že oprávnený, ktorý konal za povinného
ako konateľ, uznal neexistujúcu pohľadávku oprávneného a teda, že neexistuje vykonateľný
exekučný titul na peňažné plnenie a z dôvodu, že bola podaná na Okresnom súde Košice -
okolie žaloba o neplatnosť právneho úkonu, v ktorom konaní možno predpokladať, že jeho
výsledok môže byť dôvodom na zastavenie exekúcie (platnosť uznania dlhu a dohody
o urovnaní z X. je nevyhnutnou podmienkou pre to, aby notárska zápisnica č. N., N. z X. bola
zákonom uznaným exekučným titulom).
Podľa § 56 ods. 2 EP aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Vyššie citované zákonné ustanovenie dáva súdu možnosť aj bez návrhu povoliť
odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, pričom nie je rozhodujúce,
o aký dôvod zastavenia pôjde. Základným predpokladom pre povolenie odkladu exekúcie
z tohto dôvodu teda je, že súd pozitívne posúdi, že za daných konkrétnych okolností je
pravdepodobné zastavenie exekúcie. Okrem iných, môže ísť o prípady, keď súd dodatočne
zistí, že doposiaľ chýba materiálny predpoklad na vykonanie exekúcie, ktorým je
vykonateľný exekučný titul alebo ak na súde prebieha konanie, v ktorom možno
predpokladať, vzhľadom na dôkaznú situáciu, že jeho výsledkom bude dôvod na zastavenie
exekúcie.
Odvolací súd sa preto mal vecou zaoberať jednak z hľadiska, či nejde o prípad, keď
od začiatku tu chýba materiálny predpoklad na vykonanie exekúcie, ktorým je vykonateľný
exekučný titul, a jednak z hľadiska, či v prebiehajúcom súdnom konaní, vzhľadom
na skutkové tvrdenia uvedené v žalobe o neplatnosť právneho úkonu (v súčasnosti na dôkaznú
situáciu v uvedenom konaní) (nie)je pravdepodobné očakávať úspech žaloby a teda zastavenie
exekúcie.
V dôvodoch rozhodnutia mal teda bližšie vysvetliť, prečo v danej veci nejde o prípad
nevykonateľnosti exekučného titulu, z akých skutočností vychádzal, prípadne akými úvahami
sa riadil. Rovnako, v dôvodoch rozhodnutia odvolacieho súdu chýba jasné a stručné
vysvetlenie, či za danej dôkaznej situácie, kedy nepochybne bola na Okresnom súde Košice -
okolie podaná žaloba o neplatnosť právneho úkonu, je alebo nie je pravdepodobné, že
exekúcia bude zastavená (už v čase rozhodovania krajského súdu bola nesporná skutočnosť,
že právne úkony na strane veriteľa aj na strane dlžníka sú podpísané tou istou osobou -
oprávneným, čo nevzbudzuje dôveru, že dotknutý právny úkon a aj ďalšie, ktoré
mu predchádzali, sú v súlade so zákonom). Odvolací súd bližšie nevysvetlil (okrem zistenia,
že za povinného koná a podpisuje konateľ samostatne), z akých ďalších skutočností vychádzal
a akými úvahami sa riadil, keď dospel k záveru, že súd prvého stupňa pochybil, keď
povolenie odkladu výkonu exekúcie odôvodnil začatím súdneho konania o neplatnosť
právneho úkonu. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd neuviedol ani právne hodnotenie
veci z pohľadu ustanovenia § 56 ods. 2 EP, ktoré je treba považovať v danom prípade
za kľúčové. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu preto nespĺňa zákonnú požiadavku
presvedčivosti a preskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia. Aj z tohto dôvodu bolo potrebné
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že dovolanie povinného je opodstatnene podané.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2
O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dovolací súd pre úplnosť poznamenáva, že dovolateľ existenciu vady uvedenej
v § 237 písm. g/ O.s.p. odôvodňuje okolnosťami spočívajúcimi v postupe sudcu (súdu)
v konaní, čo však nie je v zmysle § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom pre vylúčenie sudcov
z prejednávania a rozhodovania veci. Nejde ani o tak závažné nesprávnosti zo strany sudcov
(viaceré z nich ani neobstoja), ktoré by vzbudzovali oprávnené pochybnosti o ich nezaujatosti.
Námietka povinného, že vo veci rozhodovali vylúčení sudcovia je preto nenáležitá.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. januára 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová