Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
775/361569.25a1c9.pdf
PDF · 210.82 KB
No categories available
9So/67/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Júlie Horskej
v právnej veci navrhovateľky: A. G., Švajčiarska konfederácia, proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, o
odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. apríla 2010,
č.k. 7Scud 11/2006-112, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 9. apríla 2010, č.k. 7Scud 11/2006-112, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 9. apríla 2010, č.k. 7Scud 11/2006-112,
potvrdil rozhodnutie číslo X. zo dňa 9. júla 2004 v spojení s rozhodnutím zo dňa 13.
novembra 2009. Rozhodnutím z 9. júla 2004 odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení a článku 19 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou
konfederáciou o sociálnom zabezpečení priznala navrhovateľke od 1.3.2002 starobný
dôchodok v sume 1309 Sk mesačne. Rozhodnutím z 13. novembra 2009 odporkyňa
po vylúčení doby nezamestnanosti po dovŕšení dôchodkového veku od 19. februára 1996
do 28. februára 2002, získanej podľa právnych predpisov Švajčiarskej konfederácie, zmenila
rozhodnutie z 9. júla 2004 tak, ţe podľa § 21 a § 95 ods.2 zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“)
a podľa § 259 ods. 1 a § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.) navrhovateľke priznala starobný
dôchodok od 15. júla 2000 v sume 1012 Sk mesačne.
Krajský súd dospel k záveru, ţe odporkyňa postupovala pri priznaní starobného
dôchodku navrhovateľky v súlade s právnymi predpismi, keď nárok navrhovateľky
na starobný dôchodok posúdila ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku 57 rokov dňom
19. februára 1996 a podľa § 95 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. jej starobný dôchodok priznala
od 15. júla 2000, teda tri roky spätne od uplatnenia nároku na dôchodok u nositeľa poistenia
Švajčiarskej konfederácie.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka, ktorá namietala dátum
priznania starobného dôchodku a jeho nízku sumu. Ţiadala, aby jej bol starobný dôchodok
priznaný od 19. februára 1996, kedy dovŕšila dôchodkový vek. Namietla krátenie základu
starobného dôchodku, vypočítaného podľa pre ňu výhodnejších predpisov platných
pred 1.10.1988 zo sumy 1 190 Sk na 380 Sk mesačne. Takto určená výška dôchodku podľa
jej názoru nezodpovedá 12-im kalendárnym rokom. Konštatovala, ţe vo Švajčiarsku
poistenca automaticky upozornia, ţe mu vznikol nárok na dôchodok, ale na Slovensku taká
povinnosť nie je.
Odporkyňa nepovaţovala odvolanie navrhovateľky za dôvodné. Trvala na správnosti
rozhodnutí a navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu
v rozsahu podaného odvolania a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľky nemoţno
vyhovieť.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne z 9. júla
2004, ktorým jej bol priznaný starobný dôchodok od 1. marca 2002 v sume 1 309 Sk mesačne
a rozhodnutie odporkyne z 21. júla 2006 o zvýšení jej starobného dôchodku od 1. júla 2006
na sumu 1 833 Sk mesačne.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 12. októbra 2007, č.k. 7Scud/11/2006, potvrdil
rozhodnutie odporkyne číslo X. z 21. júla 2006 a návrh na preskúmanie rozhodnutia
odporkyne číslo X. z 9. júla 2004 ako oneskorene podaný odmietol. Na odvolanie
navrhovateľky Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 30. októbra 2008, č.k.
4So/259/2007, rozsudok z 12. októbra 2008 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie
konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe na základe predloţeného originálu podacieho
lístka z 30. augusta 2004 včasné podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 9.
júla 2004 nie je vylúčené, ale je pravdepodobné, a preto jeho odmietnutie pre
oneskorenosť by zabránilo v prístupe navrhovateľky k súdu. Odvolací súd uloţil krajskému
súdu preskúmať zákonnosť oboch napadnutých rozhodnutí odporkyne.
Krajský súd v ďalšom konaní napadnutým rozsudkom z 9. apríla 2010, č.k. 7Scud
11/2006-112, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo X. z 9. júla 2004 v spojení s rozhodnutím
číslo X. z 13. novembra 2009, ktorým odporkyňa zmenila rozhodnutie z 9. júla 2004 a
priznala navrhovateľke starobný dôchodok od 15. júla 2000 v sume 1 012 Sk mesačne
a ktorým súčasne rozhodla i o jeho zvýšení od 1. júla 2006, čím nahradila pôvodné
rozhodnutie z 21. júla 2006.
Podľa § 21 ods. 2 písm. e/ zákona č. 100/1988 Zb. bezdetná ţena má nárok na
starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla vek aspoň 57 rokov.
Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia
(ďalej len "dávka") vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne
vykonávacími predpismi.
V zmysle § 94 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na výplatu dávky vzniká splnením
podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti
o priznanie dávky, pokiaľ nie je ustanovené, ţe taká ţiadosť nie je potrebná.
V zmysle § 95 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov dávka sa prizná odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí,
najviac však za tri roky späť odo dňa uplatnenia nároku na dávku.
Podľa § 119 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov konanie o dávke dôchodkového zabezpečenia sa začína na základe
písomnej ţiadosti. Za deň uplatnenia nároku na túto dávku sa povaţuje deň, keď sa oprávnený
prvý raz obrátil na príslušnú organizáciu alebo na príslušný orgán so ţiadosťou o jej
priznanie.
Za nedôvodné povaţoval odvolací súd námietky navrhovateľky, ţe odporkyňa
nepostupovala pri rozhodovaní o jej nároku na starobný dôchodok správne, keď jej nepriznala
starobný dôchodok od dovŕšenia 57 roku veku. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľke
vznikol dňom 19. februára 1996, kedy dovŕšila vek 57 rokov. O priznanie starobného
dôchodku zo slovenského dôchodkového zabezpečenia poţiadala u odporkyne 1. marca 2005,
keďţe však dňa 15. júla 2003 poţiadala o dôchodok aj prostredníctvom nositeľa poistenia
Švajčiarskej konfederácie, odporkyňa rozhodnutím z 13. novembra 2009 navrhovateľke
priznala starobný dôchodok od 15. júla 2000. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, ţe starobný
dôchodok bol navrhovateľke priznaný tri roky spätne odo dňa uplatnenia nároku na dávku
v súlade so zákonom. Priznanie starobného dôchodku od dovŕšenia dôchodkového veku
v danom prípade nebolo moţné.
Odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe navrhovateľke by nebolo moţné
starobný dôchodok priznať od 19. februára 1996 ani v prípade, ţe by o jeho priznanie
poţiadala včas. Podľa § 103 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. totiţ nárok na dávky nemajú
občania, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ak medzinárodná zmluva
neupravuje inak. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou
o sociálnom zabezpečení nadobudla platnosť dňom 1. decembra 1997, čo znamená, ţe
navrhovateľke by v prípade včasného podania ţiadosti bolo moţné starobný dôchodok priznať
najskôr od 1. decembra 1997.
Navrhovateľka v podanom odvolaní namietala nízku sumu starobného dôchodku,
ktorá jej bola odporkyňou vypočítaná. Konkrétny rozpor preskúmavaného rozhodnutia
so zákonom o sociálnom zabezpečení neuviedla a nenamietala ani správnosť zhodnotených
zárobkov v rozhodnom období kalendárnych rokov 1963 aţ 1967.
Podľa článku 19 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou
o sociálnom zabezpečení (ďalej len „Zmluva“)
1. ak uplatňuje nárok na dôchodok občan alebo jeho pozostalí, ktorí získali doby zabezpečenia
(poistenia) podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných štátov, určí sa dôchodok takto:
a) nositeľ v Slovenskej republike najprv zistí, či podľa príslušných právnych predpisov spĺňa
občan s prihliadnutím na súčet dôb zabezpečenia (poistenia) podmienky nároku na dôchodok,
b) ak vznikne nárok na dôchodok, vypočíta nositeľ v Slovenskej republike najprv plnú výšku
dôchodku, ktorá by mu patrila, keby sa všetky doby zabezpečenia (poistenia) zhodnotili podľa
právnych predpisov Slovenskej republiky,
c) na základe plnej výšky dôchodku prizná nositeľ dôchodok v sume zodpovedajúcej pomeru
medzi dĺţkou doby zabezpečenia (poistenia) zhodnotenou podľa právnych predpisov
Slovenskej republiky a celkovou dobou zabezpečenia (poistenia) získanou podľa právnych
predpisov obidvoch zmluvných štátov,
d) pri postupe podľa písmen b) a c) sa prihliada na doby zabezpečenia (poistenia), ktoré sa
kryjú tak, akoby sa neprekrývali.
2. Ak doby zabezpečenia (poistenia) na území Slovenskej republiky nedosiahnu 12 mesiacov,
dôchodok sa podľa tejto zmluvy neposkytne. To neplatí, ak podľa právnych predpisov
Slovenskej republiky vznikne nárok na dôchodok iba na základe týchto dôb zabezpečenia
(poistenia).
3. Priemerný mesačný zárobok, ktorý je potrebný na určenie výšky dôchodku podľa právnych
predpisov Slovenskej republiky, sa vypočíta podľa právnych predpisov tohto zmluvného
štátu.
Navrhovateľka na území Slovenskej republiky v období rokov 1957 aţ 1969 získala
4546 dní, t.j. 12 rokov a 166 dní zamestnania. Nezískala potrebnú dobu 25 rokov zamestnania
pre vznik nároku na starobný dôchodok výlučne podľa právnych predpisov Slovenskej
republiky (§ 21 zákona č. 100/1988 Zb.). Priemerný mesačný zárobok 1 750 Sk bol
vypočítaný v súlade s § 12 zákona č.100/1988 Zb. a článkom 19 ods. 3 Zmluvy.
Pokiaľ po vypočítaní základu dôchodku v sume 1 190 Sk, ktorý by navrhovateľke
patril, keby sa všetky doby zabezpečenia zhodnotili iba podľa právnych predpisov Slovenskej
republiky odporkyňa tzv. čiastkovaním dôchodku určila základnú výšku starobného dôchodku
sumou 380 Sk, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺţkou doby zamestnania získanou
v Slovenskej republike (4 546 dní) a celkovou dobou zamestnania získanou podľa právnych
predpisov obidvoch zmluvných štátov (14 244 dní), a túto výšku ďalej čiastkovaním upravila
podľa zákona č. 107/1999 Z.z., postupovala v súlade s článkom 19 ods. 1 písm. c/ Zmluvy.
Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd povaţoval rozhodnutia odporkyne
za súladné so zákonom, a preto rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 vety druhej
O.s.p. potvrdil.
Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania, keďţe navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyňa nemá nárok
na náhradu trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. januára 2011
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Anna Koláriková