Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/111/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Z. K., IČO : X.,

zastúpeného Mgr. F. N., proti povinnej A. S., o vymoženie 391,22 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.61 Er 1557/2008, o dovolaní oprávneného

proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 29. decembra 2009, sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín uznesením z 1. júla 2009 č .k. -19 exekúciu,

vykonaním ktorej poveril dňa 15. augusta 2008 súdneho exekútora JUDr. V. K., na základe

vykonateľného rozhodnutia – platobného výmeru č. 679/2005 zo dňa 25. mája 2005 vydaného

správcom konkurznej podstaty P. - D.Z.P. v konkurze, vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.

Vychádzal z toho, že rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky

z 1. júla 1999 (právoplatným 17. júla 1999) číslo 3215/1999-A došlo k zrušeniu povolenia

na zriadenie zdravotnej poisťovne a k vstupu poisťovne do likvidácie v zmysle § 34 ods. 4

v znení neskorších predpisov. Uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp.zn. z 20. apríla 2001 bol na majetok poisťovne vyhlásený konkurz.

Platobný výmer, ktorý má byť exekučným titulom, nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale

správcom konkurznej podstaty, ktorému nevyplýva oprávnenie vydať individuálne akty

orgánu verejnej moci (správy). Platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty

považoval za nulitný akt, ktorý nie je možné vykonať, čo považoval za iný dôvod, pre ktorý

exekúciu nemožno vykonať a preto ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku

vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záverov,

vyjadrených v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. apríla 2009 sp.zn.

.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trenčíne uznesením z 29. decembra 2009

sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa

potvrdil. V odôvodnení uviedol, že predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia ako

exekučného titulu. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu po materiálnej

i formálnej stránke, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41

ods. 1 Exekučného poriadku). Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe

vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy, vrátane bloku

na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2 písm. f/ Exekučného poriadku). Za účinnosti

pôsobnosť orgánu verejnej správy vykonávali aj zdravotné

poisťovne, ktoré boli oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise

poistného. Platobný výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným titulom, nebol

vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu. Vychádzal z toho,

že správca konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať

s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia

s nakladaním s majetkom ( o konkurze

a vyrovnaní). Pod správou majetku úpadcu v uvedenom zmysle nemožno rozumieť výkon

práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne). Postavenie orgánu verejnej

správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by

expressis verbis takéto oprávnenie správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto

právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie je

oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle

ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Na platobný výmer vydaný správcom konkurznej

podstaty je potrebné hľadieť ako na nulitný akt, čoho dôsledkom je, že v preskúmavanej veci

absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie .

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Uviedol, že

napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa boli vydané v konaní

postihnutom procesnou vadou v zmysle ( ),

preto ich navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odňatiu

možnosti dovolateľa konať pred súdom došlo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia

veci, keď súdy oboch nižších stupňov nesprávne kvalifikovali platobný výmer (exekučný

titul) ako nulitný akt, v dôsledku čoho exekučné konanie zastavili, napriek tomu, že

podmienky na takýto postup súdov neboli splnené. Dovolateľ (oprávnený) tak nemá možnosť

realizovať svoje právo, t.j. zákonom stanoveným postupom vymáhať pohľadávku. Vychádzal

z toho, že nedostatok „oprávnenia“ správneho orgánu vydať rozhodnutie je dôvodom na jeho

zrušenie podľa , tento nedostatok možno odstrániť len v konaní podľa

piatej časti Správne súdnictvo. Absenciu takéhoto oprávnenia neprináležalo skúmať

súdu v exekučnom konaní (obdobne Najvyšší súd Českej republiky sp.zn. ,

Ústavný súd Českej republiky sp.zn. , tiež Ústavný súd Slovenskej republiky

sp.zn. ). K výkladu nulity právneho aktu nie je možné pristupovať

rozširujúcim spôsobom, jej dôvody treba vykladať reštriktívne. Pri nulitnom akte musí ísť

o bezpochyby jednoznačné, zjavné a hrubé porušenie zákona alebo procesných princípov.

Dovolateľ považuje platobný výmer vydaný v rámci právomoci zverenej správcovi

konkurznej podstaty za platný akt (obdobne uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn.

).

Povinná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ). Bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba

odmietnuť.

Pri skúmaní prípustnosti dovolania v prejednávanej veci vychádzal dovolací súd

z toho, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti

uzneseniu, je v zmysle prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak

a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( )

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním je v danom prípade napadnutý potvrdzujúci výrok uznesenia odvolacieho

súdu, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená; takéto rozhodnutie

nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení v zmysle až 3 ,

proti ktorým je dovolanie prípustné. Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania oprávneného

prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z vád uvedených v ustanovení § 237

V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát ( ). Dovolateľ nenamieta, že v danom

konaní došlo k niektorej z vád konania v zmysle až e/ a ; existencia

vád takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení vyvodiť nemožno.

Dovolateľ namietal, že konanie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 písm. f/

, pretože postupom odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa došlo k zastaveniu exekúcie

v dôsledku nesprávneho záveru o nulitnosti exekučného titulu vychádzajúc z toho, že správca

konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne nebol oprávnený vydať platobný výmer

(exekučný titul).

Otázka, či správca konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne (ne)bol

oprávnený vydať platobný výmer, je námietkou smerujúcou k materiálnej (ne)vykonateľnosti

(neexistencie) exekučného titulu. Exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie

uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle

Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie.

Exekučný súd je povinný skúmať túto podmienku ex officio, a to už pri vydaní poverenia

na vykonanie exekúcie, prípadne neskôr počas celého exekučného konania a v prípade

zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

S poukazom na ustanovenie o zdravotnom poistení,

financovaní zdravotného poistenia, o zriadení V.Z.P. a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,

podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, možno mať za to, že pohľadávky zrušenej

zdravotnej poisťovne na poistnom a poplatku z omeškania prechádzajú zo zákona na V.Z.P.,

prípadne na inú zdravotnú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov. Tieto pohľadávky preto nie

sú súčasťou konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne. Napokon je vhodné dodať, že

v zmysle ustanovenia o zdravotných poisťovniach, dohľade

nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prešli totiž

najneskoršie 1. októbra 2005 všetky neskončené konania o určenie výšky poistného

a súvisiacich nárokov zo všetkých existujúcich poisťovní na Ú.P.D.N.Z.S.

V dôsledku zrušenia povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne (ktoré nadobudlo

právoplatnosť 17. júla 1999) sa P.D.Z.P. zo zákona dostala do likvidácie (§ 34 ods. 4 zákona

č. ). Následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2001 č.k. 7

K 70/2001-30 bol podľa o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

predpisov na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Správca konkurznej

podstaty úpadcu v priebehu konkurzného konania vydal platobný výmer z 25. mája 2005

číslo 679/2005. Toto rozhodnutie malo byť exekučným titulom pre exekúciu prebiehajúcu

v tomto konaní, a to

vo väzbe na postúpenie pohľadávky na oprávneného z tohto konania.

Ako už bolo uvedené vyššie, dovolací súd pre ďalší procesný postup považoval

za určujúcu otázku, či exekučný titul, ktorým v danej veci má byť platobný výmer

z 25. mája 2005 číslo 679/2005 vydaný JUDr. T. K., ktorých právnym dôvodom je predpis

poistného v zmysle , je exekučným titulom v zmysle

ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.

Predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia (okrem ak sa exekúcia vykonáva

na základe vykonateľnej notárskej zápisnice). O aké rozhodnutie sa musí jednať podrobnejšie

upravujú ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Vo všeobecnosti exekučným titulom je

vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje

majetok (§ 41 ods. l Exekučného poriadku). Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku

taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem

iných, exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej

správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2

písm. f/ Exekučného poriadku). Za účinnosti pôsobnosť orgánu

verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne. Preto boli v zmysle ustanovení § 19 ods. 2

a 3 uvedeného zákona oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise

poistného. Na uvedené konanie sa v zmysle ustanovení

vzťahovali predpisy o správnom konaní, pričom právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné

súdom (§ 58 ods. 5). Platobný výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným titulom,

nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol

poverený spravovať majetok zdravotnej poisťovne. Preto je rozhodujúce vyriešiť otázku, či

platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je exekučným titulom, pričom túto

otázku je potrebné posudzovať v závislosti od postavenia správcu konkurznej podstaty

a rovnako od toho, či oprávnenie predpisovať poistné vyhlásením konkurzu trvá (resp.

nezaniklo).

Pod majetkom úpadcu vo všeobecnosti treba rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré

existovali v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Z toho vyplýva, že správca

konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty

a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom

podstaty ( o konkurze a vyrovnaní). Z ustanovení

uvedeného zákona však nevyplýva oprávnenie vydávať akty aplikácie práva - individuálne

akty orgánu verejnej moci (správy). Pod správou majetku úpadcu vo vyššie uvedenom zmysle

preto nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej

poisťovne) vrátane schopnosti vydávať individuálne akty aplikácie práva. Správca konkurznej

podstaty bez ďalšieho nenadobúda postavenie orgánu verejnej správy s rozhodovacou

právomocou v zmysle právomoci vydávať akty aplikácie práva, má iba právo a povinnosť

vykonať všetky nevyhnutné a potrebné právne úkony (napr. podať žalobu, opravné

prostriedky a iné) v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej

správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by

expressis verbis takúto právomoc správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto

právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie je

oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle

ustanovení § 41 Exekučného poriadku (viď Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.

).

V tomto smere je potrebné uviesť to, že predmetné pohľadávky (na nezaplatenom

poistnom) zrušenej poisťovne nepatrili do konkurznej podstaty, nakoľko v zmysle

ustanovenia prešli na V.Z.P., prípadne na inú zdravotnú

poisťovňu. Správca ani úpadca preto nemal vecný dôvod tieto pohľadávky (patriace inému

subjektu ako úpadcovi) vymáhať a predpisovať. Právo predpísať poistné zo zrušenej

poisťovne na správcu konkurznej podstaty by tak musel pripustiť zákon, t.j. vymáhať dlžné

poistné v postavení orgánu verejnej moci uskutočňujúceho výkon rozhodnutia voči tretím

osobám; to ale z právnej úpravy nevyplýva. Ako už bolo uvedené, predpokladom pre vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je

existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po

materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom

konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá

predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného

poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj po materiálne stránke. Ide

pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto

predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie

takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre

účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to za následok,

že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom verejnej moci (aktom

aplikácie práva). Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval.

Vzhľadom na vyššie uvedené, treba aj na vydanie platobného výmeru správcom

konkurznej podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, že

v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne

dôsledky nulitného aktu dovolací súd dáva do pozornosti zaužívanú rozhodovaciu prax

vychádzajúcu z rozhodnutí uverejnených v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej

republiky pod č. 56/1995, č. 70/1998, č. 72/1998, pričom do osobitnej pozornosti dáva

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod č. 58/1997, ktoré

expressis verbis vyslovilo záver, že výkon rozhodnutia je neprípustný, ak je „exekučný titul“

nulitným právnym aktom. Z uvedených dôvodov dovolací súd nezistil, aby konanie pred

súdmi nižších stupňov trpelo namietanou vadou konania v zmysle

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania oprávneného nemožno vyvodiť z § 237

, ale ani z , odmietol ho dovolací súd podľa v spojení

s ako smerujúce proti rozhodnutiu, ktoré nemožno napadnúť

týmto opravným prostriedkom. So zreteľom na dôvod, pre ktorý dovolanie odmietol,

nezaoberal sa vecnou správnosťou dovolaním napadnutého uznesenia.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania voči oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, lebo nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. januára 2011

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová