Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
bce/361277.9e2755.pdf
PDF · 106.71 KB
No categories available
6Cdo/65/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 65/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu V. I., a.s. v likvidácii, so
sídlom v K.K., IČO : X.X. proti ţalovanej Sociálnej poisťovni, so sídlom v Bratislave,
Ul. 29. augusta 8, IČO : 30 807 484, o zaplatenie 16 241,88 eur (489 303,-- Sk), vedenej
na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 15 C 226/2007, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach z 28. mája 2009 sp. zn. 2 Co 5/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovanej o d m i e t a .
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I rozsudkom z 26. septembra 2008 č.k. 15 C 226/2007-45
zaviazal ţalovanú zaplatiť ţalobcovi sumu 489 303,-- Sk so 7 % ročným úrokom z omeškania
od 26. mája 2006 do zaplatenia a trovy konania v sume 72 450,-- Sk na účet advokáta
ţalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
ţe ţalobca bol rozsudkom Okresného súdu Košice II z 3. apríla 2006 č.k. 20 C 529/2003-105
zaviazaný zaplatiť J. S., u ktorého bola dňa X.X. zistená choroba z povolania, sumu 540 000,-
- Sk z titulu mimoriadneho odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7
ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., súdny poplatok v sume 27 000,-- Sk a trovy konania v sume
121 065,-- Sk, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorý rozsudok nadobudol
právoplatnosť 25. mája 2006. Ţalobca vyplatil za ţalovanú J. S. odškodnenie za sťaţenie
spoločenského uplatnenia v sume 384 000,-- Sk a uhradil aj trovy právneho zastúpenia v sume
86 101,-- Sk a súdny poplatok v sume 19 202,-- Sk. Vychádzajúc z ustanovení § 16 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, §§ 44b ods. 2, 44a ods. 2 a 44g zákona č. 274/94 Z.z.
o Sociálnej poisťovni, ako aj § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, ţe
ţalovaná sa na úkor ţalobcu bezdôvodne obohatila. Ţalobe, včítane príslušenstva, preto
vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., vzhľadom na úspech ţalobcu
v konaní.
Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 28. mája 2009 sp. zn.
2 Co 5/2009 rozhodnutie okresného súdu potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania.
Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa náleţite zistil skutkový stav a vec aj správne
právne posúdil. V zmysle § 44b ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z., ak totiţ zamestnávateľ
uhradil zamestnancovi uvedenému v ods. 1 škodu alebo jeho časť podľa § 44a ods. 2, má
právo, aby sociálna poisťovňa uhradila ním nahradenú škodu, a to aţ do výšky, v akej bol
povinný nahradiť škodu tomuto zamestnancovi. Rozhodnutie okresného súdu povaţoval preto
za vecne správne.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie ţalovaná. Navrhla, aby
dovolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe sa ţaloba zamieta. Prípustnosť dovolania
odôvodnila ustanovením § 237 písm. a/ a f/ O.s.p. a uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretoţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. K nedostatku právomoci súdov v tejto veci konať a rozhodnúť (§ 237 písm. a/
O.s.p.) uviedla, ţe súdy oboch stupňov nevyriešili túto otázku správne. Za podstatnú
skutočnosť, z ktorej vyvodili svoju právomoc konať, povaţovali právnu kvalifikáciu nároku
ţalobcu v jeho návrhu. So zreteľom na obsah ţaloby, konajúci súd mal v prvom rade posúdiť,
či ţaloba predstavuje uplatnenie ohrozeného práva podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, vzhľadom na zmeny, ku ktorým došlo od 1. januára 2004 zákonom č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení. Poukázala na to, ţe právna úprava vo veciach úrazových dávok,
platná od 1. januára 2004 do 31. júla 2004, takúto právomoc nezverila ani vykonávateľovi
zákona (ţalovanej), ani ju osobitne nezverila do právomoci súdom. Súd ani nemá k dispozícii
právnu normu, pod ktorú by subsumoval priznanie plnenia, ktoré sa v danom prípade
poţaduje. K existencii vady uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. uviedla, ţe išlo o vec dôleţitého
verejného záujmu. Odvolací súd odňal preto nenariadením pojednávania na prejednanie
odvolania účastníkom právo na spravodlivý proces. Okrem toho namietala, ţe rozsudok
odvolacieho súdu nespĺňa náleţitosti uvedené v § 157 ods. 1 O.s.p., keď ţalobca bol v záhlaví
rozsudku nesprávne označený, resp. súd v ňom označil zástupcu ţalobcu, hoci tento ţalujúcu
spoločnosť v konaní nezastupoval.
Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe ho navrhuje ako nedôvodné zamietnuť.
Povaţoval napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p.) a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,
preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci ţalovaná napadla dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,
ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 ods. 2 a ods. 3 O.s.p.
Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu
obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. neprichádza
do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť
dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Dovolanie nie je
preto prípustné ani podľa § 238 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 28. februára 2010.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j., či
v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne
rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).
Ţalovaná v dovolaní tvrdila, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadami
uvedenými v § 237 písm. a/ a f/ O.s.p.
Dovolací súd však existenciu namietaných vád nezistil.
Vadu uvedenú v ustanovení § 237 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého je dovolanie
prípustné, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ţalovaná odôvodnila
v podstate tým, ţe právna úprava platná od 1. januára 2004 do 31. júla 2004, vec ţalobcom
uplatnenú nezverila ani vykonávateľovi zákona, ani ju osobitne nezverila do právomoci
súdom a ţe nie je ani k dispozícii právna norma, pod ktorú by sa dalo podradiť priznanie
poţadovaného plnenia.
S uvedenou argumentáciou sa dovolací súd nestotoţňuje.
Predmetom ţaloby je ţalobcom uplatnené právo, aby mu ţalovaná uhradila ním
zaplatenú škodu na zdraví, spôsobenú jeho zamestnancovi chorobou z povolania zistenou
X.X. do výšky, v akej bol povinný škodu na zdraví v zmysle právoplatného rozsudku
Okresného súdu Košice II z 3. apríla 2006 č.k. 20 C 529/2003-105 zamestnancovi nahradiť.
Z uvedeného je zrejmé, ţe k poškodeniu zdravia zamestnanca v dôsledku choroby z povolania
došlo pred 1. januárom 2004. Na nároky z tohto poškodenia zdravia vzniknuté, včítane práva
zamestnávateľa, aby Sociálna poisťovňa uhradila ním nahradenú škodu, a to aţ do výšky, v
akej bol povinný nahradiť škodu zamestnancovi, sa zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení a ani zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaţenie
spoločenského uplatnenia, nevzťahuje. Medzi ţalobcom a ţalovaným ide o právny vzťah
z poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe
z povolania, ktorý s účinnosťou od 1. apríla 2002 upravoval zákon č. 274/1994 Z.z.
o Sociálnej poisťovni. Ţalobcom uplatnené právo treba teda povaţovať za osobitný
druh nároku, vyplývajúci z poistenia zodpovednosti za škodu, ktorý bolo treba posúdiť podľa
§ 44a a nasl. zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni.
Uvedený zákon neupravuje, ktorý orgán má rozhodnúť v prípade, ak Sociálna
poisťovňa neuhradí zamestnávateľovi ním nahradenú škodu zamestnancovi. Ak právny
poriadok neurčuje iný orgán, ktorý má poskytnúť ochranu subjektívnych práv, súdna prax
vychádza v súlade s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR z názoru, ţe orgánom, ktorý je povinný
poskytnúť ochranu, je súd (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. augusta 2008
sp. zn. 3 M Cdo 20/2007, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 102/2001).
Keďţe v danom prípade niet iného orgánu kompetentného vec prejednať a rozhodnúť,
je potrebné dospieť k záveru, ţe prejednanie tejto veci patrí do právomoci všeobecných
súdov. Ţalovaná preto neopodstatnene namietala, ţe konanie pred súdmi niţších stupňov trpí
vadou uvedenou v § 237 písm. a/ O.s.p.
Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci konanie pred odvolacím súdom
nebolo postihnuté ani vadou uvedenou v ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p.
Pokiaľ dovolateľka namietala porušenie (odňatie) jej práva účasti na odvolacom
pojednávaní tým, ţe v tejto veci nebolo nariadené odvolacie pojednávanie, keďţe odvolací
súd napadnutý rozsudok vyhlásil bez nariadenia pojednávania, treba uviesť, ţe podľa § 214
ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu
vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez
nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. V ostatných prípadoch
moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.).
Z dikcie ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe na prejednanie odvolania, ktoré
smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej musí predseda senátu nariadiť pojednávanie, okrem
iného aj vtedy, ak to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Dovolací súd sa nestotoţňuje
s názorom dovolateľky, ţe v danej veci bolo treba pojednávanie nariadiť z dôvodu uvedeného
v § 214 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Samotná dovolateľka neuviedla, v čom konkrétne bola táto vec
z hľadiska verejného záujmu tak dôleţitá, ţe si to vyţadovalo na prejednanie odvolania
nariadiť pojednávanie. V tejto súvislosti, iba ňou uvedený odkaz na predchádzajúci text
dovolania, je nenáleţitý.
K tvrdeniu ţalovanej, ţe rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný, lebo ţalobca
bol v záhlaví rozsudku nesprávne označený, resp., ţe súd v ňom označil zástupcu ţalobcu,
hoci tento ţalujúcu spoločnosť v konaní nezastupoval, treba uviesť, ţe ak súd v záhlaví
rozsudku označí účastníka - právnickú osobu neúplne (v obchodnom mene neuvedie slovo
„v likvidácii“), resp. ak v ňom označí zástupcu, hoci tento účastníka nezastupoval, ide
o zrejmé nesprávnosti, ktoré je moţné odstrániť postupom podľa ustanovenia § 164 O.s.p.
(v prvom prípade sa tak aj stalo). Takéto vady nespôsobujú nepreskúmateľnosť rozsudku, ako
to nesprávne tvrdí ţalovaná a nemajú ani za následok prípadné porušenie práva
na spravodlivý proces.
Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu prípustnosti dovolania
obsiahnutého v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami b/ aţ e/ a g/ § 237 O.s.p.
Dovolanie v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je.
Pre úplnosť treba ešte dodať, ţe ak ţalovaná v dovolaní namietala omyl súdu
pri aplikácii práva, nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom
podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá
(nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalovanej boli opodstatnené, ňou
uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia,
nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p.
So zreteľom na vyššie uvedené dôvody moţno uzavrieť, ţe dovolanie ţalovanej
smerovalo proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému podľa § 238 O.s.p. prípustné nie
je; keďţe neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky jej dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.).
Ţalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov
konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd napriek tomu úspešnému účastníkovi
náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodal návrh na ich náhradu (§ 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
Bratislave 26. januára 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová