Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ade/361184.215bc3.pdf
PDF · 129.42 KB
No categories available
5Sžo/1/2011
Najvyšší súd 5Sžo/1/2011
Slovenskej republiky 5Ndz/1/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky JUDr. S. K., L., proti
odporkyni Slovenskej advokátskej komore, so sídlom v Bratislave, Kolárska č. 4,
zastúpenej JUDr. E. B., advokátkou so sídlom v B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporkyne zo 04. júla 2008, č. 2702/08, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského
súdu v Košiciach zo 04. novembra 2010, č. k. 6S/112/2008-207 a o námietke zaujatosti proti
JUDr. V. M., JUDr. E. B. a JUDr. P. N., takto
rozhodol:
Odvolanie navrhovateľky o d m i e t a .
Odporkyni sa právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
Sudcovia Krajského súdu v Košiciach JUDr. V. M., JUDr. E. B. a JUDr. P. N. nie sú
vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp.
zn. 6S/112/2008.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým uznesením nepripustil
zmenu návrhu tak, ako to uviedla navrhovateľka v podaní z 26. júla 2009 označenom
„Oznámenie, návrh k č. 6S/112/2008“ a následne v podaní z 23. septembra 2010 označenom
ako „Návrh na zmenu žalobného návrhu, žiadosť - 6S/112/2008“. Krajský súd, poukazujúc
na § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v spojení s § 95 ods. 1 a 2
OSP a na § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP, § 250b ods. 1 OSP, dospel
2
k záveru, že oba návrhy na zmenu návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne
boli podané po zákonom ustanovenej lehote podľa § 250b ods. 1 OSP, zmeškanie ktorej
lehoty nemožno odpustiť.
Ďalej krajský súd poukázal na to, že odporkyňa rozhodnutie zo 04. júla 2008
č. 2702/2008 rozhodnutím z 01. júla 2009 č. 2702/2009 zrušila pre zánik dôvodu
obligatórneho pozastavenia výkonu advokácie u navrhovateľky. Uviedol tiež, že skutočnosť,
že navrhovateľka bola preskúmavaným rozhodnutím odporkyne ukrátená na svojich právach,
súd vo výroku rozhodnutia nevyslovuje, pretože táto skutočnosť je zákonným predpokladom
aktívnej legitimácie navrhovateľa (§ 247 ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP), a takáto zmena
návrhu by ani nebola prípustná a dôvodná.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie, namietajúc
ho v celom rozsahu. Poukázala na existenciu naliehavého právneho záujmu na akceptovaní
zmeny žalobného návrhu tak, ako to vyplýva z jej podania z 23. septembra 2010 z dôvodu,
že uznesením vyšetrovateľa PZ ÚJaKP OR PZ v PP z 05. novembra 2009
ČVS: ORP-516/OEK-PP-2009 bola trestne stíhaná pre prečin neoprávneného podnikania
v zmysle § 251 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/
Trestného zákona práve v období od 30. júla 2008 do 25. júna 2009, pričom toto trestné
stíhanie sa ukázalo podľa uznesenia NS SR č. 5Sžo/153/2001 z 11. augusta 2010 ako
nedôvodné.
Navrhovateľka ďalej namietala, že krajský súd pri rozhodovaní o návrhu zmeny
žalobného návrhu poprel zmysel a účel Občianskeho súdneho poriadku, rozhodoval arbitrárne
a nezákonne. Krajský súd najmä rozhodol v rozpore s § 95 ods. 2 veta prvá OSP a tiež
nesprávne aplikoval § 250k ods. 1 OSP a § 250b ods. 1 OSP, ktoré sa na jej prípad
nevzťahujú, a teda boli súdom aplikované v rozpore s „primeraným použitím ustanovení
druhej hlavy“ ako to vyplýva z § 250l ods. 2 OSP.
Navrhnutá zmena žalobného návrhu je podľa navrhovateľky odôvodnená v súlade
so zákonom a je nesporné, že výsledky doterajšieho konania sú podkladom pre konanie
o zmenenom návrhu, a preto navrhla, aby súd pripustil zmenu jej žalobného návrhu tak, že:
1. Súd zrušuje uznesenie predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 2702/08
zo 04. júla 2008 v období od 30. júla 2008 do 09. júla 2009 a vec vracia odporkyni na
ďalšie konanie,
2. Súd priznáva navrhovateľke trovy prvostupňového a odvolacieho konania podľa vyčíslenia
v súdom ustanovenej lehote.
3
Navrhovateľka podaním z 27. novembra 2010 (doručené súdu 30. novembra 2010),
doplneným podaním z 23. decembra 2010 vzniesla námietku zaujatosti voči predsedníčke
senátu 6S JUDr. V. M., ako aj voči ostatným členom senátu 6S, ktorí konajú a rozhodujú
v právnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod č. 6S/112/2008, pretože so
zreteľom na ich pomer k prejednávanej veci, k účastníkom a k ich zástupcom má dôvodné
a opodstatnené pochybnosti o ich nezaujatosti. Žiadala, aby vec bola prikázaná inému sudcovi
Krajského súdu v Košiciach z dôvodu, že podľa odôvodnenia uznesenia NS SR č.
5Sžo/153/2010 z 11. augusta 2010 (str. 5 ods. 2 tretia veta): „V konaní a rozhodovaní o veci
mal teda súd postupovať podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku,
pričom vecne príslušným súdom je krajský súd a vec mal rozhodovať samosudca (§ 246 ods.
1 OSP, § 246b ods. 2 písm. a/ OSP)“. Senát 6S pod vedením jeho predsedníčky JUDr. V. M.
konal a aj naďalej koná vo vzťahu k jej prípadu arbitrárne (svojvoľne) a nezákonne, pričom
aplikoval a aplikuje na jej prípad permanentne nesprávne zákonné ustanovenia, nerešpektujúc
právny názor NS SR podľa jeho uznesenia z 11. augusta 2010 pod č. 5Sžo/153/2010, čo
navrhovateľku len utvrdilo v názore, že členovia senátu 6S od začiatku konali a konajú voči
jej osobe zaujato, čím absolútne zničili a permanentne ničia jej právnu istotu a dôveru
v zákonné a spravodlivé rozhodnutie vo veci.
Navrhovateľka tiež poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 15. júna 2000 sp. zn. III. ÚS 16/2000, v zmysle ktorého existencia nestrannosti musí byť
určená podľa subjektívneho hľadiska, t. j. na základe osobného presvedčenia a správania
sa konkrétnej osoby a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či konkrétna osoba
poskytovala dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená
pochybnosť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja
ods. 2 OSP) a dospel záveru, že odvolanie treba odmietnuť.
Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník môže napadnúť
rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ to zákon nevylučuje (§ 201 veta prvá OSP).
V správnom súdnictve sa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku, použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej
4
časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti.
Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok
nie je prípustný (246c ods. 1 OSP).
Navrhovateľka odvolaním napadla uznesenie, ktorým súd prvého stupňa rozhodol
o nepripustení zmeny návrhu.
Ustanovenie § 250s OSP, ktoré upravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu
súdu vydanému v konaní podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
neumožňuje podať voči tomuto rozhodnutiu odvolanie. Podľa citovaného ustanovenia
je odvolanie prípustné proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu
a proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu len z dôvodov uvedených
v § 250j ods. 2 písm. a/ a b/ OSP. Navyše, proti tomuto uzneseniu Občiansky súdny poriadok
odvolanie priamo vylučuje (§ 202 ods. 3 písm. f/ OSP), o čom navrhovateľku súd
v napadnutom uznesení riadne a správne poučil.
Navrhovateľka teda podala odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je odvolanie prípustné.
Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky musel odvolanie
navrhovateľky podľa § 218 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP ako
odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné odmietnuť.
Na margo vlastného návrhu na zmenu žalobného petitu tak, aby súd vyslovil,
že navrhovateľka bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím predsedníctva Slovenskej
advokátskej komory č. 2702/08 zo 04. júla 2008 a jeho následným postupom v období
od 04. júla 2008 do 25. júna 2009, a preto súd zrušuje napadnuté rozhodnutie predsedníctva
Slovenskej advokátskej komory č. 2702/08 zo 04. júla 2008 v období od 04. júla 2008
do 25. júna 2009 a vec vracia žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, najvyšší súd
považuje za potrebné uviesť, že návrh tohto znenia je v správnom súdnictve neprípustný.
Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov
verejnej správy, avšak v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
(§ 250j OSP v prípade rozhodovania o žalobách a § 250q ods. 2 OSP pri rozhodovaní
5
o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov) môže žalobu zamietnuť,
preskúmavané rozhodnutie zrušiť, alebo ho za podmienok podľa § 250j ods. 5 OSP zmeniť,
v prípade konania o opravnom prostriedku preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo
ho zruší a vráti na ďalšie konanie, pričom ustanovenie § 250j ods. 5 OSP platí obdobne.
Z uvedeného vyplýva, že súd v správnom súdnictve nemôže vydať rozhodnutie
s určujúcim výrokom, aký navrhuje navrhovateľka. Občiansky súdny poriadok nepripúšťa,
aby súdy v správnom súdnictve iba vyslovili porušenie práv navrhovateľa a tiež, aby zrušili
preskúmavané rozhodnutie len pre určitý časový úsek. Postupujúc inak, dopustil by sa súd
porušenia Ústavy Slovenskej republiky, ktorá v Čl. 2 ods. 2 ukladá štátnym orgánom
povinnosť konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý
ustanoví zákon.
Charakter správneho súdnictva taktiež nepripúšťa podávanie rôznych typov žalôb
vo forme eventuálnych, či alternatívnych petitov.
K námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľkou v podaní z 27. novembra 2010
sudkyňa JUDr. V. M. uviedla, že účastníkov konania, ani ich zástupcov osobne nepozná,
nemá žiaden vzťah k prejednávanej veci. Dodala, že vzhľadom na opakované sťažnosti
navrhovateľky voči nej nemá námietky proti tomu, aby bola vec pridelená inému sudcovi.
Obdobne sa k námietke zaujatosti vyjadrili aj členovia senátu 6S krajského súdu
sudcovia JUDr. E. B. a JUDr. P. N., ktorí uviedli, že sa necítia byť zaujatí.
Prvostupňový súd v súlade s § 16 ods. 1 OSP predložil námietku zaujatosti
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, spis došiel súdu 03. januára 2011. Najvyšší súd
o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľkou rozhodol v lehote podľa § 16 ods. 1 veta
tretia za bodkočiarkou OSP.
Podľa § 14 ods. 1 OSP sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,
ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti.
6
Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu
v konaní o prejednávanej veci (§ 14 ods. 3 OSP).
Navrhovateľka v námietke voči predsedníčke senátu JUDr. V. M. a voči členom
senátu 6S neuviedli žiadne okolnosti, ktoré by mohli viesť k záveru o ich pomere k veci,
účastníkom alebo k ich zástupcom, a teda k záveru o ich zaujatosti. Námietka zaujatosti nie je
dostatočne konkrétna, nie sú v nej uvedené nijaké právne relevantné dôvody, pre ktoré by
namietaní sudcovia mali byť vylúčení. Postup sudkyne v prejednávanej veci a z neho
vyplývajúci subjektívny pocit nedôvery voči predsedníčke senátu nie je v zmysle § 14 ods. 1
a 3 OSP dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Námietka navyše
neobsahovala údaj o tom, kedy sa navrhovateľka o dôvode vylúčenia namietaných sudcov
dozvedela, takže nebolo možné posúdiť jej včasnosť podľa § 15a ods. 2 a 3 OSP.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 16 ods. 1 veta tretia OSP rozhodol,
že sudcovia Krajského súdu v Košiciach JUDr. V. M., JUDr. E. B. a JUDr. P. N. nie sú
vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. januára 2011
JUDr. Jana B a r i c o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková