Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/215/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu : Ing. V. T., bytom Š., proti

ţalovaným : 1/ Slovenská republika - Ministerstvo financií Slovenskej republiky so

sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 5, 2/ Slovenská republika - Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie č. 13, 3/

Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave,

Pribinova č. 2, 4/ Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

so sídlom v Bratislave, Mierová č. 19, 5/ Slovenská republika - Generálna prokuratúra

Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Štúrova č. 2, o zaplatenie 9 294,29 eur,

vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18. mája 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcu o d m i e t a .

Ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 20. apríla 2007 č.k. -135

zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom štátneho orgánu podľa Ţalovaným nepriznal náhradu trov

konania. V odôvodnení poukázal na to, ţe práve samotný ţalobca svojou hrubou nedbalosťou

zanedbal prevenčnú povinnosť uloţenú zákonom a preto si následky, ktorými bola platobná

neschopnosť jeho dlţníkov, musí znášať sám. Ţalobca si svoje pohľadávky uplatnil

v konkurznom konaní vedenom proti týmto spoločnostiam, konkurzné konania nie sú

doposiaľ skončené, čo znamená, ţe i tak nie je moţné ustáliť výšku škody, ktorá ţalobcovi

vznikla.

2

Krajský súd v Bratislave, po tom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil

uznesením z 27. januára 2010 sp.zn. jeho uznesenie z 30. septembra 2008

sp.zn. , rozsudkom z 18. mája 2010 sp. zn. potvrdil rozsudok

okresného súdu a ţalovaným nepriznal náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, ţe

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v rozsahu jeho napadnutého výroku vecne

správny, čo viedlo odvolací súd k jeho potvrdeniu zmysle ustanovenia

Krajský súd sa v celom rozsahu stotoţnil i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého

stupňa a obmedzil odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti

dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ustanovenia

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie

konanie. Dovolanie odôvodnil v zmysle ustanovenia , majúc za to, ţe

odvolací súd mu svojim postupom odňal moţnosť konať pred súdom. Odňatie moţnosti

konať pred súdom videl predovšetkým v postupe odvolacieho súdu, a to konkrétne v tom, ţe

vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v rozpore s ustanovením § 214 ods. 1 písm. a/

, podľa ktorého na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu malo byť nariadené

pojednávanie, pretoţe bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Odvolací súd

takto postupoval napriek tomu, ţe ţalobca v odvolaní relevantným spôsobom spochybnil

rozhodnutie prvostupňového súdu a navrhol vykonanie nových dôkazov. Napadnuté

rozhodnutie krajského súdu ďalej ţalobca povaţoval za nepreskúmateľné, nakoľko nebolo

dostatočne odôvodnené. Dovolanie odôvodnil tieţ tým, ţe rozhodnutie odvolacieho aj

prvostupňového súdu spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.

Ţalovaná 4/ ţiadala, aby dovolací súd podané dovolanie zamietol. Podobne i ţalovaná

5/ navrhla dovolanie ţalobcu zamietnuť. Ţalované 1/ aţ 3/ sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto mimoriadnym

opravným prostriedkom. Bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe jeho nariadenie

3

nepovaţoval za potrebné ( ) dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu treba

odmietnuť, pretoţe nie je prípustné.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej ( ), alebo

rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Keďţe v preskúmavanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom vo výroku svojho rozhodnutia nevyslovil

prípustnosť dovolania, ani nebolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a . , a vo veci

samej dosiaľ nebolo dovolacím súdom vydané rozhodnutie, ktoré by bolo pre odvolací súd

záväzné (dovolací súd svojím skorším rozhodnutím zrušil prvší rozsudok odvolacieho súdu

len z dôvodu, ţe nesprávne posúdil včasnosť podania odvolania), je nesporné, ţe prípustnosť

dovolania ţalobcu z ustanovenia aţ 3 vyvodiť nemoţno.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak

konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s ohľadom na námietky ţalobcu uvedené

v dovolaní osobitne zameral na otázku, či konanie nie je postihnuté vadou uvedenou

v ustanovení

Podľa je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá

moţnosť konať pred súdom.

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci konanie pred odvolacím súdom

nebolo takouto vadou postihnuté.

V danom prípade dovolateľ predovšetkým namietal porušenie (odňatie) jeho práva

účasti na odvolacom pojednávaní tým, ţe v tejto veci nebolo nariadené odvolacie

pojednávanie, keďţe odvolací súd napadnutý rozsudok vyhlásil bez nariadenia pojednávania.

Táto námietka ţalobcu však opodstatnená nie je.

, ktorým sa mení a dopĺňa ,

s účinnosťou od 15. októbra 2008 zmenil obsah predošlého znenia ustanovenia

tým, ţe inak vymedzil prípady, kedy odvolací súd má povinnosť nariadiť na prejednanie

odvolania pojednávanie a kedy môţe o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Podľa v znení účinnom od 15. októbra 2008 na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého

stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný

záujem.

V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania

( v znení účinnom od 15. októbra 2008).

Podľa s názvom „Prechodné ustanovenie k úpravám účinným

od 15. októbra 2008“ na konania začaté pred 15. októbrom 2008 sa pouţijú predpisy účinné

od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.

V prejednávanej veci bolo rozhodnuté odvolacím súdom 15. januára 2009, teda uţ

za účinnosti uvedenej novely . Na danú vec v súvislosti

s postupom odvolacieho súdu bolo preto potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku v znení účinnom od 15. októbra 2008 (porovnaj rozhodnutie Ústavného

súdu SR sp. zn. ).

Keďţe z obsahu spisu nevyplýva, ţe by boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania

podľa (krajský súd pred vyhlásením rozsudku dokazovanie nedoplňoval

ani nezopakoval, súd prvého stupňa nerozhodol podľa bez nariadenia

pojednávania a nariadenie pojednávania nevyţadoval dôleţitý verejný záujem), odvolací súd

v súlade s ustanovením rozhodol o odvolaní ţalobcu bez nariadenia

pojednávania. Postupom odvolacieho súdu plne rešpektujúcim platnú úpravu Občianskeho

súdneho poriadku v znení účinnom od 15. októbra 2008 nemohlo preto dôjsť k odňatiu

moţnosti ţalovanému pred súdom konať.

Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe odvolací súd mu odňal moţnosť konať pred súdom tým,

ţe nevykonal ním navrhnuté dôkazy, treba uviesť, ţe podľa ustálenej judikatúry platí, ţe

takýto postup súdu nemoţno zásadne povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom.

Účastníci sú totiţ povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz

môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov,

znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka

a výsluch účastníkov ( ods. l veta prvá a veta prvá ). O tom, ktoré

z navrhnutých dôkazov (ale aj tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však

súd. Z uvedeného je zrejmé, ţe účastníkovi konania priznáva

právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie dovolateľ v danej veci

aj vyuţil (nebolo mu odňaté). Rozhodnutie o tom, či navrhnutý dôkaz bude vykonaný,

6

ponecháva súdu. Odvolací súd preto svojim postupom dovolateľa nevylúčil z realizácie

ţiadneho procesného práva, ktoré mu Občianky súdny poriadok priznáva.

Pokiaľ ţalobca tvrdí, ţe rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný, a vyvodzuje

z toho, ţe absenciou riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia mu bola odňatá moţnosť

konať pred súdom v zmysle ustanovenia , dovolací súd pripomína, ţe

podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 3. júla 2003:

"Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale

aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí

na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces". Dovolací súd povaţuje za potrebné v tejto súvislosti upozorniť aj

na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo 16. marca 2005,

podľa ktorého: "Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní

podľa je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je

rámcovo upravená v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní

( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať

na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom

konaní". Podľa dovolacieho súdu nemoţno naostatok opomenúť, ţe

Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra 2008, bol dovtedajší text doplnený

okrem iného odsekom 2, podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Citované nové

ustanovenie tak reagovalo na súdnu prax v prípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí

súdov prvého stupňa, kedy odôvodnenie rozhodnutia odvolacích súdov je len kopírovaním

vecne správnych dôvodov. V takých prípadoch rozhodnutia obsahujú účastníkom známe

podania, známy napadnutý rozsudok a v závere obsahujú uţ len stručné konštatovania

o správnosti a presvedčivosti napádaného rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd plne

stotoţňuje. Ide o ustanovenie v rovine fakultatívnej a umoţňuje odvolaciemu súdu sa

sústrediť uţ len na doplnenie presvedčivosti rozhodnutia a odvolacie súdy sa tak môţu

sústrediť na judikatúru a odbornú literatúru. Tým sa môţe zvýšiť aj dôvera v apelačné súdy,

ktoré by v rozhodnutí menej kopírovali a viac argumentovali, čo nepochybne bude

verejnosťou vítané (porovnaj dôvodovú správu k predmetnej novele). Ustanovením § 219

ods. 2 je teda odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým,

ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to

po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotoţní s týmito

závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môţe síce doplniť

dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôţe byť v rozpore

so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle, ţe ďalšie závery

odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd

prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej

veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery

primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa primerane vysvetlil, z akých úvah

vychádzal pri závere, ţe nie je moţné ustáliť výšku škody, ktorá ţalobcovi vznikla, resp.

dospieť k záveru, ţe ţalobcovi najneskôr do rozhodnutia súdu škoda vznikla. Dostatočne

vysvetlil, prečo nemoţno uvaţovať o príčinnej súvislosti medzi vznikom škody na strane

ţalobcu a nesprávnym úradným postupom ţalovaných štátnych orgánov. Najvyšší súd

Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú

v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Slovenskej

republiky a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok

spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva

zaručeného v v ţiadnom prípade nemoţno

povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalovaného.

Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého

v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ e/ a g/ Dovolanie v tejto

veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je.

Dovolateľom namietané nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

) je síce prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie

prípustné), samotný tento dôvod, ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je

v ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie

sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti

rozhodnutia.

Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady

konania v zmysle neboli dovolacím súdom zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie ţalobcu v súlade s v spojení s ,

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal

sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd napriek tomu úspešným účastníkom náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal, lebo ani jeden z nich nepodal návrh na ich náhradu (§ 243b

ods. 5 v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. januára 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová