Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/15/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa T., s. r. o.,

N., IČO: X., právne zast. JUDr. P. P., advokátom, M., proti odporcovi S., spol. s r. o., B.,

IČO: X. právne zast. JUDr. L. R. advokátkou, L. o zaplatenie sumy 10 077,79 € (303 603,60

Sk) s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 3. decembra 2009, č. k. -351, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 3. decembra 2009, č. k.

-351 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi sumu 8 643,70 € s 22% úrokom z omeškania od 27. 04. 1999

do zaplatenia spolu so sumou 1 434,10 € a trovy konania v sume 5 148,66 € k rukám

právneho zástupcu navrhovateľa, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň

navrhovateľovi uložil povinnosť vrátiť odporcovi plnenie podľa kúpnej zmluvy zo dňa

21. 09. 1998 do troch dní po splnení všetkých povinností uložených odporcovi.

V odôvodnení rozsudku poukázal na uznesenie zo dňa 05. 02. 2008, č. k.

-236, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“)

zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16. 06. 2006 a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Z obsahu odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu vyplýva, že medzi účastníkmi

nie je sporné, že navrhovateľ prevzal tovar, ktorý bol vadný, pričom vady riadne reklamoval

a svoje nároky z vád si uplatnil podľa ust. § 436 ods. 1 Obch. zák., keď najskôr žiadal

odstránenie vád tovaru opravou. Odporca vady odstraňoval, avšak napriek tomu výrobok

vykazoval aj naďalej rôzne vady, preto navrhovateľ odstúpil od kúpnej zmluvy, uzavretej

2

s odporcom. Najvyšší súd poukázal na to, že súd prvého stupňa bez toho, aby zistený

skutkový stav v doplnenom dokazovaní aj právne odôvodnil, uspokojil sa s konštatovaním,

že zmluva bola porušená podstatným spôsobom a navrhovateľovi vzniklo právo na odstúpenie

od zmluvy. V súvislosti so stavom tovaru, ktorý sa mal vrátiť, nebolo vykonané žiadne

dokazovanie, hoci navrhovateľ podaním zo dňa 29. 12. 1999 petit upravil tak, aby aj

navrhovateľovi bola uložená povinnosť po splnení povinností uložených odporcovi vrátiť

všetky plnenia, ktoré od neho na základe kúpnej zmluvy prijal. Podľa ust. § 441 ods. 2 Obch.

zák. účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôže vrátiť tovar

v stave, v akom ho dostal. Kedy to neplatí, upravuje ust. § 441 ods. 3 a 4 Obch. zák. V tomto

smere súdu prvého stupňa uložil dokazovanie doplniť a na jeho základe vec právne

vyhodnotiť a odôvodniť.

Ďalej v odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že uznesením zo dňa

23. 0 9. 2008 pripustil rozšírenie návrhu o uloženie povinnosti navrhovateľovi, aby do troch

dní po splnení všetkých povinností uložených odporcovi vrátil odporcovi všetky plnenia,

ktoré od neho na základe kúpnej zmluvy prijal.

Z doplneného dokazovania súd prvého stupňa ďalej zistil, že právni zástupcovia strán

zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach.

Právny zástupca navrhovateľa odvolávajúc sa na znalecký posudok vyhotovený

znalcom Ing..C. PhD. zotrval na tvrdení, že na dodaných výrobkoch boli zjavné vady, ktoré

boli už aj vonkajšími prejavmi vád a nefunkčnosť výrobkov bola preukázaná a reklamovaná

navrhovateľom, ktorý si vady neuplatňoval jednostranne, ale po konzultácii

so zástupcami odporcu navrhoval rôzne spôsoby vyriešenia daných problémov. Poukázal

na to, že odporca v liste zo dňa 25. 02. 1999 poprel vadnosť výrobkov, pričom navrhovateľ až

na základe nečinnosti odporcu odstúpil od kúpnej zmluvy listom zo dňa 14. 03. 1999.

Vzhľadom k odstupu času a s poukazom na ust. § 441 ods. 2 a 3 Obch. zák. zo strany odporcu

vzniklo zavinenie, okrem iného aj nečinnosťou a negatívnym prístupom k spôsobu riešenia

vád. Ďalej poukázal na reklamácie navrhovateľa zo dňa 19. 10. 1998, zo dňa 12. 11. 1998

a zo dňa 23. 09. 1998, pričom voľba práva bola zo strany navrhovateľa uplatnená na základe

dohody so zástupcami odporcu a zo strany navrhovateľa bolo uplatnených viac právnych

nárokov. Navrhovateľ predložil aj čestné prehlásenie technického riaditeľa navrhovateľa J. Z.,

3

ktorý sa zúčastnil opráv a riešenia reklamácií nefunkčných mostíkov v objekte K. P. koncom

roku 1998 a začiatkom roku 1999 a ktorý uviedol, že už po namontovaní nakladacích

mostíkov sa zistilo, že nefungujú správne, pričom ani nastavenie pneumatických valcov

do najpriaznivejšej polohy nebolo účinné. Hmotnosť mostíkov neudržali, tie sa

nekontrolovateľne sklápali a nebolo ich možné silou jedného muža zdvihnúť do vertikálnej

základnej polohy. Podľa technickej dokumentácie odporcu mostík sa mal ľahko ovládať

jednou rukou. Bolo jasné, že plynové valce sú buď vadné, alebo zle nadimenzované, pričom

po niekoľkonásobnom reklamovaní u odporcu tento dodal navrhovateľovi nové plynové

valce, avšak ani ich výmenou sa nedosiahlo požadovanej funkcie, t. j. ovládnutie zdvihu

a sklopenia nakladacieho mostíka ľahko jednou rukou. Následne po niekoľkých dňoch

preťažené plynové valce stratili svoju pôvodnú silu a hmotnosť nakladacích mostíkov už

nevyrovnávali vôbec. Zariadenie sa stalo absolútne nefunkčným a prejavili sa i ďalšie vady

ako napr. uvoľňovanie šroubových spojov uchytenia mostíkov vplyvom natiahnutia

a deformácie šroubov, pričom zrejme i táto vada vznikla rovnako ako u plynových valcov

konštrukčným poddimenzovaním a nevyhovujúcim použitým materiálom. Podľa tvrdenia

navrhovateľa mostíky sa v súčasnej dobe nachádzajú u neho a sú k dispozícii odporcovi.

Právna zástupkyňa odporcu navrhla skúmať, či došlo k podstatnému porušeniu zmluvy

(ako tvrdil navrhovateľ), s čím ona nesúhlasila a až následne na základe tohto zistenia skúmať

nároky z vád tovaru, ktoré navrhovateľ menil bez súhlasu odporcu. Poukazovala na to, že

navrhovateľ si dodaný tovar sám opravoval a nesúhlasila s tým, že odporca zostal nečinný

v súvislosti s reklamáciou vád, týkajúcich sa plynových valcov. Vady, ktoré sa preukázali až

na základe znaleckého posudku, boli vady, ktoré sa dali odstrániť. Do mostíkov zasahoval

navrhovateľ tým, že ich opravoval, pričom s odstupom času nie je možné zistiť, aký bol

výrobok v čase dodávky a po jeho opravách zo strany navrhovateľa. Výrobky boli voľne

uskladnené, nechránené pred poveternostným vplyvom a prehliadka vadnosti výrobku bola

vykonaná až po odstúpení navrhovateľa od kúpnej zmluvy. Ďalej uviedla, že dôvody

na odstúpenie od kúpnej zmluvy navrhovateľ v konaní nepreukázal, pričom keby ich aj

preukázal, tak nenastali účinky odstúpenia od kúpnej zmluvy z dôvodu, že tovar nie je možné

vrátiť v pôvodnom stave, pričom ustanovenie § 441 ods. 3 a ods. 4 Obch. zák. nie je možné

použiť na daný prípad.

4

Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie výsluchom svedka P. K. pracovníka

navrhovateľa, ktorý u neho vykonával funkciu montážnik – zámočník. Tento

vo svedeckej výpovedi uviedol, že bol prítomný pri namontovaní mostíkov, ktoré sa mali

privariť k rampe a následne sa mali vyštelovať plynové valce k rampe tak, aby sa rampou dalo

ľahko manipulovať, zdvíhať hore a dole, pričom mostíky sa mali posúvať aj do strán.

V danom prípade bol však posun problematický, pretože buď išiel len ľahko smerom nahor

alebo len smerom nadol. Po tomto zistení bola táto vada reklamovaná odporcovi s tým, že

na druhý deň p. S. spolu so svojím synom prišli do P. a syn p. S. skonštatoval, že valce sú zlé

a nedajú sa nastaviť, pričom bolo dohodnuté, že toto sa musí nejakým spôsobom doriešiť.

Ďalších montážnych prác sa svedok už nezúčastňoval.

Vzhľadom k vyjadreniu konštruktéra odporcu Ing. O. R., ktorý v liste

zo dňa 24. 10. 2008 uviedol, že nezrovnalosti sa týkali len upevňovacieho mechanizmu a nie

samotných rámp, pričom vady boli opraviteľného charakteru bez väčších zásahov

do samotného výrobku, súd prvého stupňa si vyžiadal stanovisko od znalca Ing..C. PhD.

Zo záveru odborného stanoviska znalca č. 1/2009 okrem iného vyplýva, že závady sa týkajú

nielen upevňovacieho mechanizmu, ale i ďalších podstatných častí konštrukcie vyrovnávacích

rámp (pracovnej plošiny, zdvíhacieho mechanizmu, pojazdového mechanizmu a vodiacieho

C-profilu). Znalec nesúhlasil s tvrdením Ing. R., že závady sa dali opraviť bez väčších

zásahov do samotného výrobku. Podľa názoru znalca vzhľadom na charakter a rozsah

zistených závad, tieto nie je možné bežne opraviť na mieste inštalácie vyrovnávacej rampy,

nakoľko si vyžadujú zásah i do konštrukčného riešenia vyrovnávacej rampy.

Po vykonaní dokazovania súd prvého stupňa mal preukázané, že navrhovateľ si

uplatnil právo z vád tovaru podľa ust. § 428 ods. 1 písm. a/ Obch. zák. včasným oznámením

vád tovaru, čo súd zistil okrem iného aj zo svedeckej výpovede svedka P. K. Vychádzajúc

zo znaleckého posudku č. 85/2005 zo dňa 12. 07. 2005, vyjadrenia konštruktéra Ing. R.

a odborného stanoviska znalca Ing. C. PhD. vada dodaných výrobkov spočívala v ich

nevhodnom konštrukčnom riešení. Odporca súdu nepreukázal, že by navrhovateľ neodborne

zasiahol do konštrukcie rámp. Montáž rámp bola prevádzaná štandardným postupom.

Odporca vady neodstránil a vzhľadom k nečinnosti odporcu vzniklo navrhovateľovi právo

na odstúpenie od zmluvy podľa ust. § 436 ods. 2 Obch. zák. K námietke odporcu, že

navrhovateľ nemohol platne odstúpiť od kúpnej zmluvy, ak vady včas neoznámil odporcovi

5

v zmysle ust. § 441 ods. 1 Obch. zák., súd uviedol, že zástupca odporcu bol o vade dodaných

rámp informovaný v deň montáže a následne v priebehu niekoľkých dní sa dostavil na miesto

montáže rámp. S poukazom na ust. § 351 ods. 2 Obch. zák. súd zaviazal odporcu k zaplateniu

sumy 260 400,-- Sk (8 643,70 €) titulom vrátenia zaplatenej kúpnej ceny a zároveň zaviazal

navrhovateľa vrátiť odporcovi plnenie z kúpnej zmluvy zo dňa 21. 09. 1998. Na základe

doplneného dokazovania súd prvého stupňa podľa ust. § 436 ods. 4 Obch. zák.

navrhovateľovi priznal aj uplatnenú náhradu škody.

O trovách konania rozhodol podľa ust.

Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Podľa

jeho názoru súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil. Súd prvého stupňa nesprávne ustálil

skutkový stav vo veci ohľadne toho, či navrhovateľ spĺňal zákonné podmienky na odstúpenie

od zmluvy podľa ust. § 436 ods.1,písm. d/ Obch. zák. a súčasne aj dodržal ods. 2 a 3

citovaného ustanovenia. Existenciu splnenia podmienok podľa ust. § 345 ods. 2 Obch. zák.

súd tiež nezdôvodnil, preto nie je zrejmé, z čoho vychádzal, ak mal za to, že nemožno

aplikovať druhú vetu tohto ustanovenia, najmä ak odporca od počiatku spochybňoval

podstatné porušenie zmluvy. Ďalej uviedol, že navrhovateľ svoje nároky z vád menil bez

súhlasu odporcu, pričom súd sa náležite nevysporiadal so splnením podmienky nemennosti

nároku navrhovateľa bez súhlasu odporcu podľa ust. § 436 ods. 2, druhej vety Obch. zák.

Poukázal na to, že listom zo dňa 23. 09. 1998 navrhovateľ reklamoval vady, ktoré sám

navrhol posúdiť a odstrániť dňa 24. 09. 1998 alebo dňa 25. 09. 1998, teda touto reklamáciou

požadoval opravu vád, t. j. uplatnil si nárok z vád tovaru podľa ust. § 436 ods. 1 písm. b/

Obch. zák. Listom zo dňa 19. 10. 1998 navrhovateľ žiadal o termín na reklamáciu rámp v P.,

pričom v ňom uviedol, ktoré opravy vykonal sám, poukázal na ďalšie vady, nekvalitné zvary

a nesprávne fungujúcu nožnú aretáciu (týkala sa dvoch rámp). Tieto opravy vykonal

navrhovateľ sám z vlastného rozhodnutia, a to bez súhlasu odporcu, ktorému len oznámil, že

sám vykonal určité opravy. Podľa „zápisu o odstránení závad“ odporca dňa 23. 10. 1998

odstránil reklamované vady opravou (na zápise chýba dátum 23. 10. 1998, avšak tento dátum

vyplýva z ďalšieho zápisu vyhotoveného z odstránenia vád na rampe v M. B., ktoré boli

odstraňované odporcom v ten istý deň). Listom zo dňa 12. 11. 1998 navrhovateľ reklamoval

len plynové valce na posledne dodanej rampe (z troch dodaných rámp), pričom žiadal

6

o okamžitú výmenu vadných plynových valcov, nakoľko podľa vyjadrenia technika

navrhovateľa jedinou možnou poruchou bola nefunkčnosť plynových valcov, t. j. navrhovateľ

si uplatnil nárok z vád tovaru podľa ust. § 436 ods. 1 písm. a/ Obch. zák. Hoci listom zo dňa

26. 11. 1998 navrhovateľ reklamoval poškodené plynové valce s tým, že ich zasiela

odporcovi, v skutočnosti mu ich zaslal až v januári 1999, pričom už listom zo dňa 04. 12.

1998 požadoval celkové zrušenie zákazky s odôvodnením, že odporcom dodané rampy

nespĺňajú požiadavku zákazníka K. P., a to ovládať rampy jedným človekom. Z vyššie

uvedeného konania navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ si zvolil nárok na opravu, ktorý

nárok následne svojvoľne zmenil na dodávku náhradných častíc (valcov), pričom sám svojimi

opravami zasahoval do tovaru bez súhlasu odporcu v rozpore s obchodnými a dodacími

podmienkami odporcu. Mal za to, že odporca riešil reklamáciu, avšak pre nečinnosť

samotného navrhovateľa nemohol vo vybavovaní reklamácie riadne pokračovať – odoslať

valce na posúdenie výrobcovi do Nemecka, z dôvodu ktorého odporca listom zo dňa

15. 12. 1998 urgoval navrhovateľa o zaslanie poškodených plynových valcov s tým, že mu

poslal tri nové kusy na výmenu a oznámil mu, že v riešení reklamácie bude pokračovať

po 10. 01. 1999, t. j. po celozávodnej dovolenke. Pokiaľ mal súd prvého stupňa preukázané,

že napriek vyššie uvedenému zo strany odporcu došlo k porušeniu zmluvy podstatným

spôsobom, súd sa v ďalšom náležite nevysporiadal vzhľadom na všetky vykonané dôkazy

so splnením podmienky poskytnutia primeranej dodatočnej lehoty na odstránenie vád,

vyžadovanej podľa ust. § 436 ods. 2, poslednej vety Obch. zák. Podľa názoru odporcu mu

navrhovateľ neposkytol žiadnu dodatočnú lehotu na odstránenie vád. V januári 1999, keď

navrhovateľ zaslal odporcovi dodatočne plynové valce na posúdenie, neurobil voči odporcovi

žiadny taký písomný prejav, ktorým by od neho požadoval ďalšie odstraňovanie vád, a to, či

už pôvodne uplatneným nárokom – opravou, alebo následne svojvoľne zmeneným nárokom –

výmenou vadných častí a ani žiadny taký prejav, ktorým by mu poskytol dodatočnú

primeranú lehotu na ich odstránenie. Za dodatočné poskytnutie lehoty nemožno považovať

list navrhovateľa zo dňa 04. 12. 1998, pretože v tomto liste sa píše len o tom, aké dôsledky

vyplynú pre navrhovateľa zo strany jeho odberateľa I. a. s., T., ak sa situácia rýchlo

nezmení. V čom sa ale potom situácia mala zmeniť, či ďalším uplatneným nárokom

na opravu, alebo ďalším uplatneným nárokom na výmenu vadných častí, a tiež v akej lehote,

z citovaného listu nevyplýva, teda takýto prejav voči odporcovi nespĺňal nevyhnutné

podmienky pre platné odstúpenie od zmluvy vyžadované ust. § 436 ods. 2 poslednou vetou

Obch. zák. Ďalší priebeh udalostí je dôkazom toho, že navrhovateľ účelovo nedal možnosť

7

odporcovi reklamované vady odstrániť, lebo už predčasne a bez evidentného záujmu o ďalšie

odstránenie vád kalkuloval s odstúpením od zmluvy, pričom dôvodom bola skutočnosť, že

jeho zmluvný partner I., a. s., T., ako ďalší odberateľ rámp, odmietol rampy

od neho prevziať a neprevzatie rámp týmto odberateľom znamenalo pre navrhovateľa

nezaplatenie ceny rámp, čo bol pravý dôvod, prečo aj za cenu nedodržania zákonných

podmienok odstúpenia od zmluvy navrhovateľ chcel od zmluvy silou-mocou odstúpiť.

Najskôr sa tak pokúšal urobiť na základe návrhu dohody v liste zo dňa 04. 12. 1998, v ktorom

žiadal „o posúdenie možnosti stornovania zákazky na 3 ks rámp dodaných do K. P.“ a ďalej

v liste zo dňa 15. 01. 1999, v ktorom zaslal „návrh dohody, spočívajúci v odstúpení do kúpnej

zmluvy a vrátení peňazí“ a v ktorom zároveň potvrdil, že užívateľ rampy nahradil už rampami

od iného výrobcu. Odporca nebol ochotný akceptovať zamýšľané odstúpenie od zmluvy,

pretože k tomu nevidel zákonný podklad, keďže nebol dodržaný postup navrhovateľa podľa

príslušných zákonných ustanovení, čo oznámil navrhovateľovi listom zo dňa 25. 01. 1999.

Navrhovateľ ani v nasledujúcom období neposkytol odporcovi primeranú dodatočnú lehotu na

odstránenie vád, ba dokonca nepožadoval od neho ani žiadne ďalšie odstránenie vád. Keď

navrhovateľ neuspel ohľadne zrušenia zmluvy dohodou, potom aj bez splnenia zákonných

podmienok urobil tak jednostranným právnym úkonom – odstúpením od zmluvy dňa 14. 04.

1999, ktoré odporca nepovažoval za platné, pretože nekorešpondovalo čo do popísaných

dôvodov podmienkam odstúpenia podľa ust. § 436 ods. 1 písm. d/ Obch. zák. Ďalej poukázal

na to, že aj keby odstúpenie od zmluvy bolo súdom posúdené ako platné pre podstatné

porušenie zmluvy, tak účinky odstúpenia od zmluvy zanikli, pretože navrhovateľ nemôže

vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal s poukazom na ust. § 441 ods. 2 Obch. zák.

Navrhovateľ sám opravoval dodaný tovar, zasahoval do neho, pričom s odstupom času nie je

možné zistiť, aký bol výrobok v čase dodávky a po jeho opravách zo strany navrhovateľa. To,

že do výrobku zasahoval samotný navrhovateľ potvrdil aj znalec v znaleckom posudku, ktorý

konštatoval, že navrhovateľ sa o rampy po demontáži nestaral, nechal ich vonku na dvore

uskladnené, dôsledkom čoho skorodovali, pričom z posudku vyplýva v akom poškodenom

stave boli v čase vykonania ohliadky výrobkov znalcom, ktorá bola vykonaná až počas

konania pred súdom, čo vylučuje možnosť použitia ust. § 441 ods. 3 alebo 4 Obch. zák. Ďalej

odporca uviedol, že všetky vady zistené znalcom aj keď spôsobili súhrnne nefunkčnosť rámp,

boli odstrániteľné, pričom ich bolo možné odstrániť aj na tvári miesta. Účelovosť konania

navrhovateľa svedčí o tom, že odporca v skutočnosti nechcel, aby sa vady odstránili, a tieto

preto ďalej nereklamoval. Troch kusov rámp sa chcel zbaviť, a to tých, cenu ktorých mu

8

nezaplatil jeho odberateľ. Poukázal tiež na to, že od kúpnej zmluvy vo vzťahu k jednej rampe

dodanej pre M... B. navrhovateľ neodstúpil, hoci aj u tejto rampy boli reklamované vady a aj

táto rampa pochádza z totožnej výrobnej série, ako rampy pre K. P. Súd sa nevysporiadal

s námietkou odporcu (ktorú opakovane v konaní uplatňoval), a to že právne účinky

odstúpenia od zmluvy zanikli podľa ust. § 441 ods. 2 Obch. zák., keďže navrhovateľ ako

kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave, v akom ho prevzal. Tiež sa nevysporiadal s tým, prečo

nemožno akceptovať výnimky uvádzané navrhovateľom v ust. § 441 ods. 3 a ods. 4 Obch.

zák. a v tomto smere nerešpektoval pokyn odvolacieho súdu v uznesení, ktorým bol zrušený

predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa. Podľa jeho názoru nemožnosť vrátenia tovaru

bola spôsobená výlučne samotným navrhovateľom, ktorý do výrobkov zasahoval opravami

bez súhlasu odporcu, nechal ich v užívaní tretej osoby – K. P., neodborne s nimi nakladal po

demontáži a uskladnení, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku a vôbec sa nesprával tak, aby

tovar sám nepoškodil, resp. jeho zavinením nedošlo k jeho poškodeniu. Mal za to, že

zavinením navrhovateľa došlo k zmenám na dodanom tovare a tento nie je možné vrátiť

v pôvodnom stave tak, ako to predpokladá zákon, aby účinky odstúpenia od kúpnej zmluvy

boli zachované. Námietku, že k poškodeniu tovaru došlo zásahom znalca za účelom

vyhotovenia znaleckého posudku, považoval za irelevantnú, keďže k tomuto zásahu došlo až

počas súdneho sporu, a nie pred odstúpením od kúpnej zmluvy. Ďalej namietal, že súd sa

nezaoberal námietkou odporcu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu

k uplatnenej náhrade škody. Odporca namietal náklady, ktoré navrhovateľ vyčíslil, keďže

nemal právo rampy sám opravovať, pričom navrhovateľ nepreukázal ani výšku škody, ktorá

nebola žiadnym relevantným dôkazom podložená. Podľa názoru odporcu z odôvodnenia

rozsudku je evidentné, že vyhodnotenie dôkazov nebolo vykonané dôkladne, a preto súd

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Svoje rozhodnutie súd oprel len o časť dôkazov

a tieto nevyhodnotil ani jednotlivo a ani v ich súhrne, pričom aj z tých dôkazov, ktoré

v rozsudku hodnotil, zistil skutkový stav nesprávne. Dôsledkom nesprávnych skutkových

zistení súd dospel následne aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a to, že odporca

porušil kúpnu zmluvu podstatným spôsobom, že pri reklamovaní vád napriek primerane

poskytnutej dodatočnej lehote odporca vady neodstránil a navrhovateľ platne odstúpil

od kúpnej zmluvy podľa ust. § 436 ods.1,písm. d/ Obch. zák. Z vyššie uvedených dôvodov

odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh

v celom rozsahu zamietol, alternatívne ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

9

K odvolaniu odporcu zaslal navrhovateľ písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že

odporca vo svojom mimoriadne obšírnom odvolaní sa snaží len sumarizovať zo svojho uhla

pohľadu celý doterajší priebeh mimoriadne zdĺhavého konania a uvedením množstva

„argumentov“ zneprehľadniť celkovú situáciu a takto ospravedlniť svoje predchádzajúce

protiprávne konanie. Z vykonaného znaleckého dokazovania a jeho doplnenia vyplýva, že

reklamované výrobky netrpeli formálnymi vadami, ale vadami, ktoré priamo ohrozovali

bezpečnosť, zdravie a život obsluhujúcich osôb. Z vykonaných dôkazov súd prvého stupňa

mal dostatočne preukázané všetky potrebné dôvody platného odstúpenia od zmluvy podľa ust.

§ 436 ods. 1 Obch. zák. a z neho vyplývajúci aj vznik tomu zodpovedajúcich práv

pre navrhovateľa. Neobstojí tvrdenie odporcu, že súd prvého stupňa sa nezaoberal ďalšími

zákonnými podmienkami odstúpenia od zmluvy. Toto tvrdenie odporcu nie je ničím

podložené, a preto je irelevantné. U navrhovateľa boli splnené všetky zákonné podmienky

na odstúpenie od kúpnej zmluvy, ako napr. skutočnosť, že navrhovateľ v rámci mimosúdneho

riešenia veci poskytol odporcovi dodatočnú lehotu na odstránenie vád, ktoré odporca

neodstránil. Odporca vady nebol schopný odstrániť, pričom zo znaleckého posudku a jeho

doplnenia jasne vyplýva, že zistené vady bránili funkčnosti vyrovnávacích rámp a nespĺňali

podmienky o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Za irelevantnú

považuje námietku odporcu, že navrhovateľ nereklamoval iné odporcom dodané rampy, resp.

pokiaľ odporca uviedol „výpočet“ času a sumu, za ktorú reklamované rampy mohol uviesť

do bezvadného stavu. Je zarážajúce, že minimálne od marca 1999, t. j. za viac ako 10 rokov

tak nielenže neurobil, ale sa na vybavenie reklamácie vôbec nedostavil a ani inak na ňu

nereagoval. Súd prvého stupňa dospel na základe rozsiahle, podrobne a objektívne

vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil

a na základe takto vykonaných dôkazov vydal rozsudok. S poukazom na uvedené navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. )

prejednal vec podľa ust. a a ust. , bez nariadenia

pojednávania a podľa ust. napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy

260 400,-- Sk s 22% úrokom z omeškania ročne od 27. 04. 1999 do zaplatenia z titulu

10

vrátenia kúpnej ceny a zaplatenia sumy 43 203,60 Sk z titulu náhrady škody. Podaním zo dňa

29. 12. 1999 (založeným v spise na č. l. 23) navrhovateľ rozšíril pôvodne uplatnený petit

návrhu o ďalší petit, ktorý následne doplnil a upresnil na pojednávaní súdu dňa 08. 09. 2000.

Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 08. 09. 2000 (založenej v spise na č. l. 59 a nasl.) vyplýva,

že navrhovateľ petit, o ktorý rozšíril pôvodne uplatnený petit návrhu na začatie konania,

doplnil a upresnil o konkrétne výrobky, ktorých vrátenie odporcovi navrhol z dôvodu

odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 21. 09. 1998, uzavretej medzi ním ako kupujúcim

a odporcom ako predávajúcim. Napriek uvedenej skutočnosti súd prvého stupňa

na pojednávaní dňa 23. 09. 2008 (zápisnica je založená v spise na č. l. 253 a nasl.) uznesením

pripustil zmenu návrhu – jeho rozšírenie o petit uvedený v podaní navrhovateľa zo dňa

29. 12. 1999, pričom pri rozhodovaní o zmene návrhu nevzal do úvahy doplnenie

a upresnenie petitu navrhovateľom na pojednávaní súdu dňa 23. 09. 2008. Táto vada konania

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo vec (ust. ), pretože súd prvého

stupňa v rozsudku zo dňa 03. 12. 2009 (okrem iného) uložil navrhovateľovi povinnosť vrátiť

odporcovi plnenie podľa kúpnej zmluvy zo dňa 21. 09. 1998 do troch dní po splnení všetkých

povinností uložených odporcovi. Z tohto výroku rozsudku nie je zrejmé, aké plnenie podľa

kúpnej zmluvy zo dňa 21. 09. 1998 a po splnení akých všetkých povinností uložených

odporcovi, má navrhovateľ vrátiť odporcovi. Teda, tento výrok rozsudku súdu prvého stupňa

je čo do obsahu neurčitý, nezrozumiteľný a tým aj nevykonateľný. Prejav právneho zástupcu

navrhovateľa na pojednávaní súdu dňa 08. 09. 2000, ktorým doplnil petit, o ktorý rozšíril

návrh na začatie konania v podaní zo dňa 29. 12. 1999, je z dôvodu pisárskych a štylistických

chýb a nepresností v zápisnici nie celkom zrozumiteľný, v každom prípade však právny

zástupca navrhovateľa v ňom špecifikoval množstvo a druh výrobkov s označením ich

výrobného čísla, ktoré má navrhovateľ vrátiť odporcovi. Súd prvého stupňa musí preto

rozhodnúť o zmene návrhu – jeho rozšírení podľa ust. v zmysle návrhu

navrhovateľa, ktorý rozšírenie návrhu navrhol, pričom zmenu návrhu je potrebné pripustiť

tak, aby následne vydaný rozsudok súdu prvého stupňa bol v celom výroku, resp. výrokoch

určitý a zrozumiteľný, čo je predpokladom toho, aby bol vykonateľný.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 21. 09. 1998 bola medzi odporcom ako

predávajúcim a navrhovateľom ako kupujúcim uzavretá kúpna zmluva na dodávku 3 ks

mechanických vyrovnávacích rámp s plynovými valcami, typ MRS 40-20-17, výrobné čísla

140-398, 140-399 a 140-400 (ďalej len „mostíky“). Z dodacieho listu zo dňa 21. 09. 1998

11

(založený v spise na č. l. 5) vyplýva, že navrhovateľ s mostíkmi prevzal návod na obsluhu

a údržbu – 3 ks, odovzdávací a preberací protokol – 3ks a záručný list – 3ks. Zo záručných

listov vyplýva, že odporca ako predávajúci poskytol navrhovateľovi na mostíky záruku

po dobu 36 mesiacov odo dňa ich prevzatia, pričom na plynový valec poskytol záruku 12

mesiacov odo dňa ich prevzatia s poukazom na to, že išlo o nakúpený komponent

zo zahraničia. Podľa ust. § 429 ods. 1 Obch. zák. zárukou za akosť tovaru preberá predávajúci

písomne záväzok, že dodaný tovar bude po určitú dobu spôsobilý na použitie na dohodnutý,

inak na obvyklý účel, alebo že si zachová dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti. Z odseku 2

citovaného ustanovenia vyplýva, že prevzatie záväzku zo záruky môže vyplynúť zo zmluvy

alebo vyhlásenia predávajúceho, najmä vo forme záručného listu. Účinky prevzatia tohto

záväzku má aj vyznačenie dĺžky záručnej doby alebo doby na tovare, resp. jeho obale. Ak je

v zmluve alebo v záručnom vyhlásení predávajúceho uvedená odlišná záručná doba, platí táto

doba. Pokiaľ odporca tvrdil, že navrhovateľovi pri uzavretí kúpnej zmluvy dodal aj obchodné

a dodacie podmienky (založené v spise na č. l. 43 a nasl.), čo navrhovateľ v konaní popieral,

tak z obsahu dodacieho listu a ani ďalšieho spisového materiálu nevyplýva, že by súčasťou

kúpnej zmluvy zo dňa 21. 09. 1998 boli aj tieto obchodné a dodacie podmienky odporcu.

Skutočnosť, že odporca ich poskytol navrhovateľovi pri uzavretí iného obchodu, nie je

pre daný prípad právne relevantná, pretože v konaní nebolo preukázané, že obchodné

a dodacie podmienky na ktoré sa odporca odvolával, boli navrhovateľovi pri uzavretí kúpnej

zmluvy zo dňa 21. 09. 1998 poskytnuté ako súčasť tejto kúpnej zmluvy. V konaní tiež nebolo

sporné, že v rámci záručnej doby sa na mostíkoch objavili vady. Podľa ust. § 420 ods. 1, 2

Obch. zák. predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje

zmluva a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve. Ak

zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti

a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve

určený, na účel, na ktorý sa takýto tovar spravidla používa. Podľa ust. § 422 ods. 1, prvej

vety Obch. zák. ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady.

V konaní nie je sporné, že faktické vady tovaru (medzi ktoré patrí aj vada akosti tovaru) sa

vyskytli hneď po jeho dodaní kupujúcemu, dôkazom čoho je jeho reklamácia zo dňa

23. 09. 1998 (založená v spise na č. l. 6). Následne boli vady reklamované listom zo dňa

19. 10. 1998 a listom zo dňa 12. 11. 1998 – nefunkčnosť plynových valcov (založené v spise

na č. l. 7 a 8). Odporca vady niekoľkokrát opravoval. Písomným dôkazom o odstránení vád

v rámci záručnej doby na základe reklamácie je zápis o odstránení závad (založený v spise

12

na č. l. 46), ktorý bol podľa tvrdenia odporcu vyhotovený dňa 23. 10. 1998, t. j. v rovnaký deň

ako zápis o odstránení závad v M. B. (založený v spise na č. l. 47). Z obsahu spisu tiež

vyplýva, že navrhovateľ v rámci záručnej doby žiadal najskôr o odstránenie vád opravou.

Túto voľbu nároku spolu s oznámením vád si uplatnil v písomnom oznámení vád v liste

zo dňa 23. 09. 1998, v ktorom zároveň určil predávajúcemu termín na odstránenie vád dňa

24. 09. 1998 alebo dňa 25. 09. 1998. S takto uplatnenou voľbou nároku odporca súhlasil,

pretože jeho zástupcovia sa dostavili na odstránenie vád do K. P. (kde sa mostíky nachádzali,

keďže navrhovateľ na základe kúpnej zmluvy z 26. 08. 1998 založenej v spise na č. l. 11 ich

predal kupujúcemu I.I. a. s., odštepný závod 07 T.). Z obsahu spisu tiež vyplýva, že niektoré

vady uvedené v reklamácii zo dňa 19. 10. 1998 odstránil sám navrhovateľ a ostatné vady

opravil odporca, čo vyplýva z písomného zápisu o odstránení závad zo dňa 23. 10. 1998

(založeného v spise na č. l. 46). V reklamácii zo dňa 12. 11. 1998 navrhovateľ reklamoval

nefunkčnosť jedného ks vyrovnávacej rampy s tromi plynovými valcami, ktorá po 14-dňovej

prevádzke zostala dole sklopená bez náznaku činnosti a podľa technika navrhovateľa príčina

poruchy bola v nefunkčnosti plynových valcov, pričom navrhovateľ žiadal o okamžité

zaslanie funkčných plynových valcov, teda uplatnil si nárok z vád formou odstránenia vád

dodaním nových plynových valcov za vadné valce (§ 436 ods. 1 písm. a/ Obch. zák.).

Odporca s touto voľbou nároku súhlasil, pretože navrhovateľovi na jeho reklamáciu zaslal 3

ks nových plynových valcov. Pokiaľ navrhovateľ navrhol odporcovi zľavu z ceny, odporca sa

k tomuto návrhu na voľbu nároku nevyjadril (v spise sa o tom nenachádza žiadny dôkaz),

a preto k voľbe nároku v tomto smere nedošlo v súlade s , keďže

odporca k tomu súhlas nedal. V spise sa ďalej nachádza list navrhovateľa zo dňa 25. 11. 1998

(založený v spise na č. l. 96), ktorým navrhovateľ urgoval reklamáciu funkčnosti sklopných

rámp z dôvodu, že aj po oprave vyrovnávacích valcov na rampách nedošlo k zlepšeniu

funkcie rámp, pričom pre zdvihnutie rámp sú potrebné dve osoby, jedna tlačí rampu zdola

a druhá vyťahuje rampu zhora, čo navrhovateľ uviedol aj v liste zo dňa 26. 11. 1998 (založený

v spise na č. l. 49), čo z hľadiska obsahu možno považovať za reklamáciu vady–nefunkčnosti

sklopných rámp. Aj z listu zo dňa 04. 12. 1998 (založený v spise na č. l. 97) vyplýva, že

navrhovateľ namietal funkčnosť rámp (sila pre sklápanie a zdvíhanie rámp nezodpovedá

normám platným v ČR a SR, prevádzka rámp je v priamom rozpore s návodom odporcu

na obsluhu – minimálne v bode popisu ľahkého sklápania a zdvíhania). S poukazom

na problematické sklápanie a zdvíhanie rámp navrhol odporcovi stornovanie zákazky s tým,

že pokiaľ sa situácia rázne a rýchle nezmení (t. j. užívateľ K. P. zašle I. vyjadrenie

13

o bezproblematickej funkcii rámp), neobdrží od jeho objednávateľa I. ani časť platby

za rampy a za tejto situácie je preto pre neho neudržateľné obhajovať a servisovať odporcom

vyrobené polyfunkčné zmätky. V liste zo dňa 15. 01. 1999 (založeného v spise na č. l. 50)

navrhovateľ navrhol odporcovi dohodu na ukončenie zmluvného vzťahu formou odstúpenia

od kúpnej zmluvy navrhovateľom a vrátenie zaplatenej kúpnej ceny odporcom s poukazom

na problémy s nefunkčnosťou odporcom dodaných výrobkov, ktoré nespĺňajú deklarované

vlastnosti, v dôsledku čoho došlo k odmietnutiu týchto výrobkov užívateľom a ich

nahradením výrobkom iného výrobcu. Odporca v odpovedi zo dňa 25. 01. 1999 (založeného

v spise na č. l. 51) okrem iného uviedol, že nefunkčnosť troch kusov sklopných rámp nebola

pri prevzatí a následnom odskúšaní reklamovaná, rampy boli prevzaté ako funkčné a ďalej

namietal, že navrhovateľ bez vedomia odporcu robil zásahy do výrobkov, rampy nastavoval

a na základe následnej reklamácie rámp bolo zistené, že nefunkčnosť rámp je spôsobená

vadnosťou plynových valcov, ktoré boli vymenené, pričom reklamáciu valcov postúpil

výrobcovi týchto valcov s tým, že po obdržaní vyjadrenia od výrobcu zašle navrhovateľovi

stanovisko. Odpoveď na reklamáciu plynových valcov zaslal odporca navrhovateľovi v liste

zo dňa 02. 03. 1999 (založený v spise na č. l. 52) Podľa oznámenia výrobcu bolo mechanické

poškodenie valcov zapríčinené radiálnym tlakom, ktoré mohlo by spôsobené napr. nárazom

vozidla pri cúvaní, čo nemožno posudzovať ako reklamáciu. Listom zo dňa 14. 04. 1999

(založeným v spise na č. l. 9) navrhovateľ odstúpil od kúpnej zmluvy, uzavretej s odporcom

podľa ust. § 436 ods. 1 písm. d/ v spojení s ust. § 345 ods. 2 Obch. zák. pre podstatné

porušenie kúpnej zmluvy odporcom z dôvodu, že zakúpené výrobky od prvého momentu

vykazovali viaceré vady, ktoré bránili ich použitiu a ktoré boli reklamované listami zo dňa

23. 09. 1998, 19. 10. 1998 a 12. 11. 1998 a s poukazom na to, že dodané výrobky nespĺňajú

odporcom deklarované technické parametre, platné technické a hygienické predpisy

a technické normy a neumožňujú funkčnú a bezpečnú prevádzku, zakúpené výrobky vykazujú

dlhodobé vady, ba až takmer úplnú nefunkčnosť. Zároveň vyzval odporcu k vráteniu

zaplatenej kúpnej ceny v sume 260 400,-- Sk v lehote 5 dní od doručenia listu a prejavil

pripravenosť vydať navrhovateľovi zakúpené veci oproti vráteniu kúpnej ceny. Odporca

v odpovedi na odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 27. 04. 1999 (založená v spise na č. l. 10)

uviedol, že nesúhlasí s odstúpením od kúpnej zmluvy. Poukázal na to, že predmet plnenia –

mechanické vyrovnávacie rampy s plynovými valcami nevykazovali pri prevzatí žiadne

nedostatky a ani vady, čo bolo potvrdené na dodacom liste. Ďalej uviedol, že nedošlo

k podstatnému porušeniu zmluvy podľa ust. § 345 ods. 2 Obch. zák. a dodané rampy neboli

14

namontované – osadené odporcom, a preto odporca nemôže ručiť za škody spôsobené

pri montáži, resp. za škody spôsobené zásahom cudzích osôb do predmetu plnenia počas

záručnej doby, pričom vady, ktoré sa vyskytli v priebehu používania rámp, napriek tomu, že

nebolo preukázané, že vady spadajú do záručnej opravy, odporca odstránil na vlastné náklady

(dôkazom sú listy zo dňa 23. 10. 1998 a 15. 12. 1998), pričom reklamácia plynových valcov

bola vybavená výmenou týchto valcov a odoslaním poškodených valcov ich výrobcovi

na odborné posúdenie, o výsledku ktorého bol navrhovateľ informovaný listom zo dňa

02. 03. 1999, z ktorého vyplýva, že výrobca plynových valcov v Nemecku reklamáciu

neuznal a poukázal na nesprávne používanie, prípadne mechanické poškodenie.

Podľa ust. § 365 ods. 1, prvá veta Obch. zák. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne

a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď

záväzok zanikne iným spôsobom.

Vyššie citované ustanovenie je kogentným ustanovením, ktoré sa vzťahuje aj

na prípad, keď splnenie záväzku nemá náležitosti riadneho plnenia, t. j. ide o plnenie vadné.

Odstúpenie od zmluvy je upravené v ust. § 344 a nasledujúcich Obchodného

zákonníka.

Podľa ust. § 344 Obch. zák. od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré

ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa ust. § 345 ods. 1 Obch. zák. ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa

(§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená

od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa

o tomto porušení dozvedela.

Podľa ust. § 345 ods. 2 Obch. zák. na účely tohto zákona je porušenie zmluvy

podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy, alebo v tomto čase

bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo

okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení

15

povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie

zmluvy nie je podstatné.

Podľa ust. § 345 ods. 3 Obch. zák., ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej

povinnosti, druhej strane oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas

právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom

ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí

lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.

Z ust. § 365 a § 345 ods. 1 Obch. zák. vyplýva, že dlžník je v omeškaní, ak poskytol

vadné plnenie (riadne nesplnil záväzok), pričom ak omeškanie dlžníka znamená podstatné

porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá zmluvná strana oprávnená od zmluvy odstúpiť,

ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení

dozvedela. Teda, dôvodom na odstúpenie od zmluvy je omeškanie dlžníka, ktoré spôsobuje

podstatné porušenie zmluvy. Čo možno považovať za podstatné porušenie zmluvy, upravuje

ust. § 345 ods. 2 Obch. zák.

Z obsahu spisu vyplýva, že odporca ako predávajúci predal navrhovateľovi ako

kupujúcemu 3 ks mechanických vyrovnávacích rámp s plynovými valcami na základe kúpnej

zmluvy zo dňa 21. 09. 1998, ktoré navrhovateľ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26. 08. 1998

predal kupujúcemu I.I. a. s., odštepný závod T., pričom výrobky mu boli odovzdávané dňa

22. 09. 1998, ako vyplýva z písomného zápisu o odovzdaní a prevzatí diela do užívania

(založeného v spise na č. l. 87). Z obsahu zápisu ďalej vyplýva, že objednávateľ I., a. s., T.,

uviedol, že dodávku troch ks mostíkov nepreberá z dôvodu, že nezodpovedá požiadavkám

a ani návodu na obsluhu, mostíky nie je možné sklápať a zdvíhať spôsobom popísaným

v návode a použitie zariadenia nie je konštruované na ručné ovládanie. Následne dňa

23. 09. 1998 navrhovateľ reklamoval zistené vady u odporcu a žiadal o ich odstránenie

opravou, pričom v ďalšom období sa vady opakovali, resp. objavili sa ďalšie vady, ktoré

napriek viacerým pokusom odporcu odstrániť ich opravou, resp. výmenou plynových valcov

za nové, sa odstrániť nepodarilo tak, aby výrobky bolo možné riadne používať a tieto slúžili

dohodnutému, resp. obvyklému účelu. Vystavením záručného listu odporcom a vyznačením

dĺžky záručnej doby nastali účinky prevzatia záväzku zo záruky, pričom zárukou za akosť

tovaru odporca ako predávajúci prevzal záväzok, že dodaný tovar bude po dobu vyznačenú

16

v záruke spôsobilý na použitie na dohodnutý, inak obvyklý účel, alebo že si zachová

dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti.

Skutočnosť, že odporca ako predávajúci porušil povinnosť podľa ust. § 420 ods. 1, 2

Obch. zák. je zrejmá z toho, že dodané výrobky od počiatku po ich dodaní a namontovaní

v K. P. vykazovali viaceré faktické vady, ktoré bránili ich riadnemu používaniu na

deklarovaný účel, na ktorý sa tieto výrobky používajú. Skutočnosť, že zo strany odporcu išlo

o vadné plnenie, pričom vady vyplývali z nevhodného návrhu a realizácie konštrukčného

riešenia vyrovnávacích rámp, nevyhovujúceho skrutkového spoja, nevyhovujúcej dĺžky

plynových valcov pri minimálnom a maximálnom vysunutí piestnice, nevhodne zvolenej

ocele vodiaceho C-profilu a vodiacich koliesok pojazdového záveru, kolízie L-profilu

pracovnej plošiny a vystužovacích oceľových dosiek nosného priečneho profilu, chýbajúceho

žlotočierneho bezpečnostného náteru - je zrejmá z písomného znaleckého posudku č. 85/2005

zo dňa 12. 07. 2005. Znalec Ing. K.., PhD. v závere znaleckého posudku konštatoval, že

vyrovnávacie rampy, dodané odberateľovi, nespĺňali podmienky

o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zistené vady bránili funkčnosti vyrovnávacích

rámp. Rampy nebolo možné nastaviť do polôh deklarovaných výrobcom, nebolo ich možné

zdvíhať podľa návodu na obsluhu, priečne posúvať, pri niektorých nastaveniach ich nebolo

možné zaistiť v odstavnej polohe, pričom pri zaťažení užitočnou hmotnosťou, deklarovanou

výrobcom, by vzhľadom na nevyhovujúce trecie skrutkové spoje a nevyhovujúci materiál

vodiaceho C-profilu došlo s pravdepodobnosťou blížiacou sa limitne k 1 k pádu pracovnej

plošiny. K znaleckému posudku znalec predložil odborné stanovisko č. 1/2009, v závere

ktorého okrem iného uviedol, že závady sa týkali nielen upevňovacieho mechanizmu, ale

i ďalších podstatných častí konštrukcie vyrovnávacích rámp (pracovnej plošiny, zdvíhacieho

mechanizmu, pojazdového mechanizmu a vodiaceho C-profilu), pričom znalec nesúhlasil

s tvrdením konštruktéra odporcu Ing. R., že závady sa dali opraviť bez väčších zásahov

do samotného výrobku. Vzhľadom na charakter a rozsah zistených závad znalec konštatoval,

že tieto nie je možné bežne opraviť na mieste inštalácie vyrovnávacej rampy, nakoľko si

vyžadujú zásah i do konštrukčného riešenia vyrovnávacej rampy.

Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľovi

vzniklo právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy pre porušenie zmluvy podstatným spôsobom

podľa ust. § 436 ods. 1 Obch. zák., ktoré považoval za platné. Z odôvodnenia rozsudku súdu

17

prvého stupňa však nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd dospel k tomuto záveru,

keďže z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že by súd prvého stupňa sa zaoberal skúmaním, či

v posudzovanom prípade boli alebo neboli splnené zákonné predpoklady pre záver

o podstatnom porušení kúpnej zmluvy odporcom so zreteľom k ust. § 345 Obch. zák.,

ustanovenie ktoré je aplikovateľné aj pri nárokoch z vád tovaru (ust. § 436 Obch. zák.).

Úlohou súdu prvého stupňa preto bude zistiť a v odôvodnení rozsudku aj uviesť skutkový stav

ohľadne toho, či navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od kúpnej zmluvy pre podstatné

porušenie zmluvy a či navrhovateľ ako oprávnená strana toto svoje právo včas aj využil (bez

zbytočného odkladu po tom, čo sa o porušení dozvedel ho oznámil odporcovi ako druhej

zmluvnej strane), resp. takto nepostupoval a nevyužil svoje právo odstúpiť od kúpnej zmluvy

podľa ust. § 345 ods. 1 Obch. zák., dôsledkom čoho by nebola strata jeho práva odstúpiť

od kúpnej zmluvy, avšak stratil by právo odstúpiť od zmluvy ihneď a zároveň by mu vzniklo

právo odstúpiť od kúpnej zmluvy podľa ust. § 345 ods. 3 Obch. zák., t. j. spôsobom

ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti podľa ust. § 346 ods. 1 Obch.

zák., podľa ktorého, ak omeškanie dlžníka znamená nepodstatné porušenie zmluvnej

povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní,

nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.

Odporca sa v konaní bránil tým, že po výmene valcov za nové navrhovateľ už u neho

vady nereklamoval a nebola mu tiež poskytnutá primeraná dodatočná lehota na odstránenie

vád tvrdiac, že išlo vady odstrániteľné. S týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil, pretože

z listov navrhovateľa zo dňa 25. 11. 1998, 26. 11. 1998 a 04. 12. 1998 (založených v spise

na č. l. 96, 49 a 97) vyplýva, že aj po výmene valcov navrhovateľ namietal nefunkčnosť

mostíkov. Otázkou posúdenia poskytnutia primeranej dodatočnej lehoty sa súd prvého stupňa

bude zaoberať v prípade, ak dospeje k záveru, že kúpna zmluva bola odporcom porušená

nepodstatným spôsobom, resp. ak navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od kúpnej zmluvy

spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie kúpnej zmluvy, pretože včas nevyužil

právo od zmluvy odstúpiť pre podstatné porušenie zmluvy podľa ust. § 345 ods. 3 Obch. zák.

Zároveň odvolací súd poukazuje aj na ust. § 350 ods. 1 Obch. zák., ktorý rieši otázku, kedy

nastávajú účinky odstúpenia od zmluvy v prípade, ak dodatočná lehota na plnenie nebola

poskytnutá vôbec, alebo bola poskytnutá, ale bola neprimeraná. V týchto prípadoch sa

účinnosť prejavu vôle o odstúpení posúva až na okamih márneho uplynutia primeranej lehoty,

t. j. lehoty, aká mala byť poskytnutá.

18

Podľa ust. § 351 ods. 1 prvá veta Obch. zák. odstúpením od zmluvy zanikajú všetky

práva a povinnosti strán zo zmluvy.

Podľa ust. § 351 ods. 2 Obch. zák. strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla

plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške

dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovené podľa ust. § 502. Ak vracia plnenie

strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

Podľa ust. § 441 ods. 2 Obch. zák. účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo

zaniknú, ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal.

Podľa ust. § 441 ods. 3 Obch. zák. ustanovenie odseku 2 však neplatí, a/ ak nemožnosť

vrátenia tovaru v stave tam uvedenom nie je spôsobená konaním alebo opomenutím

kupujúceho, alebo b/ ak k zmene tovaru došlo v dôsledku prehliadky riadne vykonanej

za účelom zistenia vád tovaru.

Podľa ust. § 441 ods. 4 Obch. zák. ustanovenie odseku 2 takisto neplatí, ak

pred objavením vád kupujúci tovar alebo jeho časť predal, alebo tovar úplne alebo sčasti

spotreboval, alebo ho pozmenil pri jeho obvyklom použití. V tomto prípade je povinný vrátiť

nepredaný alebo nespotrebovaný tovar alebo pozmenený tovar a poskytnúť predávajúcemu

náhradu do výšky, v ktorej mal z uvedeného použitia tovaru prospech.

Pokiaľ odporca v konaní namietal neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy, odvolací

súd sa s týmto názorom nestotožnil, pretože odstúpenie od zmluvy navrhovateľom ako

jednostranný adresovaný právny úkon navrhovateľa, spĺňa všetky náležitosti platného

právneho úkonu. Odvolací súd nezistil žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by mohol dospieť

k záveru o neplatnosti tohto právneho úkonu navrhovateľa.

Relevantnou skutočnosťou však je, že odporca v konaní namietal aj to, že účinky

odstúpenia od kúpnej zmluvy nevznikli alebo zanikli podľa ust. § 441 ods. 2 Obch. zák.

z dôvodu, že kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal. V tejto súvislosti

poukazoval na to, že k tomu došlo správaním navrhovateľa, ktorý jednak niektoré vady tovaru

v rámci záručnej doby sám odstraňoval a jednak výrobky napriek reklamáciám vád nevrátil

19

odporcovi, ale ich nechal naďalej v užívaní tretej osoby - K., neodborne s nimi nakladal po

demontáži a uskladnení, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku, v ktorom znalec (najmä na str.

101) konštatoval, že v čase ohliadky dňa 21. 04. 2005 boli rampy skladované

na voľnom priestranstve u navrhovateľa, nechránené pred poveternostnými vplyvmi,

skorodované, priebežne neošetrované, z vyrovnávacích rámp boli demontované plynové valce

a z pôvodného počtu 7 ks boli predložené 3 ks bez bližšej špecifikácie, ku ktorej rampe

patria. Podľa tvrdenia odporcu zavineným a nehospodárnym konaním navrhovateľ spôsobil

odporcovi škodu, pričom zachovalé časti – zostatky rámp sú už len bezcenným odpadovým

materiálom. Dôsledkom takéhoto konania navrhovateľa došlo k zmenám na dodanom tovare,

ktorý nie je možné v pôvodnom stave vrátiť tak, ako to predpokladá zákon, aby účinky

odstúpenia od kúpnej zmluvy boli zachované.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že súd prvého stupňa v konaní

neskúmal, či v posudzovanom prípade nevznikli alebo zanikli účinky odstúpenia od kúpnej

zmluvy podľa ust. § 441 ods. 2 Obch. zák. (ako to tvrdil odporca) alebo ustanovenie odseku 2

neplatí, pretože jeho použitie vylučuje odsek 3 alebo odsek 4 ustanovenia § 441 Obch. zák.

Súd prvého stupňa sa uvedenou námietkou odporcu nezaoberal napriek tomu, že táto

povinnosť mu bola uložená už v uznesení odvolacieho súdu zo dňa 05. 02. 2008. Zo spisu

vyplýva, že navrhovateľ ako kupujúci po prevzatí tovaru tento hneď na druhý deň odovzdal

odberateľovi I., a. s., odštepný závod T., s ktorým mal uzavretú kúpnu zmluvu zo dňa 26. 08.

1998, teda navrhovateľ ako kupujúci ešte pred objavením vád tovar predal (vady boli zistené

až po montáži výrobkov), pričom zásahmi navrhovateľa do výrobkov formou opráv

za účelom odstránenia vád mohlo dôjsť aj k čiastočnému pozmeneniu tovaru. Z ust. § 441

ods. 4, druhej vety Obch. zák. tiež vyplýva, že ak zmluvná strana nemôže vrátiť tovar

v pôvodnom stave, vráti pozmenený tovar a poskytne predávajúcemu náhradu do výšky,

v ktorej mal z použitia prospech. Vo vyššie uvedených smeroch preto bude potrebné doplniť

dokazovanie, následne na jeho základe súd prvého stupňa vec právne posúdi a v odôvodnení

svojho rozsudku odôvodní tak, ako to bolo súdu prvého stupňa už uložené v uznesení zo dňa

05. 02. 2008.

Vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody odvolací súd sa stotožnil s námietkou odporcu,

že uplatnený nárok navrhovateľa nebol doteraz v konaní preukázaný ani čo do základu a ani

čo do výšky, pričom súd prvého stupňa tento nárok navrhovateľovi priznal podľa ust.

20

§ 436 ods. 4 Obch. zák. bez bližšieho odôvodnenia, teda rozhodnutie je v tejto časti

nepreskúmateľné.

S poukazom na to, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a vec

nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, pričom

rozhodnutie je v časti priznanej náhrady škody aj nepreskúmateľné a v časti výroku o uložení

povinnosti navrhovateľovi vrátiť odporcovi plnenie podľa kúpnej zmluvy zo dňa 21. 09. 1998

do troch dní po splnení všetkých povinností uložených odporcovi neurčité, nezrozumiteľné

a tým aj nevykonateľné, ako aj s poukazom na vyššie uvedenú procesnú vadu konania,

týkajúcu sa súdom pripustenej zmeny návrhu – jeho rozšírenia, ktorá v tejto časti mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. ), odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. zrušil a podľa odseku 2

citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V novom rozhodnutí vo veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho

konania (ust. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.

V Bratislave 27. januára 2011

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová