Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_10Co-14-2022.pdf
PDF · 93.02 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/14/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcov: X/ H. O., D.. XX.XX.XXXX, N. B. XXXX/XX, A., X/ O. O., D.. XX.XX.XXXX, N. B. XXXX/XX, A., obaja zast. Consilior Iuris s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Radlinského 51, Bratislava, proti žalovanému: W. M., D.. XX.XX.XXXX, N. A., W.P. V.: A. XX, A., zast. KUČERKOVÁ ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom J. Jesenského 2063/10, Senec, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 8. februára 2022, č.k. 45C/11/2021-150, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci, návrh žalobcov na pripustenie zmeny žaloby zamietol a žalovanému priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že v rozsahu plnenia jedným zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou, doručenou súdu dňa 04.05.2021, voči žalovanému domáhali vypratania nehnuteľnosti - pozemku parcely registra „Y. A.. Č.. XXX P. S. XX O., druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného na U. Č.. XXX pre G.. Ú.. B., P. A., okres Pezinok, vedenom katastrálnym odborom Okresného Ú. A. (Ď. U. „.), a to do 15 dní po zabezpečení náhradného ubytovania. Podaním, doručeným súdu dňa 29.07.2021, rozšírili žalobný návrh aj na vypratanie stavby bez súpisného čísla (samostatne stojacej izby nezapísanej na LV), nachádzajúcej sa na vyššie špecifikovanom pozemku. Toto podanie žalobcov podľa obsahu posúdil ako návrh na pripustenie zmeny žaloby spočívajúcej v rozšírení žalobného návrhu.
2. Vec posúdil právne podľa ust. § 161 ods. 1 a 2, § 230 C.s.p. a dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť. Najskôr podrobne vysvetlil, že prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom
konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 13. 10. 2009, sp. zn. 5 Cdo 120/2009).
3. Poukázal na to, že z listinných dôkazov priložených k žalobe zistil, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 5C/265/97-78 zo dňa 24.03.1999 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co/399/1999-90 zo dňa 23.11.1999, právoplatným dňa 12.01.2000, súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť zapísanú na U. Č.. XXX, A. Č.. XXX, G.. Ú.. B. do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Konanie zastavil pre existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci po vyhodnotení, že predmetom podanej žaloby je vec, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo. Ustálil, že v danom prípade sa jedná o ten istý predmet konania - vypratanie pozemku A.. Č.. XXX, G.. Ú.. B., keďže sa nepochybne jedná o totožný pozemok napriek tomu, že v čase konania v právoplatne skončenej veci bol pozemok zapísaný na inom liste vlastníctva než je tomu v súčasnosti. Dospel tiež k záveru, že sa jedná o totožné strany sporu, pretože žalobcovia 1/ a 2/ sú právnymi nástupcami žalobkyne S. O. v právoplatne skončenej veci. Vysvetlil, že zmenu žaloby nepripustil, pretože ňou nie je možné odstrániť nedostatok procesnej podmienky, spočívajúcej v prekážke právoplatne rozhodnutej veci, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok, ktorý existoval od počiatku.
4. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p.. Vyhodnotil, že zastavenie konania zavinili žalobcovia, preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.
5. Proti tomuto rozhodnutiu, v časti zastavenia konania a rozhodnutia o trovách konania, podali žalobcovia včas odvolanie a žiadali uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietali, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súhlasili s jeho záverom, že v posudzovanej veci ide o ten istý predmet konania, nakoľko predmetom žaloby je pozemok, ktorý bol aj predmetom žaloby žalobkyne S. O. podľa rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 5C/265/97-78 zo dňa 24.03.1999 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co/399/1999-90 zo dňa 23.11.1999, právoplatným dňa 12.01.2000. Tvrdili však, že nie sú právnymi nástupcami pôvodnej žalobkyne S. O.P., a preto pre nich nie sú výroky uvedených súdnych rozhodnutí právne záväzné. Poukázali na to, že vypratávaný pozemok (ktorý je predmetom ich žaloby) nadobudli od S. O. darovacou zmluvou, na základe ktorej nedošlo k právnemu nástupníctvu vo vzťahu k vyššie uvedeným právoplatným rozsudkom vo veci žalobkyne S. O.. Mali za to, že ohľadne ich žaloby nejde o prekážku rozsúdenej veci, nakoľko aj napriek tomu, že sa ich žaloba týka rovnakého predmetu konania, nevystupujú ako právni nástupcovia pôvodnej žalobkyne a žaloby o vypratanie, keď darovacou zmluvou, ktorou nadobudli vlastnícke právo k vypratávanej parcele, nedošlo k singulárnej sukcesii do práv a povinností z pôvodných rozsudkov o vypratanie pozemku.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.
7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodné. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach potvrdil, pretože je v týchto výrokoch vecne správne, a keďže sa stotožnil aj s jeho odôvodnením, poukazuje naň.
8. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Podľa ust. § 230 C.s.p., ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
10. Podľa ust. § 161 ods. 1 C.s.p. súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, slúžiace k tomu, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Predstavujú také vlastnosti, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ civilného konania. Ak súd kedykoľvek v priebehu konania zistí nedostatok procesnej podmienky, postupuje v konaní v závislosti od toho, či ide o odstrániteľný, alebo neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, pričom ak zistí, že
ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, musí uznesením konanie zastaviť. Ustanovenie § 161 ods. 2 C.s.p. totiž stanovuje, že ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Pri nesplnení procesných podmienok konania treba teda rozlišovať, či ide o nedostatky odstrániteľné, alebo neodstrániteľné. Za neodstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje nedostatok právomoci súdu, ďalej nedostatok spôsobilosti byť stranou v spore (§ 61 C.s.p.), litispendencia (§ 159 C.s.p.) a tiež res iudicata, teda prekážka právoplatne rozsúdenej veci (§ 230 C.s.p.), čo je aj prípad prejednávanej veci. Neodstrániteľné nedostatky procesnej podmienky spôsobujú, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť, a to podľa vyššie citovaného ust. § 161 ods. 2 C.s.p., ktoré výslovne stanovuje súdu obligatórnu povinnosť konanie zastaviť v prípade, ak ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť. Súd existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci skúma ex offo (z úradnej povinnosti) kedykoľvek v priebehu celého konania.
11. Na vysvetlenie problematiky považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že prekážka rozhodnutej veci („res iudicata“) svojou podstatou patrí k procesnými podmienkam a jej existencia (zistenie) vedie bez ďalšieho k zastaveniu konania. Táto procesná prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec, pričom o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, táto sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb (konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania, a čo je dôležité, prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, ak bol určitý skutkový stav veci po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne. Uvedené právne posúdenie (kedy ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci) je už ustálenou praxou súdov všetkých inštancií a vychádza zo stabilnej judikatúry najvyšších súdnych autorít. Právnym dôsledkom právoplatne rozhodnutej veci je tzv. formálna právoplatnosť, ktorej podstata spočíva v tom, že ak sa v tej istej veci už právoplatne rozhodlo, opätovne o nej nemožno konať (s výnimkou prípadu, ak sa podstatne zmenil skutkový stav). Pred zastavením konania z tohto dôvodu musí teda súd skúmať, či ide o totožnosť veci. Táto je daná vtedy, ak ide o totožných účastníkov, totožnosť predmetu a rovnaký skutkový stav, pričom všetky tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, čo bolo v posudzovanej veci splnené.
12. Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako súd prvej inštancie, že o rovnakej žalobe vlastníka predmetného pozemku (v tom čase S. O.) proti žalovanému W. M. bolo už právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 5C/265/97-78 zo dňa 24.03.1999 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co/399/1999-90 zo dňa 23.11.1999 (právoplatným dňa 12.01.2000), ktorým súd uložil žalovanému povinnosť vypratať pozemok parc. č. 344 (zapísaný na U. Č.. XXX pre G.. Ú.. B.) do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Terajší vlastníci predmetného pozemku (žalobcovia, ktorí sú právnymi nástupcami S. O., od ktorej nadobudli vlastnícke právo k pozemku darom, darovacou zmluvou Č.. S.-XXXX/XXXX R. XX.XX.XXXX) sa žalobou voči rovnakému žalovanému domáhajú vypratania toho istého pozemku A.. Č.. XXX (S. Z. R. na U. Č.. XXX pre G.. Ú.. B.) do 15 dní po zabezpečení náhradného ubytovania, a tento fakt nemožno prehliadnuť. V danom prípade teda boli kumulatívne splnené podmienky na prijatie záveru, že nastala prekážka už raz právoplatne rozhodnutej veci a vydaním ďalšieho meritórneho rozhodnutia ohľadom totožnej veci by tiež došlo k porušeniu princípu „ne bis in idem“.
13. Obe žaloby (zo dňa 05.06.1997 v znení jej zmeny zo dňa 02.12.1997 ako aj zo dňa 04.05.2021) sa týkajú tých istých osôb, keď v prvom prípade bola žalobkyňou vtedajšia vlastníčka uvedeného A. A.. Č.. XXX S. G.. Ú.. B. S. O. a v druhom prípade jej právni nástupcovia, žalobcovia 1/ a 2/ ako terajší vlastníci predmetného pozemku, pričom v oboch prípadoch je žalovaným W. M., a teda bola splnená podmienka totožnosti účastníkov konania. Nemôže preto obstáť odvolacia námietka žalobcov, že nie sú právnymi nástupcami S. O.. Taktiež bola splnená podmienka totožnosti predmetu konania, nakoľko oboma žalobami sa žalobcovia (pôvodná žalobkyňa a aj súčasní žalobcovia) ako vlastníci pozemku A.. Č.. XXX S. G.. Ú.. B. domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva, a to uložením povinnosti žalovanému predmetný pozemok vypratať z dôvodu, že ho užíva bez právneho dôvodu. Zároveň existuje právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Pezinok č.k. 5C/265/97-78 zo dňa 24.03.1999, ktorým bola v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co/399/1999-90 zo dňa 23.11.1999 žalovanému uložená povinnosť vypratať predmetný pozemok A.. Č.. XXX S. G.. Ú.. B. do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Rozhodujúcim v prejednávanej veci však bolo splnenie poslednej podmienky, ktorou
je to, že vo veci nenastala žiadna zmena skutkového stavu. Porovnávajúc skutkové okolnosti prípadu v čase podania žaloby S. O. a žaloby jej právnych nástupcov žalobcov 1/ a 2/, dospel odvolací súd k záveru, že tieto ostali nezmenené. Z uvedeného je zrejmé, že ide o tú istú vec, týkajúcu sa tých istých osôb, rovnakého predmetu konania, a že žalobcovia žiadajú žalobou rozhodnúť o tom istom nároku, vyplývajúcom z rovnakých skutkových tvrdení a bez zmeny skutkového stavu, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Súd prvej inštancie teda rozhodol správne, keď konanie o žalobe žalobcov pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci zastavil.
14. Záverom odvolací súd k odvolacej námietke žalobcov uvádza, že obdobnú situáciu ako v posudzovanej veci riešil už Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo 237/2010 zo dňa 25.01.2011, v ktorom nepovažoval za sporné, že „noví“ vlastníci nehnuteľností sú právnymi nástupcami pôvodných vlastníkov a súhlasil s právnym posúdením súdu nižšieho stupňa, ktorý vzhliadol v podobnej veci prekážku právoplatne rozsúdenej veci. Rovnako tak je v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod por. č. R 27/1984 (kolégium NS ČR sp. zn. Cpj 40/83) uvedené, že cit. „v prípade, keď sa po právoplatnosti vykonávaného rozhodnutia vyprataním bytu zmení vlastník domu, platí, že právoplatné rozhodnutie o vyprataní bytu, ktoré sa vykonáva, záväzne určilo, že žalovaný je povinný byt vypratať. Nový vlastník domu, v ktorom je byt, ktorý má byť vyprataný, vstúpil do všetkých právnych vzťahov z užívania bytu v tomto dome, ktoré existovali v čase prevodu vlastníckeho práva k tomuto domu. Ak teda vlastník domu skôr, než vymohol vypratanie voči povinnému, predal dom novému vlastníkovi, potom ten vstupuje do jeho práv v rozsahu určenom právoplatným rozhodnutím.“. Uvedené rozhodnutia sú rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít a nepochybne sú použiteľné aj v prejednávanej veci.
15. Odvolací súd vyhodnotil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti za správne, a preto ho podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalovanému, plne úspešnému v odvolacom konaní, tento nárok nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).