Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/65/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu V. I., a.s. v likvidácii, so

sídlom v K.K., IČO : X.X. proti ţalovanej Sociálnej poisťovni, so sídlom v Bratislave,

Ul. 29. augusta 8, IČO : 30 807 484, o zaplatenie 16 241,88 eur (489 303,-- Sk), vedenej

na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 28. mája 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovanej o d m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 26. septembra 2008 č.k. -45

zaviazal ţalovanú zaplatiť ţalobcovi sumu 489 303,-- Sk so 7 % ročným úrokom z omeškania

od 26. mája 2006 do zaplatenia a trovy konania v sume 72 450,-- Sk na účet advokáta

ţalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,

ţe ţalobca bol rozsudkom Okresného súdu Košice II z 3. apríla 2006 č.k. -105

zaviazaný zaplatiť J. S., u ktorého bola dňa X.X. zistená choroba z povolania, sumu 540 000,-

- Sk z titulu mimoriadneho odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7

ods. 3 vyhlášky č. , súdny poplatok v sume 27 000,-- Sk a trovy konania v sume

121 065,-- Sk, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorý rozsudok nadobudol

právoplatnosť 25. mája 2006. Ţalobca vyplatil za ţalovanú J. S. odškodnenie za sťaţenie

spoločenského uplatnenia v sume 384 000,-- Sk a uhradil aj trovy právneho zastúpenia v sume

86 101,-- Sk a súdny poplatok v sume 19 202,-- Sk. Vychádzajúc z ustanovení § 16 zákona

č. o sociálnom poistení, §, a ods. 2 a g zákona č. 274/94 Z.z.

o Sociálnej poisťovni, ako aj , dospel k záveru, ţe

2

ţalovaná sa na úkor ţalobcu bezdôvodne obohatila. Ţalobe, včítane príslušenstva, preto

vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa , vzhľadom na úspech ţalobcu

v konaní.

Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 28. mája 2009 sp. zn.

rozhodnutie okresného súdu potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania.

Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa náleţite zistil skutkový stav a vec aj správne

právne posúdil. V zmysle , ak totiţ zamestnávateľ

uhradil zamestnancovi uvedenému v ods. 1 škodu alebo jeho časť podľa § 44a ods. 2, má

právo, aby sociálna poisťovňa uhradila ním nahradenú škodu, a to aţ do výšky, v akej bol

povinný nahradiť škodu tomuto zamestnancovi. Rozhodnutie okresného súdu povaţoval preto

za vecne správne.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie ţalovaná. Navrhla, aby

dovolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe sa ţaloba zamieta. Prípustnosť dovolania

odôvodnila ustanovením a a uplatnila dovolací dôvod v zmysle

ods. 2 písm. c/ , pretoţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. K nedostatku právomoci súdov v tejto veci konať a rozhodnúť (§ 237 písm. a/

) uviedla, ţe súdy oboch stupňov nevyriešili túto otázku správne. Za podstatnú

skutočnosť, z ktorej vyvodili svoju právomoc konať, povaţovali právnu kvalifikáciu nároku

ţalobcu v jeho návrhu. So zreteľom na obsah ţaloby, konajúci súd mal v prvom rade posúdiť,

či ţaloba predstavuje uplatnenie ohrozeného práva podľa § 420 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, vzhľadom na zmeny, ku ktorým došlo od 1. januára 2004

Z. z. o sociálnom poistení. Poukázala na to, ţe právna úprava vo veciach úrazových dávok,

platná od 1. januára 2004 do 31. júla 2004, takúto právomoc nezverila ani vykonávateľovi

zákona (ţalovanej), ani ju osobitne nezverila do právomoci súdom. Súd ani nemá k dispozícii

právnu normu, pod ktorú by subsumoval priznanie plnenia, ktoré sa v danom prípade

poţaduje. K existencii vady uvedenej v uviedla, ţe išlo o vec dôleţitého

verejného záujmu. Odvolací súd odňal preto nenariadením pojednávania na prejednanie

odvolania účastníkom právo na spravodlivý proces. Okrem toho namietala, ţe rozsudok

odvolacieho súdu nespĺňa náleţitosti uvedené v , keď ţalobca bol v záhlaví

rozsudku nesprávne označený, resp. súd v ňom označil zástupcu ţalobcu, hoci tento ţalujúcu

spoločnosť v konaní nezastupoval.

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe ho navrhuje ako nedôvodné zamietnuť.

Povaţoval napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba ( ), skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,

preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V preskúmavanej veci ţalovaná napadla dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,

ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a a

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu

obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa neprichádza

do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť

dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Dovolanie nie je

preto prípustné ani podľa v znení účinnom do 28. februára 2010.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j., či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Ţalovaná v dovolaní tvrdila, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadami

uvedenými v a

Dovolací súd však existenciu namietaných vád nezistil.

Vadu uvedenú v ustanovení , podľa ktorého je dovolanie

prípustné, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ţalovaná odôvodnila

v podstate tým, ţe právna úprava platná od 1. januára 2004 do 31. júla 2004, vec ţalobcom

uplatnenú nezverila ani vykonávateľovi zákona, ani ju osobitne nezverila do právomoci

súdom a ţe nie je ani k dispozícii právna norma, pod ktorú by sa dalo podradiť priznanie

poţadovaného plnenia.

S uvedenou argumentáciou sa dovolací súd nestotoţňuje.

Predmetom ţaloby je ţalobcom uplatnené právo, aby mu ţalovaná uhradila ním

zaplatenú škodu na zdraví, spôsobenú jeho zamestnancovi chorobou z povolania zistenou

X.X. do výšky, v akej bol povinný škodu na zdraví v zmysle právoplatného rozsudku

Okresného súdu Košice II z 3. apríla 2006 č.k. -105 zamestnancovi nahradiť.

Z uvedeného je zrejmé, ţe k poškodeniu zdravia zamestnanca v dôsledku choroby z povolania

došlo pred 1. januárom 2004. Na nároky z tohto poškodenia zdravia vzniknuté, včítane práva

zamestnávateľa, aby Sociálna poisťovňa uhradila ním nahradenú škodu, a to aţ do výšky, v

akej bol povinný nahradiť škodu zamestnancovi, sa o sociálnom

poistení a ani o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaţenie

spoločenského uplatnenia, nevzťahuje. Medzi ţalobcom a ţalovaným ide o právny vzťah

z poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe

z povolania, ktorý s účinnosťou od 1. apríla 2002 upravoval

o Sociálnej poisťovni. Ţalobcom uplatnené právo treba teda povaţovať za osobitný

druh nároku, vyplývajúci z poistenia zodpovednosti za škodu, ktorý bolo treba posúdiť podľa

a nasl. o Sociálnej poisťovni.

Uvedený zákon neupravuje, ktorý orgán má rozhodnúť v prípade, ak Sociálna

poisťovňa neuhradí zamestnávateľovi ním nahradenú škodu zamestnancovi. Ak právny

poriadok neurčuje iný orgán, ktorý má poskytnúť ochranu subjektívnych práv, súdna prax

vychádza v súlade s Čl. 46 ods. 1 SR z názoru, ţe orgánom, ktorý je povinný

poskytnúť ochranu, je súd (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. augusta 2008

sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

Keďţe v danom prípade niet iného orgánu kompetentného vec prejednať a rozhodnúť,

je potrebné dospieť k záveru, ţe prejednanie tejto veci patrí do právomoci všeobecných

súdov. Ţalovaná preto neopodstatnene namietala, ţe konanie pred súdmi niţších stupňov trpí

vadou uvedenou v

Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci konanie pred odvolacím súdom

nebolo postihnuté ani vadou uvedenou v ustanovení

Pokiaľ dovolateľka namietala porušenie (odňatie) jej práva účasti na odvolacom

pojednávaní tým, ţe v tejto veci nebolo nariadené odvolacie pojednávanie, keďţe odvolací

súd napadnutý rozsudok vyhlásil bez nariadenia pojednávania, treba uviesť, ţe podľa § 214

ods. 1 v znení účinnom od 15. októbra 2008 na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu

vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez

nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. V ostatných prípadoch

moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania ( ).

Z dikcie ustanovenia vyplýva, ţe na prejednanie odvolania, ktoré

smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej musí predseda senátu nariadiť pojednávanie, okrem

iného aj vtedy, ak to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Dovolací súd sa nestotoţňuje

s názorom dovolateľky, ţe v danej veci bolo treba pojednávanie nariadiť z dôvodu uvedeného

v Samotná dovolateľka neuviedla, v čom konkrétne bola táto vec

z hľadiska verejného záujmu tak dôleţitá, ţe si to vyţadovalo na prejednanie odvolania

nariadiť pojednávanie. V tejto súvislosti, iba ňou uvedený odkaz na predchádzajúci text

dovolania, je nenáleţitý.

K tvrdeniu ţalovanej, ţe rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný, lebo ţalobca

bol v záhlaví rozsudku nesprávne označený, resp., ţe súd v ňom označil zástupcu ţalobcu,

hoci tento ţalujúcu spoločnosť v konaní nezastupoval, treba uviesť, ţe ak súd v záhlaví

rozsudku označí účastníka - právnickú osobu neúplne (v obchodnom mene neuvedie slovo

„v likvidácii“), resp. ak v ňom označí zástupcu, hoci tento účastníka nezastupoval, ide

o zrejmé nesprávnosti, ktoré je moţné odstrániť postupom podľa ustanovenia

(v prvom prípade sa tak aj stalo). Takéto vady nespôsobujú nepreskúmateľnosť rozsudku, ako

to nesprávne tvrdí ţalovaná a nemajú ani za následok prípadné porušenie práva

na spravodlivý proces.

Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu prípustnosti dovolania

obsiahnutého v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami b/ aţ e/ a g/

Dovolanie v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je.

Pre úplnosť treba ešte dodať, ţe ak ţalovaná v dovolaní namietala omyl súdu

pri aplikácii práva, nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom

podľa , samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalovanej boli opodstatnené, ňou

uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia,

nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa

So zreteľom na vyššie uvedené dôvody moţno uzavrieť, ţe dovolanie ţalovanej

smerovalo proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému podľa prípustné nie

je; keďţe neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd

Slovenskej republiky jej dovolanie ako neprípustné odmietol (

v spojení s ).

Ţalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala ( veta prvá v spojení s

ods. 1 a ). Dovolací súd napriek tomu úspešnému účastníkovi

náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodal návrh na ich náhradu (§ 243b

ods. 5 v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Bratislave 26. januára 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová