Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/190/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Z., so sídlom v B.,

zastúpeného JUDr. F. N., advokátom v B., proti povinnej D. H., bývajúcej v K., o vymoženie

345,78 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn.

, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne

z 12. januára 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením z 3. novembra 2009 č.k.

-73 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného

poriadku ju zastavil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že existujú dôvody, pre ktoré je exekúcia

neprípustná, pretože v predmetnej veci absentuje exekučný titul na vykonanie exekúcie.

Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe platobného výmeru z 24. mája 2005

č. X. vydaného P., za ktorú konal správca konkurznej podstaty JUDr. T. K.. Podľa výpisu

z obchodného registra zaniknutej poisťovni bolo rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva

Slovenskej republiky z 1. júla 1999 č. X. (právoplatné 17. júla 1999) tomuto subjektu zrušené

povolenie na zriadenie zdravotnej poisťovne v zmysle Podľa

ods. 4 v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia o zrušení

povolenia na zriadenie rezortnej poisťovne, táto poisťovňa vstúpila do likvidácie. Uznesením

Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2001 sp. zn. bol na majetok poisťovne

vyhlásený konkurz podľa o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

2

predpisov. Správca konkurznej podstaty úpadcu v priebehu konkurzného konania vydal

platobný výmer, ktorý mal byť exekučným titulom pre exekúciu prebiehajúcu v tomto konaní

(pohľadávka vyplývajúca z platobného výmeru bola postúpená na oprávneného z tohto

konania). Platobný výmer, ktorý mal byť exekučným titulom, nebol teda vydaný zdravotnou

poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu. Z ustanovení

pre správcu konkurznej podstaty nevyplýva oprávnenie vydávať individuálne akty orgánu

verenej moci (správy). Pod správou majetku úpadcu totiž nemožno rozumieť výkon práv

prislúchajúcich orgánu verejnej správy (zdravotnej poisťovne). Správca konkurznej podstaty

má iba právo (a povinnosť) vykonať všetky procesné úkony (podať žalobu, podnet orgánu,

ktorý je vo veci oprávnený rozhodnúť) v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie

orgánu verejnej moci by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou,

ktorá by expressis verbis takéto oprávnenie správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ

takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie

je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle § 41

Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené vyslovil právny názor, že platobný výmer

vydaný správcom konkurznej podstaty v predmetnej veci je nulitným aktom a takéto

rozhodnutie nie je možné vykonať. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho ako by

neexistoval.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie oprávneného uznesením z 12. januára 2010

sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa

potvrdil. V odôvodnení uznesenia uviedol, že predpokladom exekúcie je existencia

rozhodnutia ako exekučného titulu. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu

po materiálnej i formálnej stránke, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje

majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Okrem iných, exekúciu je možné vykonať

na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy,

vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2 písm. f/ Exekučného poriadku).

Za účinnosti pôsobnosť orgánu verejnej správy vykonávali aj

zdravotné poisťovne, ktoré boli oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise

poistného. Platobný výmer, ktorý mal byť v danej veci exekučným titulom, nebol vydaný

zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu. Správca konkurznej

podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prechádza

na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom (§ 14 ods. 1

písm. a/ ). Pod správou majetku úpadcu v uvedenom zmysle nemožno

3

rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne). Rovnako

ako súd prvého stupňa uviedol, že postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi

konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takéto oprávnenie

správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok

neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne

právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 22. apríla 2009 sp. zn. . Na platobný výmer vydaný správcom

konkurznej podstaty je potrebné hľadieť ako na nulitný akt, a preto absentuje exekučný titul

pre vykonanie exekúcie. Z uvedeného dôvodu považoval výkon rozhodnutia za neprípustný.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Navrhol

zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a prvostupňového súdu a vec vrátiť prvostupňovému

súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z a jeho

dôvodnosť z K odňatiu možnosti dovolateľa konať pred súdom

došlo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súdy oboch nižších stupňov

nesprávne kvalifikovali platobný výmer (exekučný titul) ako nulitný akt. V dôsledku toho

bolo exekučné konanie zastavené, napriek tomu, že podmienky na takýto postup súdov neboli

splnené. Dovolateľ (oprávnený) tak nemá možnosť realizovať svoje právo, t.j. zákonom

stanoveným postupom vymáhať pohľadávku. Uviedol, že ako správca konkurznej podstaty

mal pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prešiel na neho aj

výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom (§ 14 ods. 1 písm. a/ zákona

č. ). Súd mal prioritne aplikovať o konkurze a vyrovnaní.

Ďalej vychádzal z toho, že nedostatok „oprávnenia“ správneho orgánu vydať rozhodnutie je

dôvodom na jeho zrušenie podľa Tento nedostatok možno odstrániť len

v konaní podľa piatej časti Správne súdnictvo. Absenciu takéhoto oprávnenia

neprináležalo skúmať súdu v exekučnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu Českej

republiky sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.

, tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

K výkladu nulity právneho aktu nie je možné pristupovať rozširujúcim spôsobom, jej dôvody

treba vykladať reštriktívne. Pri nulitnom akte musí ísť o bezpochyby jednoznačné, zjavné

a hrubé porušenie zákona alebo procesných princípov. Dovolateľ považuje platobný výmer

vydaný v rámci právomoci zverenej správcovi konkurznej podstaty za platný akt.

Povinná vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že správcu konkurznej podstaty

požiadala o nový výpočet poistného, pretože ním určené poistné nezodpovedalo skutočnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Pokiaľ bolo napadnuté

rozhodnutie vydané v tejto procesnej forme, je dovolanie proti nemu prípustné, ak je

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa

( ), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska.

V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Dovolaním je v danom prípade napadnuté potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu,

ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu o vyhlásení exekúcie

za neprípustnú a o zastavení exekúcie. Takéto rozhodnutie nevykazuje znaky niektorého

z vyššie uvedených uznesení v zmysle , , prípustnosť dovolania preto

z nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád v zmysle , neobmedzil sa dovolací súd

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či

konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou v V zmysle je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia pritom nie je založená už

tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou

uvedenou v , ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou

uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí. Vady v zmysle § 237 písm. a/ až

e/, g/ dovolateľ nenamietal, tieto nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.

So zreteľom na dovolateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania dovolací súd

osobitne skúmal, či v prejednávanej veci nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred

súdom ( ). Oprávnený túto vadu videl v zastavení exekúcie v dôsledku

nesprávneho záveru o nulitnosti exekučného titulu vychádzajúc z toho, že správca konkurznej

podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne nebol oprávnený vydať platobný výmer (exekučný

titul).

Otázka, či správca konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne bol alebo nebol

oprávnený vydať platobný výmer, je námietkou smerujúcou k materiálnej (ne)vykonateľnosti

(neexistencie) exekučného titulu. Exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie

uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle

Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie.

Exekučný súd je povinný skúmať túto podmienku ex officio, a to už pri vydaní poverenia

na vykonanie exekúcie, prípadne neskôr počas celého exekučného konania. V prípade zistenia

nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť (porovnaj

napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. septembra 2010 sp. zn.

, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára 2011 sp. zn.

).

S poukazom na o zdravotnom poistení, financovaní

zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných,

odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, možno mať za to, že

pohľadávky zrušenej zdravotnej poisťovne na poistnom a poplatku z omeškania prechádzajú

6

zo zákona na V., prípadne na inú zdravotnú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov. Tieto

pohľadávky preto nie sú súčasťou konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne.

Napokon je vhodné dodať, že v zmysle o zdravotných

poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, prešli najneskôr 1. októbra 2005 všetky neskončené konania o určenie výšky

poistného a súvisiacich nárokov zo všetkých existujúcich poisťovní na Úrad pre dohľad nad

zdravotnou starostlivosťou.

V dôsledku zrušenia povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne (ktoré nadobudlo

právoplatnosť 17. júla 1999) sa P. zo zákona dostala do likvidácie (§ 34 ods. 4 zákona

č. ). Následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2001 sp. zn.

bol podľa o konkurze a vyrovnaní v znení

neskorších predpisov na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty

úpadcu v priebehu konkurzného konania vydal platobný výmer z 24. mája 2005 č. X.. Toto

rozhodnutie malo byť exekučným titulom pre exekúciu prebiehajúcu v tomto konaní.

Predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia (okrem ak sa exekúcia vykonáva

na základe vykonateľnej notárskej zápisnice). O aké rozhodnutie sa musí jednať podrobnejšie

upravujú ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Vo všeobecnosti exekučným titulom je

vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje

majetok (§ 41 ods. l Exekučného poriadku). Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku

taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem

iných, exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej

správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2

písm. f/ Exekučného poriadku). Za účinnosti pôsobnosť orgánu

verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne. Preto boli v zmysle § 19 ods. 2 a 3

uvedeného zákona oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise poistného.

Na uvedené konanie sa v zmysle vzťahovali predpisy

o správnom konaní, pričom právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné súdom. Platobný

výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným titulom, nebol vydaný zdravotnou

poisťovňou ale správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol poverený spravovať majetok

zdravotnej poisťovne.

Pod majetkom úpadcu treba rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré existovali v čase

vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Z toho vyplýva, že správca konkurznej podstaty má pri

správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prechádza na neho aj

výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty (§ 14 ods. 1 písm. a/

o konkurze a vyrovnaní). Z ustanovení uvedeného zákona však

nevyplýva oprávnenie vydávať akty aplikácie práva – individuálne akty orgánu verejnej moci

(správy). Pod správou majetku úpadcu vo vyššie uvedenom zmysle preto nemožno rozumieť

výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne) vrátane schopnosti

vydávať individuálne akty aplikácie práva. Správca konkurznej podstaty bez ďalšieho

nenadobúda postavenie orgánu verejnej správy s rozhodovacou právomocou (s právomocou

vydávať akty aplikácie práva), má iba právo (a povinnosť) vykonať všetky nevyhnutné

a potrebné právne úkony (napr. podať žalobu, opravné prostriedky a iné) v záujme

uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi

konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takúto právomoc

(oprávnenie) správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny

poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať

individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovení § 41 Exekučného

poriadku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. apríla 2009 sp. zn.

).

V tomto smere je potrebné uviesť to, že predmetné pohľadávky (na nezaplatenom

poistnom) zrušenej poisťovne nepatrili do konkurznej podstaty, pretože v zmysle § 34 ods. 3

prešli na V., prípadne na inú zdravotnú poisťovňu. Správca ani

úpadca nemal vecný dôvod tieto pohľadávky (patriace inému subjektu ako úpadcovi)

vymáhať a predpisovať. Právo predpísať poistné zo zrušenej poisťovne na správcu

konkurznej podstaty by tak musel pripustiť zákon, t.j. vymáhať dlžné poistné v postavení

orgánu verejnej moci uskutočňujúceho výkon rozhodnutia voči tretím osobám. To ale

z právnej úpravy nevyplýva. Predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia,

pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba

vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri

skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná

o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je

vykonateľné po formálnej ako aj po materiálnej stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým

súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol

vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto

právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania

neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie

je možné vykonať. Nie je totiž aktom verejnej moci (aktom aplikácie práva). Nulitný akt

nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval.

Vzhľadom na vyššie uvedené, treba aj na vydanie platobného výmeru správcom

konkurznej podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, že v danej

veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne dôsledky nulitného

aktu dovolací súd dáva do pozornosti zaužívanú rozhodovaciu prax vychádzajúcu

z rozhodnutí uverejnených v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod

č. 56/1995, č. 70/1998, č. 72/1998, pričom do osobitnej pozornosti dáva rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod č. 58/1997, ktoré expressis verbis

vyslovilo záver, že výkon rozhodnutia je neprípustný, ak je „exekučný titul“ nulitným

právnym aktom. Z uvedených dôvodov dovolací súd nezistil, že by konanie pred súdmi

nižších stupňov trpelo vadou konania v zmysle

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania oprávneného nemožno vyvodiť z § 237

, ani z , dovolací súd odmietol jeho dovolanie podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, ktoré nemožno

napadnúť týmto opravným prostriedkom. So zreteľom na dôvod, pre ktorý dovolanie

odmietol, nezaoberal sa vecnou správnosťou dovolaním napadnutého uznesenia.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania voči oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, lebo jej v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2011

JUDr. Martin V l a d i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová