Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b75/382408.370d7a.pdf
PDF · 134.42 KB
No categories available
2To/16/2010
Najvyšší súd 2 To 16/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obţalovanému Ľ.
R. a spol. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, b/ Tr. zák. v znení
účinnom do 1. januára 2006 na verejnom zasadnutí 25. januára 2011 v B. o odvolaní
obţalovaného Ing. J. V. proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 19. novembra 2008, sp. zn.
4 T 11/2000, takto
rozhodol:
Podľa § 256 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 odvolanie obţalovaného
Ing. J. V. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z 19. novembra 2008, sp. zn. 4 T 11/2000, boli
obţalovaní Ľ. R., F. S., Ing. B. L. a Ing. J. V. uznaní za vinných z trestného činu podvodu
podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 na
tom skutkovom základe, ţe
po vzájomnej dohode ako členovia organizovanej skupiny v podvodnom úmysle
získať finančné prostriedky z účtov klientov peňaţných ústavov si od augusta do novembra
1998 vytvorili podmienky na realizáciu platobných operácií prostredníctvom POS terminálu
tak, ţe obţalovaný Ľ. R. dňa 24.8.1998 uzatvoril ako konateľ spoločnosti M., s.r.o. Ţ.., so
zástupcom P., a.s. B. – filiálka Ţ., zmluvu o prijímaní platobných kariet na platenie tovarov
a sluţieb k beţnému účtu číslo X., na základe čoho bol v priestoroch spoločnosti M., s.r.o.
Ţilina, nainštalovaný platobný POS terminál číslo TN X., v nasledujúcom období obţalovaný
F. S. a obţalovaný Ing. B. L. zadováţili z nezistených zdrojov čísla platných platobných
kariet, vlastníkmi ktorých boli klienti peňaţných ústavov vo Švédsku a po získaní týchto
údajov obţalovaní F. S., Ing. B. L., Ing. J. V. a obţalovaný Ľ. R. v dňoch 18.11. – 19.11.1998
realizovali cez platobný POS terminál neoprávnené bankové operácie – prevody finančných
prostriedkov z účtov zodpovedajúcich príslušným číslam platných platobných kariet v počte
91 úspešných prevodov predstavujúcich vo finančnom vyjadrení sumu 3.976.000,- Sk,
následne dňa 19.11.1998 obţalovaný Ľ. R. spolu s obţalovaným Ing. J. V. v P., a.s. B. –
filiálka Ţ., vybrali z účtu peňaţnú sumu 80.000,- Sk a dňa 23.11.1998 sa pokúsil o výber
ďalšej čiastky vo výške 1.000.000,- Sk s úmyslom zostatok peňazí previesť na iný účet v Ľ.
B., avšak výber ani prevod peňazí neuskutočnili, nakoľko boli pristihnutí príslušníkmi polície,
ktorá ich zadrţala; uvedeným konaním spôsobili P., a.s. B., t.č. U. B. S., a.s. B., priamu škodu
vo výške 83.520,- Sk.
Za to boli odsúdení:
- obţalovaný Ľ. R. podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom
do 1. januára 2006 na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. bol pre výkon tohto trestu zaradený do I. (prvej)
nápravnovýchovnej skupiny.
- obţalovaný F. S. podľa § 250 ods. 4 Tr. zák., s pouţitím § 35 ods. 2
Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
7 (sedem) rokov.
Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. mu bol uloţený peňaţný trest vo výmere 20.000,- Sk.
Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, bol stanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obţalovanému F. S. uloţený trest prepadnutia
veci a to:
- 3 ks nábojov ráţe 9 mm,
- krabičku so 4 ks surových kľúčov,
- plátené vrecúško s vecami na čistenie zbraní,
- krabička so 4 ks nábojov.
Podľa § 55 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stal štát.
Súčasne s uloţením súhrnného trestu bol zrušený výrok o treste v právoplatnom
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. novembra 1999, sp. zn. 3 T 33/95
(v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. júna 2000,
3 To 27/2000), ktorým bol obţalovanému uloţený trest odňatia slobody vo výmere
2 (dva) roky nepodmienečne so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny, peňaţný
trest vo výmere 20.000,- Sk a trest prepadnutia veci ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
zrušený výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.
Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený
do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
Obţalovaný Ing. B. L. podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom
do 1. januára 2006 na trest odňatia slobody vo výmere 5 a pol (päť a pol) roka.
Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený
do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
Obţalovaný Ing. J. V. podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom
do 1. januára 2006 na trest odňatia slobody vo výmere 5 a pol (päť a pol) roka.
Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený
do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. (v znení účinnom do 1. januára 2006) bola obţalovaným Ľ.
Repáňovi, F. S., Ing. B. L. a Ing. J. V. uloţená povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť
poškodenej strane U. B. S., a.s., Š. L., X. B. škodu vo výške 83.520,- Sk.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obţalovaní Ľ. R., F. S., Ing.
B. L. a Ing. J. V..
O odvolaniach obţalovaných Ľ. R., F. S. a Ing. B. L. rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako súd odvolací na verejnom zasadnutí uznesením zo 16. novembra
2010, sp. zn. 2 To 5/2009 tak, ţe ich podľa § 256
Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 ako nedôvodné zamietol. Na tom istom verejnom
zasadnutí, t.j. 16. novembra 2010 bola trestná vec obţalovaného J. V. vylúčená podľa § 23
ods. 1 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 na samostatné konanie z dôvodu
nesplnenia zákonných podmienok pre vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti tohto
obţalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konečnom dôsledku vo vzťahu k obţalovanému
Ing. J. V. vykonal odvolacie konanie ako konanie proti ušlému podľa § 302 Tr. por. a nasl.
v znení účinnom do 1. januára 2006 nakoľko ani po vyuţití všetkých zákonných
dostupných prostriedkov sa uvedenému odvolateľovi nepodarilo doručiť upovedomenie
o verejnom zasadnutí, na ktoré svojim odvolaním obţalovaný Ing. J. V. dal podnet. Šetrením,
vykonaným predsedom senátu odvolacieho súdu bolo zistené,
ţe obţalovaný Ing. J. V. nie je vo väzbe ani vo výkone trestu odňatia slobody. Zároveň sa
nezdrţiava na ţiadnej ním uvádzaných adries, pričom upovedomenie o verejnom zasadnutí sa
mu nepodarilo doručiť ani prostredníctvom polície, ktorá neúspešne vykonala pátranie po
jeho pobyte. Za tohto stavu odvolací súd dospel k záveru, ţe bolo preukázané splnenie
zákonných podmienok uvedených v § 302 ods. 1 Tr. por. menovite, ţe obţalovaný
Ing. J. V. sa vyhýba trestnému stíhaniu (ako to robil uţ aj počas prvostupňového konanie)
tým, ţe sa skrýva, a preto predseda senátu vydal 11. januára 2011 opatrenie o vykonaní
odvolacieho konania vo vzťahu k obţalovanému Ing. J. V. ako konania proti ušlému, pričom
ďalej postupoval podľa § 306 Tr. por.
Obţalovaný Ing. J. V. v odvolaní odôvodnenom prostredníctvom obhajcu namietol
správnosť výroku o vine s tým, ţe sa ţiadneho protiprávneho konania nedopustil. Jeho trestnú
zodpovednosť nemôţe zakladať skutočnosť, ţe v B. čakal so spoluobţalovaným Ľ. R., kým
tomuto pripravia peniaze na výber. Výpoveď obţalovaného Ľ. R. je účelová, lebo tohto nikdy
nenahováral, aby si dal nainštalovať POS terminál. Za usvedčujúci dôkaz nemoţno povaţovať
ani výpis z odpočúvania telefonických hovorov, a to pre ich nehodnovernosť vzhľadom na
neexistenciu nosičov zvukových záznamov, na ktorých mal byť zachytený obsah jednotlivých
hovorov. Jeho konanie nenaplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa §
250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, b/ Tr. zák. Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby odvolací súd
podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1
Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa s príkazom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.
Zástupkyňa generálneho prokurátora Slovenskej republiky navrhla na verejnom
zasadnutí odvolanie obţalovaného Ing. J. V. zamietnuť ako nedôvodné podľa
§ 256 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006, a to vzhľadom na správnosť všetkých
výrokov napadnutého rozsudku, dotýkajúcich sa tohto obţalovaného.
Obţaloba v predmetnej veci bola podaná na súde prvého stupňa pred dňom
nadobudnutia účinnosti zákona č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (Trestný
poriadok) t.j. pred 1. januárom 2006, preto podľa prechodného ustanovenia § 564 ods. 4 tohto
zákona konanie v prvom stupni na krajskom súde ako aj konanie o riadnom opravnom
prostriedku proti takému rozhodnutiu krajského súdu sa vykonalo podľa doterajších
predpisov, t.j. podľa zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok)
v znení neskorších predpisov, inak účinného do 1. januára 2006.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po zistení, ţe neprichádza
do úvahy rozhodnutie podľa § 253, preskúmal podľa § 254 ods. 1, ods. 2 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku dotýkajúceho sa obţalovaného
Ing. J. V. ako aj konanie, ktoré tejto časti rozsudku predchádzalo a zistil,
ţe odvolanie obţalovaného nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o námietku, uplatnenú aj v odvolaní o nepouţiteľnosti prepisov záznamov
telefonických hovorov, ktorú ale krajský súd neakceptoval najmä s prihliadnutím na výpovede
svedkov pplk. J. P. a pplk. Ing. J. P. potvrdzujúcich vecnú správnosť urobených predpisov, t.j.
ich zhodu s prepisovanými, no pre poruchu archivačného systému nezachovanými zvukovými
nahrávkami treba uviesť, ţe samotným dôkazom v zmysle § 88 ods. 5 Tr. por. účinného do 1.
januára 2006 je záznam telekomunikačných činností a nie prepis takého záznamu.
V posudzovanej veci nešlo ani o doslovný prepis (viď výpoveď svedka pplk. Ing. J. P.) preto,
hlavne ale pre nemoţnosť jeho porovnania so samotným záznamom v procese dokazovania
pred súdom, rešpektujúc aj zásadu bezprostrednosti, nebolo moţné sa zákonu
zodpovedajúcim spôsobom vyrovnať s námietkou obţalovaného Ing. J. V. (ale aj
spoluobţalovaných) o obsahovej nedôveryhodnosti urobených prepisov. Za tohto stavu
krajský súd nepostupoval v súlade so zákonom keď uvedený dôkazný prostriedok povaţoval
za jeden z prameňov dôkazov svedčiacich o vine obţalovaného. Pre posúdenie obhajoby Ing.
J. V. a jeho tvrdení, ţe výpovede spoluobţalovaného Ľ. R. sú účelovou lţou má však význam
(ako bude neskôr uvedené) samotná existencia údajov o uskutočnenej telekomunikačnej
prevádzke, najmä 23. novembra 1998, kedy došlo k zadrţaniu oboch uvedených
obţalovaných v priestoroch bývalej P., a.s., filiálka Ţ..
Skôruvedené konštatovanie odvolacieho súdu o nepouţiteľnosti prepisov
zaznamenávajúcich obsah uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky však vôbec neobsahuje
správnosť záverov prvostupňového súdu pokiaľ ide o výrok o vine, pričom najvyšší súd
sa stotoţňuje s hodnotením dôkaznej situácie krajským súdom v tom smere, ţe podstatným
dôkazom preukazujúcim vinu aj obţalovaného Ing. J. V. je výpoveď obţalovaného (v
súčasnosti uţ odsúdeného) Ľ. R. z 23. novembra 1999, prečítaná na hlavnom pojednávaní
postupom podľa § 207 ods. 2 Tr. por., v ktorej a rovnako aj pri konfrontáciách s obţalovaným
F. S. 24. marca 2000 a s obţalovaným Ing. B. L. 17. decembra 1999 usvedčil zo spáchania
ţalovaného skutku aj obţalovaného Ing. J. V., pričom nemoţno akceptovať jeho
výhrady, ţe ide o dôkaz nevierohodný,nepostačujúci pre uznanie viny.
Čo sa týka procesného aspektu výpovede obţalovaného Ľ. R.
z 23. novembra 1999 krajský súd fakticky neprihliadol na právny názor vyslovený
v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu zo 6. novembra 2007, sp. zn. 2 To 60/2005
o nepouţiteľnosti tohto dôkazného prostriedku vo vzťahu ku spoluobţalovaným Ľ. R., pretoţe
výpoveď tohto nebola urobená kontradiktórnym spôsobom, pričom nešlo o neodkladný úkon.
Napriek tejto konštatácii odvolací súd nezrušil prvostupňový rozsudok pre podstatné
chyby konania (preto, ţe výrok o vine bol v rozhodujúcej miere opretý o dôkaz, ktorý nebol
vykonaný zákonným spôsobom), lebo vzhľadom na vývoj judikatúry prijatej najvyšším
súdom v období po vydaní zrušujúceho uznesenia zo 6. novembra 2007 musel korigovať
spomenutý právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí.
Platí naďalej, ţe právo obvineného na obhajobu je obmedzené v miere nezlučiteľnej
s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak je výrok súdu
o vine zaloţený výlučne alebo v rozhodujúcej miere na výpovedi osoby (svedka alebo
spoluobvineného), ktorú obvinený alebo jeho obhajca nemali moţnosť aspoň raz vypočúvať
kontradiktórnym spôsobom. Z princípu kontradiktórnosti však aj podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva existujú výnimky a jeho dodrţiavanie nie je absolútne.
Výnimku z kontradiktórnosti postupu predstavujú výpovede svedkov, ktorí majú v zmysle
§ 263 ods. 3 písm. b/ Tr. por. charakter neodkladného alebo neopakovateľného úkonu (pozri
k tomu stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo 7. decembra 2009, Tpj 63/2009, uverejnené pod č. 30/2010 Zbierky stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky) a tieţ výsluch obvineného, pokiaľ je
neodkladným úkonom.
Podľa rozhodnutia trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Tpj 37/2010, prijatého na zasadnutí tohto kolégia 14. júna 2010, výsluch obvineného bude
spravidla neodkladným úkonom (§ 160 ods. 5 Tr. por. účinného do 1. januára 2006)
vo vzťahu k neskôr spoluobvineným, ktorým dovtedy nemohlo byť vznesené obvinenie pre
objektívne prekáţky (neboli známi, boli na úteku a pod.) za podmienky, ţe pri takom
výsluchu obvinený vypovedal k spoločnej trestnej činnosti spáchanej s ďalšími
spoluobvinenými alebo bola daná iná bezprostredná súvislosť takýchto neskorších
spoluobvinených s trestnou činnosťou obvineného, ktorý bol vypočúvaný v rámci
neodkladného úkonu.
Takýto výsluch je dôkazom získaným spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam
Trestného poriadku, a preto je moţné podľa § 211 ods. 2 písm. b/ Tr. por. účinného
do 1. januára 2006 prečítať zápisnicu o výsluchu bývalého spoluobţalovaného, ktorý sa
vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní v podstatných bodoch odchyľuje od svojej
skoršej výpovede.
Uvedené sa v celom rozsahu vzťahuje aj na situáciu, keď sa vedie spoločné trestné
stíhanie proti viacerým spoluobţalovaným, z ktorých niektorý odoprel na hlavnom
pojednávaní vypovedať, a preto sa uplatnil postup podľa § 207 ods. 2 Tr. por. v znení
účinnom do 1. januára 2006.
V posudzovanej veci z hľadiska určenia toho, či výsluch obţalovaného Ľ. R. z 23.
novembra 1999 moţno povaţovať za neodkladný úkon v zmysle § 160 ods. 5 Tr. por. v znení
účinnom do 1. januára 2006 nie je rozhodujúce to, ţe tento obţalovaný uţ bol skôr stíhaný
ako obvinený a bol vo väzbe ale to, ţe po vznesení obvinenia 22. novembra 1999
obţalovaným Ing. B. L. a Ing. J. V. a po ich zadrţaní bolo potrebné v súvislosti
s rozhodovaním o väzbe menovaných vykonať procesné úkony, ktoré by odôvodnili aj
materiálnu podmienku väzby, ktorou treba rozumieť dôvodnosť vznesenia obvinenia.
Nepochybne takýmto úkonom bola výpoveď obţalovaného Ľ. R.
z 23. novembra 1999, vtedy ešte v procesnej pozícii obvineného, t.j. deň po vznesení
obvinenia F. S., Ing. B. L. a Ing. J. V.. Zdôrazniť treba to, ţe v súvislosti s rozhodovaním
o obmedzení osobnej slobody zadrţaných obvinených vzhľadom na zákonné lehoty, v ktorých
musel byť podaný návrh na vzatie do väzby, nebolo moţné s výsluchom Ľ. R. otáľať aţ do
doby, kedy bude zadrţaný obţalovaný F. S. (k tomu došlo aţ 14. decembra 1999).
Z uvedených dôvodov výsluch obvineného Ľ. R. z 23. novembra 1999 má povahu
neodkladného úkonu, ide o dôkaz vykonaný v súlade so zákonom, preto zápisnicu o tomto
výsluchu bolo moţné prečítať postupom podľa § 207 ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do 1.
januára 2006 (rovnako aj zápisnice o konfrontácii s obţalovanými F. S. a Ing. B. L., kde
princíp kontradiktórnosti bol dodrţaný) a posudzovať takto získaný dôkaz v rámci hodnotenia
dôkazov.
Ako uţ bolo naznačené tejto procesnej činnosti prvostupňového súdu nemoţno
vytknúť nerešpektovanie ustanovenia § 2 ods. 6 Tr. por., zakotvujúceho pravidlá
pre hodnotenie dôkazov.
Obhajoba obţalovaného Ing. J. V., ţe spomenutá usvedčujúca výpoveď obţalovaného
Ľ. R. z 23. novembra 1999 je účelová loţ, ktorá je súčasťou aj jeho odvolacích námietok, je
neopodstatnená. Aj podľa názoru odvolacieho súdu obţalovaný Ľ. R. dôveryhodne vysvetlil,
prečo pôvodne v konaní pres Okresným súdom Ţilina, kde bol sám obţalovaný
a neprávoplatne odsúdený rozsudkom, zrušeným odvolacím Krajským súdom v Ţiline,
uvádzal nepravdivú verziu o priebehu skutku a osobách na ňom zúčastnených. Ovplyvňovanie
tohto obţalovaného prísľubom pomoci v trestnom konaní, vrátane zabezpečenie prepustenia
z väzby, sľubovaním odmeny za neprezradenie účasti ďalších spoluobţalovaných na spáchaní
trestného skutku a napokon aj hrozbami váţnej ujmy tomuto obţalovaného a jeho rodine
okrem samotného Ľ. R. potvrdila aj svedkyňa J. R., bývalá manţelka obţalovaného Ľ. R., a to
aj pri konfrontácii s obţalovaným Ing. J. V.. Pôvodnú výpoveď obţalovaného Ľ. R. z 23.
novembra 1998, v ktorej tvrdil, ţe všetko robil sám (so subjektívnym presvedčením
o súladnosti jeho konania so zákonom) a mal k dispozícii aj fyzicky platobné karty vyvrátil
svedok Ing. D. J., bývalý riaditeľ filiálky P. a.s. v Ţ., ktorý potvrdil, ţe obţalovaný Ľ. R.
neovládal proces autorizácie platobných kariet. Zistenie, ţe pôvodná výpoveď obţalovaného
Ľ. R. odporovala realite má oporu aj vo výpovedi svedka A. S. z A. (A. C. S.), z ktorej
vyplynulo, ţe neboli pouţité platobné karty, ale boli zadávané ich čísla ručne, uvedením
šestnásťmiestneho čísla príslušnej platobnej karty. Na strane druhej výpoveď svedka M. B.,
bliţšie nekonkretizujúca kontakt obţalovaného Ľ. R. s rusky hovoriacou osobou bez poznania
konkrétnych vecných súvislostí nie je dôkazom, potvrdzujúcim pôvodnú výpoveď Ľ. R.
o obchodných kontraktoch s občanom Ruskej federácie R. K., ktoré mali byť dôvodom
zriadenia POS terminálu a uskutočnenia platieb jeho prostredníctvom. Uvedenú okolnosť,
ktorú v zmenenej výpovedi (usvedčujúcej aj spoluobţalovaných) označil za nepravdivú aj
obţalovaný Ľ. R., nepotvrdil ţiadny z vykonaných dôkazov, najmä nikto zo známych
a spolupracovníkov obţalovaného Ľ. R., ktorí poznali jeho podnikateľské aktivity a napokon
ani jeho účtovníčka, svedkyňa K. C..
Vierohodnosť výpovede obţalovaného Ľ. R. z 23. novembra 1999
aj vo vzťahu k obţalovanému Ing. J. V. bola overená ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi,
a to aj pokiaľ ide o ich činnosť 23. novembra 1998 v súvislosti s pokusom o výber sumy
1 000 000 Sk a o prevod zostatku peňazí na iný účet v Ľ. B.. Týmto účtom bol účet svedka Š.
O., ktorého číslo bolo uvedené na zaistenom prevodnom príkaze. Číslo účtu spomenutého
svedka obţalovaný Ľ. R. nepoznal, vôbec nepoznal ani svedka O.. Z výpovede tohto
naopak vyplýva, ţe tento svedok poznal obţalovaného F. S., pričom tomuto obţalovanému uţ
zhruba rok predtým na jeho ţiadosť dovolil poukázať na svoj účet značný obnos peňazí.
Svedok O. zároveň potvrdil, ţe o pripravovanom prevode v posudzovanej veci nemal ţiadnu
vedomosť. Z uvedeného vyplýva, ţe informácie o účte na ktorý sa mali peniaze z vtedajšej P.,
a.s. previesť mohli byť získané len od osoby, ktorá poţadovanou informáciou disponovala,
pričom touto osobou bol nepochybne obţalovaný F. S.. Z výpovede obţalovaného Ľ. R.
vyplýva, ţe 23. novembra 1998 informáciu o konkrétnom účte získal obţalovaný Ing. J. V. od
obţalovaného F. S. v rámci telefonického rozhovoru. Z uţ skôr spomenutých údajov
o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke vyplýva, ţe aj 23. novembra 1998 v dobe pred
zadrţaním obţalovaných Ľ. R. a Ing. J. V. k telefonickému kontaktu (prostredníctvom
mobilnej siete) ostatne uvedeného obţalovaného a obţalovaného F. S. skutočne došlo. Je
preto neprijateľná obhajoba obţalovaného Ing. J. V., ktorý zároveň vylúčil ešte v prípravnom
konaní, ţe by s jeho mobilným telefónom disponovala iná osoba, ţe spoluobţalovaného F. S.
nepoznal a ţe s ním preto ani nemohol telefonovať.
Správne zistený skutok a dôkazmi preukázaná účasť uţ právoplatne odsúdených Ľ. R.,
Ing. B. L. a F. S. a obţalovaného Ing. J. V. na jeho spáchaní súd prvého stupňa aj u ostatne
uvedeného obţalovaného dôvodne posúdil ako trestný čin podvodu, pričom v odôvodnení
napadnutého rozsudku podrobne a správne rozviedol naplnenie jednotlivých zákonných
znakov tohto trestného činu konaním obţalovaných, preto odvolací súd v tomto smere
poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorou sa stotoţňuje.
Aj v prípade obţalovaného Ing. J. V., rovnako ako u ďalších jeho spoluobţalovaných,
ako to bolo uţ konštatované v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16.
novembra 2010, sp. zn. 2 To 5/2009, sa prvostupňový súd predsa len dopustil pochybenia,
keď dospel k záveru, ţe bol spáchaný trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/,
b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006. Podľa zistenia odvolacieho súdu podľa tohto
Trestného zákona, za účinnosti ktorého bol trestný čin spáchaný išlo o trestný čin podvodu
spáchaný organizovanou skupinou so spôsobením škody veľkého rozsahu, ktorou k 1. januáru
2006 s prihliadnutím na nariadenie vlády Slovenskej republiky
č. 428/2005 Z.z. účinné od 1. októbra 2005, určujúce minimálnu mzdu sumou 6900 Sk
sa rozumela škoda vo výške 3 450 000 Sk, pričom trestnou činnosťou obţalovaných bola
spôsobená škoda v sume 3 976 000 Sk. Pri určení rozsahu následku v podobe vzniku
majetkovej škody nebolo moţné prihliadať na neskoršie vládne nariadenia určujúce
minimálnu mesačnú mzdu, ako to v posudzovanej veci nesprávne urobil krajský súd
(tento vychádzal z minimálnej mzdy 8100 Sk určenej nariadením vlády SR č. 450/2006,
účinným od 1. októbra 2007), pretoţe od 1. januára 2006 nadobudol účinnosť nový Trestný
zákon priamo určujúci rozsahu jednotlivých druhov škôd (§ 125 ods. 1 Tr. zák.) Z hľadiska
časovej pôsobnosti Trestného zákona potom pri majetkových trestných činoch prichádzalo
do úvahy posudzovanie zohľadňujúce ustanovenie § 89 ods. 13 Tr. zák. v kombinácii
s vládnymi nariadeniami ho dopĺňajúcimi, ktoré boli účinné do 1. januára 2006 a ustanovenie
§ 125 ods. 1 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006. Pri takomto postupe by bol krajský súd
zistil, ţe podľa „starého“ Trestného zákona ide o uţ spomenuté právne posúdenie
so spôsobením škody veľkého rozsahu. Podľa zákona účinného od 1. januára 2006 škoda
3 976 000 Sk vzhľadom na ustanovenie § 125 ods. 1 Tr. zák. nie je škodou veľkého rozsahu
alebo škodou značnou, pretoţe škodou veľkého rozsahu sa povaţuje škoda vo výške najmenej
4 000 000 Sk. Vzhľadom k tomu podľa Trestného zákona účinného od 1. januára 2006 malo
byť konanie obţalovaného Ing. J. V. posúdené ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3
písm. a/, c/ Tr. zák. so sadzbou trestu odňatia slobody tri aţ desať rokov, ktoré právne
posúdenie je priaznivejšie ako kvalifikácia konania obţalovaných podľa § 250 ods. 1, ods. 4
písm. a/, ods. 5 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006, keďţe za tento trestný
čin moţno uloţiť trest odňatia slobody od päť do dvanásť rokov. V konečnom dôsledku teda
krajský súd v rozpore so zákonom rozhodol v prospech obţalovaného Ing. J. V., keď jeho
konanie posúdil ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, b/
Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 so sadzbou trestu odňatia slobody dva aţ osem
rokov, lebo pri správnom pouţití zákona išlo o uţ uvádzaný zločin podľa § 221 ods. 1,
ods. 3 písm. a/, c/ Tr. zák. Na uvedené pochybenie odvolací súd len poukazuje, lebo pre zákaz
reformatio in peius vyplývajúci z ustanovenia § 259 ods. 3 Tr. por. je vylúčená akákoľvek
zmena v neprospech obţalovaného Ing. J. V. na základe jeho odvolania. Vzhľadom na
závaţnosť protiprávneho konania obţalovaného, ním spôsobený následok – spôsobenie škody
takmer veľkého rozsahu súdom prvého stupňa uloţený trest odňatia slobody obţalovanému
Ing. J. V. zodpovedá zákonným hľadiskám, rozhodným pre určenie druhu trestu a jeho
výmery, uvedeným v § 31 ods. 1 Tr. zák. ako aj účelu trestu vyjadrenému v § 23 ods. 1 Tr.
zák. Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, ţe zákonným bol postup krajského
súdu aj pri rozhodovaní o zaradení obţalovaného na výkon uloţeného trestu do druhej
nápravnovýchovnej skupiny postupom podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. ako aj o uplatnenom
nároku na náhradu škody, a preto odvolanie obţalovaného Ing. J. V. podľa § 256 Tr. por.
v znení účinnom do 1. januára 2006 ako nedôvodné zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
V B. 25. januára 2011
JUDr. Peter K r aj č o v i č , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková