Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
44b/363213.f21bb7.pdf
PDF · 97.14 KB
No categories available
1Nc/3/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Nc 3/2011
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S., so sídlom v D.,
zastúpeného JUDr. M. G., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému MUDr. D. B., bytom
v B., o zaplatenie 31 097,88 eur, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 7 C
63/2002, o vylúčení sudkyne Krajského súdu v Bratislave z prejednávania a rozhodovania
veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 15 Co 362//2010, takto
rozhodol:
Predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave JUDr. D. K. nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania veci vedenej na uvedenom súde pod sp. zn. 15 Co 362/2010
(veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 7 C 63/2002).
O d ô vo d n e n i e
V konaní o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 23. augusta 2010,
č.k. 7 C 63/2002-696 oznámila sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. D. K.
predsedníčke súdu, že je vylúčená z prejednávania a rozhodnutia veci z dôvodu, že
navrhovateľ MUDr. D. B. podal proti nej žalobu na ochranu osobnosti, ktorá je vedená na
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 52 C 217/2009.
Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave predložila vec Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky na rozhodnutie podľa § 16 ods. 1 O. s. p. po tom, čo dospela k záveru,
že u predsedníčky senátu JUDr. D. K., ktorá navrhla svoje vylúčenie z prejednávania a
rozhodovania v tejto právnej veci, nie je daný dôvod pochybovať o nezaujatosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený súd pri posudzovaní skutočností
uvádzaných sudkyňou (ktoré by mali zakladať jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania
veci) vychádzal zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, že výnimku z tejto
prezumpcie stanovuje iba zákon.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 O. s. p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom
možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k
nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti
neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj
právna úprava skutočností, ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudcu považované za právne
relevantné. Týmito skutočnosťami sú právne významné vzťahy sudcu a to jeho vzťah:
l. k veci, v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe
skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo
2. k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo
osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo
3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom
znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.
Základné povinnosti sudcu upravuje zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v ustanovení § 30.
Z tohto ustanovenia zákona vyplýva povinnosť sudcu zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť
vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé
rozhodovanie súdov. Znamená to, že sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho
nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať
bez akýchkoľvek predsudkov. V rámci prejednávania a rozhodovania konkrétneho prípadu
má zachovávať k veci, účastníkom konania a ich zástupcom vždy vecný, profesionálny
prístup. Miera schopnosti sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od
účastníkov konania a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci v súdnom konaní, je daná
stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon súdnictva.
O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať
vecný prístup za každých okolností. Svojím správaním má dbať na to, aby jeho nestrannosť
nebola dôvodne spochybňovaná. Musí mať dostatok schopnosti ovládať svoje konanie aj sféru
svojich vnútorných pocitov. Súčasťou vecného prístupu sudcu k prejednávanej veci a k
účastníkom konania je teda aj schopnosť sudcu vyrovnať sa vnútorne s prípadnými
námietkami účastníkov v priebehu i mimo konania ako aj s eventuálnou kritikou jeho
konania, ktorá môže mať rozmanitú podobu (porovnaj tiež R 47/1998). Pokiaľ by sudca
(mimo iného) takúto schopnosť nemal, spochybňovalo by to jeho spôsobilosť vykonávať
funkciu sudcu. Treba pripomenúť, že nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou
(kvalifikáciou) sudcu sú podmienkami kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti
a sledujú tak význam riadneho napĺňania (poskytovania) spravodlivosti ( porovnaj
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Nc 28/2010 ).
V danom prípade z vyjadrenia predsedníčky senátu JUDr. D. K. vyplýva, že dôvod,
pre ktorý by mohli vzniknúť pochybnosti o jej nezaujatosti, vidí v tom, že žalovaný podal
proti nej na Okresnom súde Bratislava II žalobu na ochranu osobnosti.
V tejto súvislosti treba uviesť, že samotná skutočnosť, že sudca sa zo svojich
subjektívnych hľadísk “cíti zaujatý“ buď vo vzťahu k účastníkovi konania alebo k zástupcovi
účastníka alebo že sa zo svojho osobného pohľadu domnieva, že v jeho prípade by mohli
vzniknúť pochybnosti o jeho nezaujatosti, bez ďalšieho nezakladá dôvod pre jeho vylúčenie z
prejednávania a rozhodovania veci, a to najmä nie vtedy, ak okolnosti, z ktorých sudca
subjektívne vyvodzuje možnosť vzniku pochybností o jeho nezaujatom prístupe, nie sú ničím
objektivizované alebo ak objektívne nemôžu viesť k legitímnym pochybnostiam o jeho
nezaujatosti alebo ak sú vyvážené takými okolnosťami objektívnej povahy, so zreteľom na
ktoré jestvuje dostatočná záruka, že iný sudca nachádzajúci sa v rovnakej alebo obdobnej
situácii by nemohol byť zaujatý a vylučoval by objektívnu oprávnenosť obavy z nedostatku
nestrannosti súdneho rozhodovania. Všeobecné záruky takéhoto charakteru vyplývajú v
právnom poriadku Slovenskej republiky predovšetkým z ústavne zakotveného nezávislého
postavenia sudcu ako reprezentanta súdnej moci v demokratickej spoločnosti. Na takýto
prístup v posudzovaní tých ktorých skutočností z hľadiska možnosti vzniku pochybnosti o
nezaujatosti sudcu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený súd už opakovane a
s podrobným rozborom poukázal (porovnaj napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 30. apríla 2009 sp. zn. 3 Nc 13/2009 a z 29. apríla 2010 sp. zn. 1 Nc 8/2010 a
v nich uvedenú judikatúru).
Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie (§ 16 ods. 1 O. s. p.)
v predmetnej veci založil na vzájomnej korelácii a vyvažovaní oboch relevantných hľadísk
teórie zdania (subjektívneho aj objektívneho hľadiska). Vychádzal pritom z názoru, že
nestrannosť sudcu nemôže bez ďalšieho ohroziť samotná skutočnosť, že ako súkromná osoba
vedie, resp. proti nemu ako súkromnej osobe sa vedie konkrétne občianskoprávne konanie
(porovnaj napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: z 29. apríla 2010 sp. zn.
1 Nc 8/2010 a sp. zn. 5 Nc 12/2010, zo 4. mája 2010 sp. zn. 2 Nc 12/2010, z 19. júla 2010
sp. zn. 1 Nc 17/2010). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného
súdu Slovenskej republiky dospel k záveru, že v prípade menovanej sudkyne nemožno mať
pochybnosti o jej nezaujatosti, ktoré by boli relevantné v zmysle § 14 ods. 1 O. s. p., keď
neexistuje žiadny dôvod objektívne zakladajúci pochybnosti o jej nezaujatosti.
Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil u predsedníčky senátu Krajského
súdu v Bratislave JUDr. D. K. žiadnu okolnosť, ktorá by bola z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p.
relevantná, Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovel vznesenej námietke zaujatosti a
rozhodol podľa ustanovenia § 16 ods. 1 druhá veta O.s.p. tak, že označená sudkyňa nie je
vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. januára 2011
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta