Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
dec/360648.242ef4.pdf
PDF · 164.14 KB
No categories available
2Cdo/190/2010
Najvyšší súd 2 Cdo 190/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Z., so sídlom v B.,
zastúpeného JUDr. F. N., advokátom v B., proti povinnej D. H., bývajúcej v K., o vymoženie
345,78 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn.
1 Er 2401/2008, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne
z 12. januára 2010 sp. zn. 17 CoE 171/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením z 3. novembra 2009 č.k.
1 Er 2401/2008-73 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku ju zastavil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že existujú dôvody, pre ktoré je exekúcia
neprípustná, pretože v predmetnej veci absentuje exekučný titul na vykonanie exekúcie.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe platobného výmeru z 24. mája 2005
č. X. vydaného P., za ktorú konal správca konkurznej podstaty JUDr. T. K.. Podľa výpisu
z obchodného registra zaniknutej poisťovni bolo rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky z 1. júla 1999 č. X. (právoplatné 17. júla 1999) tomuto subjektu zrušené
povolenie na zriadenie zdravotnej poisťovne v zmysle zákona č. 273/1994 Z.z. Podľa § 34
ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z. v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia o zrušení
povolenia na zriadenie rezortnej poisťovne, táto poisťovňa vstúpila do likvidácie. Uznesením
Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2001 sp. zn. 7 K 70/2001 bol na majetok poisťovne
vyhlásený konkurz podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov. Správca konkurznej podstaty úpadcu v priebehu konkurzného konania vydal
platobný výmer, ktorý mal byť exekučným titulom pre exekúciu prebiehajúcu v tomto konaní
(pohľadávka vyplývajúca z platobného výmeru bola postúpená na oprávneného z tohto
konania). Platobný výmer, ktorý mal byť exekučným titulom, nebol teda vydaný zdravotnou
poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu. Z ustanovení zákona č. 328/1991 Zb.
pre správcu konkurznej podstaty nevyplýva oprávnenie vydávať individuálne akty orgánu
verenej moci (správy). Pod správou majetku úpadcu totiž nemožno rozumieť výkon práv
prislúchajúcich orgánu verejnej správy (zdravotnej poisťovne). Správca konkurznej podstaty
má iba právo (a povinnosť) vykonať všetky procesné úkony (podať žalobu, podnet orgánu,
ktorý je vo veci oprávnený rozhodnúť) v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie
orgánu verejnej moci by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou,
ktorá by expressis verbis takéto oprávnenie správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ
takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie
je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle § 41
Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené vyslovil právny názor, že platobný výmer
vydaný správcom konkurznej podstaty v predmetnej veci je nulitným aktom a takéto
rozhodnutie nie je možné vykonať. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho ako by
neexistoval.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie oprávneného uznesením z 12. januára 2010
sp. zn. 17 CoE 171/2009 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 O.s.p.
potvrdil. V odôvodnení uznesenia uviedol, že predpokladom exekúcie je existencia
rozhodnutia ako exekučného titulu. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu
po materiálnej i formálnej stránke, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Okrem iných, exekúciu je možné vykonať
na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy,
vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2 písm. f/ Exekučného poriadku).
Za účinnosti zákona č. 273/1994 Z.z. pôsobnosť orgánu verejnej správy vykonávali aj
zdravotné poisťovne, ktoré boli oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise
poistného. Platobný výmer, ktorý mal byť v danej veci exekučným titulom, nebol vydaný
zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu. Správca konkurznej
podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prechádza
na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom (§ 14 ods. 1
písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb.). Pod správou majetku úpadcu v uvedenom zmysle nemožno
rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne). Rovnako
ako súd prvého stupňa uviedol, že postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi
konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takéto oprávnenie
správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok
neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne
právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 22. apríla 2009 sp. zn. 3 M Cdo 20/2008. Na platobný výmer vydaný správcom
konkurznej podstaty je potrebné hľadieť ako na nulitný akt, a preto absentuje exekučný titul
pre vykonanie exekúcie. Z uvedeného dôvodu považoval výkon rozhodnutia za neprípustný.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Navrhol
zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a prvostupňového súdu a vec vrátiť prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 237 písm. f/ O.s.p. a jeho
dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. K odňatiu možnosti dovolateľa konať pred súdom
došlo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súdy oboch nižších stupňov
nesprávne kvalifikovali platobný výmer (exekučný titul) ako nulitný akt. V dôsledku toho
bolo exekučné konanie zastavené, napriek tomu, že podmienky na takýto postup súdov neboli
splnené. Dovolateľ (oprávnený) tak nemá možnosť realizovať svoje právo, t.j. zákonom
stanoveným postupom vymáhať pohľadávku. Uviedol, že ako správca konkurznej podstaty
mal pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prešiel na neho aj
výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom (§ 14 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 328/1991 Zb.). Súd mal prioritne aplikovať zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní.
Ďalej vychádzal z toho, že nedostatok „oprávnenia“ správneho orgánu vydať rozhodnutie je
dôvodom na jeho zrušenie podľa § 250j ods. 3 O.s.p. Tento nedostatok možno odstrániť len
v konaní podľa piatej časti O.s.p. Správne súdnictvo. Absenciu takéhoto oprávnenia
neprináležalo skúmať súdu v exekučnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 20 Cdo 2588/2007, uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.
II. ÚS 2000/2007, tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 415/2008).
K výkladu nulity právneho aktu nie je možné pristupovať rozširujúcim spôsobom, jej dôvody
treba vykladať reštriktívne. Pri nulitnom akte musí ísť o bezpochyby jednoznačné, zjavné
a hrubé porušenie zákona alebo procesných princípov. Dovolateľ považuje platobný výmer
vydaný v rámci právomoci zverenej správcovi konkurznej podstaty za platný akt.
Povinná vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že správcu konkurznej podstaty
požiadala o nový výpočet poistného, pretože ním určené poistné nezodpovedalo skutočnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Pokiaľ bolo napadnuté
rozhodnutie vydané v tejto procesnej forme, je dovolanie proti nemu prípustné, ak je
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa
(§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska.
V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Dovolaním je v danom prípade napadnuté potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu,
ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu o vyhlásení exekúcie
za neprípustnú a o zastavení exekúcie. Takéto rozhodnutie nevykazuje znaky niektorého
z vyššie uvedených uznesení v zmysle § 239 ods. 1, 2 O.s.p., prípustnosť dovolania preto
z § 239 O.s.p. nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád v zmysle § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či
konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou v § 237 O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už
tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou
uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou
uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí. Vady v zmysle § 237 písm. a/ až
e/, g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal, tieto nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.
So zreteľom na dovolateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania dovolací súd
osobitne skúmal, či v prejednávanej veci nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred
súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Oprávnený túto vadu videl v zastavení exekúcie v dôsledku
nesprávneho záveru o nulitnosti exekučného titulu vychádzajúc z toho, že správca konkurznej
podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne nebol oprávnený vydať platobný výmer (exekučný
titul).
Otázka, či správca konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne bol alebo nebol
oprávnený vydať platobný výmer, je námietkou smerujúcou k materiálnej (ne)vykonateľnosti
(neexistencie) exekučného titulu. Exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle
Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie.
Exekučný súd je povinný skúmať túto podmienku ex officio, a to už pri vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie, prípadne neskôr počas celého exekučného konania. V prípade zistenia
nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť (porovnaj
napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. septembra 2010 sp. zn.
5 Cdo 109/2010, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára 2011 sp. zn.
S poukazom na § 34 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní
zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných,
odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, možno mať za to, že
pohľadávky zrušenej zdravotnej poisťovne na poistnom a poplatku z omeškania prechádzajú
zo zákona na V., prípadne na inú zdravotnú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov. Tieto
pohľadávky preto nie sú súčasťou konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne.
Napokon je vhodné dodať, že v zmysle § 84 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných
poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, prešli najneskôr 1. októbra 2005 všetky neskončené konania o určenie výšky
poistného a súvisiacich nárokov zo všetkých existujúcich poisťovní na Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou.
V dôsledku zrušenia povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne (ktoré nadobudlo
právoplatnosť 17. júla 1999) sa P. zo zákona dostala do likvidácie (§ 34 ods. 4 zákona
č. 273/1994 Z.z.). Následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2001 sp. zn.
7 K 70/2001 bol podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení
neskorších predpisov na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty
úpadcu v priebehu konkurzného konania vydal platobný výmer z 24. mája 2005 č. X.. Toto
rozhodnutie malo byť exekučným titulom pre exekúciu prebiehajúcu v tomto konaní.
Predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia (okrem ak sa exekúcia vykonáva
na základe vykonateľnej notárskej zápisnice). O aké rozhodnutie sa musí jednať podrobnejšie
upravujú ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Vo všeobecnosti exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok (§ 41 ods. l Exekučného poriadku). Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku
taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem
iných, exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej
správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2
písm. f/ Exekučného poriadku). Za účinnosti zákona č. 273/1994 Z.z. pôsobnosť orgánu
verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne. Preto boli v zmysle § 19 ods. 2 a 3
uvedeného zákona oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise poistného.
Na uvedené konanie sa v zmysle § 58 zákona č. 273/1994 Z.z. vzťahovali predpisy
o správnom konaní, pričom právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné súdom. Platobný
výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným titulom, nebol vydaný zdravotnou
poisťovňou ale správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol poverený spravovať majetok
zdravotnej poisťovne.
Pod majetkom úpadcu treba rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré existovali v čase
vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Z toho vyplýva, že správca konkurznej podstaty má pri
správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prechádza na neho aj
výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty (§ 14 ods. 1 písm. a/
zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Z ustanovení uvedeného zákona však
nevyplýva oprávnenie vydávať akty aplikácie práva – individuálne akty orgánu verejnej moci
(správy). Pod správou majetku úpadcu vo vyššie uvedenom zmysle preto nemožno rozumieť
výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne) vrátane schopnosti
vydávať individuálne akty aplikácie práva. Správca konkurznej podstaty bez ďalšieho
nenadobúda postavenie orgánu verejnej správy s rozhodovacou právomocou (s právomocou
vydávať akty aplikácie práva), má iba právo (a povinnosť) vykonať všetky nevyhnutné
a potrebné právne úkony (napr. podať žalobu, opravné prostriedky a iné) v záujme
uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi
konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takúto právomoc
(oprávnenie) správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny
poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať
individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovení § 41 Exekučného
poriadku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. apríla 2009 sp. zn.
V tomto smere je potrebné uviesť to, že predmetné pohľadávky (na nezaplatenom
poistnom) zrušenej poisťovne nepatrili do konkurznej podstaty, pretože v zmysle § 34 ods. 3
zákona č. 273/1994 Z.z. prešli na V., prípadne na inú zdravotnú poisťovňu. Správca ani
úpadca nemal vecný dôvod tieto pohľadávky (patriace inému subjektu ako úpadcovi)
vymáhať a predpisovať. Právo predpísať poistné zo zrušenej poisťovne na správcu
konkurznej podstaty by tak musel pripustiť zákon, t.j. vymáhať dlžné poistné v postavení
orgánu verejnej moci uskutočňujúceho výkon rozhodnutia voči tretím osobám. To ale
z právnej úpravy nevyplýva. Predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia,
pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba
vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri
skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná
o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je
vykonateľné po formálnej ako aj po materiálnej stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým
súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol
vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto
právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania
neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie
je možné vykonať. Nie je totiž aktom verejnej moci (aktom aplikácie práva). Nulitný akt
nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval.
Vzhľadom na vyššie uvedené, treba aj na vydanie platobného výmeru správcom
konkurznej podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, že v danej
veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne dôsledky nulitného
aktu dovolací súd dáva do pozornosti zaužívanú rozhodovaciu prax vychádzajúcu
z rozhodnutí uverejnených v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod
č. 56/1995, č. 70/1998, č. 72/1998, pričom do osobitnej pozornosti dáva rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod č. 58/1997, ktoré expressis verbis
vyslovilo záver, že výkon rozhodnutia je neprípustný, ak je „exekučný titul“ nulitným
právnym aktom. Z uvedených dôvodov dovolací súd nezistil, že by konanie pred súdmi
nižších stupňov trpelo vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania oprávneného nemožno vyvodiť z § 237
O.s.p., ani z § 239 O.s.p., dovolací súd odmietol jeho dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, ktoré nemožno
napadnúť týmto opravným prostriedkom. So zreteľom na dôvod, pre ktorý dovolanie
odmietol, nezaoberal sa vecnou správnosťou dovolaním napadnutého uznesenia.
V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania voči oprávnenému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania
nepriznal, lebo jej v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2011
JUDr. Martin V l a d i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová