Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
68b/393441.a80830.pdf
PDF · 132.05 KB
No categories available
3Obo/63/2012
Najvyšší súd 3 Obo 63/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu T., s. r. o., B., IČO: X.,
právne zastúpeného JUDr. P. P., advokátom AK M., proti ţalovanému A., s. r. o., B., IČO: X.
(predtým S. spol. s r. o., B., IČO: X.), právne zastúpenému JUDr. J. H., advokátom, L.,
o zaplatenie sumy 10 077,79 € (303 603,60 Sk) istiny s príslušenstvom, o odvolaní
ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. apríla 2012, č. k.
64Cb/37/1999-484, v znení opravného uznesenia zo dňa 6. júla 2012, č. k. 64Cb/37/1999-500
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
12. apríla 2012, č. k. 64Cb/37/1999-484 v znení opravného uznesenia zo dňa 6. júla 2012, č.
k. 64Cb/37/1999-500 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 12. apríla 2012, č. k. 64Cb/37/1999-484
v znení opravného uznesenia zo dňa 6. júla 2012, č. k. 64Cb/37/1999-500 ţalobu zamietol
s tým, ţe o trovách konania a právneho zastúpenia rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti vo veci samej. V odôvodnení uviedol, ţe rozsudkom zo dňa 03. 12. 2009,
sp. zn. 64Cb/37/1999, uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 8 643,70 €
s 22% úrokom z omeškania od 27. 04. 1999 do zaplatenia, spolu so sumou 1 434,10 € a trovy
konania v sume 5 148,66 € k rukám právneho zástupcu, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Zároveň ţalobcovi uloţil povinnosť vrátiť ţalovanému plnenie podľa kúpnej
zmluvy zo dňa 21. 09. 1998 do 3 dní po splnení všetkých povinností uloţených ţalovanému.
Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 01. 2011, sp. zn.
2 Obo 15/2010, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
V novom konaní súd prvého stupňa zistil, ţe ţalobca sa domáhal voči ţalovanému
zaplatenia sumy 260 300 Sk s 22% úrokom z omeškanie ročne od 27. 04. 1999 do zaplatenia
titulom vrátenia kúpnej ceny a zaplatenia sumy 43 203,60 Sk titulom náhrady škody. Súd
prvého stupňa zdôraznil, ţe medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe dňa 21. 09. 1998 bola medzi
ţalovaným ako predávajúcim a ţalobcom ako kupujúcim uzavretá kúpna zmluva na dodávku
3ks mechanických vyrovnávacích rámp s plynovými valcami, typ MRS 40-20-17, výrobné
čísla 140-398, 140- 399 a 140-400 - mostíky. Z dodacieho listu zo dňa 21. 09. 1999 (správne
21. 09. 1998) vyplýva, ţe ţalobca s mostíkmi prevzal aj návod na obsluhu a údrţbu - 3ks,
odovzdávací a preberací protokol - 3ks a záručný list. Zo záručných listov vyplýva, ţe
ţalovaný poskytol ţalobcovi na mostíky záruku po dobu 36 mesiacov odo dňa ich prevzatia,
pričom na plynový valec poskytol záruku 12 mesiacov odo dňa ich prevzatia s poukazom
na to, ţe išlo o nakúpený komponent zo zahraničia. V konaní podľa súdu prvého stupňa nie je
ďalej sporné, ţe faktické vady tovaru, medzi ktoré patrí aj vada akosti tovaru, sa vyskytli
hneď po jeho dodaní kupujúcemu, dôkazom čoho je jeho reklamácia zo dňa 23. 09. 1998.
Následne boli vady reklamované listom zo dňa 19. 10. 1998 a listom zo dňa 12. 11. 1998 -
nefunkčnosť plynových valcov. Ţalovaný niekoľkokrát vady opravoval.
Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na § 441 ods. 1,
ods. 2 Obchodného zákonníka a z vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe účinky
odstúpenia od kúpnej zmluvy v danom prípade nevznikli alebo zanikli podľa ust. § 441 ods. 2
Obchodného zákonníka, a to z dôvodu, ţe ţalobca ako kupujúci nemôţe vrátiť tovar v stave,
v akom ho dostal. K tomu došlo podľa súdu prvého stupňa jednak správaním sa ţalobcu,
ktorý niektoré vady v rámci záručnej doby sám odstraňoval a napriek reklamáciám vád tovar
ţalovanému nevrátil, ale ho nechal v uţívaní tretej osoby - K. P.. Súd prvého stupňa zdôraznil,
ţe ţalobca s tovarom neodborne nakladal pri ich demontáţi a pri ich uskladnení, čo nakoniec
vyplýva aj zo znaleckého posudku. Podľa názoru súdu prvého stupňa zavineným a
nehospodárnym konaním ţalobca spôsobil ţalovanému škodu, pričom zachovalé časti dodávky,
zostatky rámp sú uţ len odpadkovým materiálom. Dôsledkom takéhoto konania ţalobcu došlo
k zmenám na dodanom tovare, ktorý nie je moţné v pôvodnom stave vrátiť tak, ako to ukladá
zákon, aby účinky odstúpenia zostali v danom prípade zachované. Vzhľadom na takto zistený
skutkový a právny stav súd ţalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú s poukazom na
ust. § 441 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolal ţalobca z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci. Ţalobca nesúhlasí s právnym názorom súdu, pretoţe podľa jeho názoru sa súd
vôbec neoboznámil s danou právnou vecou, a preto aj nesprávne právne vec posúdil, čím
v konečnom dôsledku vydal nesprávne rozhodnutie. Poukázal na predchádzajúce rozsudky,
ktoré boli v danej veci vydané, okrem iného napr. na rozsudok zo dňa 03. 12. 2009, kde súd
uviedol na strane č. 5, ţe „mal jasne z vykonaného dokazovania preukázané, ţe ţalobca si
uplatnil právo z vád tovaru podľa ust. § 428 ods. l Obchodného zákonníka včasným
oznámením vád tovaru.“ Ţalobca dodal, ţe nesúhlasí ani s právnym názorom súdu prvého
stupňa, ţe zostatky rámp sú uţ len odpadkovým materiálom. Ţalobca má za to, ţe predmetný
stav reklamácie spôsobil v prvom rade ţalovaný dodaním zjavne vadného tovaru
a po odstúpení od kúpnej zmluvy nekomunikoval s kupujúcim a pre rampy, ktoré dodal si
neprišiel napriek tomu, ţe bol k tomu vyzývaný.
Ďalším dôvodom podaného odvolania je podľa ţalobcu tá skutočnosť, ţe Krajský súd
Bratislava, ktorý rozhodoval v tejto právnej veci, vôbec (ani pod hrozbou poriadkovej pokuty)
nezabezpečil prítomnosť konateľa ţalovaného. Ţalobca poukázal na to, ţe viackrát sa
pojednávanie odročovalo len kvôli jeho neprítomnosti, ako aj neprítomnosti jeho právnej
zástupkyne. Ţalobca zdôraznil skutočnosť, ţe sa počas súdneho konania zmenil aj právny
zástupca ţalovaného, ktorým je v súčasnosti JUDr. J. H., ktorý bol v rokoch 1993-1995
sudcom na tom istom súde (a to konkrétne predsedom trestného senátu Krajského súdu
Bratislava), ktorý vydal aj napadnuté súdne rozhodnutie. Ţalobca má preto za to, ţe
pri vynesení rozsudku nebola zachovaná objektivita a nezaujatosť.
V podanom odvolaní ţalobca poukázal aj na to, ţe sa konajúci sudca podľa jeho
názoru, vôbec nezaoberal vyjadrením ţalobcu zo dňa 11. 04. 2012, v ktorom jasne poukázal aj
na znalecké dokazovanie, ktoré bolo vykonané v danej veci s tým, ţe predmetné výrobky
dodané ţalovaným vykazovali také mnoţstvo vád, ktoré ohrozovali aj ţivot a zdravie
obsluhujúceho personálu. Ţalobca zároveň predmetným podaním poukázal aj na to, ţe
pre prípad, ţe by ním uplatňovaný nárok súd chcel povaţovať výlučne ako práva
zo zodpovednosti za vady podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a bol by
v konečnom dôsledku presvedčený, resp. by prijal taký právny záver, ţe tieto práva ţalobcovi
nevznikli (prípadne by zanikli), tak ţalobca rovnako zotrval na ním uplatnenej výške
finančného nároku z titulu náhrady škody. Ani touto právnou argumentáciu sa podľa názoru
ţalobcu súd prvého stupňa vôbec nezaoberal, pričom ju ani vo svojom rozsudku nespomenul,
resp. na ňu neprihliadol s tým, ţe jasne neodôvodnil zamietnutie ţalobného návrhu.
Záverom podaného odvolania ţalobca dodal, ţe spor trvá uţ 13 rokov a za toto
obdobie súdy nedošli k právoplatnému súdnemu rozhodnutiu. Toto obdobie podľa ţalobcu
ohrozuje jeho právny nárok s tým, ţe ţalobca je v právnej neistote, pričom ţalovaný si
medzičasom zníţil svoje základné imanie, a to zo sumy 865 831,-- € na sumu 5 000,-- €,
zmenil si obchodné meno. Tieto kroky vzbudzujú u ţalobcu obavu, ţe ţalovaný smeruje
k nemajetnosti.
Ţalovaný vo svojom stanovisku k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrozumiteľné, presvedčivé a v súlade
s právom. Dodal, ţe je absolútne nadbytočným hodnotiť rozsudok prvostupňového súdu
z roku 2009, medzitýmne rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ je akceptovateľné záväzné
rozhodnutie odvolacieho súdu a pokiaľ po jeho rozhodnutí nedošlo k ţiadnej právnej
skutočnosti, ktorá by relevantne zmenila skutkový alebo právny záver ostatného rozhodnutia
odvolacieho súdu. Právny zástupca ţalovaného sa domnieva, ţe zo strany ţalobcu neboli
splnené zákonné podmienky odstúpenia od zmluvy. Podľa ţalovaného, ak po rozhodnutí
odvolacieho súdu v danej veci, ţalobca nenavrhol, a teda nepreukázal, ţe môţe vrátiť tovar
v stave, v akom ho dostal, tak podľa jeho názoru zanikli účinky odstúpenia od kúpnej zmluvy.
Vzhľadom na to, ţe podľa ţalovaného dôvody podaného odvolania nie sú dôvodmi,
ktoré zákon povaţuje za relevantné, pretoţe ţalobca nepreukázal, ţe má ţalovanému vrátiť to,
čo mu ukladá právna povinnosť po odstúpení od zmluvy, ţalovaný navrhol napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, odvolanie odmietnuť pre nedostatok dôvodov alebo
zamietnuť, pretoţe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je podľa ţalovaného vecne
a právne správny. Ţalovaný zároveň poţiadal o priznanie trov odvolacieho konania
za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 333,80 €, vypočítaných podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1
písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (270,54 Eur/1 x základná
sadzba úkonu, 7,63 Eur/1 x reţijný paušál v roku 2012, 20 % DPH).
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2
O. s. p. v medziach dôvodov odvolania a bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, ţe
odvolanie ţalobcu je opodstatnené.
Predmetom konania je právo ţalobcu na zaplatenie 10 077,79 € voči ţalovanému
z titulu vrátenia kúpnej ceny oproti povinnosti ţalobcu vrátiť ţalovanému dodaný tovar
a z titulu náhrady škody.
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa ţalobu zamietol, keď dospel k záveru, ţe
účinky odstúpenia od kúpnej zmluvy v danom prípade nevznikli alebo zanikli v zmysle § 441
ods. 2 Obch. zák. z dôvodu, ţe kupujúci nemôţe vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal.
Konštatoval, ţe k uvedenému došlo jednak správaním ţalobcu, ktorý niektoré vady v záručnej
lehote sám odstraňoval, s tovarom pri demontáţi a uskladnení neodborne nakladal. Podľa
súdu prvého stupňa zavineným a nehospodárnym konaním ţalobca spôsobil ţalovanému
škodu, pričom zachovalé časti dodávky, zostatky rámp sú uţ len odpadkovým materiálom.
Konaním ţalobcu došlo preto k zmenám na dodanom tovare, ktorý nemoţno v pôvodnom
stave vrátiť tak, ako to ukladá zákon, aby účinky odstúpenia zostali v danom prípade
zachované.
Proti rozsudku ţalobca okrem iného namieta, ţe súd prvého stupňa vec nesprávne
právne posúdil, keď sa nestotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe zostatky rámp sú uţ len
odpadkovým materiálom. Podľa ţalobcu stav reklamácie spôsobil v prvom rade ţalovaný
dodaním zjavne vadného tovaru, ktorý po odstúpení od kúpnej zmluvy so ţalobcom
nekomunikoval a napriek výzve pre rampy, ktoré dodal, neprišiel. Poukázal na to, ţe súd
prvého stupňa sa s jeho návrhom posúdiť ním uplatnený peňaţný nárok aj z titulu náhrady
škody nezaoberal, pričom svoje rozhodnutie v tomto smere vôbec neodôvodnil.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných vád, ktoré mu Občiansky
súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý má
právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa ţalobca
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie,
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami
a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity)
zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď
na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia
v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka)
a povinnosť (súdu) na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti sluţby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náleţitosťou kaţdého
jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska
práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého imanentnou súčasťou je
aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba
vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999,
sťaţnosť č. 30544/96) tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody,
na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť podľa povahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť v svetle okolností kaţdej veci. Judikatúra ESĽP teda
nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťaţnosť č. 21522/93; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára
1998, sťaţnosť č. 20124/92). Aj Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn.
III. ÚS 209/04 vyslovil, „ ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia“.
Rozhodnutie súdu predpokladá jeho odôvodnenie, ktoré musí mať náleţitosti uvedené
v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p. Musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti,
zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Ako uţ bolo uvedené súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom
na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na právne
závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť
rozsudku. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu
pri vydávaní rozhodnutia, t. j. musí byť preskúmateľné.
V prejednávanej veci si ţalobca pôvodne uplatnil voči ţalovanému právo na zaplatenie
260 400,-- Sk s 22% úrokom z omeškania z titulu vrátenia zaplatenej kúpnej ceny tovaru
a zaplatenie 43 203,60 Sk z titulu náhrady škody.
Podľa § 441 ods. 2 Obch. zák. účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú,
ak kupujúci nemôţe vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal.
Podľa § 441 ods. 3 Obch. zák. ustanovenie odseku 2 však neplatí,
a) ak nemoţnosť vrátenia tovaru v stave tam uvedenom nie je spôsobená konaním alebo
opomenutím kupujúceho, alebo
b) ak k zmene stavu tovaru došlo v dôsledku prehliadky riadne vykonanej za účelom
zistenia vád tovaru.
Účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôţe vrátiť
tovar v stave, v akom ho obdrţal. Z tohto pravidla je výnimka v prospech kupujúceho, ak
nemoţnosť vrátenia tovaru nebola spôsobená konaním alebo opomenutím kupujúceho, alebo
ak k zmene stavu tovaru došlo v dôsledku prehliadky riadne vykonanej za účelom zistenia vád
tovaru.
Predávajúci je chránený v tých prípadoch, kedy by musel prevziať tovar v zmenenom
stave, teda tovar, ktorý je znehodnotený, zničený, ktorý by pre predávajúceho nemal ţiadne
ďalšie hospodárske vyuţitie. Naproti tomu je kupujúci chránený výnimkami v tých prípadoch,
kedy by aplikácia zásady, ţe tovar je moţné vrátiť len v pôvodnom stave, viedla k jeho
znevýhodneniu a zníţeniu dôsledkov zodpovednosti za vady. Pokiaľ teda kupujúci postupuje
s riadnou starostlivosťou o tovar, nezanedbáva primeranú ochranu tovaru pred jeho
poškodením alebo zničením, účel jeho pouţitia, pokiaľ ide o zaobchádzanie s týmto druhom
tovaru, nemoţno na neho prenášať dôsledky spojené s podstatnými vadami, ktoré sa na tovare
vyskytli. V prípade existencie podstatných vád je preto moţné vrátiť nielen ten tovar, ktorý
zostal celkom nezmenený, ale i ten tovar, ktorý síce nie je v pôvodnom stave, ale jeho zmeny
sú dôsledkom prirodzeného opotrebenia, či pôsobenia prírodných síl, náhodných udalostí
alebo obyčajného starnutia tovaru.
Je potrebné prisvedčiť ţalobcovi, ţe napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je
nepresvedčivé, arbitrárne a neodôvodnené. Súd prvého stupňa v rozhodnutí konštatoval, ţe
zostatky rámp (dodaného tovaru), sú uţ len odpadkovým materiálom v dôsledku toho, ţe
ţalobca s nimi neodborne nakladal pri ich demontáţi a uskladnení, avšak bez ďalšieho
zdôvodnenia, na akom skutkovom základe k uvedenému záveru dospel. Súd prvého stupňa
síce poukázal na závery znaleckého posudku, podľa ktorého obhliadka tovaru bola znalcom
vykonaná dňa 21. 04. 2005, z ktorej záverov však nevyplýva, kto z vyrovnávacích rámp
plynové valce demontoval, resp. skutočnosť, ţe pri demontáţi bolo postupované neodborne.
Znalec síce skonštatoval, ţe vyrovnávacie rampy boli skladované na voľnom priestranstve
ţalobcu, nechránené pred poveternostnými vplyvmi, skorodované, avšak z odôvodnenia
rozhodnutia nie je zrejmé, ako mal ţalobca postupovať pri danom druhu tovaru, pri jeho
uskladnení a ošetrovaní s riadnou starostlivosťou.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol v celom rozsahu, hoci
v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vôbec skutkovo, ani právne nevysporiadal s ďalším
nárokom ţalobcu, uplatneným vo výške 43 203,60 Sk z titulu náhrady škody.
Z obsahu spisu je tieţ zrejmé, ţe faxovým podaním (s prezentačnou pečiatkou súdu
12. 04. 2012 o 10,40 hod., pred vyhlásením napadnutého rozsudku), podal ţalobca návrh
vo veci samej, ktorým poţadoval, aby súd jeho peňaţný nárok pôvodne uplatnený z titulu
vrátenia zaplatenej kúpnej ceny pre prípad, ţe dospeje k záveru, ţe účinky odstúpenia
od zmluvy nenastali, posúdil z titulu náhrady škody.
S takto podaným návrhom ţalobcu, na doplnenie ktorého, mu prináleţala zákonná
trojdňová lehota (§ 42 ods. 1 O. s. p.), sa súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí tieţ
nevysporiadal a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol ţiadne dôvody, prečo
k uvedenému podaniu ţalobcu neprihliadol.
Uvedeným postupom súd prvého stupňa preto obmedzil ţalobcu v jeho práve
na spravodlivé konanie a pri podaní opravného prostriedku k zákonom vymedzeným
odvolacím dôvodom, v dôsledku čoho mu uprel právo na spravodlivý proces a odňal právo
konať pred súdom.
Ţalobca v odvolaní spochybňoval tieţ objektivitu a nezaujatosť sudcu pri vynesení
napadnutého rozsudku z dôvodu, ţe právny zástupca ţalovaného JUDr. J. H. bol v rokoch
1993-1995 sudcom na Krajskom súde v Bratislave.
Podľa § 15a ods. 1 O. s. p. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť
námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
Podľa § 15a ods. 3 O. s. p. v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu
smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku
zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náleţitosti námietky,
zaujatosti súd neprihliadne.
So zreteľom na to, ţe ţalobca vo svojom podaní neuviedol, kedy sa o dôvode,
pre ktorý má byť sudca vylúčený, dozvedel, jeho námietka z tohto dôvodu nespĺňa zákonné
náleţitosti a odvolací súd z tohto dôvodu k nej neprihliadol.
Vzhľadom na to, ţe rozhodnutím súdu prvého stupňa bolo ţalobcovi odňaté právo
konať pred súdom, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok Krajského
súdu v Bratislave v znení opravného uznesenia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p.
zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ust. § 224 ods. 3
O. s. p. rozhodne o trovách celého konania.
Podľa § 226 O. s. p. je pre Krajský súd v Bratislave, ktorému sa vec vracia na ďalšie
konanie, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 28. októbra 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová