Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
246/361645.871336.pdf
PDF · 126.41 KB
No categories available
5Cdo/237/2010
Najvyšší súd 5 Cdo 237/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. I. M., 2/ M. M.,
obaja zastúpení JUDr. O. V., proti ţalovanej M. B.B., o určenie vlastníctva k pozemkom,
vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš, pod sp.zn. 9C 49/2009, o dovolaní ţalobcov proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. júna 2010, sp.zn. 12Co 146/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobcovia 1/ a 2/ sa ţalobou podanou na súde 8. apríla 2009 domáhali proti
ţalovanej, aby súd určil, ţe sú v reţime bezpodielového spoluvlastníctva manţelov vlastníkmi
pozemkov, evidovaných na Správe katastra V., pre katastrálne územie Č., zapísaných na LV
2
číslo X., ako parcela číslo X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 29m, ako aj tej časti
pozemku, ktorý je označený v geometrickom pláne vyhotovenom Ing. J. Š., pre katastrálne
územie Č. pod číslom plánu X., overeným ku dňu 11. marca 2009, pod číslom 55/2009 ako
2
novovytvorená parcela číslo X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 48ma to v celosti.
Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z 10. februára 2010, č.k. 9C 49/2009-127
čiastočne vyhovel ţalobe v tom rozsahu, ktorým sa ţalobcovia domáhali určenia, ţe sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej Správou katastra V., katastrálne
2
územie Č., zapísanej na LV číslo X., číslo parcely X. o výmere 29m, zastavané plochy
a nádvoria a to v rozsahu jej zamerania geometrickým plánom
č. X., vyhotoveným Ing. J. Š., a overeným pod číslom 55/2009,
ku dňu 11. marca 2009. V zostávajúcej časti ţalobu zamietol. Účastníkom nepriznal právo
na náhradu trov konania. Rozhodol tak po zistení, ţe účastníci sporového konania sú
vlastníkmi susediacich domových nehnuteľností situovaných tak, ţe medzi parcelou X., ktorá
vlastnícky patrí ţalobcom a parcelou č. X., ktorá vlastnícky patrí ţalovanej, je zakreslený
v geometrických meraniach pás pozemku označený ako parcela
2
č. X., vytvorený z pôvodnej parcely č. X. a ďalšia parcela č. X. s výmerou 48m, ako aj
2
parcela č. X. s výmerou 48ms tým, ţe doposiaľ nemohlo dôjsť k zápisu novovytvorenej
parcely, či uţ z geometrického plánu označené ako parcela X., resp. X., preto lebo kataster
nehnuteľností môţe vykonať zápis stavu z geometrického plánu len
na základe súhlasu vlastníka. Takýto súhlas nebol daný, preto geometrické plány neboli
premietnuté do údajov katastra nehnuteľností a stav z nich nebol zapísaný na listoch
vlastníctva. Z geometrických zameraní bol potvrdený podľa názoru súdu aj ten stav, ţe
rodinný dom súpisné číslo X., nie je hraničným s parcelou č. X., ktorá vlastnícky patrí
ţalobcom a sám svedok potvrdil na súde, ţe nové oplotenie postavil smerom do pozemku
ţalobcov, t.j. podľa zákresu geometrického zamerania do parciel č. X. a X.. Podľa znalca
s prihliadnutím na mapové podklady, mal byť plot medzi susediacimi pozemkami v tomto
úseku rovný. Dosiahnutá diferencia aktívnym konaním právneho predchodcu spôsobila zásah
do vlastníckeho práva právneho predchodcu ţalobcov. Tomuto úsudku súdu, vychádzajúceho
z technických podkladov a meraní, prisviedča aj konštatovanie v odôvodnení rozsudku
Okresného súdu v Lučenci, ţe bod A na poľnom nákrese sa nachádza tesne za domom
ţalovanej a práve tu mala byť hranica medzi pozemkami rovná. V tejto časti ţaloby sa teda
ţalobcovia podľa názoru súdu dôvodne domáhali určenia vlastníckeho práva a súd im
vyhovel. V zostávajúcej časti nemali dostatok dôkazov, pre ktoré by mohol súd konštatovať,
ţe je ţaloba aj v tejto časti opodstatnená. Pokiaľ ide o námietku res iudicata, nestotoţnil sa
prvostupňový súd s tým, ţe takáto prekáţka existuje, pretoţe právoplatný rozsudok o ţalobe
na plnenie, či uţ s kladným alebo záporným riešením otázky existencie alebo neexistencie
práva, by len vtedy vytvoril prekáţku veci rozsúdenej, keby v konaní 9 C 49/2009 boli
označené identicky všetky nehnuteľnosti, ku ktorým sa ţalobcovia vlastníckeho práva
domáhajú. Ţalobný petit znel, ţe sa nariaďuje vypratať nehnuteľnosti medzi právoplatnou
vlastníckou hranicou, určenou rozhodnutím Okresného súdu v Lučenci a vlastníckou hranicou
vytvorenou pri obnove katastrálneho operátu z roku 1987, teda nejedná sa o totoţný ţalobný
petit.
Krajský súd v Banskej Bystrici, konajúci o odvolaniach ţalobcov (v zamietajúcej
časti) a ţalovanej (vo vyhovujúcej časti a proti výroku o trovách konania), uznesením
z 30. júna 2010, sp.zn 12Co 146/2010, rozsudok prvostupňového súdu zrušil a konanie
zastavil. Ţalobcom uloţil povinnosť nahradiť ţalovanej trovy konania vo výške 839,35 €
právnej zástupkyni ţalovanej JUDr. R. E.. Konštatoval, ţe nie je na mieste záver súdu prvého
stupňa, ţe nemôţe ísť o prekáţku veci rozsúdenej, pretoţe nejde o totoţný ţalobný petit.
Uviedol, ţe z komplexného posúdenia doposiaľ prebiehajúcich súdnych sporov jednoznačne
vyplýva, ţe sú splnené všetky podmienky, ktoré vyţaduje zákon v súvislosti s posúdením
prekáţky veci právoplatne rozhodnutej. V tejto súvislosti poukázal na obsah spisu, z ktorého
vyplýva, ţe na Okresnom súde Veľký Krtíš prebiehalo konanie pod sp.zn.
5 C 90/1995 medzi F. J., M. J. a Ing. I. M. spolu s manţelkou M. M.. Vec bola označená ako
návrh na určenie hranice medzi parcelou č. X. a X., ktoré sú vo vlastníctve ţalobcov
a parcelou č. X. a parcelou č. X., ktoré sú vo vlastníctve odporkyne s tým, ţe táto hranica by
mala prebiehať konkrétne určenými bodmi podľa geometrického plánu a poţiadavka podľa
návrhu bola na vydanie tejto parcely. V konečnom dôsledku bolo konanie zastavené pre
prekáţku veci rozsúdenej s odkazom na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu v Lučenci z
22. júla 1966, sp.zn.
6 C 175/1965. Účastníkmi tohto konania boli predchádzajúci vlastníci nehnuteľností,
od ktorých ţalobcovia nadobudli vlastnícke právo k pozemkom a právny predchodca
ţalovanej J. J.. Predmetom tohto sporu, ktorý sa viedol v roku 1965, bolo vydanie časti
pozemku s príslušenstvom. Pokiaľ došlo k zmene, bola konštatovaná jedine v tom, ţe
ţalobcovia na základe kúpnej zmluvy v roku 1987, nadobudli od predávajúcich nehnuteľnosti
2
vedené na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. - záhrada s výmerou 105 m, parcela
2 2
č. X. - záhrada vo výmere 158 ma parcela č. X. - zastavaná plocha vo výmere 567 m,
2
okrem toho parcela č. X. - orná pôda s výmerou 623 ma parcela č. X. - rovnako orná pôda
s tým, ţe na parcele č. X. si postavili rodinný dom s číslom súpisným X., ktorý je vedený ako
dom, ako nadstavba. Na odvolanie ţalobcov Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutie
okresného súdu potvrdil a na základe dovolania rovnako konštatoval správnosť rozhodnutia aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý dovolanie odmietol. Ţalobu na vypratanie
nehnuteľnosti na Okresnom súde Veľký Krtíš podali Ing. I. M. a M. M., proti ţalovanej M. B.
aj v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 180/2005. Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z 30.
októbra 2007, č.k. 5 C 180/2005-177 ţalobu ţalobcov zamietol z dôvodov, ţe nehnuteľnosti,
vypratania ktorých sa ţalobcovia domáhali, boli vo vlastníctve ţalovanej, pričom ţalobcovia
nepreukázali, ţe oni sú vlastníkmi sporných nehnuteľností. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 1. júla 2008. Dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané, všetky listiny, ktoré
existovali, boli pripojené a súd sa nimi zaoberal, čo je z obsahu príloh pripojených k tomuto
konaniu zrejmé. Boli pripojené aj dedičské rozhodnutia, ako aj spis, v ktorom je zaloţená
kúpna zmluva o prevode nehnuteľností, spísanej na Štátnom notárstve. Vychádzajúc
z uvedených skutočností, odvolací súd dospel k záveru, ţe právoplatný rozsudok okresného
súdu vydaný v konaní o ţalobe na vypratanie nehnuteľnosti, vytvoril prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej v konaní o určenie existencie právneho vzťahu k nehnuteľnosti a ak
súd prvého stupňa túto prekáţku prehliadol, resp. inak právne hodnotil, došlo k takej
procesnej vade, na ktorú musel dovolací súd prihliadnuť a konanie vo veci zastaviť.
Konštatoval, ţe ani samotná skutočnosť, ţe dochádza k novému prečíslovaniu parciel v rámci
administratívnych postupov v katastri nehnuteľností, nebráni posúdeniu veci, ako veci
právoplatne rozhodnutej. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Na strane
ţalobcov videl odvolací súd zavinenie v tom, ţe podali opakovanú ţalobu, hoci v minulosti sa
súdy všetkých stupňov zaoberali aj prekáţkou veci rozsúdenej a muselo im byť známe, ţe
môţe byť opakovane táto otázka predmetom posúdenia, pretoţe ide o prekáţku, na ktorú musí
súd prihliadať v kaţdom štádiu konania.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia, ktorí navrhli napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedli, ţe právny názor
odvolacieho súdu nepovaţujú za správny a zákonný, nakoľko majú za to, ţe v danej veci
nejde o prekáţku právoplatne rozhodnutej veci. Poukázali na to, ţe všetky predchádzajúce
súdne konania boli rozdielne a ţalobcovia sa nimi domáhali svojich práv ohľadom sporných
pozemkov, pričom ţalované petity jednotlivých ţalôb neboli totoţné. V konaní vedenom
na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 6 C 75/1965 vystupovali úplne iní účastníci konania
a v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp.zn. 5 C 90/1995 boli na strane
odporcov F. J. a M. J.. Výklad odvolacieho súdu k prekáţke res iudicata povaţujú za
neprimerane široký a v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Mali za
to, ţe za prekáţku nemoţno povaţovať vydanie právoplatných rozhodnutí v rozdielnych
právnych veciach len preto, lebo sa dotýkajú vlastníckych práv k nehnuteľnostiam. V danom
prípade predmetom sporu je určenie vlastníctva, pričom v minulosti ţiaden súd určenie
vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam neprejednával.
Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sa
stotoţnila s právnym názorom odvolacieho súdu a navrhla dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či je tento opravný prostriedok vôbec
prípustný, pretoţe podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu len pokiaľ to pripúšťa zákon.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie
uvedených uznesení (v danom prípade uznesením odvolacieho súdu bol zrušený rozsudok
súdu prvého stupňa a konanie zastavené), je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom Občiansky
súdny poriadok dovolanie podľa § 239 nepripúšťa.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád
uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods.1 O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa komplexne
zaoberal otázkou, či je dovolanie prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie
pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ
prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Dovolací súd skúmal najmä otázku, či zastavením konania sa ţalobcom neodňala
moţnosť konať pred súdom. Totiţ zastavenie konania z dôvodu, ţe v tej istej veci sa uţ
právoplatne rozhodlo, hoci pre také rozhodnutie nebol zákonný dôvod, by bolo odňatím
moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd ale nezistil, ţe by
rozhodnutie odvolacieho súdu bolo takou vadou postihnuté.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe medzi ţalobcami a ţalovanou, resp. ich právnymi
predchodcami, prebiehalo v minulosti niekoľko súdnych konaní týkajúcich sa predmetnej
nehnuteľnosti.
Okresný súd Lučenec v právnej veci ţalobcu P. B. (právny predchodca ţalobcov) proti
ţalovanému J. J. (právny predchodca ţalovanej), o vydanie časti pozemku s príslušenstvom
(60cm široký pás o celej dĺţke 31 metrov zo záhrady, nachádzajúcej sa za domami účastníkov
konania), rozsudkom z 22. júla 1966, sp. zn.
6C 175/1965 ţalobu zamietol s odôvodnením, ţe ţalobca nepreukázal, ţe ţalovaný zabral
z pozemku ţalobcu 50cm. Následne sa ţalobcovia (Ing. I. M. a M. M.) v konaní vedenom na
Okresnom súde Veľký Krtíš, sp. zn. 5C 90/1995, proti ţalovaným F. J. a M. J. (právni
predchodcovia ţalovanej) domáhali určenia hranice medzi pozemkami v ich vlastníctve a vo
vlastníctve ţalovaných a uloţenia povinnosti ţalovaným vydať (vypratať) časť pozemku,
ktorú neprávom uţívajú. Súd toto konanie zastavil z dôvodu prekáţky rozsúdenej veci. Na
základe vykonaného dokazovania ustálil, ţe medzi právnymi predchodcami účastníkov došlo
k vytvoreniu hranice medzi pozemkami, ktorá je totoţná s vlastníckou hranicou, o ktorej bolo
uţ právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Lučenci z 22. júla 1966, sp.zn. 6 C
175/1965 a bola tak súčasne vyriešená otázka vydania (vypratania) plochy, ku ktorej
vlastníctvo medzi vtedajšími účastníkmi bolo sporné.
V ďalšom konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš, sp. zn. 5C 180/2005, sa
ţalobcovia ţalobou na plnenie domáhali proti ţalovanej vypratania nehnuteľnosti evidovanej
Správou katastra V., katastrálne územie Č., zapísanej na LV číslo X. ako parcela č. X.
2
zastavaná plocha o výmere 29m, a tieţ vypratania nehnuteľnosti parcela
2
č. X. zastavaná plocha, dvor o výmere 48m, ktorá v katastri nehnuteľností Správy katastra
V.v tom čase zapísaná nebola. Súd rozsudkom z 30. októbra 2007, č.k.
5 C 180/2005-177, ktorý nadobudol právoplatnosť 1. júla 2008, ţalobu zamietol. Rozhodnutie
vo veci samej súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na zistenie, ţe nehnuteľnosti,
vypratania ktorých sa ţalobcovia domáhali, sú vo vlastníctve ţalovanej, pričom ţalobcovia
nepreukázali, ţe oni sú vlastníkmi sporných nehnuteľností.
Podľa ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa
prejednávať znova.
V zmysle § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. platí, ţe ak ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví.
Prekáţka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným
podmienkam a jej existencia (zistenie) v kaţdom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.
Táto prekáţka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.
O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo
právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý
predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený ţalobným petitom
vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého
skutku).
Pre posúdenie, či je daná prekáţka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako
súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.
Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok)
bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či neúplne. Pokiaľ ide
o totoţnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké
alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní ţalobcom, je ţalobcom
aj v novom konaní alebo má postavenie ţalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní
vystupoval ako ţalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie ţalovaného).
Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni
nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či uţ z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej
sukcesie.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe v uvedených predchádzajúcich súdnych konaniach
vystupovali tí istí účastníci, resp. ich právni predchodcovia ako v tomto konaní a taktieţ spor
sa týka vlastníckeho práva k tým istým nehnuteľnostiam ako v konaniach predošlých.
Dovolací súd taktieţ nepovaţuje za dôvodné tvrdenie ţalobcov v dovolaní, ţe
v minulosti ţiaden súd neprejednával určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam,
a teda ţe v danom prípade ide o ţalobu určovaciu a nie ţalobu na plnenie a preto vo veci
určenia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam nebolo v minulosti rozhodnuté, čiţe
nemôţe ísť o prekáţku rozhodnutej veci.
Ako uţ bolo uvedené, Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z 30. októbra 2007, ktorý
nadobudol právoplatnosť 1. júla 2008, sp.zn. 5C 180/2005, zamietol ţalobu ţalobcov
na vypratanie nehnuteľnosti. Keďţe základnou podmienkou úspechu ţaloby na vydanie
(vypratanie) veci (vindikačnej ţaloby) je preukázanie vlastníckeho práva k veci, súd v tomto
konaní ako prejudiciálnu otázku riešil práve vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.
Pritom, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku, dospel k záveru, ţe na základe vykonaného
dokazovania mal preukázané, ţe sú vo vlastníctve ţalovanej, a to z titulu darovacej zmluvy
z 13. augusta 2003, č. V 881/2003 od svojich právnych predchodcov (uţ v roku 1965 patrili
jej právnym predchodcom).
Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či uţ kladne, alebo záporne (či sa
ţalobe vyhovelo alebo bola zamietnutá), tvorí výrok takéhoto rozsudku prekáţku právoplatne
rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej ţalobe medzi tými istými účastníkmi konania
vo vzťahu k tomu istému skutku (stavu), ktorý uţ bol predbeţne právne kvalifikovaný
v rozsudku na plnenie. Moţno teda konštatovať, ţe rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš
z 30. októbra 2007, sp.zn. 5C 180/2005, ktorým sa zamietla ţaloba na plnenie (vypratanie
nehnuteľnosti), tvorí prekáţku veci rozhodnutej pre novú ţalobu určovaciu, ktorou sa začalo
konanie na Okresnom súde Veľký Krtíš, sp.zn. 9C 49/2009. Uvedené vyplýva aj
z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2002, sp. zn. 3 Cdo 100/01
(Rč. 110/2003), podľa ktorého právoplatný rozsudok o ţalobe na plnenie vytvára z hľadiska
identity predmetu konania prekáţku veci rozsúdenej pre konanie o ţalobe, či tu právo alebo
právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúcej z rovnakého skutkového základu (z rovnakého
skutku).
Existencia prekáţky veci uţ právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods. 3 O.s.p.) predstavuje
neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky a je preto dôvodom na zastavenie začatého
konania (§ 104 ods. 1 O.s.p.).
Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe v danej veci ide
o dovolanie smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré týmto opravným prostriedkom
nemoţno napadnúť. Dovolanie ţalobcov preto podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.
Ţalovaná mala v dovolacom konaní úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov
konania proti ţalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd napriek tomu úspešnej účastníčke náhradu
trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodala návrh na ich náhradu (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. januára 2011
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová