Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/16/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obţalovanému Ľ.

R. a spol. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, b/ Tr. zák. v znení

účinnom do 1. januára 2006 na verejnom zasadnutí 25. januára 2011 v B. o odvolaní

obţalovaného Ing. J. V. proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 19. novembra 2008, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa v znení účinnom do 1. januára 2006 odvolanie obţalovaného

Ing. J. V. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z 19. novembra 2008, sp. zn. , boli

obţalovaní Ľ. R., F. S., Ing. B. L. a Ing. J. V. uznaní za vinných z trestného činu podvodu

podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 na

tom skutkovom základe, ţe

po vzájomnej dohode ako členovia organizovanej skupiny v podvodnom úmysle

získať finančné prostriedky z účtov klientov peňaţných ústavov si od augusta do novembra

1998 vytvorili podmienky na realizáciu platobných operácií prostredníctvom POS terminálu

tak, ţe obţalovaný Ľ. R. dňa 24.8.1998 uzatvoril ako konateľ spoločnosti M., s.r.o. Ţ.., so

zástupcom P., a.s. B. – filiálka Ţ., zmluvu o prijímaní platobných kariet na platenie tovarov

a sluţieb k beţnému účtu číslo X., na základe čoho bol v priestoroch spoločnosti M., s.r.o.

Ţilina, nainštalovaný platobný POS terminál číslo TN X., v nasledujúcom období obţalovaný

F. S. a obţalovaný Ing. B. L. zadováţili z nezistených zdrojov čísla platných platobných

kariet, vlastníkmi ktorých boli klienti peňaţných ústavov vo Švédsku a po získaní týchto

údajov obţalovaní F. S., Ing. B. L., Ing. J. V. a obţalovaný Ľ. R. v dňoch 18.11. – 19.11.1998

realizovali cez platobný POS terminál neoprávnené bankové operácie – prevody finančných

prostriedkov z účtov zodpovedajúcich príslušným číslam platných platobných kariet v počte

91 úspešných prevodov predstavujúcich vo finančnom vyjadrení sumu 3.976.000,- Sk,

následne dňa 19.11.1998 obţalovaný Ľ. R. spolu s obţalovaným Ing. J. V. v P., a.s. B. –

filiálka Ţ., vybrali z účtu peňaţnú sumu 80.000,- Sk a dňa 23.11.1998 sa pokúsil o výber

ďalšej čiastky vo výške 1.000.000,- Sk s úmyslom zostatok peňazí previesť na iný účet v Ľ.

B., avšak výber ani prevod peňazí neuskutočnili, nakoľko boli pristihnutí príslušníkmi polície,

ktorá ich zadrţala; uvedeným konaním spôsobili P., a.s. B., t.č. U. B. S., a.s. B., priamu škodu

vo výške 83.520,- Sk.

Za to boli odsúdení:

- obţalovaný Ľ. R. podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom

do 1. januára 2006 na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. bol pre výkon tohto trestu zaradený do I. (prvej)

nápravnovýchovnej skupiny.

- obţalovaný F. S. podľa § 250 ods. 4 Tr. zák., s pouţitím § 35 ods. 2

Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere

7 (sedem) rokov.

Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. mu bol uloţený peňaţný trest vo výmere 20.000,- Sk.

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť

úmyselne zmarený, bol stanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obţalovanému F. S. uloţený trest prepadnutia

veci a to:

- 3 ks nábojov ráţe 9 mm,

- krabičku so 4 ks surových kľúčov,

- plátené vrecúško s vecami na čistenie zbraní,

- krabička so 4 ks nábojov.

Podľa § 55 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stal štát.

Súčasne s uloţením súhrnného trestu bol zrušený výrok o treste v právoplatnom

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. novembra 1999, sp. zn.

(v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. júna 2000,

), ktorým bol obţalovanému uloţený trest odňatia slobody vo výmere

2 (dva) roky nepodmienečne so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny, peňaţný

trest vo výmere 20.000,- Sk a trest prepadnutia veci ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na

zrušený výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený

do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Obţalovaný Ing. B. L. podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom

do 1. januára 2006 na trest odňatia slobody vo výmere 5 a pol (päť a pol) roka.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený

do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Obţalovaný Ing. J. V. podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom

do 1. januára 2006 na trest odňatia slobody vo výmere 5 a pol (päť a pol) roka.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený

do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa (v znení účinnom do 1. januára 2006) bola obţalovaným Ľ.

Repáňovi, F. S., Ing. B. L. a Ing. J. V. uloţená povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť

poškodenej strane U. B. S., a.s., Š. L., X. B. škodu vo výške 83.520,- Sk.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obţalovaní Ľ. R., F. S., Ing.

B. L. a Ing. J. V..

O odvolaniach obţalovaných Ľ. R., F. S. a Ing. B. L. rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako súd odvolací na verejnom zasadnutí uznesením zo 16. novembra

2010, sp. zn. tak, ţe ich podľa § 256

v znení účinnom do 1. januára 2006 ako nedôvodné zamietol. Na tom istom verejnom

zasadnutí, t.j. 16. novembra 2010 bola trestná vec obţalovaného J. V. vylúčená podľa § 23

ods. 1 v znení účinnom do 1. januára 2006 na samostatné konanie z dôvodu

nesplnenia zákonných podmienok pre vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti tohto

obţalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konečnom dôsledku vo vzťahu k obţalovanému

Ing. J. V. vykonal odvolacie konanie ako konanie proti ušlému podľa a nasl.

v znení účinnom do 1. januára 2006 nakoľko ani po vyuţití všetkých zákonných

dostupných prostriedkov sa uvedenému odvolateľovi nepodarilo doručiť upovedomenie

o verejnom zasadnutí, na ktoré svojim odvolaním obţalovaný Ing. J. V. dal podnet. Šetrením,

vykonaným predsedom senátu odvolacieho súdu bolo zistené,

ţe obţalovaný Ing. J. V. nie je vo väzbe ani vo výkone trestu odňatia slobody. Zároveň sa

nezdrţiava na ţiadnej ním uvádzaných adries, pričom upovedomenie o verejnom zasadnutí sa

mu nepodarilo doručiť ani prostredníctvom polície, ktorá neúspešne vykonala pátranie po

jeho pobyte. Za tohto stavu odvolací súd dospel k záveru, ţe bolo preukázané splnenie

zákonných podmienok uvedených v menovite, ţe obţalovaný

Ing. J. V. sa vyhýba trestnému stíhaniu (ako to robil uţ aj počas prvostupňového konanie)

tým, ţe sa skrýva, a preto predseda senátu vydal 11. januára 2011 opatrenie o vykonaní

odvolacieho konania vo vzťahu k obţalovanému Ing. J. V. ako konania proti ušlému, pričom

ďalej postupoval podľa

Obţalovaný Ing. J. V. v odvolaní odôvodnenom prostredníctvom obhajcu namietol

správnosť výroku o vine s tým, ţe sa ţiadneho protiprávneho konania nedopustil. Jeho trestnú

zodpovednosť nemôţe zakladať skutočnosť, ţe v B. čakal so spoluobţalovaným Ľ. R., kým

tomuto pripravia peniaze na výber. Výpoveď obţalovaného Ľ. R. je účelová, lebo tohto nikdy

nenahováral, aby si dal nainštalovať POS terminál. Za usvedčujúci dôkaz nemoţno povaţovať

ani výpis z odpočúvania telefonických hovorov, a to pre ich nehodnovernosť vzhľadom na

neexistenciu nosičov zvukových záznamov, na ktorých mal byť zachytený obsah jednotlivých

hovorov. Jeho konanie nenaplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa §

250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, b/ Tr. zák. Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby odvolací súd

podľa , napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa

vec vrátil súdu prvého stupňa s príkazom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

Zástupkyňa generálneho prokurátora Slovenskej republiky navrhla na verejnom

zasadnutí odvolanie obţalovaného Ing. J. V. zamietnuť ako nedôvodné podľa

v znení účinnom do 1. januára 2006, a to vzhľadom na správnosť všetkých

výrokov napadnutého rozsudku, dotýkajúcich sa tohto obţalovaného.

Obţaloba v predmetnej veci bola podaná na súde prvého stupňa pred dňom

nadobudnutia účinnosti v znení neskorších predpisov (Trestný

poriadok) t.j. pred 1. januárom 2006, preto podľa prechodného ustanovenia § 564 ods. 4 tohto

zákona konanie v prvom stupni na krajskom súde ako aj konanie o riadnom opravnom

prostriedku proti takému rozhodnutiu krajského súdu sa vykonalo podľa doterajších

predpisov, t.j. podľa o trestnom konaní súdnom ()

v znení neskorších predpisov, inak účinného do 1. januára 2006.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po zistení, ţe neprichádza

do úvahy rozhodnutie podľa , preskúmal podľa , zákonnosť

a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku dotýkajúceho sa obţalovaného

Ing. J. V. ako aj konanie, ktoré tejto časti rozsudku predchádzalo a zistil,

ţe odvolanie obţalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o námietku, uplatnenú aj v odvolaní o nepouţiteľnosti prepisov záznamov

telefonických hovorov, ktorú ale krajský súd neakceptoval najmä s prihliadnutím na výpovede

svedkov pplk. J. P. a pplk. Ing. J. P. potvrdzujúcich vecnú správnosť urobených predpisov, t.j.

ich zhodu s prepisovanými, no pre poruchu archivačného systému nezachovanými zvukovými

nahrávkami treba uviesť, ţe samotným dôkazom v zmysle účinného do 1.

januára 2006 je záznam telekomunikačných činností a nie prepis takého záznamu.

V posudzovanej veci nešlo ani o doslovný prepis (viď výpoveď svedka pplk. Ing. J. P.) preto,

hlavne ale pre nemoţnosť jeho porovnania so samotným záznamom v procese dokazovania

pred súdom, rešpektujúc aj zásadu bezprostrednosti, nebolo moţné sa zákonu

zodpovedajúcim spôsobom vyrovnať s námietkou obţalovaného Ing. J. V. (ale aj

spoluobţalovaných) o obsahovej nedôveryhodnosti urobených prepisov. Za tohto stavu

krajský súd nepostupoval v súlade so zákonom keď uvedený dôkazný prostriedok povaţoval

za jeden z prameňov dôkazov svedčiacich o vine obţalovaného. Pre posúdenie obhajoby Ing.

J. V. a jeho tvrdení, ţe výpovede spoluobţalovaného Ľ. R. sú účelovou lţou má však význam

(ako bude neskôr uvedené) samotná existencia údajov o uskutočnenej telekomunikačnej

prevádzke, najmä 23. novembra 1998, kedy došlo k zadrţaniu oboch uvedených

obţalovaných v priestoroch bývalej P., a.s., filiálka Ţ..

Skôruvedené konštatovanie odvolacieho súdu o nepouţiteľnosti prepisov

zaznamenávajúcich obsah uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky však vôbec neobsahuje

správnosť záverov prvostupňového súdu pokiaľ ide o výrok o vine, pričom najvyšší súd

sa stotoţňuje s hodnotením dôkaznej situácie krajským súdom v tom smere, ţe podstatným

dôkazom preukazujúcim vinu aj obţalovaného Ing. J. V. je výpoveď obţalovaného (v

súčasnosti uţ odsúdeného) Ľ. R. z 23. novembra 1999, prečítaná na hlavnom pojednávaní

postupom podľa , v ktorej a rovnako aj pri konfrontáciách s obţalovaným

F. S. 24. marca 2000 a s obţalovaným Ing. B. L. 17. decembra 1999 usvedčil zo spáchania

ţalovaného skutku aj obţalovaného Ing. J. V., pričom nemoţno akceptovať jeho

výhrady, ţe ide o dôkaz nevierohodný,nepostačujúci pre uznanie viny.

Čo sa týka procesného aspektu výpovede obţalovaného Ľ. R.

z 23. novembra 1999 krajský súd fakticky neprihliadol na právny názor vyslovený

v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu zo 6. novembra 2007, sp. zn.

o nepouţiteľnosti tohto dôkazného prostriedku vo vzťahu ku spoluobţalovaným Ľ. R., pretoţe

výpoveď tohto nebola urobená kontradiktórnym spôsobom, pričom nešlo o neodkladný úkon.

Napriek tejto konštatácii odvolací súd nezrušil prvostupňový rozsudok pre podstatné

chyby konania (preto, ţe výrok o vine bol v rozhodujúcej miere opretý o dôkaz, ktorý nebol

vykonaný zákonným spôsobom), lebo vzhľadom na vývoj judikatúry prijatej najvyšším

súdom v období po vydaní zrušujúceho uznesenia zo 6. novembra 2007 musel korigovať

spomenutý právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí.

Platí naďalej, ţe právo obvineného na obhajobu je obmedzené v miere nezlučiteľnej

s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak je výrok súdu

o vine zaloţený výlučne alebo v rozhodujúcej miere na výpovedi osoby (svedka alebo

spoluobvineného), ktorú obvinený alebo jeho obhajca nemali moţnosť aspoň raz vypočúvať

kontradiktórnym spôsobom. Z princípu kontradiktórnosti však aj podľa judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva existujú výnimky a jeho dodrţiavanie nie je absolútne.

Výnimku z kontradiktórnosti postupu predstavujú výpovede svedkov, ktorí majú v zmysle

charakter neodkladného alebo neopakovateľného úkonu (pozri

k tomu stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo 7. decembra 2009, Tpj 63/2009, uverejnené pod č. 30/2010 Zbierky stanovísk Najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky) a tieţ výsluch obvineného, pokiaľ je

neodkladným úkonom.

Podľa rozhodnutia trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Tpj 37/2010, prijatého na zasadnutí tohto kolégia 14. júna 2010, výsluch obvineného bude

spravidla neodkladným úkonom ( účinného do 1. januára 2006)

vo vzťahu k neskôr spoluobvineným, ktorým dovtedy nemohlo byť vznesené obvinenie pre

objektívne prekáţky (neboli známi, boli na úteku a pod.) za podmienky, ţe pri takom

výsluchu obvinený vypovedal k spoločnej trestnej činnosti spáchanej s ďalšími

spoluobvinenými alebo bola daná iná bezprostredná súvislosť takýchto neskorších

spoluobvinených s trestnou činnosťou obvineného, ktorý bol vypočúvaný v rámci

neodkladného úkonu.

Takýto výsluch je dôkazom získaným spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam

, a preto je moţné podľa účinného

do 1. januára 2006 prečítať zápisnicu o výsluchu bývalého spoluobţalovaného, ktorý sa

vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní v podstatných bodoch odchyľuje od svojej

skoršej výpovede.

Uvedené sa v celom rozsahu vzťahuje aj na situáciu, keď sa vedie spoločné trestné

stíhanie proti viacerým spoluobţalovaným, z ktorých niektorý odoprel na hlavnom

pojednávaní vypovedať, a preto sa uplatnil postup podľa v znení

účinnom do 1. januára 2006.

V posudzovanej veci z hľadiska určenia toho, či výsluch obţalovaného Ľ. R. z 23.

novembra 1999 moţno povaţovať za neodkladný úkon v zmysle v znení

účinnom do 1. januára 2006 nie je rozhodujúce to, ţe tento obţalovaný uţ bol skôr stíhaný

ako obvinený a bol vo väzbe ale to, ţe po vznesení obvinenia 22. novembra 1999

obţalovaným Ing. B. L. a Ing. J. V. a po ich zadrţaní bolo potrebné v súvislosti

s rozhodovaním o väzbe menovaných vykonať procesné úkony, ktoré by odôvodnili aj

materiálnu podmienku väzby, ktorou treba rozumieť dôvodnosť vznesenia obvinenia.

Nepochybne takýmto úkonom bola výpoveď obţalovaného Ľ. R.

z 23. novembra 1999, vtedy ešte v procesnej pozícii obvineného, t.j. deň po vznesení

obvinenia F. S., Ing. B. L. a Ing. J. V.. Zdôrazniť treba to, ţe v súvislosti s rozhodovaním

o obmedzení osobnej slobody zadrţaných obvinených vzhľadom na zákonné lehoty, v ktorých

musel byť podaný návrh na vzatie do väzby, nebolo moţné s výsluchom Ľ. R. otáľať aţ do

doby, kedy bude zadrţaný obţalovaný F. S. (k tomu došlo aţ 14. decembra 1999).

Z uvedených dôvodov výsluch obvineného Ľ. R. z 23. novembra 1999 má povahu

neodkladného úkonu, ide o dôkaz vykonaný v súlade so zákonom, preto zápisnicu o tomto

výsluchu bolo moţné prečítať postupom podľa v znení účinnom do 1.

januára 2006 (rovnako aj zápisnice o konfrontácii s obţalovanými F. S. a Ing. B. L., kde

princíp kontradiktórnosti bol dodrţaný) a posudzovať takto získaný dôkaz v rámci hodnotenia

dôkazov.

Ako uţ bolo naznačené tejto procesnej činnosti prvostupňového súdu nemoţno

vytknúť nerešpektovanie ustanovenia , zakotvujúceho pravidlá

pre hodnotenie dôkazov.

Obhajoba obţalovaného Ing. J. V., ţe spomenutá usvedčujúca výpoveď obţalovaného

Ľ. R. z 23. novembra 1999 je účelová loţ, ktorá je súčasťou aj jeho odvolacích námietok, je

neopodstatnená. Aj podľa názoru odvolacieho súdu obţalovaný Ľ. R. dôveryhodne vysvetlil,

prečo pôvodne v konaní pres Okresným súdom Ţilina, kde bol sám obţalovaný

a neprávoplatne odsúdený rozsudkom, zrušeným odvolacím Krajským súdom v Ţiline,

uvádzal nepravdivú verziu o priebehu skutku a osobách na ňom zúčastnených. Ovplyvňovanie

tohto obţalovaného prísľubom pomoci v trestnom konaní, vrátane zabezpečenie prepustenia

z väzby, sľubovaním odmeny za neprezradenie účasti ďalších spoluobţalovaných na spáchaní

trestného skutku a napokon aj hrozbami váţnej ujmy tomuto obţalovaného a jeho rodine

okrem samotného Ľ. R. potvrdila aj svedkyňa J. R., bývalá manţelka obţalovaného Ľ. R., a to

aj pri konfrontácii s obţalovaným Ing. J. V.. Pôvodnú výpoveď obţalovaného Ľ. R. z 23.

novembra 1998, v ktorej tvrdil, ţe všetko robil sám (so subjektívnym presvedčením

o súladnosti jeho konania so zákonom) a mal k dispozícii aj fyzicky platobné karty vyvrátil

svedok Ing. D. J., bývalý riaditeľ filiálky P. a.s. v Ţ., ktorý potvrdil, ţe obţalovaný Ľ. R.

neovládal proces autorizácie platobných kariet. Zistenie, ţe pôvodná výpoveď obţalovaného

Ľ. R. odporovala realite má oporu aj vo výpovedi svedka A. S. z A. (A. C. S.), z ktorej

vyplynulo, ţe neboli pouţité platobné karty, ale boli zadávané ich čísla ručne, uvedením

šestnásťmiestneho čísla príslušnej platobnej karty. Na strane druhej výpoveď svedka M. B.,

bliţšie nekonkretizujúca kontakt obţalovaného Ľ. R. s rusky hovoriacou osobou bez poznania

konkrétnych vecných súvislostí nie je dôkazom, potvrdzujúcim pôvodnú výpoveď Ľ. R.

o obchodných kontraktoch s občanom Ruskej federácie R. K., ktoré mali byť dôvodom

zriadenia POS terminálu a uskutočnenia platieb jeho prostredníctvom. Uvedenú okolnosť,

ktorú v zmenenej výpovedi (usvedčujúcej aj spoluobţalovaných) označil za nepravdivú aj

obţalovaný Ľ. R., nepotvrdil ţiadny z vykonaných dôkazov, najmä nikto zo známych

a spolupracovníkov obţalovaného Ľ. R., ktorí poznali jeho podnikateľské aktivity a napokon

ani jeho účtovníčka, svedkyňa K. C..

Vierohodnosť výpovede obţalovaného Ľ. R. z 23. novembra 1999

aj vo vzťahu k obţalovanému Ing. J. V. bola overená ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi,

a to aj pokiaľ ide o ich činnosť 23. novembra 1998 v súvislosti s pokusom o výber sumy

1 000 000 Sk a o prevod zostatku peňazí na iný účet v Ľ. B.. Týmto účtom bol účet svedka Š.

O., ktorého číslo bolo uvedené na zaistenom prevodnom príkaze. Číslo účtu spomenutého

svedka obţalovaný Ľ. R. nepoznal, vôbec nepoznal ani svedka O.. Z výpovede tohto

naopak vyplýva, ţe tento svedok poznal obţalovaného F. S., pričom tomuto obţalovanému uţ

zhruba rok predtým na jeho ţiadosť dovolil poukázať na svoj účet značný obnos peňazí.

Svedok O. zároveň potvrdil, ţe o pripravovanom prevode v posudzovanej veci nemal ţiadnu

vedomosť. Z uvedeného vyplýva, ţe informácie o účte na ktorý sa mali peniaze z vtedajšej P.,

a.s. previesť mohli byť získané len od osoby, ktorá poţadovanou informáciou disponovala,

pričom touto osobou bol nepochybne obţalovaný F. S.. Z výpovede obţalovaného Ľ. R.

vyplýva, ţe 23. novembra 1998 informáciu o konkrétnom účte získal obţalovaný Ing. J. V. od

obţalovaného F. S. v rámci telefonického rozhovoru. Z uţ skôr spomenutých údajov

o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke vyplýva, ţe aj 23. novembra 1998 v dobe pred

zadrţaním obţalovaných Ľ. R. a Ing. J. V. k telefonickému kontaktu (prostredníctvom

mobilnej siete) ostatne uvedeného obţalovaného a obţalovaného F. S. skutočne došlo. Je

preto neprijateľná obhajoba obţalovaného Ing. J. V., ktorý zároveň vylúčil ešte v prípravnom

konaní, ţe by s jeho mobilným telefónom disponovala iná osoba, ţe spoluobţalovaného F. S.

nepoznal a ţe s ním preto ani nemohol telefonovať.

Správne zistený skutok a dôkazmi preukázaná účasť uţ právoplatne odsúdených Ľ. R.,

Ing. B. L. a F. S. a obţalovaného Ing. J. V. na jeho spáchaní súd prvého stupňa aj u ostatne

uvedeného obţalovaného dôvodne posúdil ako trestný čin podvodu, pričom v odôvodnení

napadnutého rozsudku podrobne a správne rozviedol naplnenie jednotlivých zákonných

znakov tohto trestného činu konaním obţalovaných, preto odvolací súd v tomto smere

poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorou sa stotoţňuje.

Aj v prípade obţalovaného Ing. J. V., rovnako ako u ďalších jeho spoluobţalovaných,

ako to bolo uţ konštatované v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16.

novembra 2010, sp. zn. , sa prvostupňový súd predsa len dopustil pochybenia,

keď dospel k záveru, ţe bol spáchaný trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/,

b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006. Podľa zistenia odvolacieho súdu podľa tohto

, za účinnosti ktorého bol trestný čin spáchaný išlo o trestný čin podvodu

spáchaný organizovanou skupinou so spôsobením škody veľkého rozsahu, ktorou k 1. januáru

2006 s prihliadnutím na nariadenie vlády Slovenskej republiky

č. účinné od 1. októbra 2005, určujúce minimálnu mzdu sumou 6900 Sk

sa rozumela škoda vo výške 3 450 000 Sk, pričom trestnou činnosťou obţalovaných bola

spôsobená škoda v sume 3 976 000 Sk. Pri určení rozsahu následku v podobe vzniku

majetkovej škody nebolo moţné prihliadať na neskoršie vládne nariadenia určujúce

minimálnu mesačnú mzdu, ako to v posudzovanej veci nesprávne urobil krajský súd

(tento vychádzal z minimálnej mzdy 8100 Sk určenej nariadením vlády SR č. 450/2006,

účinným od 1. októbra 2007), pretoţe od 1. januára 2006 nadobudol účinnosť nový Trestný

zákon priamo určujúci rozsahu jednotlivých druhov škôd (§ 125 ods. 1 Tr. zák.) Z hľadiska

časovej pôsobnosti potom pri majetkových trestných činoch prichádzalo

do úvahy posudzovanie zohľadňujúce ustanovenie § 89 ods. 13 Tr. zák. v kombinácii

s vládnymi nariadeniami ho dopĺňajúcimi, ktoré boli účinné do 1. januára 2006 a ustanovenie

§ 125 ods. 1 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006. Pri takomto postupe by bol krajský súd

zistil, ţe podľa „starého“ ide o uţ spomenuté právne posúdenie

so spôsobením škody veľkého rozsahu. Podľa zákona účinného od 1. januára 2006 škoda

3 976 000 Sk vzhľadom na ustanovenie § 125 ods. 1 Tr. zák. nie je škodou veľkého rozsahu

alebo škodou značnou, pretoţe škodou veľkého rozsahu sa povaţuje škoda vo výške najmenej

4 000 000 Sk. Vzhľadom k tomu podľa účinného od 1. januára 2006 malo

byť konanie obţalovaného Ing. J. V. posúdené ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3

písm. a/, c/ Tr. zák. so sadzbou trestu odňatia slobody tri aţ desať rokov, ktoré právne

posúdenie je priaznivejšie ako kvalifikácia konania obţalovaných podľa § 250 ods. 1, ods. 4

písm. a/, ods. 5 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006, keďţe za tento trestný

čin moţno uloţiť trest odňatia slobody od päť do dvanásť rokov. V konečnom dôsledku teda

krajský súd v rozpore so zákonom rozhodol v prospech obţalovaného Ing. J. V., keď jeho

konanie posúdil ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, b/

Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 so sadzbou trestu odňatia slobody dva aţ osem

rokov, lebo pri správnom pouţití zákona išlo o uţ uvádzaný zločin podľa § 221 ods. 1,

ods. 3 písm. a/, c/ Tr. zák. Na uvedené pochybenie odvolací súd len poukazuje, lebo pre zákaz

reformatio in peius vyplývajúci z ustanovenia je vylúčená akákoľvek

zmena v neprospech obţalovaného Ing. J. V. na základe jeho odvolania. Vzhľadom na

závaţnosť protiprávneho konania obţalovaného, ním spôsobený následok – spôsobenie škody

takmer veľkého rozsahu súdom prvého stupňa uloţený trest odňatia slobody obţalovanému

Ing. J. V. zodpovedá zákonným hľadiskám, rozhodným pre určenie druhu trestu a jeho

výmery, uvedeným v § 31 ods. 1 Tr. zák. ako aj účelu trestu vyjadrenému v § 23 ods. 1 Tr.

zák. Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, ţe zákonným bol postup krajského

súdu aj pri rozhodovaní o zaradení obţalovaného na výkon uloţeného trestu do druhej

nápravnovýchovnej skupiny postupom podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. ako aj o uplatnenom

nároku na náhradu škody, a preto odvolanie obţalovaného Ing. J. V. podľa

v znení účinnom do 1. januára 2006 ako nedôvodné zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

V B. 25. januára 2011

JUDr. Peter K r aj č o v i č , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková