Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/25/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

proti obvinenému M. D. a spol., pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. i/,

písm. j/ Tr. zák. účinného do 31. júla 2004 a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí

konanom 27. januára 2011 v Bratislave dovolanie obvineného J. B. proti rozsudku Krajského

súdu v Trenčíne z 11. februára 2010, sp. zn. , a rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného J. B. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo 7. októbra 2009, sp. zn. , boli

obvinení M. D. a J. B. uznaní za vinných v bode 1/ každý samostatne z trestného činu

nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. júla 2004 a v bode 2/

z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného

do 31. júla 2004 na tom skutkovom základe, že :

1/ obžalovaný M. D. v presne nezistenom čase na nezistenom mieste v júni 2004

zadovážil krátku guľovú zbraň ráže 9 mm nezistenej značky a nezisteného výrobného čísla

s tlmičom a 4 ks nábojov na vykonanie vraždy O. D., ktorú následne odovzdal obžalovanému

J. B. a osobe J. K., ktorí ju dňa 27. júna 2004 vyviezli v osobnom motorovom vozidle

zn. WV Golf ŠPZ „X“ do Rakúskej republiky, kde touto zbraňou obž. J. B. spoločne s J. K.

aj O. D. zavraždil, zbraň po rozobratí na spiatočnej ceste do Slovenskej republiky odhodili

na území Rakúska do poľa;

2

2/ po tom, ako obžalovaný J. B. na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa

7. júna 2004 nadobudol od O. D., nar. X., rodinný dom v obci D., okres P., v hodnote

205 530 Sk bez toho, že by mu vyplatil dohodnutú kúpnu cenu, o čom vedel aj obžalovaný

M. D., ako aj J. K. a Š. H., v obave pred vypovedaním O. D., že mu nebola vyplatená

príslušná suma za predaj domu, a teda v úmysle získať majetkový prospech, obžalovaní J. B.

a M. D., ďalej J. K., u ktorého bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia a Š. H., ktorý bol

vylúčený na samostatné konanie, stretli sa v presne nezistenom čase v júni 2004 na presne

nestotožnenej chate v blízkosti B., okres P., kde sa spoločne dohodli na odstránení O. D.,

rozdelili si úlohy, pričom obžalovaný M. D. a Š. H. naplánovali a zorganizovali spôsob

vykonania vraždy O. D. a pre zahladenie stôp a sťaženie identifikácie tela určili, že vražda

bude vykonaná v zahraničí, následne obžalovaný M. D. zabezpečil na vykonanie vraždy

krátku guľovú zbraň ráže 9 mm nezistenej značky a výrobného čísla s tlmičom, 4 ks nábojov

a malý vojenský rýľ na zakopanie tela, následne obžalovaný J. B. a J. K. pod zámienkou

zabezpečenia práce v zahraničí, vylákal O. D. na cestu do Rakúskej republiky,

kam vycestovali vo večerných hodinách dňa 27. júna 2004 na vozidle VW Golf ŠPZ „X“

a už dňa 28. júna 2004 v čase medzi 18,00 hod. až 23,00 hod. vozidlo odstavili v lese

v blízkosti južnej diaľnice A2 západne od R. medzi obcami P. a R., okres K., v Rakúskej

republike, po vystúpení O. D. z vozidla obžalovaný J. B. z bezprostrednej blízkosti vystrelil

na neho z krátkej guľovej zbrane s tlmičom celkom štyrikrát, pričom ho ešte udrel presne

nezisteným predmetom s hranou do hlavy, následkom čoho mu spôsobil dve strelné zranenia

v hlave, škrabnutie po strele v ľavom uchu, zlomeninu lebky v čelovej oblasti s poškodením

veľkého mozgu a krvácaním do mozgového tkaniva, ktoré zranenia spôsobili bezprostrednú

smrť O. D., následne J. K. krvné stopy na zemi zakryl trávou a spoločne telo nebohého O. D.

sa pokúšali zakopať do zeme, čo sa im nepodarilo, preto ho vyzliekli donaha a odtiahli ďalej

do jarku,

následne po ceste naspäť do Slovenskej republiky odhodili na území Rakúska

do potoka všetky osobné veci a odevné zvršky nebohého O. D., vrátane vražednej zbrane

a po príchode domov oznámili obvinenému M. D., že všetko vykonali tak, ako bolo

naplánované a že telo nebohého zakopali dva metre hlboko do zeme, vrátane zbrane, ktorou

bol O. D. zavraždený.

Za to bol obvinenému J. B. Okresným súdom Trenčín podľa § 219 ods. 2, s použitím

§ 35 ods. 2 a § 29 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. júla 2004 uložený úhrnný trest odňatia

3

slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) rokov a 4 (štyroch) mesiacov, na výkon ktorého bol

podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31. júla 2004 zaradený do III. (tretej)

nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa bola poškodená V. Š. týmto rozsudkom odkázaná

s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Na základe odvolaní obvinených M. D. a J. B. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom

z 11. februára 2010, sp. zn. , rozhodol podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/

tak, že zrušil rozsudok Okresného súdu Trenčín v celom rozsahu a podľa

sám rozhodol vo veci tak, že uznal obvinených za vinných

v bode 1/ M. D. z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1

Tr. zák. účinného do 31. júla 2004 a účastníctva na trestnom čine vraždy podľa §§ 10 ods. 1

písm. c/, 219 ods. 1, ods. 2 písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného do 31. júla 2004 preto,

že v presne nezistenom čase na nezistenom mieste sebe zadovážil krátku guľovú zbraň

ráže 9 mm nezistenej značky a nezisteného výrobného čísla s tlmičom a 4 ks nábojov

a následne zbraň a náboje odovzdal v júni 2004 J. B. a ďalšej osobe na vykonanie vraždy

O. D., ktorú títo mienili vykonať z dôvodu získania majetkového prospechu a ktorí ju dňa

27. júna 2004 vyviezli v osobnom motorovom vozidle značky VW Golf ŠPZ „X“ do

Rakúskej republiky, kde touto zbraňou obžalovaný J. B. spoločne s ďalšou osobou aj O. D.

zavraždili, zbraň po rozobratí na spiatočnej ceste do Slovenskej republiky odhodili na území

Rakúska do poľa, pričom obžalovaný M. D. im pred tým tiež poradil takéto usmrtenie O. D.

mimo územia Slovenskej republiky s tým, aby s telom obete v cudzine naložili tak,

aby sa nenašlo;

v bode 2/ J. B. z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1

Tr. zák. účinného do 31. júla 2004 a z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2

písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného do 31. júla 2004 preto,

že po tom ako na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 7. júna 2004, na základe

pomoci ďalšej osoby, nadobudol od O. D., nar. X., rodinný dom v obci D., okres P.,

v hodnote 205 530 Sk (6 822,35 eur) bez toho, že by mu vyplatil celú dohodnutú kúpnu cenu,

4

o čom vedel aj M. D. a ďalšia osoba, v obave pred vypovedaním O. D., že mu nebola

vyplatená príslušná suma za predaj domu, a teda v úmysle získať majetkový prospech,

obžalovaný J. B. s obžalovaným M. D. a ďalšími dvomi osobami, pri stretnutí v presne

nezistenom čase v júni 2004, na presne nestotožnenej chate v blízkosti B., okres P.,

kde spoločne hovorili o odstránení O. D., pričom obžalovaný M. D. navrhol obžalovanému

J. B. a ďalšej osobe vykonanie vraždy v zahraničí a schovanie tela obete a následne

obžalovaný J. B. spolu s ďalšou osobou po tom, čo im odovzdal obžalovaný M. D. krátku

guľovú zbraň ráže 9 mm nezistenej značky a výrobného čísla s tlmičom, 4 ks nábojov

pod zámienkou zabezpečenia práce v zahraničí, vylákali O. D. na cestu do Rakúskej

republiky, kam vycestovali vo večerných hodinách dňa 27. júna 2004 na vozidle

VW Golf ŠPZ „X“ a už dňa 28. júna 2004 v čase medzi 18.00 hod. až 23.00 hod. vozidlo

odstavili v lese v blízkosti južnej diaľnice A2 západne od R. medzi obcami P. a R., okres K.,

v Rakúskej republike, po vystúpení O. D. z vozidla na tohto štyrikrát vystrelili z krátkej

guľovej zbrane z bezprostrednej blízkosti a jedenkrát ho udreli presne nezisteným predmetom

s hranou do hlavy v čelovej oblasti, následkom čoho mu spôsobili dve strelné zranenia

v hlave, škrabnutie po strele v ľavom uchu, zlomeninu lebky v čelovej oblasti s poškodením

veľkého mozgu a krvácaním do mozgového tkaniva, ktoré zranenia spôsobili bezprostrednú

smrť O. D., následne zakryli krvné stopy na zemi trávou a spoločne telo nebohého O. D.

sa pokúšali zakopať do zeme, čo sa im nepodarilo, preto ho vyzliekli donaha a odtiahli ďalej

do jarku, následne po ceste naspäť do Slovenskej republiky odhodili na území Rakúska

do potoka všetky osobné veci a odevné zvršky nebohého O. D., vrátane vražednej zbrane.

Obvinený M. D. si teda v bode 1/ bez povolenia zadovážil strelnú zbraň

a úmyselne poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu ako člen organizovanej

skupiny a zadovážením prostriedkov a radou a obvinený J. B. v bode 2/ bez povolenia

prechovával strelnú zbraň a iného úmyselne usmrtil ako člen organizovanej skupiny v úmysle

získať majetkový prospech.

Obvinenému J. B. bol za tieto trestné činy Krajským súdom v Trenčíne uložený podľa

§ 219 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. júla 2004, za použitia § 35 ods. 1, § 29 ods. 1, ods. 2 Tr.

zák. účinného do 31. júla 2004, výnimočný trest odňatia slobody vo výmere

20 (dvadsať) rokov. Na výkon tohto trestu zaradil obvineného J. B. podľa § 39a ods. 2

písm. c/ Tr. zák., účinného do 31. júla 2004, do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa bola poškodená V. Š. s nárokom na náhradu škody

odkázaná na občianske súdne konanie.

Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne podal obvinený J. B.

prostredníctvom obhajcu Dr. V. Ľ. dovolanie. Samostatne, prostredníctvom toho istého

obhajcu, podal dovolanie aj obvinený M. D., ktoré bolo prerokované zvlášť vo veci inej

spisovej značky najvyššieho súdu.

Obvinený J. B. podal dovolanie z dôvodu ,

že rozhodnutie súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom a tiež z dôvodu , pre konanie na súde prvého stupňa,

že vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.

Podstatu dovolacieho dôvodu podľa písm. g/ videl obvinený J. B.

v tom, že svedok J. K., ktorý usvedčoval obvinených a u ktorého bolo dočasne odložené

vznesenie obvinenia, bol v skutočnosti organizátorom celej trestnej činnosti, predovšetkým

trestného činu vraždy, pretože mal motiváciu na odstránení poškodeného O. D., ktorého

zneužíval ako „bieleho koňa“, lebo na meno poškodeného zakúpil mobilné telefóny

a poškodenému boli fakturované vysoké finančné čiastky za telefónne hovory a vznikol

mu dlh okolo 40 000 Sk a tvrdením poškodenému, že v rámci exekučného konania

by mu mohol mobilný operátor zabaviť dom, ho primäl k predaju jeho rodinného domu s tým,

že mu zabezpečí kupca, ktorý od neho on (obvinený J. B.) odkúpil.

Podľa názoru obvineného J. B. bolo svedkovi J. K. v rozpore s ustanovením

poslednej vety dočasne odložené vznesenie obvinenia,

pretože voči organizátorovi trestného činu, na objasnení ktorého sa podieľa, nie je možné

toto ustanovenie použiť.

Poukázal aj na upravenú časť skutkovej vety rozsudku krajského súdu

a jeho odôvodnenie, v ktorom krajský súd vyjadril vyššiu mieru účasti ďalšej osoby, spolu

s obvineným M. D., na vražde poškodeného O. D., avšak vyčítal krajskému súdu,

že nevyhodnotil výsluch svedka J. K. a konfrontácie s ním ako nezákonné dôkazy.

6

Zároveň obvinený v dovolaní rozoberal tie dôkazy, ktoré podľa neho majú svedčiť

o tom, že svedok J. K. bol organizátorom trestného činu vraždy.

Na základe toho obvinený navrhoval, aby dovolací súd rozsudkom v zmysle § 386

ods. 1 vyslovil porušenie zákona z dôvodov ,

lebo rozhodnutie krajského súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané

zákonným spôsobom a aby podľa zrušil napadnutý rozsudok Krajského

súdu v Trenčíne v celom rozsahu a prikázal Krajskému súdu v Trenčíne, aby vec v potrebnom

rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) preskúmal

dovolanie obvineného J. B. a zistil, že dovolanie je prípustné ( ), bolo

podané oprávnenou osobou ( ), v zákonnej lehote

a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať ( ),

ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí,

lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa ( ).

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb. Predstavuje výnimočný prielom do inštitútu

právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty.

Táto výnimočnosť je vyjadrená aj obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania,

aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia

opravná inštancia.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Táto skutočnosť musí byť z obsahu spisového materiálu zrejmá a nemožno ju vyvodzovať

na základe toho, že by sa mali inak vyhodnocovať existujúce dôkazy.

Podľa v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania

aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní

o riadnom opravnom prostriedku.

Dovolací súd sa zameral na zistenie, či už v konaní pred súdom prvého stupňa boli

použité nezákonné dôkazy a či o takéto sa opiera aj rozhodnutie krajského súdu a to z dôvodu

uvedeného v dovolaní.

Treba zdôrazniť, že v celom trestnom konaní nebolo bez pochybností ustálené,

že by organizátorom trestného činu vraždy bola osoba J. K. Tým, že krajský súd ustálil,

že ďalšia osoba (malo ísť o osobu J. K.) sa vo vyššej miere mala podieľať na trestnom čine

vraždy, než ako zistil prvostupňový súd, avšak len pokiaľ išlo o priebeh a spôsob usmrtenia

poškodeného O. D., nekonštatoval a ani dôkazy tak nevyhodnotil, že by organizátorom mala

byť táto ďalšia osoba J. K., vystupujúca v konaní ako svedok. Iba konštatoval, že motivácia

činu, ktorá bola správne zistená u obvineného J. B., by mohla byť podobná aj u osoby J. K.,

ale nemožno ju bez ďalšieho priraďovať aj obvinenému M. D., u ktorého krajský súd

prekvalifikoval skutok na účastníctvo na trestnom čine vraždy.

Skutkové závery napadnutého rozsudku k danej otázke sú také, že obvinení M. D.

a J. B., s ďalšou osobou, pri stretnutí na chate, v blízkosti B., v mesiaci júni 2004, spoločne

hovorili o odstránení poškodeného O. D., pričom obvinený M. D. navrhol obvinenému J. B.

a ďalšej osobe, vykonanie vraždy v zahraničí a na ten účel zadovážil krátku guľovú zbraň

s tlmičom a náboje, ktoré v júni 2004 odovzdal obvinenému J. B.. Motivácia získania

majetkového prospechu trestným činom vraždy u obvineného J. B. bola ustálená rozsudkami

súdov oboch stupňov. Napokon on mal z trestnej činnosti získať najviac a síce rodinný dom

poškodeného a skutkovo bolo ustálené, že za dom nezaplatil celú dohodnutú kúpnu cenu.

Záver o tom, že organizátorom trestného činu vraždy mala byť osoba J. K., predniesol

v odvolaní, a rovnako v dovolaní, obvinený J. B.. Z obsahu jeho dovolania je zrejmé,

že tento záver urobil na základe odlišného hodnotenia jednotlivých dôkazov, než aké závery

z nich vyvodili prvostupňový i odvolací súd. Skutkové závery napadnutého rozsudku

sú pre dovolací súd záväzné a nemôže ich meniť.

Dovolací dôvod uplatňovaný obvineným J. B. by bol akceptovateľný jedine ak by bolo

nepochybne zistené, že organizátorom trestnej činnosti bola osoba svedka J. K.

Takýto nespochybniteľný záver z ničoho nevyplýva. Nebol zrejmý ani v konaní na súde

prvého stupňa, ani na odvolacom súde. Preto nemožno urobiť ani záver o tom, že by dôkaz

výsluchom svedka J. K., alebo konfrontácie s ním, boli nezákonné.

8

Podľa , dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa

V posudzovanej veci dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že zákonné

podmienky dovolania podľa u obvineného J. B. neboli naplnené,

a preto na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného podľa

odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2011

JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová