Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/69/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Zdenky Reisenauerovej

v právnej veci žalobkyne: V., bytom v K.K., zastúpenej JUDr. J., advokátom, so sídlom

Advokátskej kancelárie v T., proti žalovaným: 1. Krajskému stavebnému úradu v Nitre, so

sídlom v Nitre, Lomnická 44, 2. J., bytom v H., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného v 1. rade č. j. -859-2 zo dňa 3. augusta 2009, o odvolaní žalobkyne

proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -36 zo dňa 15. decembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.

-36 zo dňa 15. decembra 2009 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre zamietol podľa § 250j ods. 1

(ďalej len ako „OSP“) žalobu o preskúmanie v záhlaví

uvedeného rozhodnutia, ktorým žalovaný v 1. rade zamietol podľa § 59 ods. 2 zákona č.

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len

ako „správny poriadok“) odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Obce K. (ďalej aj ako

„prvostupňový správny orgán“) č. výst. – 165/2009 zo dňa 25. mája 2009 (ďalej aj ako

„prvostupňové rozhodnutie“) ako orgánu príslušného podľa

Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších

predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon“), ktorým vydal žalovanému v 2. rade

(stavebníkovi) stavebné povolenie, povoľujúce mu uskutočniť stavbu „R.R.“ na pozemku

parc. č. 380/2 v katastrálnom území K.K. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa §

250k ods. 1 tak, že v konaní neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, odvolávajúc sa na ustanovenia § 62

ods. 1 písm. b), ods. 3, ods. 4, § 66 ods. 1 stavebného zákona a § 6 ods. 1, ods. 2 a ods. 3

Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa

ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o

všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou

schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len ako „“) uviedol, že oba

stavebné orgány sa dôsledne riadili procesnými zásadami, uvedenými v správnom poriadku,

na ktorý v ustanovení § 140 odkazuje stavebný zákon, ako aj vyššie citovanými

ustanoveniami stavebného . Dôvodil, že stavebné

povolenie č. výst. 165/2009 pre stavebníka Juraja Kohúta na stavbu rodinného domu na parc.

č. 380/2 vydala Obec K. ako príslušný stavebný úrad v súlade so zákonom, pričom námietky

žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodné, nemajúce oporu v stavebnom zákone a v súvisiacich

predpisoch. Uviedol, že oba správne orgány žiadosť stavebníka a uplatnené námietky posúdili

v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 písm. b), ods. 3 a ods. 4 stavebného zákona, keďže

povolená stavba zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a jej

umiestnenie na pozemku je v súlade s a vyhlášky č. , ktorá

upravuje podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a rozlišuje

vzdialenosť medzi rodinnými domami, ktorá je určená najmenej 7m a vzdialenosť rodinných

domov od spoločných hraníc pozemkov, ktorá nesmie byť menšia ako 2 m. Poukázal na to, že

stavebný úrad správne vyhodnotil námietky žalobkyne ako neopodstatnené, nakoľko povolená

stavba bude mať od spoločnej hranice so žalobkyňou (parc. č. 376) odstup 4,95m a na parc. č.

376 nie je postavený rodinný dom, teda nejde o stav, upravený v citovanej vyhláške, i keď

povolená stavba má podľa projektovej dokumentácie okná obytných miestností (jedáleň,

pracovňa) orientované na pozemok žalobkyne, t. j. záhradu, zdôrazniac, že stavebný úrad má

podľa a vyhlášky č. povinnosť skúmať dodržanie odstupov

susediacich rodinných domov, osadenie okien na obytných častiach budúcej stavby a tienenie

povolenej stavby iba v prípadoch, ak na susednom pozemku povolenej stavby je už postavený

rodinný dom. Ďalej mal za to, že žalovaný správne vyhodnotil i tretiu námietku žalobkyne,

týkajúcu sa vytýčenia novej hranice v stavebnom konaní medzi jej pozemkom parc. č. 376

a pozemkom stavebníka, nemajúcej vplyv na umiestnenie povolenej stavby s tým, že

žalobkyňu ohľadom sporného priebehu hraníc pozemku odkázal na občiansko-súdne konanie.

Prvostupňový súd bol toho názoru, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán dospeli

k právnemu záveru v súlade so zákonom, žalovaný správny orgán sa v rozhodnutí o odvolaní

vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne ako odvolateľky, a preto stotožniac sa so

skutkovými a právnymi závermi správnych orgánov v podrobnostiach odkázal na ich

odôvodnenie s tým, že mal za to, že žalobkyňa nemôže byť napadnutým rozhodnutím

dotknutá na svojich právach. Z vyššie uvedených dôvodov nezistiac také vady konania, na

ktoré by v súlade s ustanovením musel prihliadnuť, žalobu podľa

ods. 1 zamietol. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žalobkyni,

nemajúcej v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie,

domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 221

ods. 1 písm. h/ ) alternatívne s poukazom na ustanovenie jeho zmeny

v podobe vyhovenia žalobe (správne sa mala domáhať v súlade s § 250ja ods. 3 vety prvej

zmeny prvostupňového rozsudku tak, že odvolací súd zruší rozhodnutie správneho

orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie) odvolávajúc sa na

ustanovenie , dôvodiac tým, že prvostupňový súd dospel na

základe dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala stručnosť odôvodnenia napadnutého

rozsudku s tým, že táto stručnosť ide na úkor jeho zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Uviedla,

že v žalobe nerobila spornou hranicu pozemkov, ale namietala situovanie okien stavebníka do

jej síce nezastavaného pozemku, ale potenciálne stavebného pozemku, ktorá skutočnosť

znehodnotí jej pozemok, nakoľko možno ťažko predpokladať, že by ktokoľvek na tomto

pozemku mal záujem stavať. Poukázala na to, že jej pozemok susedí s pozemkom,

zastavaným monštruóznou budovou skladu, a je absolútne vylúčené, aby bolo možné na túto

stranu situovať okná možnej budúcej stavby, a preto ako jediné riešenie pri budúcej stavbe

videla situovať okná na opačnú stranu, teda smerom k pozemku stavebníka, majúceho priam

excelentný výhľad na jej pozemok. Uviedla, že v tomto konaní nežiadala nič iné, len aby si

stavebník situoval okná na svojom dome na opačnú stranu tak, ako sú situované okná na

všetkých rodinných domoch danej ulice, zdôrazniac, že podľa jej názoru splnením tejto

požiadavky by sa v budúcnosti vyriešili eventuálne súdne spory.

Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne, stotožniac sa

s právnym názorom krajského súdu, vyjadrenom v napadnutom rozsudku, uviedol, že tento

vychádza zo správneho posúdenia predmetu veci, keďže on sa ako odvolací orgán dôsledne

vecou zaoberal a svoje rozhodnutie dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil. Uviedol, že pri

rozhodovaní o odvolaní žalobkyne bolo posúdené aj zastavanie jej pozemku, a to

s prihliadnutím na jestvujúcu zástavbu a povoľovanú stavbu rodinného domu stavebníka

Kohúta, a to v nadväznosti na stavebný zákon a jeho vykonávacie právne predpisy s tým, že

bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa má pre svoju možnú budúcu zástavbu vytvorené

podmienky, vyhovujúce v súčasnosti platným právnym predpisom. Z týchto dôvodov navrhol,

aby odvolací súd v celom rozsahu potvrdil napadnutý rozsudok.

Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne, označiac ho za

neopodstatnené, uviedol, že všetky námietky žalobkyne sa opierajú o nezmyselné tvrdenia,

založené na vlastnom a nesprávnom výklade platného stavebného zákona. Zároveň odmietol

tvrdenia, že budúca stavba bude žalobkyňu trvalo obmedzovať a zníži hodnotu jej majetku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§

10 ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

v rozsahu a v medziach podaného odvolania ( veta prvá a

), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156

ods. 1 a 3 v spojení s veta prvá a ), a dospel

k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj

rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté

(, ).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej

časti ( ).

Odvolací súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že dňa 6. apríla 2009

podal žalovaný v 2. rade podľa § 58 stavebného zákona na Obec K., teda na príslušný

stavebný úrad, žiadosť o vydanie stavebného povolenia pre stavbu „R.R.“, ktorá má byť

realizovaná na pozemku vo vlastníctve žalovaného v 2. rade, parc. č. 380/2, katastrálne

územie K.K. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 25. mája 2009 pod č.

stavebné povolenie, ktorým stavebníkovi (žalovanému v 2. rade) podľa §§ 39 a 66 stavebného

zákona povolil stavbu s tým, že pre umiestnenie a uskutočnenie stavby určil presné záväzné

podmienky. V rámci stavebného konania uplatnila žalobkyňa námietky, a to jednak ohľadne

hranice pozemkov parc. č. 380/2 a 376, katastrálne územie K., ďalej namietala orientáciu

okien na navrhovanom rodinnom dome a rovnako namietala skutočnosť, že žalovaný v 2. rade

kúpil pozemok ako záhradu. Uplatnené námietky prvostupňový správny orgán zamietol ako

neopodstatnené, poukazujúc na vyhlášky č. Proti prvostupňovému

správnemu rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré žalovaný v 1. rade podľa § 59 ods.

2 správneho poriadku zamietol a súčasne potvrdil rozhodnutie Obce K. č. výst.-165/2009 zo

dňa 25. mája 2009, dôsledne sa vysporiadajúc s odvolacími námietkami žalobkyne.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný v 1. rade konštatoval, že stavba bola

povolená v súlade s ustanovením vyhlášky č. , upravujúcim jednak

vzdialenosť medzi rodinnými domami, vytvárajúcu medzi sebou voľný priestor, ktorá nesmie

byť menšia ako 7m, a jednak vzdialenosť rodinných domov od hranice pozemkov, nesmúc

byť menšia ako 2m. Poukázal na to, že povolená stavba má od hranice pozemku parc. č. 382/2

odstup 2m a od hranice pozemku parc. č. 376 4,95m s tým, že na pozemku parc. č. 376 nie je

postavený rodinný dom, a preto stavebný úrad v stavebnom konaní, ani v odôvodnení svojho

rozhodnutia nemusel odôvodňovať dodržiavanie odstupov od susedných stavieb v zmysle

tohto ustanovenia, a to aj pre prípad, ak má stavebník okná obytných miestností orientované

na susednú parcelu. Dôvodil ďalej, že pri preskúmaní podkladov rozhodnutia posúdil aj

možnosť zastavania parcely žalobkyne (parc. č. 376) zistiac, že aj na tejto parcele je možné

postaviť stavbu, resp. stavby tak, že budú v súlade s ustanovením § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.

z.. Argumentoval ďalej tým, že stavebník nemá právnou normou ustanovenú povinnosť

konzultovať svoj zámer s účastníkmi konania ani sa nevyžaduje ich súhlas so stavbou,

a stavebný úrad môže vyhovieť len takým námietkam a požiadavkám, ktoré sú oprávnené

a majú oporu v stavebnom zákone a súvisiacich predpisoch s tým, že neoprávnené námietky

zamietne. Dôvodiac dodržaním odstupových vzdialeností ustanovených v § 6 ods. 3 a ods. 4

vyhlášky č. mal žalovaný za to, že v danom prípade boli zohľadnené

požiadavky uvedené v vyhlášky č. , a z uvedeného dôvodu nemusel

stavebník upravovať projekt, resp. umiestnenie rodinného domu a rovnako stavebný úrad

nemusel požadovať svetlotechnický posudok na tienenie na parcele č. 376 vo vlastníctve

odvolateľky. Z týchto dôvodov zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové

rozhodnutie Obce K. č. výst.– 165/2009 zo dňa 25. mája 2009.

Podľa § 62 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma

najmä,

a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny

alebo podmienky územného rozhodnutia,

b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým

ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným

technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi,

c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné

vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie,

d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak

stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania

stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený

vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich

dní po skončení výberového konania.

Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby

mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo

neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu,

než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

Podľa vyhlášky č. vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať

požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne,

ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej

ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania.

Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické

alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

Podľa § 6 ods. 3 citovanej vyhlášky, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný

priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7m. Vzdialenosť rodinných domov

od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2m.

Podľa § 6 ods. 4 citovanej vyhlášky, v stiesnených územných podmienkach možno

vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien

nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od

spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.

Podľa § 43 stavebného zákona, stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými

prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie

vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie

a) spojenie pevným základom,

b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú

stavbu,

c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,

d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,

e) umiestnenie pod zemou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdiac relevantnosť odvolacích námietok

v spojení so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia ako aj postupu žalovaného správneho

orgánu považoval za potrebné označiť ich za irelevantné, nemajúce váhu vyvolať zmenu

napadnutého rozhodnutia.

, plniaca funkciu vykonávacieho právneho predpisu

k stavebnému zákonu, v ustanovení § 6 upravuje odstupy stavieb, relevantné pre stavebný

úrad pri posudzovaní žiadosti stavebníka o vydanie stavebného povolenia, pričom

vychádzajúc z citovaného ustanovenia je zrejmé, že toto sa explicitne vzťahuje na stavby.

Pojem „stavba“ je zadefinovaný v § 43 stavebného zákona ako stavebná konštrukcia,

postavená zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie

vyžaduje úpravu podkladu s tým, že citované ustanovenie presne vymedzuje, čo sa rozumie

pod pojmom „pevné spojenie so zemou“.

V danom prípade bola žalobkyňou, vlastniacou susediaci pozemok, na ktorom sa

stavba nenachádza, namietaná orientácia okien povoľovanej stavby, konkrétne, že okná

z minimálne dvoch miestností sú orientované na jej pozemok, s čím nesúhlasila a toto aj

v stavebnom konaní namietala, pričom navrhovala, aby žalovaný v 2. rade tieto okná situoval

do opačnej strany a aby na jej pozemok bola orientovaná časť navrhovaného rodinného domu,

súvisle zastavaná múrom.

Z projektu stavby „R.“, vyhotovenom pre žalovaného v 2. rade autormi Ing. M. a Ing.

arch. S., odvolací súd zistil, že žalovaný v 2. rade požiadal o zmenu projektu v tom smere, že

navrhované okno z kuchyne a jedálne, ktorého vzdialenosť od hranice pozemku vo vlastníctve

žalobkyne parc. č. 376 je 3,45m, nebude orientované na tento pozemok, ale bude orientované

smerom k miestnej komunikácii. Ďalej odvolací súd zistil, že navrhované okná z izby a garáže

orientované na pozemok žalobkyne sú od spoločnej hranice vzdialené 4,95m.

Vzhľadom na obsah ustanovenia vyhlášky č. , stotožniac sa

s názorom žalovaného správneho orgánu, že v danom prípade nemožno posudzovať

vzdialenosť rodinných domov podľa § 6 ods. 3 vety prvej citovanej vyhlášky, teda ich

vzájomný odstup, keďže na pozemku žalobkyne sa rodinný dom, resp. žiadna iná stavba

nenachádza, a teda neexistuje obvodová stena, od ktorej by sa vzájomný odstup v súlade

s ustanovením § 6 ods. 7 citovanej vyhlášky relevantne zmeral, odvolací súd považuje za

potrebné dodať, že v danom prípade je určujúca vzdialenosť navrhovaného rodinného domu

od spoločnej hranice s pozemkom žalobkyne, predstavujúca 3,45m, resp. 4,95m od osadenia

namietaných okien zdôrazniac zároveň, že navrhovaný rodinný dom už nie je možné

„odsunúť“ od spoločnej hranice s pozemkom žalobkyne, keďže jeho umiestnenie od spoločnej

hranice s pozemkom parc. č. 382/2, na ktorom sa mimochodom stavba nachádza, je

v maximálne zákonom povolenej vzdialenosti dvoch metrov.

Odvolací súd sa rovnako stotožnil s názorom žalovaného správneho orgánu, posúdiac

situačný nákres dotknutých parciel č. 382/2, 380/2 a 376, katastrálne územie K., že žalobkyňa

v prípade realizovania stavby rodinného domu, nebude ukrátená na svojich právach a hodnota

jej pozemku stavbou navrhovaného rodinného domu žalovaného v 2. rade nezdevalvuje.

K námietke žalobkyne brojacej proti stručnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku,

vyvolávajúcej podľa jej názoru jeho nezrozumiteľnosť a nepresvedčivosť, vyhodnotiac ju za

nedôvodnú odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozsudku, tvoriaceho súčasť

spravodlivého súdneho procesu a zodpovedajúceho základnému právu na súdnu ochranu

podľa a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , z

13. marca 2003) zodpovedá ustanoveniu , nakoľko sa prvostupňový súd

náležite vysporiadal so všetkými žalobnými dôvodmi a svoje rozhodnutie jasne

a zrozumiteľne účastníkom konania ozrejmil.

Odvolací súd, tiež posúdiac formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného, nevzhliadol ich nezákonnosť, tieto

podľa jeho názoru, sú náležite a podrobne odôvodnené, zdôrazniac zároveň, že žalovaný

správny orgán sa vo svojom rozhodnutí náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými

námietkami žalobkyne, vznesenými v jeho odvolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považujúc rozhodnutia žalovaného správneho

orgánu ako aj prvostupňového správneho orgánu za zákonné, vydané na základe spoľahlivo

a náležite zisteného skutkového stavu, vyhodnotiac námietky žalobkyne, uvedené v odvolaní

proti rozsudku krajského súdu, za nedôvodné, potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne

správny podľa v spojení s veta druhá .

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa a v spojení s veta prvá tak, že

žalobkyni nepriznal ich náhradu, pretože nebola v tomto konaní úspešná a žalovanému v 1.

a 2. rade preto, že im z dôvodu neúspešného odvolania žalobkyne trovy odvolacieho konania

nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 26. januára 2011

JUDr. Jaroslava F ú r o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth