Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/237/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. I. M., 2/ M. M.,

obaja zastúpení JUDr. O. V., proti ţalovanej M. B.B., o určenie vlastníctva k pozemkom,

vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš, pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcov proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. júna 2010, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobcovia 1/ a 2/ sa ţalobou podanou na súde 8. apríla 2009 domáhali proti

ţalovanej, aby súd určil, ţe sú v reţime bezpodielového spoluvlastníctva manţelov vlastníkmi

pozemkov, evidovaných na Správe katastra V., pre katastrálne územie Č., zapísaných na LV

2

číslo X., ako parcela číslo X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 29m, ako aj tej časti

pozemku, ktorý je označený v geometrickom pláne vyhotovenom Ing. J. Š., pre katastrálne

územie Č. pod číslom plánu X., overeným ku dňu 11. marca 2009, pod číslom 55/2009 ako

2

novovytvorená parcela číslo X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 48ma to v celosti.

Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z 10. februára 2010, č.k. -127

čiastočne vyhovel ţalobe v tom rozsahu, ktorým sa ţalobcovia domáhali určenia, ţe sú

bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej Správou katastra V., katastrálne

2

územie Č., zapísanej na LV číslo X., číslo parcely X. o výmere 29m, zastavané plochy

a nádvoria a to v rozsahu jej zamerania geometrickým plánom

č. X., vyhotoveným Ing. J. Š., a overeným pod číslom 55/2009,

ku dňu 11. marca 2009. V zostávajúcej časti ţalobu zamietol. Účastníkom nepriznal právo

na náhradu trov konania. Rozhodol tak po zistení, ţe účastníci sporového konania sú

vlastníkmi susediacich domových nehnuteľností situovaných tak, ţe medzi parcelou X., ktorá

vlastnícky patrí ţalobcom a parcelou č. X., ktorá vlastnícky patrí ţalovanej, je zakreslený

v geometrických meraniach pás pozemku označený ako parcela

2

č. X., vytvorený z pôvodnej parcely č. X. a ďalšia parcela č. X. s výmerou 48m, ako aj

2

parcela č. X. s výmerou 48ms tým, ţe doposiaľ nemohlo dôjsť k zápisu novovytvorenej

parcely, či uţ z geometrického plánu označené ako parcela X., resp. X., preto lebo kataster

nehnuteľností môţe vykonať zápis stavu z geometrického plánu len

na základe súhlasu vlastníka. Takýto súhlas nebol daný, preto geometrické plány neboli

premietnuté do údajov katastra nehnuteľností a stav z nich nebol zapísaný na listoch

vlastníctva. Z geometrických zameraní bol potvrdený podľa názoru súdu aj ten stav, ţe

rodinný dom súpisné číslo X., nie je hraničným s parcelou č. X., ktorá vlastnícky patrí

ţalobcom a sám svedok potvrdil na súde, ţe nové oplotenie postavil smerom do pozemku

ţalobcov, t.j. podľa zákresu geometrického zamerania do parciel č. X. a X.. Podľa znalca

s prihliadnutím na mapové podklady, mal byť plot medzi susediacimi pozemkami v tomto

úseku rovný. Dosiahnutá diferencia aktívnym konaním právneho predchodcu spôsobila zásah

do vlastníckeho práva právneho predchodcu ţalobcov. Tomuto úsudku súdu, vychádzajúceho

z technických podkladov a meraní, prisviedča aj konštatovanie v odôvodnení rozsudku

Okresného súdu v Lučenci, ţe bod A na poľnom nákrese sa nachádza tesne za domom

ţalovanej a práve tu mala byť hranica medzi pozemkami rovná. V tejto časti ţaloby sa teda

ţalobcovia podľa názoru súdu dôvodne domáhali určenia vlastníckeho práva a súd im

vyhovel. V zostávajúcej časti nemali dostatok dôkazov, pre ktoré by mohol súd konštatovať,

ţe je ţaloba aj v tejto časti opodstatnená. Pokiaľ ide o námietku res iudicata, nestotoţnil sa

prvostupňový súd s tým, ţe takáto prekáţka existuje, pretoţe právoplatný rozsudok o ţalobe

na plnenie, či uţ s kladným alebo záporným riešením otázky existencie alebo neexistencie

práva, by len vtedy vytvoril prekáţku veci rozsúdenej, keby v konaní boli

označené identicky všetky nehnuteľnosti, ku ktorým sa ţalobcovia vlastníckeho práva

domáhajú. Ţalobný petit znel, ţe sa nariaďuje vypratať nehnuteľnosti medzi právoplatnou

vlastníckou hranicou, určenou rozhodnutím Okresného súdu v Lučenci a vlastníckou hranicou

vytvorenou pri obnove katastrálneho operátu z roku 1987, teda nejedná sa o totoţný ţalobný

petit.

Krajský súd v Banskej Bystrici, konajúci o odvolaniach ţalobcov (v zamietajúcej

časti) a ţalovanej (vo vyhovujúcej časti a proti výroku o trovách konania), uznesením

z 30. júna 2010, sp.zn , rozsudok prvostupňového súdu zrušil a konanie

zastavil. Ţalobcom uloţil povinnosť nahradiť ţalovanej trovy konania vo výške 839,35 €

právnej zástupkyni ţalovanej JUDr. R. E.. Konštatoval, ţe nie je na mieste záver súdu prvého

stupňa, ţe nemôţe ísť o prekáţku veci rozsúdenej, pretoţe nejde o totoţný ţalobný petit.

Uviedol, ţe z komplexného posúdenia doposiaľ prebiehajúcich súdnych sporov jednoznačne

vyplýva, ţe sú splnené všetky podmienky, ktoré vyţaduje zákon v súvislosti s posúdením

prekáţky veci právoplatne rozhodnutej. V tejto súvislosti poukázal na obsah spisu, z ktorého

vyplýva, ţe na Okresnom súde Veľký Krtíš prebiehalo konanie pod sp.zn.

medzi F. J., M. J. a Ing. I. M. spolu s manţelkou M. M.. Vec bola označená ako

návrh na určenie hranice medzi parcelou č. X. a X., ktoré sú vo vlastníctve ţalobcov

a parcelou č. X. a parcelou č. X., ktoré sú vo vlastníctve odporkyne s tým, ţe táto hranica by

mala prebiehať konkrétne určenými bodmi podľa geometrického plánu a poţiadavka podľa

návrhu bola na vydanie tejto parcely. V konečnom dôsledku bolo konanie zastavené pre

prekáţku veci rozsúdenej s odkazom na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu v Lučenci z

22. júla 1966, sp.zn.

6 C 175/1965. Účastníkmi tohto konania boli predchádzajúci vlastníci nehnuteľností,

od ktorých ţalobcovia nadobudli vlastnícke právo k pozemkom a právny predchodca

ţalovanej J. J.. Predmetom tohto sporu, ktorý sa viedol v roku 1965, bolo vydanie časti

pozemku s príslušenstvom. Pokiaľ došlo k zmene, bola konštatovaná jedine v tom, ţe

ţalobcovia na základe kúpnej zmluvy v roku 1987, nadobudli od predávajúcich nehnuteľnosti

2

vedené na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. - záhrada s výmerou 105 m, parcela

2 2

č. X. - záhrada vo výmere 158 ma parcela č. X. - zastavaná plocha vo výmere 567 m,

2

okrem toho parcela č. X. - orná pôda s výmerou 623 ma parcela č. X. - rovnako orná pôda

s tým, ţe na parcele č. X. si postavili rodinný dom s číslom súpisným X., ktorý je vedený ako

dom, ako nadstavba. Na odvolanie ţalobcov Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutie

okresného súdu potvrdil a na základe dovolania rovnako konštatoval správnosť rozhodnutia aj

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý dovolanie odmietol. Ţalobu na vypratanie

nehnuteľnosti na Okresnom súde Veľký Krtíš podali Ing. I. M. a M. M., proti ţalovanej M. B.

aj v konaní vedenom pod sp. zn. . Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z 30.

októbra 2007, č.k. -177 ţalobu ţalobcov zamietol z dôvodov, ţe nehnuteľnosti,

vypratania ktorých sa ţalobcovia domáhali, boli vo vlastníctve ţalovanej, pričom ţalobcovia

nepreukázali, ţe oni sú vlastníkmi sporných nehnuteľností. Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 1. júla 2008. Dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané, všetky listiny, ktoré

existovali, boli pripojené a súd sa nimi zaoberal, čo je z obsahu príloh pripojených k tomuto

konaniu zrejmé. Boli pripojené aj dedičské rozhodnutia, ako aj spis, v ktorom je zaloţená

kúpna zmluva o prevode nehnuteľností, spísanej na Štátnom notárstve. Vychádzajúc

z uvedených skutočností, odvolací súd dospel k záveru, ţe právoplatný rozsudok okresného

súdu vydaný v konaní o ţalobe na vypratanie nehnuteľnosti, vytvoril prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej v konaní o určenie existencie právneho vzťahu k nehnuteľnosti a ak

súd prvého stupňa túto prekáţku prehliadol, resp. inak právne hodnotil, došlo k takej

procesnej vade, na ktorú musel dovolací súd prihliadnuť a konanie vo veci zastaviť.

Konštatoval, ţe ani samotná skutočnosť, ţe dochádza k novému prečíslovaniu parciel v rámci

administratívnych postupov v katastri nehnuteľností, nebráni posúdeniu veci, ako veci

právoplatne rozhodnutej. O trovách konania rozhodol podľa Na strane

ţalobcov videl odvolací súd zavinenie v tom, ţe podali opakovanú ţalobu, hoci v minulosti sa

súdy všetkých stupňov zaoberali aj prekáţkou veci rozsúdenej a muselo im byť známe, ţe

môţe byť opakovane táto otázka predmetom posúdenia, pretoţe ide o prekáţku, na ktorú musí

súd prihliadať v kaţdom štádiu konania.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia, ktorí navrhli napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedli, ţe právny názor

odvolacieho súdu nepovaţujú za správny a zákonný, nakoľko majú za to, ţe v danej veci

nejde o prekáţku právoplatne rozhodnutej veci. Poukázali na to, ţe všetky predchádzajúce

súdne konania boli rozdielne a ţalobcovia sa nimi domáhali svojich práv ohľadom sporných

pozemkov, pričom ţalované petity jednotlivých ţalôb neboli totoţné. V konaní vedenom

na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. vystupovali úplne iní účastníci konania

a v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp.zn. boli na strane

odporcov F. J. a M. J.. Výklad odvolacieho súdu k prekáţke res iudicata povaţujú za

neprimerane široký a v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Mali za

to, ţe za prekáţku nemoţno povaţovať vydanie právoplatných rozhodnutí v rozdielnych

právnych veciach len preto, lebo sa dotýkajú vlastníckych práv k nehnuteľnostiam. V danom

prípade predmetom sporu je určenie vlastníctva, pričom v minulosti ţiaden súd určenie

vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam neprejednával.

Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sa

stotoţnila s právnym názorom odvolacieho súdu a navrhla dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podali včas účastníci konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), skúmal najskôr, či je tento opravný prostriedok vôbec

prípustný, pretoţe podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu len pokiaľ to pripúšťa zákon.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie

uvedených uznesení (v danom prípade uznesením odvolacieho súdu bol zrušený rozsudok

súdu prvého stupňa a konanie zastavené), je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom Občiansky

súdny poriadok dovolanie podľa § 239 nepripúšťa.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád

uvedených v ( ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa komplexne

zaoberal otázkou, či je dovolanie prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Dovolací súd skúmal najmä otázku, či zastavením konania sa ţalobcom neodňala

moţnosť konať pred súdom. Totiţ zastavenie konania z dôvodu, ţe v tej istej veci sa uţ

právoplatne rozhodlo, hoci pre také rozhodnutie nebol zákonný dôvod, by bolo odňatím

moţnosti konať pred súdom v zmysle Dovolací súd ale nezistil, ţe by

rozhodnutie odvolacieho súdu bolo takou vadou postihnuté.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe medzi ţalobcami a ţalovanou, resp. ich právnymi

predchodcami, prebiehalo v minulosti niekoľko súdnych konaní týkajúcich sa predmetnej

nehnuteľnosti.

Okresný súd Lučenec v právnej veci ţalobcu P. B. (právny predchodca ţalobcov) proti

ţalovanému J. J. (právny predchodca ţalovanej), o vydanie časti pozemku s príslušenstvom

(60cm široký pás o celej dĺţke 31 metrov zo záhrady, nachádzajúcej sa za domami účastníkov

konania), rozsudkom z 22. júla 1966, sp. zn.

ţalobu zamietol s odôvodnením, ţe ţalobca nepreukázal, ţe ţalovaný zabral

z pozemku ţalobcu 50cm. Následne sa ţalobcovia (Ing. I. M. a M. M.) v konaní vedenom na

Okresnom súde Veľký Krtíš, sp. zn. , proti ţalovaným F. J. a M. J. (právni

predchodcovia ţalovanej) domáhali určenia hranice medzi pozemkami v ich vlastníctve a vo

vlastníctve ţalovaných a uloţenia povinnosti ţalovaným vydať (vypratať) časť pozemku,

ktorú neprávom uţívajú. Súd toto konanie zastavil z dôvodu prekáţky rozsúdenej veci. Na

základe vykonaného dokazovania ustálil, ţe medzi právnymi predchodcami účastníkov došlo

k vytvoreniu hranice medzi pozemkami, ktorá je totoţná s vlastníckou hranicou, o ktorej bolo

uţ právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Lučenci z 22. júla 1966, sp.zn. 6 C

175/1965 a bola tak súčasne vyriešená otázka vydania (vypratania) plochy, ku ktorej

vlastníctvo medzi vtedajšími účastníkmi bolo sporné.

V ďalšom konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš, sp. zn. , sa

ţalobcovia ţalobou na plnenie domáhali proti ţalovanej vypratania nehnuteľnosti evidovanej

Správou katastra V., katastrálne územie Č., zapísanej na LV číslo X. ako parcela č. X.

2

zastavaná plocha o výmere 29m, a tieţ vypratania nehnuteľnosti parcela

2

č. X. zastavaná plocha, dvor o výmere 48m, ktorá v katastri nehnuteľností Správy katastra

V.v tom čase zapísaná nebola. Súd rozsudkom z 30. októbra 2007, č.k.

-177, ktorý nadobudol právoplatnosť 1. júla 2008, ţalobu zamietol. Rozhodnutie

vo veci samej súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na zistenie, ţe nehnuteľnosti,

vypratania ktorých sa ţalobcovia domáhali, sú vo vlastníctve ţalovanej, pričom ţalobcovia

nepreukázali, ţe oni sú vlastníkmi sporných nehnuteľností.

Podľa ustanovenia len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa

prejednávať znova.

V zmysle súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).

Podľa veta prvá platí, ţe ak ide o taký nedostatok podmienky

konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví.

Prekáţka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia (zistenie) v kaţdom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.

Táto prekáţka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.

O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo

právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý

predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený ţalobným petitom

vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého

skutku).

Pre posúdenie, či je daná prekáţka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako

súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.

Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok)

bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či neúplne. Pokiaľ ide

o totoţnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké

alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní ţalobcom, je ţalobcom

aj v novom konaní alebo má postavenie ţalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní

vystupoval ako ţalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie ţalovaného).

Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni

nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či uţ z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej

sukcesie.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe v uvedených predchádzajúcich súdnych konaniach

vystupovali tí istí účastníci, resp. ich právni predchodcovia ako v tomto konaní a taktieţ spor

sa týka vlastníckeho práva k tým istým nehnuteľnostiam ako v konaniach predošlých.

Dovolací súd taktieţ nepovaţuje za dôvodné tvrdenie ţalobcov v dovolaní, ţe

v minulosti ţiaden súd neprejednával určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam,

a teda ţe v danom prípade ide o ţalobu určovaciu a nie ţalobu na plnenie a preto vo veci

určenia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam nebolo v minulosti rozhodnuté, čiţe

nemôţe ísť o prekáţku rozhodnutej veci.

Ako uţ bolo uvedené, Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z 30. októbra 2007, ktorý

nadobudol právoplatnosť 1. júla 2008, sp.zn. , zamietol ţalobu ţalobcov

na vypratanie nehnuteľnosti. Keďţe základnou podmienkou úspechu ţaloby na vydanie

(vypratanie) veci (vindikačnej ţaloby) je preukázanie vlastníckeho práva k veci, súd v tomto

konaní ako prejudiciálnu otázku riešil práve vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.

Pritom, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku, dospel k záveru, ţe na základe vykonaného

dokazovania mal preukázané, ţe sú vo vlastníctve ţalovanej, a to z titulu darovacej zmluvy

z 13. augusta 2003, č. V 881/2003 od svojich právnych predchodcov (uţ v roku 1965 patrili

jej právnym predchodcom).

Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či uţ kladne, alebo záporne (či sa

ţalobe vyhovelo alebo bola zamietnutá), tvorí výrok takéhoto rozsudku prekáţku právoplatne

rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej ţalobe medzi tými istými účastníkmi konania

vo vzťahu k tomu istému skutku (stavu), ktorý uţ bol predbeţne právne kvalifikovaný

v rozsudku na plnenie. Moţno teda konštatovať, ţe rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš

z 30. októbra 2007, sp.zn. , ktorým sa zamietla ţaloba na plnenie (vypratanie

nehnuteľnosti), tvorí prekáţku veci rozhodnutej pre novú ţalobu určovaciu, ktorou sa začalo

konanie na Okresnom súde Veľký Krtíš, sp.zn. . Uvedené vyplýva aj

z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2002, sp. zn.

(Rč. 110/2003), podľa ktorého právoplatný rozsudok o ţalobe na plnenie vytvára z hľadiska

identity predmetu konania prekáţku veci rozsúdenej pre konanie o ţalobe, či tu právo alebo

právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúcej z rovnakého skutkového základu (z rovnakého

skutku).

Existencia prekáţky veci uţ právoplatne rozhodnutej ( ) predstavuje

neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky a je preto dôvodom na zastavenie začatého

konania ( ).

Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe v danej veci ide

o dovolanie smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré týmto opravným prostriedkom

nemoţno napadnúť. Dovolanie ţalobcov preto podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/ odmietol.

Ţalovaná mala v dovolacom konaní úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov

konania proti ţalobcom, ktorí úspech nemali ( veta prvá v spojení s

ods. 1 a ). Dovolací súd napriek tomu úspešnej účastníčke náhradu

trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodala návrh na ich náhradu (

v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. januára 2011

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová