Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nc/3/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S., so sídlom v D.,

zastúpeného JUDr. M. G., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému MUDr. D. B., bytom

v B., o zaplatenie 31 097,88 eur, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 7 C

63/2002, o vylúčení sudkyne Krajského súdu v Bratislave z prejednávania a rozhodovania

veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave JUDr. D. K. nie je vylúčená z

prejednávania a rozhodovania veci vedenej na uvedenom súde pod sp. zn.

(veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. ).

O d ô vo d n e n i e

V konaní o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 23. augusta 2010,

č.k. -696 oznámila sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. D. K.

predsedníčke súdu, že je vylúčená z prejednávania a rozhodnutia veci z dôvodu, že

navrhovateľ MUDr. D. B. podal proti nej žalobu na ochranu osobnosti, ktorá je vedená na

Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. .

Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave predložila vec Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky na rozhodnutie podľa po tom, čo dospela k záveru,

že u predsedníčky senátu JUDr. D. K., ktorá navrhla svoje vylúčenie z prejednávania a

rozhodovania v tejto právnej veci, nie je daný dôvod pochybovať o nezaujatosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený súd pri posudzovaní skutočností

uvádzaných sudkyňou (ktoré by mali zakladať jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania

veci) vychádzal zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, že výnimku z tejto

prezumpcie stanovuje iba zákon.

Podľa ustanovenia sudcovia sú vylúčení z prejednávania a

rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom

možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k

nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj

právna úprava skutočností, ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudcu považované za právne

relevantné. Týmito skutočnosťami sú právne významné vzťahy sudcu a to jeho vzťah:

l. k veci, v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe

skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom

znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.

Základné povinnosti sudcu upravuje o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v ustanovení § 30.

Z tohto ustanovenia zákona vyplýva povinnosť sudcu zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť

vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé

rozhodovanie súdov. Znamená to, že sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho

nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať

bez akýchkoľvek predsudkov. V rámci prejednávania a rozhodovania konkrétneho prípadu

má zachovávať k veci, účastníkom konania a ich zástupcom vždy vecný, profesionálny

prístup. Miera schopnosti sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od

účastníkov konania a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci v súdnom konaní, je daná

stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon súdnictva.

O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať

vecný prístup za každých okolností. Svojím správaním má dbať na to, aby jeho nestrannosť

nebola dôvodne spochybňovaná. Musí mať dostatok schopnosti ovládať svoje konanie aj sféru

svojich vnútorných pocitov. Súčasťou vecného prístupu sudcu k prejednávanej veci a k

účastníkom konania je teda aj schopnosť sudcu vyrovnať sa vnútorne s prípadnými

námietkami účastníkov v priebehu i mimo konania ako aj s eventuálnou kritikou jeho

konania, ktorá môže mať rozmanitú podobu (porovnaj tiež R 47/1998). Pokiaľ by sudca

(mimo iného) takúto schopnosť nemal, spochybňovalo by to jeho spôsobilosť vykonávať

funkciu sudcu. Treba pripomenúť, že nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou

(kvalifikáciou) sudcu sú podmienkami kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti

a sledujú tak význam riadneho napĺňania (poskytovania) spravodlivosti ( porovnaj

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

V danom prípade z vyjadrenia predsedníčky senátu JUDr. D. K. vyplýva, že dôvod,

pre ktorý by mohli vzniknúť pochybnosti o jej nezaujatosti, vidí v tom, že žalovaný podal

proti nej na Okresnom súde Bratislava II žalobu na ochranu osobnosti.

V tejto súvislosti treba uviesť, že samotná skutočnosť, že sudca sa zo svojich

subjektívnych hľadísk “cíti zaujatý“ buď vo vzťahu k účastníkovi konania alebo k zástupcovi

účastníka alebo že sa zo svojho osobného pohľadu domnieva, že v jeho prípade by mohli

vzniknúť pochybnosti o jeho nezaujatosti, bez ďalšieho nezakladá dôvod pre jeho vylúčenie z

prejednávania a rozhodovania veci, a to najmä nie vtedy, ak okolnosti, z ktorých sudca

subjektívne vyvodzuje možnosť vzniku pochybností o jeho nezaujatom prístupe, nie sú ničím

objektivizované alebo ak objektívne nemôžu viesť k legitímnym pochybnostiam o jeho

nezaujatosti alebo ak sú vyvážené takými okolnosťami objektívnej povahy, so zreteľom na

ktoré jestvuje dostatočná záruka, že iný sudca nachádzajúci sa v rovnakej alebo obdobnej

situácii by nemohol byť zaujatý a vylučoval by objektívnu oprávnenosť obavy z nedostatku

nestrannosti súdneho rozhodovania. Všeobecné záruky takéhoto charakteru vyplývajú v

právnom poriadku Slovenskej republiky predovšetkým z ústavne zakotveného nezávislého

postavenia sudcu ako reprezentanta súdnej moci v demokratickej spoločnosti. Na takýto

prístup v posudzovaní tých ktorých skutočností z hľadiska možnosti vzniku pochybnosti o

nezaujatosti sudcu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený súd už opakovane a

s podrobným rozborom poukázal (porovnaj napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 30. apríla 2009 sp. zn. a z 29. apríla 2010 sp. zn. a

v nich uvedenú judikatúru).

Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie ( )

v predmetnej veci založil na vzájomnej korelácii a vyvažovaní oboch relevantných hľadísk

teórie zdania (subjektívneho aj objektívneho hľadiska). Vychádzal pritom z názoru, že

nestrannosť sudcu nemôže bez ďalšieho ohroziť samotná skutočnosť, že ako súkromná osoba

vedie, resp. proti nemu ako súkromnej osobe sa vedie konkrétne občianskoprávne konanie

(porovnaj napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: z 29. apríla 2010 sp. zn.

a sp. zn. , zo 4. mája 2010 sp. zn. , z 19. júla 2010

sp. zn. ). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného

súdu Slovenskej republiky dospel k záveru, že v prípade menovanej sudkyne nemožno mať

pochybnosti o jej nezaujatosti, ktoré by boli relevantné v zmysle , keď

neexistuje žiadny dôvod objektívne zakladajúci pochybnosti o jej nezaujatosti.

Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil u predsedníčky senátu Krajského

súdu v Bratislave JUDr. D. K. žiadnu okolnosť, ktorá by bola z hľadiska

relevantná, Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovel vznesenej námietke zaujatosti a

rozhodol podľa ustanovenia druhá veta tak, že označená sudkyňa nie je

vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta