Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
309/361611.6aaf0c.pdf
PDF · 125.34 KB
No categories available
9So/20/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Júlie Horskej
v právnej veci navrhovateľa P. P., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul.
29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8. decembra 2009, č.k. 5 Sd 460/05-37, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 8.decembra 2009, č.k. 5 Sd 460/05-37, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo X.
z 19. mája 2005 v spojení s rozhodnutiami z 28. novembra 2005 a 1. júna 2009 a účastníkom
nepriznal náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rozhodnutím odporkyne z 19. mája 2005
odporkyňa navrhovateľovi od 1. januára 2004 priznala starobný dôchodok 11 013 Sk
mesačne, rozhodnutím z 28. novembra 2005 po zhodnotení doby štúdia zvýšila starobný
dôchodok od 1. januára 2004 na 11 264 Sk mesačne. Rozhodnutím z 1. júna 2009 podľa
§ 293az ods. 1 a § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky č. 136/2008 Z.z. zvýšila starobný dôchodok od 13. júna 2008 na 14 846
Sk mesačne. Pre určenie výšky starobného dôchodku bola hodnota priemerného osobného
mzdového bodu 1,4781 upravená podľa § 63 ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. na
hodnotu 1,3413. Výška starobného dôchodku ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok
bola podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. určená ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu 1,3413, obdobia 44,9507 rokov dôchodkového poistenia a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty 183,58 Sk. Navrhovateľ namietal protiústavnosť krátenia priemerného
osobného mzdového bodu, lebo podľa jeho názoru krátením a „solidaritou“ postihnutí
dôchodcovia prispievajú na dôchodky dôchodcom, ktorým sa priemerný osobný mzdový bod
naopak zvyšuje.
Krajský súd poukázal na to, že ustanovenie § 63 ods. 3 zákona predstavuje formu
uplatnenia zásady solidarity, na ktorej je založený súčasný systém sociálneho poistenia.
Pri stanovení redukčnej schémy bola snaha zabezpečiť zásluhovosť pri platení poistného
do výšky dôchodku pre čo najširší okruh poistencov. V snahe, aby výdavky dôchodkového
poistenia boli v rozumných hraniciach, však zákonodarca pri stanovení uvedenej redukčnej
schémy postupoval s istou opatrnosťou, premietnutou do prerozdelenia finančných zdrojov
poistencov, platiacich z vyšších vymeriavacích základov v prospech poistencov s nižším
vymeriavacím základom. Podľa názoru krajského súdu uplatnenie zásady solidarity v systéme
dôchodkového poistenia je v súlade s článkom 1 ods. 1 veta prvá, článkom 12 ods. 1, ods. 2,
článkom 13 ods. 3 a článkom 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj s článkom 3
ods. 1 a článkom 4 ods. 3 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., lebo táto zásada zabezpečuje
všetkým občanom právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a tým aj zachovanie
ľudskej dôstojnosti a zákonným spôsobom obmedzuje právo na rovnosť v oblasti
dôchodkového poistenia pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.
Z uvedeného dôvodu krajský súd nepovažoval za dôvodný návrh navrhovateľa na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Dospel k záveru, že odporkyňa pri určení výšky
starobného dôchodku navrhovateľa krátila hodnotu priemerného osobného mzdového bodu
navrhovateľa v súlade so zákonom, a preto vyššie uvedené rozhodnutia odporkyne potvrdil.
Navrhovateľ napadol rozsudok krajského súdu včas podaným odvolaním. Namietol, že
krátenie priemerného osobného mzdového bodu spôsobom, ktorý ustanovuje § 63 zákona
č. 461/2003 Z.z., neplatí rovnako vo všetkých prípadoch nároku na starobný dôchodok podľa
§ 65 tohto zákona. Krátenie dôchodku jedného poistenca na účely zvýšenia dôchodku iného
poistenca je nespravodlivé a nezodpovedá článku 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Zo základných ustanovení zákona vyplýva princíp sociálneho poistenia a nie princíp
solidarity. Obmedzujúce ustanovenie zákona nie je ani v súlade s cieľom obmedzení,
uvedenými v článku 13 ods. 4 Ústavy. O súlade ustanovenia § 63 ods. 3 a 4 zákona s Ústavou
by mal rozhodnúť Ústavný súd Slovenskej republiky. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok
krajského súdu zrušil.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského
súdu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) v súlade
s § 250 ja ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok bez pojednávania v medziach návrhu
na preskúmanie rozhodnutia odporkyne a v rozsahu odvolania a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o priznaní
starobného dôchodku.
Navrhovateľ vo svojom odvolaní vychádzal z toho, že nárok na starobný dôchodok mu
vznikol podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z.. Tento jeho predpoklad je mylný, lebo sa narodil
15. septembra 1943 a vek 60 rokov potrebný pre vznik nároku na starobný dôchodok splnil
dňom 15. septembra 2003 podľa § 21 ods. 1 písm. e/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov, účinného do 31. decembra 2003. Po dovŕšení
dôchodkového veku bol nepretržite zamestnaný bez poberania starobného dôchodku až
do 31. decembra 2003, suma jeho starobného dôchodku bola preto v súlade s ustanovením
§ 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. určená podľa zákona č. 461/2003 Z.z., čo bolo pre neho
výhodnejšie.
Podľa článku 13 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. (Ústava Slovenskej republiky) medze
základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len
zákonom.
Podľa článku 13 ods. 3 Ústavy zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia
platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.
Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel.
Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ (Čl. 13 ods. 4 Ústavy).
Navrhovateľ namietal protiústavnosť ustanovenia § 63 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003
Z.z.
Výšku priemerného osobného mzdového bodu vo výške 1,4781 Sk, zisteného podľa
§ 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., navrhovateľ nenamietal.
Podľa § 63 ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 1. januáru 2004
priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške.
Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku 2004
40%.
Podľa § 63 ods. 4 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 1. januáru 2004
k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta z rozdielu
medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa odseku 1
v roku 2004 60%.
Ustanovenie § 63 ods. 4 sa navrhovateľa netýka, preto sa odvolací súd nezaoberal jeho
námietkou v súvislosti s týmto ustanovením.
Priemerný osobný mzdový bod navrhovateľa bol na určenie výšky jeho starobného
dôchodku upravený podľa § 63 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 1. januáru
2004 na hodnotu 1,3413.
Osobný mzdový bod vyjadruje mieru zásluhovosti poistenca pri platení poistného
na dôchodkové poistenia. Priemerný osobný mzdový bod je potom vyjadrením zásluhovosti
poistenca na poistnom, ktoré zaplatil v rozhodnom období.
Podľa Čl. 39 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Z.z.) občania
majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj
pri strate živiteľa. Podrobnosti o týchto právach ustanoví zákon.
Úroveň hmotného zabezpečenia musí byť v intenciách článku 39 ods. 1 Ústavy
primeraná
- tak vo vzťahu k predchádzajúcej úrovni hmotného zabezpečenia, ktorú mal občan
pred vznikom sociálnej udalosti, ktorou je v danom prípade dovŕšenie dôchodkového veku
(princíp zásluhovosti)
- ako aj vo vzťahu k priemernej úrovni hmotného zabezpečenia občanov (princíp
solidarity)
- a napokon aj vo vzťahu k ekonomickým možnostiam zabezpečenia určitej úrovne
hmotného zabezpečenia štátom (princíp ekonomickej únosnosti).
Primeranosť hmotného zabezpečenia v starobe teda nemožno posudzovať iba
z hľadiska zásluhovosti. Výška vymeriavacieho základu a odvodov do systému
dôchodkového poistenia nie je jediným kritériom pre určenie výšky dávky v starobe.
Ustanovenie Čl. 39 ods. 1 Ústavy nevylučuje možnosť takej úpravy, pri ktorej hľadisko
zásluhovosti nebude jediným kritériom pre určenie výšky dávky v starobe.
Práve z ustanovenia § 63 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. je zrejmý zámer
zákonodarcu dosiahnuť, aby dávky dôchodkového poistenia neboli odvodené len od výšky
odvodov, a teda aby sa pri ich priznávaní neuplatňoval iba princíp zásluhovosti. Jeho
zámerom bolo zachovanie solidarity poistencov s vyššími odvodmi s poistencami, ktorí mali
odvody nižšie. Zákonodarca priebežne upravuje výšku redukcie priemerného osobného
mzdového bodu uvedeného v § 63 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. od 40% v roku 2004,
cez 60% v roku 2005, 64% v roku 2006, ... až po 84% v rokoch 2010 a 2011.
Dôvodom pre redukciu priemerného osobného mzdového bodu podľa predkladateľa
návrhu zákona bola na jednej strane potreba zabezpečiť, aby neboli výrazné rozdiely medzi
dôchodkami priznanými do 31. decembra 2003 a dôchodkami priznanými podľa zákona
č. 461/2003 Z.z., na strane druhej to bola snaha vytvoriť finančné zdroje na realizáciu
solidarity, uplatňovanej v systéme základného sociálneho poistenia (v tzv. I. pilieri).
Kombinácia princípu zásluhovosti a princípu solidarity vo všeobecnom systéme
dôchodkového poistenia nie je ani podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s Ústavou.
Obmedzenie priemerného osobného mzdového bodu v hodnote vyššej ako 1,25 podľa
§ 63 ods. 3 zákona č. 461/2002 Z.z. platí rovnako pre všetkých poistencov, ktorým nárok
na starobný dôchodok a nárok na jeho výplatu vznikol v roku 2004. Z uvedeného dôvodu
preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku navrhovateľa, že krátenie
priemerného osobného mzdového bodu neplatí rovnako vo všetkých prípadoch nároku na
starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z..
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za súladné
so zákonom, a preto rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 veta druhá
v spojení s § 219 ods. 1,2 OSP.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyňa
nemá právo na náhradu takých trov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. januára 2011
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Anna Koláriková