Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
56c/361291.4d31dd.pdf
PDF · 119.97 KB
No categories available
6Cdo/215/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 215/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu : Ing. V. T., bytom Š., proti
ţalovaným : 1/ Slovenská republika - Ministerstvo financií Slovenskej republiky so
sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 5, 2/ Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie č. 13, 3/
Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 2, 4/ Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
so sídlom v Bratislave, Mierová č. 19, 5/ Slovenská republika - Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Štúrova č. 2, o zaplatenie 9 294,29 eur,
vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21 C 638/2004, o dovolaní ţalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18. mája 2010 sp. zn. 5 Co 154/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobcu o d m i e t a .
Ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 20. apríla 2007 č.k. 21 C 638/2004-135
zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom štátneho orgánu podľa zákona č. 58/1969 Zb. Ţalovaným nepriznal náhradu trov
konania. V odôvodnení poukázal na to, ţe práve samotný ţalobca svojou hrubou nedbalosťou
zanedbal prevenčnú povinnosť uloţenú zákonom a preto si následky, ktorými bola platobná
neschopnosť jeho dlţníkov, musí znášať sám. Ţalobca si svoje pohľadávky uplatnil
v konkurznom konaní vedenom proti týmto spoločnostiam, konkurzné konania nie sú
doposiaľ skončené, čo znamená, ţe i tak nie je moţné ustáliť výšku škody, ktorá ţalobcovi
vznikla.
Krajský súd v Bratislave, po tom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil
uznesením z 27. januára 2010 sp.zn. 4 Cdo 178/2009 jeho uznesenie z 30. septembra 2008
sp.zn. 5 Co 298/2007, rozsudkom z 18. mája 2010 sp. zn. 5 Co 154/2010 potvrdil rozsudok
okresného súdu a ţalovaným nepriznal náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.
Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v rozsahu jeho napadnutého výroku vecne
správny, čo viedlo odvolací súd k jeho potvrdeniu zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd sa v celom rozsahu stotoţnil i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa a obmedzil odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti
dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol
rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie
konanie. Dovolanie odôvodnil v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., majúc za to, ţe
odvolací súd mu svojim postupom odňal moţnosť konať pred súdom. Odňatie moţnosti
konať pred súdom videl predovšetkým v postupe odvolacieho súdu, a to konkrétne v tom, ţe
vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v rozpore s ustanovením § 214 ods. 1 písm. a/
O.s.p., podľa ktorého na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu malo byť nariadené
pojednávanie, pretoţe bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Odvolací súd
takto postupoval napriek tomu, ţe ţalobca v odvolaní relevantným spôsobom spochybnil
rozhodnutie prvostupňového súdu a navrhol vykonanie nových dôkazov. Napadnuté
rozhodnutie krajského súdu ďalej ţalobca povaţoval za nepreskúmateľné, nakoľko nebolo
dostatočne odôvodnené. Dovolanie odôvodnil tieţ tým, ţe rozhodnutie odvolacieho aj
prvostupňového súdu spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.
Ţalovaná 4/ ţiadala, aby dovolací súd podané dovolanie zamietol. Podobne i ţalovaná
5/ navrhla dovolanie ţalobcu zamietnuť. Ţalované 1/ aţ 3/ sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto mimoriadnym
opravným prostriedkom. Bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe jeho nariadenie
nepovaţoval za potrebné (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu treba
odmietnuť, pretoţe nie je prípustné.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo
rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu
prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe
po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Keďţe v preskúmavanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom vo výroku svojho rozhodnutia nevyslovil
prípustnosť dovolania, ani nebolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. O.s.p., a vo veci
samej dosiaľ nebolo dovolacím súdom vydané rozhodnutie, ktoré by bolo pre odvolací súd
záväzné (dovolací súd svojím skorším rozhodnutím zrušil prvší rozsudok odvolacieho súdu
len z dôvodu, ţe nesprávne posúdil včasnosť podania odvolania), je nesporné, ţe prípustnosť
dovolania ţalobcu z ustanovenia § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. vyvodiť nemoţno.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či
dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak
konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád
vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu,
spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom
konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s ohľadom na námietky ţalobcu uvedené
v dovolaní osobitne zameral na otázku, či konanie nie je postihnuté vadou uvedenou
v ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá
moţnosť konať pred súdom.
Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je vadný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním
konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.
významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci konanie pred odvolacím súdom
nebolo takouto vadou postihnuté.
V danom prípade dovolateľ predovšetkým namietal porušenie (odňatie) jeho práva
účasti na odvolacom pojednávaní tým, ţe v tejto veci nebolo nariadené odvolacie
pojednávanie, keďţe odvolací súd napadnutý rozsudok vyhlásil bez nariadenia pojednávania.
Táto námietka ţalobcu však opodstatnená nie je.
Zákon č. 384/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok,
s účinnosťou od 15. októbra 2008 zmenil obsah predošlého znenia ustanovenia § 214 O.s.p.
tým, ţe inak vymedzil prípady, kedy odvolací súd má povinnosť nariadiť na prejednanie
odvolania pojednávanie a kedy môţe o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu
pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého
stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný
záujem.
V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra 2008).
Podľa § 372p O.s.p. s názvom „Prechodné ustanovenie k úpravám účinným
od 15. októbra 2008“ na konania začaté pred 15. októbrom 2008 sa pouţijú predpisy účinné
od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.
V prejednávanej veci bolo rozhodnuté odvolacím súdom 15. januára 2009, teda uţ
za účinnosti uvedenej novely Občianskeho súdneho poriadku. Na danú vec v súvislosti
s postupom odvolacieho súdu bolo preto potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom od 15. októbra 2008 (porovnaj rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09).
Keďţe z obsahu spisu nevyplýva, ţe by boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania
podľa § 214 ods. 1 O.s.p. (krajský súd pred vyhlásením rozsudku dokazovanie nedoplňoval
ani nezopakoval, súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia
pojednávania a nariadenie pojednávania nevyţadoval dôleţitý verejný záujem), odvolací súd
v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. rozhodol o odvolaní ţalobcu bez nariadenia
pojednávania. Postupom odvolacieho súdu plne rešpektujúcim platnú úpravu Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom od 15. októbra 2008 nemohlo preto dôjsť k odňatiu
moţnosti ţalovanému pred súdom konať.
Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe odvolací súd mu odňal moţnosť konať pred súdom tým,
ţe nevykonal ním navrhnuté dôkazy, treba uviesť, ţe podľa ustálenej judikatúry platí, ţe
takýto postup súdu nemoţno zásadne povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom.
Účastníci sú totiţ povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz
môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov,
znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka
a výsluch účastníkov (§ 120 ods. l veta prvá a § 125 veta prvá O.s.p.). O tom, ktoré
z navrhnutých dôkazov (ale aj tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však
súd. Z uvedeného je zrejmé, ţe Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania priznáva
právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie dovolateľ v danej veci
aj vyuţil (nebolo mu odňaté). Rozhodnutie o tom, či navrhnutý dôkaz bude vykonaný,
ponecháva súdu. Odvolací súd preto svojim postupom dovolateľa nevylúčil z realizácie
ţiadneho procesného práva, ktoré mu Občianky súdny poriadok priznáva.
Pokiaľ ţalobca tvrdí, ţe rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný, a vyvodzuje
z toho, ţe absenciou riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia mu bola odňatá moţnosť
konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., dovolací súd pripomína, ţe
podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003:
"Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale
aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí
na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces". Dovolací súd povaţuje za potrebné v tejto súvislosti upozorniť aj
na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005,
podľa ktorého: "Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je
rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní
(§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať
na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom
konaní". Podľa dovolacieho súdu nemoţno naostatok opomenúť, ţe zákonom č. 384/2008
Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra 2008, bol dovtedajší text § 219 O.s.p. doplnený
okrem iného odsekom 2, podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Citované nové
ustanovenie tak reagovalo na súdnu prax v prípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí
súdov prvého stupňa, kedy odôvodnenie rozhodnutia odvolacích súdov je len kopírovaním
vecne správnych dôvodov. V takých prípadoch rozhodnutia obsahujú účastníkom známe
podania, známy napadnutý rozsudok a v závere obsahujú uţ len stručné konštatovania
o správnosti a presvedčivosti napádaného rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd plne
stotoţňuje. Ide o ustanovenie v rovine fakultatívnej a umoţňuje odvolaciemu súdu sa
sústrediť uţ len na doplnenie presvedčivosti rozhodnutia a odvolacie súdy sa tak môţu
sústrediť na judikatúru a odbornú literatúru. Tým sa môţe zvýšiť aj dôvera v apelačné súdy,
ktoré by v rozhodnutí menej kopírovali a viac argumentovali, čo nepochybne bude
verejnosťou vítané (porovnaj dôvodovú správu k predmetnej novele). Ustanovením § 219
ods. 2 O.s.p. je teda odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým,
ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to
po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotoţní s týmito
závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môţe síce doplniť
dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôţe byť v rozpore
so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle, ţe ďalšie závery
odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.
Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov
zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd
prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej
veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola
popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa primerane vysvetlil, z akých úvah
vychádzal pri závere, ţe nie je moţné ustáliť výšku škody, ktorá ţalobcovi vznikla, resp.
dospieť k záveru, ţe ţalobcovi najneskôr do rozhodnutia súdu škoda vznikla. Dostatočne
vysvetlil, prečo nemoţno uvaţovať o príčinnej súvislosti medzi vznikom škody na strane
ţalobcu a nesprávnym úradným postupom ţalovaných štátnych orgánov. Najvyšší súd
Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú
v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok
spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v ţiadnom prípade nemoţno
povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalovaného.
Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého
v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ e/ a g/ § 237 O.s.p. Dovolanie v tejto
veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je.
Dovolateľom namietané nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.) je síce prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie
prípustné), samotný tento dôvod, ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je
v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný
prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie
sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie
podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti
rozhodnutia.
Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady
konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie ţalobcu v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.,
ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal
sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd napriek tomu úspešným účastníkom náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal, lebo ani jeden z nich nepodal návrh na ich náhradu (§ 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. januára 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová