Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/20/2010

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Júlie Horskej

v právnej veci navrhovateľa P. P., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul.

29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8. decembra 2009, č.k. -37, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 8.decembra 2009, č.k. -37, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo X.

z 19. mája 2005 v spojení s rozhodnutiami z 28. novembra 2005 a 1. júna 2009 a účastníkom

nepriznal náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rozhodnutím odporkyne z 19. mája 2005

odporkyňa navrhovateľovi od 1. januára 2004 priznala starobný dôchodok 11 013 Sk

mesačne, rozhodnutím z 28. novembra 2005 po zhodnotení doby štúdia zvýšila starobný

dôchodok od 1. januára 2004 na 11 264 Sk mesačne. Rozhodnutím z 1. júna 2009 podľa

a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky č. zvýšila starobný dôchodok od 13. júna 2008 na 14 846

Sk mesačne. Pre určenie výšky starobného dôchodku bola hodnota priemerného osobného

mzdového bodu 1,4781 upravená podľa na

hodnotu 1,3413. Výška starobného dôchodku ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok

bola podľa určená ako súčin priemerného osobného

mzdového bodu 1,3413, obdobia 44,9507 rokov dôchodkového poistenia a aktuálnej

dôchodkovej hodnoty 183,58 Sk. Navrhovateľ namietal protiústavnosť krátenia priemerného

osobného mzdového bodu, lebo podľa jeho názoru krátením a „solidaritou“ postihnutí

dôchodcovia prispievajú na dôchodky dôchodcom, ktorým sa priemerný osobný mzdový bod

naopak zvyšuje.

Krajský súd poukázal na to, že ustanovenie § 63 ods. 3 zákona predstavuje formu

uplatnenia zásady solidarity, na ktorej je založený súčasný systém sociálneho poistenia.

Pri stanovení redukčnej schémy bola snaha zabezpečiť zásluhovosť pri platení poistného

do výšky dôchodku pre čo najširší okruh poistencov. V snahe, aby výdavky dôchodkového

poistenia boli v rozumných hraniciach, však zákonodarca pri stanovení uvedenej redukčnej

schémy postupoval s istou opatrnosťou, premietnutou do prerozdelenia finančných zdrojov

poistencov, platiacich z vyšších vymeriavacích základov v prospech poistencov s nižším

vymeriavacím základom. Podľa názoru krajského súdu uplatnenie zásady solidarity v systéme

dôchodkového poistenia je v súlade s článkom 1 ods. 1 veta prvá, článkom 12 ods. 1, ods. 2,

článkom 13 ods. 3 a článkom 39 ods. 1 ako aj s článkom 3

ods. 1 a článkom 4 ods. 3 ústavného , lebo táto zásada zabezpečuje

všetkým občanom právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a tým aj zachovanie

ľudskej dôstojnosti a zákonným spôsobom obmedzuje právo na rovnosť v oblasti

dôchodkového poistenia pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

Z uvedeného dôvodu krajský súd nepovažoval za dôvodný návrh navrhovateľa na prerušenie

konania podľa Dospel k záveru, že odporkyňa pri určení výšky

starobného dôchodku navrhovateľa krátila hodnotu priemerného osobného mzdového bodu

navrhovateľa v súlade so zákonom, a preto vyššie uvedené rozhodnutia odporkyne potvrdil.

Navrhovateľ napadol rozsudok krajského súdu včas podaným odvolaním. Namietol, že

krátenie priemerného osobného mzdového bodu spôsobom, ktorý ustanovuje § 63 zákona

č. , neplatí rovnako vo všetkých prípadoch nároku na starobný dôchodok podľa

§ 65 tohto zákona. Krátenie dôchodku jedného poistenca na účely zvýšenia dôchodku iného

poistenca je nespravodlivé a nezodpovedá článku 13 ods. 3 .

Zo základných ustanovení zákona vyplýva princíp sociálneho poistenia a nie princíp

solidarity. Obmedzujúce ustanovenie zákona nie je ani v súlade s cieľom obmedzení,

uvedenými v článku 13 ods. 4 . O súlade ustanovenia a zákona s

by mal rozhodnúť Ústavný súd Slovenskej republiky. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok

krajského súdu zrušil.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského

súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) v súlade

s ja ods. 2 preskúmal napadnutý rozsudok bez pojednávania v medziach návrhu

na preskúmanie rozhodnutia odporkyne a v rozsahu odvolania a dospel k záveru, že odvolanie

navrhovateľa nie je dôvodné.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o priznaní

starobného dôchodku.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní vychádzal z toho, že nárok na starobný dôchodok mu

vznikol podľa . Tento jeho predpoklad je mylný, lebo sa narodil

15. septembra 1943 a vek 60 rokov potrebný pre vznik nároku na starobný dôchodok splnil

dňom 15. septembra 2003 podľa o sociálnom

zabezpečení v znení neskorších predpisov, účinného do 31. decembra 2003. Po dovŕšení

dôchodkového veku bol nepretržite zamestnaný bez poberania starobného dôchodku až

do 31. decembra 2003, suma jeho starobného dôchodku bola preto v súlade s ustanovením

určená podľa , čo bolo pre neho

výhodnejšie.

Podľa článku 13 ods. 2 medze

základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto len

zákonom.

Podľa článku 13 ods. 3 zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia

platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel.

Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ (Čl. 13 ods. 4 ).

Navrhovateľ namietal protiústavnosť ustanovenia a

Z.z.

Výšku priemerného osobného mzdového bodu vo výške 1,4781 Sk, zisteného podľa

, navrhovateľ nenamietal.

Podľa v znení účinnom k 1. januáru 2004

priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške.

Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku 2004

40%.

Podľa v znení účinnom k 1. januáru 2004

k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta z rozdielu

medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa odseku 1

v roku 2004 60%.

Ustanovenie § 63 ods. 4 sa navrhovateľa netýka, preto sa odvolací súd nezaoberal jeho

námietkou v súvislosti s týmto ustanovením.

Priemerný osobný mzdový bod navrhovateľa bol na určenie výšky jeho starobného

dôchodku upravený podľa v znení účinnom k 1. januáru

2004 na hodnotu 1,3413.

Osobný mzdový bod vyjadruje mieru zásluhovosti poistenca pri platení poistného

na dôchodkové poistenia. Priemerný osobný mzdový bod je potom vyjadrením zásluhovosti

poistenca na poistnom, ktoré zaplatil v rozhodnom období.

Podľa Čl. 39 ods. 1 a 3 () občania

majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj

pri strate živiteľa. Podrobnosti o týchto právach ustanoví zákon.

Úroveň hmotného zabezpečenia musí byť v intenciách článku 39 ods. 1

primeraná

- tak vo vzťahu k predchádzajúcej úrovni hmotného zabezpečenia, ktorú mal občan

pred vznikom sociálnej udalosti, ktorou je v danom prípade dovŕšenie dôchodkového veku

(princíp zásluhovosti)

- ako aj vo vzťahu k priemernej úrovni hmotného zabezpečenia občanov (princíp

solidarity)

- a napokon aj vo vzťahu k ekonomickým možnostiam zabezpečenia určitej úrovne

hmotného zabezpečenia štátom (princíp ekonomickej únosnosti).

Primeranosť hmotného zabezpečenia v starobe teda nemožno posudzovať iba

z hľadiska zásluhovosti. Výška vymeriavacieho základu a odvodov do systému

dôchodkového poistenia nie je jediným kritériom pre určenie výšky dávky v starobe.

Ustanovenie Čl. 39 ods. 1 nevylučuje možnosť takej úpravy, pri ktorej hľadisko

zásluhovosti nebude jediným kritériom pre určenie výšky dávky v starobe.

Práve z ustanovenia a je zrejmý zámer

zákonodarcu dosiahnuť, aby dávky dôchodkového poistenia neboli odvodené len od výšky

odvodov, a teda aby sa pri ich priznávaní neuplatňoval iba princíp zásluhovosti. Jeho

zámerom bolo zachovanie solidarity poistencov s vyššími odvodmi s poistencami, ktorí mali

odvody nižšie. Zákonodarca priebežne upravuje výšku redukcie priemerného osobného

mzdového bodu uvedeného v od 40% v roku 2004,

cez 60% v roku 2005, 64% v roku 2006, ... až po 84% v rokoch 2010 a 2011.

Dôvodom pre redukciu priemerného osobného mzdového bodu podľa predkladateľa

návrhu zákona bola na jednej strane potreba zabezpečiť, aby neboli výrazné rozdiely medzi

dôchodkami priznanými do 31. decembra 2003 a dôchodkami priznanými podľa zákona

č. , na strane druhej to bola snaha vytvoriť finančné zdroje na realizáciu

solidarity, uplatňovanej v systéme základného sociálneho poistenia (v tzv. I. pilieri).

Kombinácia princípu zásluhovosti a princípu solidarity vo všeobecnom systéme

dôchodkového poistenia nie je ani podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s .

Obmedzenie priemerného osobného mzdového bodu v hodnote vyššej ako 1,25 podľa

platí rovnako pre všetkých poistencov, ktorým nárok

na starobný dôchodok a nárok na jeho výplatu vznikol v roku 2004. Z uvedeného dôvodu

preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku navrhovateľa, že krátenie

priemerného osobného mzdového bodu neplatí rovnako vo všetkých prípadoch nároku na

starobný dôchodok podľa .

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za súladné

so zákonom, a preto rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 veta druhá

v spojení s , .

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyňa

nemá právo na náhradu takých trov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. januára 2011

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Anna Koláriková