Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/159/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Evy Babiakovej,

CSc. a z členov JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci navrhovateľa: J.

B., bytom O., X. B., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Trnave, Vajanského č. 2,

Trnava, za účasti: Slovenský pozemkový fond, regionálne pracovisko Trnava, Vajanského č.

22, Trnava, o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. K2008/00013 zo

dňa 5. júna 2008, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k.

-20 zo dňa 23. februára 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 42Sp/95/2008-

-20 zo dňa 23.februára 2009 m e n í tak, ţe rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Trnave

č. K2008/00013 zo dňa 5. júna 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. K2008/00013 zo dňa

5. júna 2008, ktorým odporca podľa o navrátení vlastníctva

k pozemkom a o zmene a doplnení

o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon“) rozhodol vo veci uplatneného nároku navrhovateľa tak, ţe mu ako oprávnenej

2

osobe priznal právo na náhradu za pozemky v k.ú. P. zapísaných v PK vl. č. X. v podiele 1/3,

v PK vl. č. X. v podiele 1/3, v PK vl. č. X. v podiele 1/3, z podielu vedenej v ½ na A. B., rod. B. -

D.. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ich náhradu navrhovateľovi nepriznal.

Krajský súd v napadnutom rozsudku konštatoval, ţe správny orgán vo veci vykonal

dokazovanie v dostatočnom rozsahu a vyvodil z neho správny právny záver, keď určil podiel

pripadajúci navrhovateľovi ako 1/3 z podielu pôvodnej vlastníčky, pretoţe podľa rozhodnutia

v dedičskej veci po nebohej A. B., prichádzalo do úvahy viacero oprávnených osôb v zmysle § 2

ods. 2 zákona, no reštitučný nárok si ako jediný z viacerých oprávnených uplatnil len navrhovateľ.

Podľa záveru krajského súdu, ktorý poukázal na ustanovenie § 2 zákona, ktoré obsahuje odlišnú

úpravu ako , podľa ktorého bolo moţné priznať vlastníctvo aj

jedinému z oprávnených osôb, ak si ostatné oprávnené osoby nárok neuplatnili. Podľa zákona však

mali nárok aj ďalšie oprávnené osoby v zmysle § 2 ods. 2 zákona a to kaţdý z nich rovným

dielom, no vzhľadom na to, ţe v zákonnej lehote o navrátenie vlastníctva nepoţiadali, ich nárok

zanikol. Krajský súd v súvislosti s určením podielu navrhovateľa dôvodil, ţe jeho námietka

spočívajúca v tom, ţe bol jediným decičom je právne irelevantná a to s poukazom na § 2 ods. 2

Taktieţ poukázal krajský súd na skutočnosť, ţe pokiaľ ide o pozemky po

svokrovi Š. B., z administratívneho spisu vyplýva len skutočnosť, ţe o reštitúciu poţiadal Š. B.

a A. B. P. V. š.p., čo však nebolo moţné povaţovať za uplatnenie reštitučného nároku podľa

a ani podľa .

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a to z dôvodov, ţe sa odporca vôbec nezaoberal

pôvodnými ţiadosťami Š. B. a A. B., rod. B., ktoré si uplatnili v roku 1992. To ţe si nárok riadne

uplatnili podľa navrhovateľa vyplynulo z dokladov, ktoré predloţil a to 30. januára 1992, 9. júna

1993 a 28. novembra 1993, kedy ţiadali o vydanie nehnuteľností P. V. š.p. a Pozemkový úrad

v Trnave podaním z 15. marca 1994. Namietal taktieţ nepriznanie nároku synom J. a Š. B., čim

bol porušený Súčasne predloţil čestné vyhlásenia

synov o vzdaní sa nároku v prospech otca. Ţiadal napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec

vrátiť na ďalšie konanie a priznať reštitučný nárok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

3

predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá

, bez nariadenia pojednávania, podľa a v spojení s veta

prvá s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred

na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk, a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu je potrebné čiastočne vyhovieť.

Rozsudok bol verejne vyhlásený 20. januára 2011 podľa a v spojení

s veta prvá .

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, ţe navrhovateľ nadobudol v konaní o dedičstve

po poručiteľke A. B., celé jej dedičstvo, nakoľko potomkovia poručiteľky synovia Š. B. a J. B. sa

vzdali svojich podielov v prospech svojho otca – navrhovateľa a to bez jeho povinnosti vyplatiť

ustupujúcim spoludedičom ich podiely.

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol nálezom č. -48 zo dňa 30. jú-

na 2010 tak, ţe z ustanovenia § 2 ods. 2 zákona moţno „vyvodiť len to, ţe oprávnenými osobami

sú všetky osoby v tomto ustanovení uvedené. Ich zaradenie do jednotlivých skupín neznamená, ţe

ak existujú osoby v prednejšom poradí, nemôţu reštitučný nárok úspešne uplatniť osoby uvedené

v neskoršom poradí, alebo ak v tom istom poradí existuje viac osôb, ţe jedna z nich môţe uplatniť

nárok len v pomere k počtu týchto osôb, ak tieto osoby alebo osoby v prednejšom poradí svoj

nárok neuplatnili, a preto ich právo zaniklo. V tomto smere totiţ

neobsahuje ţiadne pravidlo, ktoré by eliminovalo reštitučný nárok oprávnenej osoby uvedenej

v niektorej zo skupín či v rámci jednej skupiny, ak tento nárok neuplatnili osoby uvedené

v prednejšom poradí, či aj iné osoby v tom istom poradí. Nečinnosť týchto osôb otvára cestu pre

uplatnenie „celého“ reštitučného nároku osobe, ktorá sa ho aktívne domáha na príslušnom orgáne,

lebo aj táto osoba je rovnocenne zahrnutá do okruhu oprávnených osôb, ktorých sa tieţ zmiernenie

následkov majetkových krívd spáchaných na (spolu)vlastníkoch nehnuteľností v minulosti

(rozhodnom období) týka. Podľa citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky takáto

interpretácia ustanovenia § 2 cit. zákona je nielen konformná s jeho dikciou, ale aj zmyslom

a účelom tohto zákona, a naostatok je aj v súlade so všeobecne uznávanými zásadami

spravodlivosti, keď sa do širšej „rodiny“ vracia len to, čo bolo odtiaľ nesprávne odňaté alebo vzaté

a preto konštatoval, ţe vo svetle naznačených hľadísk sa nemoţno stotoţniť so spôsobom, ako

4

orgány verejnej moci v prerokovávanej veci vykrátili celý reštitučný nárok sťaţovateľa len na

pomernú časť a ţe preto záver všeobecných súdov v uvedenom smere bol zjavným výkladovým

vybočením, ktoré predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces vychádzajúci z čl. 46 ods. 1

a dohovoru“.

Právne závery, na základe ktorých Ústavný súd v záujme ochrany garantovaného

základného práva na súdnu ochranu podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v danom prípade rozhodol v prospech

sťaţovateľa sú v zmysle pre odvolací súd prijateľné a právne akceptovateľné.

Podľa je súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý

právny predpis je v rozpore s , so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná (§ 109 ods. 1 písm. b/). Súd je tieţ viazaný rozhodnutím ústavného

súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd.

Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, ţe bol spáchaný trestný čin,

priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal,

ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného

imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia a z názoru Ústavného súdu

Slovenskej republiky vysloveného v náleze -48 zo dňa 30. júna 2010 ako aj obsahu

administratívneho spisu a rozhodnutia o dedičstve po poručiteľke A. B. preto rozhodol Najvyšší

súd Slovenskej republiky podľa , rozsudok krajského súdu č.k. -20 zo

dňa 23. februára 2010 zmenil tak, ţe správne rozhodnutie odporcu č. K2008/00013 zo dňa 5. júna

2008 zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne o reštitučnom nároku

navrhovateľa jednak v intenciách rozhodnutia o dedičstve ako aj za pouţitia citovaného nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Trovy konania súd navrhovateľovi, hoci bol úspešný, nepriznal, pretoţe mu v konaní pred

krajským súdom ani pred odvolacím súdom ţiadne trovy nevznikli a ani si ţiadne trovy konania

neuplatnil.

5

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. januára 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská