Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/67/2010

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Júlie Horskej

v právnej veci navrhovateľky: A. G., Švajčiarska konfederácia, proti odporkyni: Sociálna

poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, o

odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. apríla 2010,

č.k. -112, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 9. apríla 2010, č.k. -112, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 9. apríla 2010, č.k. -112,

potvrdil rozhodnutie číslo X. zo dňa 9. júla 2004 v spojení s rozhodnutím zo dňa 13.

novembra 2009. Rozhodnutím z 9. júla 2004 odporkyňa podľa

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a

o sociálnom poistení a článku 19 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou

konfederáciou o sociálnom zabezpečení priznala navrhovateľke od 1.3.2002 starobný

dôchodok v sume 1309 Sk mesačne. Rozhodnutím z 13. novembra 2009 odporkyňa

po vylúčení doby nezamestnanosti po dovŕšení dôchodkového veku od 19. februára 1996

do 28. februára 2002, získanej podľa právnych predpisov Švajčiarskej konfederácie, zmenila

rozhodnutie z 9. júla 2004 tak, ţe podľa a

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

a podľa a o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov (ďalej len „) navrhovateľke priznala starobný

dôchodok od 15. júla 2000 v sume 1012 Sk mesačne.

Krajský súd dospel k záveru, ţe odporkyňa postupovala pri priznaní starobného

dôchodku navrhovateľky v súlade s právnymi predpismi, keď nárok navrhovateľky

na starobný dôchodok posúdila ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku 57 rokov dňom

19. februára 1996 a podľa jej starobný dôchodok priznala

od 15. júla 2000, teda tri roky spätne od uplatnenia nároku na dôchodok u nositeľa poistenia

Švajčiarskej konfederácie.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka, ktorá namietala dátum

priznania starobného dôchodku a jeho nízku sumu. Ţiadala, aby jej bol starobný dôchodok

priznaný od 19. februára 1996, kedy dovŕšila dôchodkový vek. Namietla krátenie základu

starobného dôchodku, vypočítaného podľa pre ňu výhodnejších predpisov platných

pred 1.10.1988 zo sumy 1 190 Sk na 380 Sk mesačne. Takto určená výška dôchodku podľa

jej názoru nezodpovedá 12-im kalendárnym rokom. Konštatovala, ţe vo Švajčiarsku

poistenca automaticky upozornia, ţe mu vznikol nárok na dôchodok, ale na Slovensku taká

povinnosť nie je.

Odporkyňa nepovaţovala odvolanie navrhovateľky za dôvodné. Trvala na správnosti

rozhodnutí a navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu

v rozsahu podaného odvolania a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľky nemoţno

vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne z 9. júla

2004, ktorým jej bol priznaný starobný dôchodok od 1. marca 2002 v sume 1 309 Sk mesačne

a rozhodnutie odporkyne z 21. júla 2006 o zvýšení jej starobného dôchodku od 1. júla 2006

na sumu 1 833 Sk mesačne.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 12. októbra 2007, č.k. , potvrdil

rozhodnutie odporkyne číslo X. z 21. júla 2006 a návrh na preskúmanie rozhodnutia

odporkyne číslo X. z 9. júla 2004 ako oneskorene podaný odmietol. Na odvolanie

navrhovateľky Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 30. októbra 2008, č.k.

, rozsudok z 12. októbra 2008 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie

konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe na základe predloţeného originálu podacieho

lístka z 30. augusta 2004 včasné podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 9.

júla 2004 nie je vylúčené, ale je pravdepodobné, a preto jeho odmietnutie pre

oneskorenosť by zabránilo v prístupe navrhovateľky k súdu. Odvolací súd uloţil krajskému

súdu preskúmať zákonnosť oboch napadnutých rozhodnutí odporkyne.

Krajský súd v ďalšom konaní napadnutým rozsudkom z 9. apríla 2010, č.k. 7Scud

11/2006-112, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo X. z 9. júla 2004 v spojení s rozhodnutím

číslo X. z 13. novembra 2009, ktorým odporkyňa zmenila rozhodnutie z 9. júla 2004 a

priznala navrhovateľke starobný dôchodok od 15. júla 2000 v sume 1 012 Sk mesačne

a ktorým súčasne rozhodla i o jeho zvýšení od 1. júla 2006, čím nahradila pôvodné

rozhodnutie z 21. júla 2006.

Podľa bezdetná ţena má nárok na

starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla vek aspoň 57 rokov.

Podľa nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia

(ďalej len "dávka") vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne

vykonávacími predpismi.

V zmysle nárok na výplatu dávky vzniká splnením

podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti

o priznanie dávky, pokiaľ nie je ustanovené, ţe taká ţiadosť nie je potrebná.

V zmysle o sociálnom zabezpečení v znení

neskorších predpisov dávka sa prizná odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí,

najviac však za tri roky späť odo dňa uplatnenia nároku na dávku.

Podľa o sociálnom zabezpečení v znení

neskorších predpisov konanie o dávke dôchodkového zabezpečenia sa začína na základe

písomnej ţiadosti. Za deň uplatnenia nároku na túto dávku sa povaţuje deň, keď sa oprávnený

prvý raz obrátil na príslušnú organizáciu alebo na príslušný orgán so ţiadosťou o jej

priznanie.

Za nedôvodné povaţoval odvolací súd námietky navrhovateľky, ţe odporkyňa

nepostupovala pri rozhodovaní o jej nároku na starobný dôchodok správne, keď jej nepriznala

starobný dôchodok od dovŕšenia 57 roku veku. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľke

vznikol dňom 19. februára 1996, kedy dovŕšila vek 57 rokov. O priznanie starobného

dôchodku zo slovenského dôchodkového zabezpečenia poţiadala u odporkyne 1. marca 2005,

keďţe však dňa 15. júla 2003 poţiadala o dôchodok aj prostredníctvom nositeľa poistenia

Švajčiarskej konfederácie, odporkyňa rozhodnutím z 13. novembra 2009 navrhovateľke

priznala starobný dôchodok od 15. júla 2000. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, ţe starobný

dôchodok bol navrhovateľke priznaný tri roky spätne odo dňa uplatnenia nároku na dávku

v súlade so zákonom. Priznanie starobného dôchodku od dovŕšenia dôchodkového veku

v danom prípade nebolo moţné.

Odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe navrhovateľke by nebolo moţné

starobný dôchodok priznať od 19. februára 1996 ani v prípade, ţe by o jeho priznanie

poţiadala včas. Podľa totiţ nárok na dávky nemajú

občania, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ak medzinárodná zmluva

neupravuje inak. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou

o sociálnom zabezpečení nadobudla platnosť dňom 1. decembra 1997, čo znamená, ţe

navrhovateľke by v prípade včasného podania ţiadosti bolo moţné starobný dôchodok priznať

najskôr od 1. decembra 1997.

Navrhovateľka v podanom odvolaní namietala nízku sumu starobného dôchodku,

ktorá jej bola odporkyňou vypočítaná. Konkrétny rozpor preskúmavaného rozhodnutia

so zákonom o sociálnom zabezpečení neuviedla a nenamietala ani správnosť zhodnotených

zárobkov v rozhodnom období kalendárnych rokov 1963 aţ 1967.

Podľa článku 19 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou

o sociálnom zabezpečení (ďalej len „Zmluva“)

1. ak uplatňuje nárok na dôchodok občan alebo jeho pozostalí, ktorí získali doby zabezpečenia

(poistenia) podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných štátov, určí sa dôchodok takto:

a) nositeľ v Slovenskej republike najprv zistí, či podľa príslušných právnych predpisov spĺňa

občan s prihliadnutím na súčet dôb zabezpečenia (poistenia) podmienky nároku na dôchodok,

b) ak vznikne nárok na dôchodok, vypočíta nositeľ v Slovenskej republike najprv plnú výšku

dôchodku, ktorá by mu patrila, keby sa všetky doby zabezpečenia (poistenia) zhodnotili podľa

právnych predpisov Slovenskej republiky,

c) na základe plnej výšky dôchodku prizná nositeľ dôchodok v sume zodpovedajúcej pomeru

medzi dĺţkou doby zabezpečenia (poistenia) zhodnotenou podľa právnych predpisov

Slovenskej republiky a celkovou dobou zabezpečenia (poistenia) získanou podľa právnych

predpisov obidvoch zmluvných štátov,

d) pri postupe podľa písmen b) a c) sa prihliada na doby zabezpečenia (poistenia), ktoré sa

kryjú tak, akoby sa neprekrývali.

2. Ak doby zabezpečenia (poistenia) na území Slovenskej republiky nedosiahnu 12 mesiacov,

dôchodok sa podľa tejto zmluvy neposkytne. To neplatí, ak podľa právnych predpisov

Slovenskej republiky vznikne nárok na dôchodok iba na základe týchto dôb zabezpečenia

(poistenia).

3. Priemerný mesačný zárobok, ktorý je potrebný na určenie výšky dôchodku podľa právnych

predpisov Slovenskej republiky, sa vypočíta podľa právnych predpisov tohto zmluvného

štátu.

Navrhovateľka na území Slovenskej republiky v období rokov 1957 aţ 1969 získala

4546 dní, t.j. 12 rokov a 166 dní zamestnania. Nezískala potrebnú dobu 25 rokov zamestnania

pre vznik nároku na starobný dôchodok výlučne podľa právnych predpisov Slovenskej

republiky ( ). Priemerný mesačný zárobok 1 750 Sk bol

vypočítaný v súlade s a článkom 19 ods. 3 Zmluvy.

Pokiaľ po vypočítaní základu dôchodku v sume 1 190 Sk, ktorý by navrhovateľke

patril, keby sa všetky doby zabezpečenia zhodnotili iba podľa právnych predpisov Slovenskej

republiky odporkyňa tzv. čiastkovaním dôchodku určila základnú výšku starobného dôchodku

sumou 380 Sk, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺţkou doby zamestnania získanou

v Slovenskej republike (4 546 dní) a celkovou dobou zamestnania získanou podľa právnych

predpisov obidvoch zmluvných štátov (14 244 dní), a túto výšku ďalej čiastkovaním upravila

podľa , postupovala v súlade s článkom 19 ods. 1 písm. c/ Zmluvy.

Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd povaţoval rozhodnutia odporkyne

za súladné so zákonom, a preto rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 vety druhej

potvrdil.

Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho

konania, keďţe navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyňa nemá nárok

na náhradu trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. januára 2011

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Anna Koláriková