Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/23/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M.. P. S. M. M., Š. č. 6,

M., IČO: X., zastúpeného JUDr. J. S., PhD., advokátom so sídlom v K., J. T. 8, proti

ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/223/9949-61820/2009/992517-r

zo 17. júna 2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k.

-42 zo dňa 25. februára 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach,

č. k. -42 zo dňa 25. februára 2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa

(ďalej len „“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného č.I/223/9949-61820/2009/992517-r zo 17. júna 2009, ktorým ako

odvolací orgán potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Moldava nad Bodvou

zo dňa 3.3.2009 č. /Sir o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty podľa

v znení neskorších predpisov za zdaňovacie

obdobie IV. štvrťrok 2003 v sume 9 277,66 eur na základe vykonanej opakovanej daňovej

kontroly, o výsledku ktorej správca dane vyhotovil protokol zo dňa 12.2.2009

č. /Seb.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie správcu

dane a na vec sa vzťahujúci administratívny spis a dospel k záveru, ţe ţalovaný ako aj

správca dane postupoval v súlade so zákonom, preto ţalobné námietky ţalobcu nepovaţoval

za opodstatnené. K jednotlivým dôvodom ţaloby uviedol, ţe námietka narušenia právnej

istoty účastníka konania odlišným postupom správcu dane oproti predchádzajúcim kontrolám

2

za obdobie roku 2002, kedy bol ţalobcovi vrátený nadmerný odpočet, nie je dôvodná, pretoţe

s účinnosťou od 1.4.2003 došlo k zmene v štatúte a zakladacej listine ţalobcu a odčleneniu

podnikateľskej činnosti od verejnoprospešnej. Za správny povaţuje názor ţalovaného, ţe

plnenia poskytované v rámci podnikateľskej činnosti sú zdaniteľnými plneniami podľa § 2

ods. l a 2 o DPH. Za dôvodnú nepovaţoval súd ani námietku

týkajúcu sa nepreskúmateľnosti ţalobou napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť

a nedostatok dôvodov, keď poukázal na stanovisko Ministerstva financií SR z 2.8.1993, podľa

ktorého jediným rozlišovacím kritériom verejnoprospešnej a podnikateľskej činnosti je len

cieľ a dôvod činnosti. Súd sa stotoţnil so záverom ţalovaného, ţe ţalobca dostatočne nesplnil

svoju dôkaznú povinnosť v zmysle v znení neskorších

predpisov, keďţe ani na opakovanú výzvu nešpecifikoval verejnoprospešnú a podnikateľskú

činnosť, ale zotrval na tvrdení, ţe všetky činnosti sú verejnoprospešného charakteru, a teda

nepodliehajú zdaneniu. Tvrdenie ţalobcu, ţe takáto klasifikácia závisí od účelu a cieľa

poskytovanej sluţby neodporuje stanovisku ţalovaného, ktorý hodnotil jednotlivé plnenia

podľa ich charakteru, či ide o podnikateľskú alebo verejnoprospešnú činnosť a tieţ podľa

subjektov, ktoré verejnoprospešné sluţby prijímali. Neobstojí ani názor ţalobcu, ţe v tej istej

veci sa vedú dve konania, keď je súčasne vedená daňová kontrola a opakovaná daňová

kontrola, pretoţe opakovaná daňová kontrola bola vykonaná aţ ako realizácia právneho

názoru odvolacieho orgánu vysloveného v rozhodnutí o zrušení a vrátení veci. Za nedôvodnú

povaţoval súd aj námietku, ţe došlo k zániku práva vyrubiť daň, pretoţe podľa § 15 ods. 13

v znení neskorších predpisov za úkon smerujúci na vyrubenie

rozdielu dane sa povaţuje doručenie protokolu o daňovej kontrole, ktorý bol ţalobcovi

doručený 18.9.2006, pričom neuplynula ani 10 ročná objektívna lehota na vyrubenie dane.

Z uvedených dôvodov súd povaţoval ţalobu za nedôvodnú a preto ju podľa § 250j ods. l

zamietol. Ţalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretoţe v konaní

nemal úspech ( ods. l ).

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal ţalobca odvolanie, v ktorom uviedol, ţe

predmetom konania je preskúmavanie rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane

z pridanej hodnoty, pričom základnou otázkou bolo posúdenie, či plnenia ţalobcu, z ktorých

bola vyrubená daň z pridanej hodnoty, tejto dani aj podliehajú. Správca dane dospel k záveru,

ţe z charakteru poskytnutých sluţieb a ich prijímateľov vyplýva, ţe sa nejedná o sluţby

poskytované v rámci hlavnej verejnoprospešnej činnosti, ale ţe sa jedná o činnosti a sluţby,

3

ktoré atribút takejto činnosti nespĺňajú a preto sa posudzujú ako zdaniteľné plnenie. Krajský

súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, ţe ţalobca vykonával aj podnikateľskú

činnosť, čo potvrdili dodávateľské faktúry, ţe námietka opakovanej daňovej kontroly nie je

dôvodná a ţe ţalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, keď nešpecifikoval, ktoré činnosti

povaţuje za podnikanie. K tejto argumentácii ţalobca uvádza, ţe vzhľadom na zmiešaný

charakter činnosti treba postupovať určením koeficientu ako podielu podnikateľskej

a nepodnikateľskej činnosti, ktorý ale nie je výsledkom kaţdého zdaňovacieho obdobia

samostatne. Konštatovanie krajského súdu, ţe išlo o podnikateľskú činnosť, o čom svedčí

aplikácia § 2 zákona o DPH, je len holým odkazom na právnu úpravu a preto je

nepreskúmateľné. Pritom správca len zosumarizoval jednotlivé faktúry a konštatoval, ţe ide

o zdaniteľné plnenia, pričom vôbec nie je zrejmé, z čoho vychádzal. Z rozhodnutia súdu nie je

zrejmé, prečo a z akých právnych a skutkových dôvodov tam uvedené činnosti nemôţu byť

posudzované ako činnosti nepodliehajúce dani. Rovnako sa súd nevysporiadal s ustálenou

judikatúrou najvyššieho súdu, konkrétne moţno poukázať na rozsudok sp. zn. ,

ktorý detailne rozoberá právne a skutkové okolnosti posúdenia charakteru a účelu činnosti

príspevkovej organizácie obce N.

Zo zriaďovateľskej listiny príspevkovej organizácie vyplýva, ţe činnosti, ktoré boli

predmetom výrubu dane, boli a sú uvedené v zriaďovateľskej listine ako jej hlavná činnosť,

resp. slúţili na plnenie jej základného účelu, ako to má na mysli

v znení neskorších predpisov. O zdaniteľné plnenie ide len v tom rozsahu, v ktorom ide

o vykonávanie podnikateľskej činnosti, kde jediným rozlišovacím kritériom je charakter cieľa

a dôvodu činnosti – či sa uskutočňuje za účelom dosiahnutia zisku alebo získavania príjmov

na krytie časti verejných výdavkov. Týmto otázkam sa krajský súd vôbec nevenoval, iba

konštatoval, ţe podnikateľskú činnosť potvrdili dodávateľské faktúry. Ţalobca je preto toho

názoru, ţe ako účastníkovi konania mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred

súdom, a to tým, ţe krajský súd neodôvodnil dostatočne a v súlade s platnou právnou úpravou

svoje rozhodnutie vo veci, čím mu zároveň odňal moţnosť náleţite skutkovo a právne

argumentovať proti jeho rozhodnutiu v rámci opravných prostriedkov.

V zmysle rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu SR,

súčasťou práva na súdnu ochranu v zmysle SR, ako aj práva na

spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o základných ľudských právach

a slobodách je právo na odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

4

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. K rovnakému záveru dospel

vo svojej rozhodovacej činnosti aj Európsky súd pre ľudské práva. Nerešpektovaním týchto

princípov a porušením povinnosti odôvodniť svoje rozhodnutie súd porušil základné právo

účastníka konania – ţalobcu na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ako aj

SR v spojení s

Ţalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň ţiadal priznať náhradu trov konania, vrátane trov

právneho zastúpenia.

Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol, ţe odvolacie

dôvody sú totoţné s dôvodmi ţaloby, ku ktorým podal vyjadrenie 11.01.2010. Z odvolania nie

je zrejmé, na aký spôsob určenia koeficientu chcel ţalobca poukázať, navyše táto námietka

nebola predmetom odvolania ţalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru správcu dane,

a ani predmetom ţaloby. K námietke nedostatočného rozlíšenia verejnoprospešnej

a podnikateľskej činnosti uviedol, ţe správca dane presne špecifikoval zdaniteľné plnenia

a rozlíšenie činností vykonal podľa obsahu, aj podľa toho, pre koho boli vykonané. Za účelom

špecifikácie pouţil okrem faktúr aj iné dôkazné prostriedky, napr. ţivnostenský list,

zakladaciu listinu a iné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu /§ 212 ods.1

/ a dospel k záveru, ţe odvolanie je opodstatnené.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú

práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Z obsahu odvolania ţalobcu je zrejmé, ţe nesúhlasil s tým, ako sa súd vysporiadal

s jednotlivými ţalobnými dôvodmi, pričom hlavne namietal, ţe súd sa nevysporiadal

so základnou otázkou pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ţalovaného,

či plnenia ţalobcu, z ktorých bola vyrubená daň z pridanej hodnoty, tejto dani aj podliehajú

a prečo nemohli byť posudzované ako činnosti nepodliehajúce dani.

5

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bolo povinnosťou odvolacieho súdu skúmať

opodstatnenosť ţalobcom vznesenej námietky, ţe krajský súd tým, ţe svoje rozhodnutie

dostatočne neodôvodnil, odňal ţalobcovi ako účastníkovi konania moţnosť konať pred

súdom. Po dôkladnom oboznámení sa s podkladmi súdneho spisu dospel k záveru, ţe táto

námietka ţalobcu je dôvodná.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôvodov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu

v zmysle SR vykladať a uplatňovať tak, ţe rozhodnutie súdu musí

obsahovať dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené.

Pokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne ţalobcove

procesné i hmotné námietky, podľa názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, a preto

prisvedčil ţalobcovi v tom, ţe uvedeným postupom bolo porušené jeho právo na spravodlivý

a riadny súdny proces, právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde ako aj zásadu spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods.1 a čl. 38

ods.2 Listiny základných práv a slobôd. Ústavný súd SR uţ vyslovil, ţe „súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu“ ().

V správnom súdnictve je súd viazaný ţalobou vymedzeným rozsahom a dôvodmi

preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, čomu zodpovedá povinnosť súdu

rozhodnúť o všetkých bodoch ţaloby a v odôvodnení sa s nimi vysporiadať.

Ţalobca v ţalobe namietal konštatovanie správcu dane aj ţalovaného, ţe zaradenie

činností a sluţieb do kategórie podliehajúcej daňovej povinnosti vyplýva „z charakteru

6

poskytovaných sluţieb“, z „charakteru prijímateľov sluţieb“, „z charakteru činnosti“, čo je

iba všeobecným konštatovaním bez právneho a skutkového obsahu a bez prepojenia na

jednotlivé prípady a preto nepreskúmateľné. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia na

túto zásadnú námietku reagoval iba konštatovaním, ţe ţalobca nesplnil svoju dôkaznú

povinnosť v zmysle v znení neskorších predpisov

a zotrval na tvrdení, ţe všetky jeho činnosti majú verejnoprospešný charakter a preto

nepodliehajú zdaneniu. Toto tvrdenie povaţoval súd ţalovaným za presvedčivo vyvrátené

„aplikáciou ustanovenia § 2 zákona o DPH v kontexte s ustanovením § 2 Obchodného

zákonníka“. Odvolací súd sa stotoţnil s námietkou ţalobcu, ţe nedostatok dôvodov spôsobuje

nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ţe napadnutý

rozsudok krajského súdu podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Za tohto stavu vo veci bolo by predčasné, aby Najvyšší súd SR zaujímal stanovisko

k námietkam odvolania ohľadne rozhodnutia čo do merita veci. V novom rozhodnutí bude

povinnosťou krajského súdu vysporiadať sa dôsledne s dôvodmi ţaloby.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho

konania ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 20. januára 2011 JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová