Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/57/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky J. D. J., bytom T.,

zastúpenej JUDr. Ľ. P., advokátom so sídlom T., proti odporkyni B. S., bytom T., zastúpenej

JUDr. J. U., advokátom so sídlom T., o zaplatenie 34.268,97 € s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. , o dovolaní odporkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18. júna 2009 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie odporkyne o d m i e t a .

Navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom zo 7. mája 2008, č.k. -129 uložil

odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke čiastku 500.000,- Sk (16.596,96 eur), do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Doplňujúcim rozsudkom z 10. júla 2008, č.k. -141

zamietol vo zvyšku návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala od odporkyne zaplatenia

čiastky 1.032.387,- Sk (34.268,97 eur). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka

dňa 6.12.1996 uzatvorila v mene združenia I., ktorého účastníčkami boli navrhovateľka spolu

s odporkyňou, zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ JUDr. P. požičal pre potreby

združenia čiastku 1.000.000,- Sk, ktorá čiastka bola použitá na financovanie dielne a butiku

združenia. V priebehu exekúcie navrhovateľka vyplatila veriteľovi dlh a exekučné konanie sa

skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie úhrnom 2.064.774,- Sk.

Okresný súd konštatoval, že tým navrhovateľke vznikol voči členkám združenia I. nárok na

náhradu za to, čo sama musela svojmu veriteľovi poskytnúť, avšak len do výšky, v akej mali

účastníčky združenia pohľadávku veriteľa uspokojiť v čase, keď boli povinné plniť namiesto

navrhovateľky ako dlžníka s tým, že pre rozsah náhrady v zmysle § 534 Občianskeho

zákonníka je totiž rozhodujúca výška pohľadávky v čase jej splatnosti. Súčasťou náhrady za

plnenie poskytnuté veriteľovi preto nepovažoval trovy konania vzniknuté navrhovateľke ako

dlžníkovi v spore proti veriteľovi, prípadne trovy exekúcie a ani úrok z omeškania. Okresný

súd vyvodil, že voči združeniu má navrhovateľka nárok len čo do výšky 1.000.000,- Sk a vo

vzťahu k odporkyni má nárok vo výške 500.000,- Sk, nakoľko v zmluve o združení si

dohodli podiely jednotlivých účastníčok združenia na majetku, zisku i strate vo výške 1/2.

Okresný súd ďalej uviedol, že keďže účastníčky združenia I. nesplnením ich záväzku voči

navrhovateľke poskytnúť sľúbené plnenie jej veriteľovi vyvolali stav, že túto povinnosť

musela svojmu veriteľovi poskytnúť sama navrhovateľka, nezostávalo súdu iné, ako

žalobnému návrhu čo do čiastky 500.000,- Sk vyhovieť, pretože v tejto časti sa navrhovateľka

od odporkyne nedomáha ničoho iného, než toho, na čo má nárok. Pokiaľ sa navrhovateľka

domáhala príslušenstva pozostávajúceho z trov pôvodného konania, trov exekúcie a úrokov z

omeškania, v tejto časti súd návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania bolo

rozhodnuté podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania, nakoľko každý z účastníkov bol úspešný približne v jednej polovici.

Na odvolanie účastníčok konania Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 18. júna

2009 sp. zn. rozsudok okresného súdu, ktorým bola odporkyni uložená

povinnosť zaplatiť navrhovateľke čiastku 500.000,-Sk (16.596,96 eur) potvrdil a rozsudok

okresného súdu, ktorým bol doplnený rozsudok zo dňa 7.mája 2008 č.k. -129

výrokom, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na

ďalšie konanie. Preskúmaním napadnutého rozsudku, ktorým bolo čiastočne návrhu

navrhovateľky vyhovené, krajský súd zistil, že okresný súd vydal vo veci rozhodnutie

zodpovedajúcemu zistenému skutkovému stavu a vec správne posudzoval z hľadiska ust.

aplikujúc analógiu legis. Konštatoval, že v dôvodoch svojho

rozhodnutia v súlade s ust. vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za

preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazu riadil. V

tejto časti stotožnil sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a s ohľadom na ust.

v podrobnostiach na odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu odkázal.

K časti výroku, ktorým rozsudok okresného súdu o doplnení rozsudku zo dňa 7.mája 2008

č.k. -129 výrokom o návrh vo zvyšku zamieta zrušil a vec mu v tejto časti vrátil

na ďalšie konanie uviedol, že predpokladom doplnenia rozsudku (na návrh alebo bez návrhu)

je, že súd v rozsudku nerozhodol o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo

o predbežnej vykonateľnosti. Aj v prípade splnenia predpokladov na doplnenie rozsudku je

súd povinný zachovávať postup podľa a nasl. . Z ustanovenia

vyplýva, že doplnenie urobí dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia

o rozsudku. V danom prípade okresný súd pochybil, keď rozsudok nevyhlásil verejne spolu

s jeho odôvodnením a poučením o odvolaní, resp. možnosti výkonu rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie odporkyňa, v ktorom navrhla

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila

ustanovením a dôvodnosť ustanovením , ,

Mala za to, že v konaní odporkyni ako účastníčke konania sa odňala možnosť konať pred

súdom, napriek tomu, že odvolaciemu súdu písomne v podanom odvolaní oznámila, že

nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Ďalej odporkyňa v dovolaní

uviedla že súdne konanie podľa ods. b/ a c/ je postihnuté ďalšími vadami, ktoré

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a to najmä tým, že absentuje preskúmanie

procesného postupu súdu prvého stupňa predchádzajúce prijatiu a vyhláseniu rozhodnutia, a

náležité a úplné zistenie skutkového stavu a jeho správne právne posúdenie.

Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie zamietnuť v celom

rozsahu z neexistencie dôvodov a vád konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté

rozhodnutie zrušiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu. Keďže konanie o každom mimoriadnom opravnom

prostriedku má vždy znak výnimočnosti, rámec možného prieskumu obmedzuje zákon len

na taxatívne ustanovené dôvody prípustnosti konania o mimoriadnom opravnom prostriedku.

V prejednávanej veci je dovolaním odporkyne napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Pokiaľ

ide o dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, je prípustné, ak je napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238

ods. 1 ). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238

ods. 2 ). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu ( ).

V danom prípade dovolaním odporkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie je proti nemu prípustné. Dovolací súd dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Dovolanie

odporkyne nie je preto podľa až 3 procesne prípustné.

Dovolanie odporkyne by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vadám

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia . Dovolací súd sa preto neobmedzil

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale so zreteľom na obsah

dovolania zaoberal sa tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v ustanovení Uvedené ustanovenie pripúšťa dovolanie proti

každému rozhodnutiu ( rozsudku alebo uzneseniu ) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Treba zdôrazniť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až

g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i kedy k ním v konaní došlo a prípadne by mali aj za následok

nesprávne rozhodnutie, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorých z procesných vád v zmysle nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z vymenovaných vád.

Procesné vady konania v zmysle § 237 pís. a/ až e/ a písm. g/ O..s.p. odporkyňa

v dovolaní nenamietala a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť

dovolania preto z týchto ustanovení nie je možné vyvodiť.

So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd sa osobitne zameral na posúdenie, či

konanie nie je zaťažené vadou v zmysle Odňatím možnosti konať pred

súdom v zmysle uvedeného ustanovenia sa rozumie vadný postup súdu, ktorý má za následok

znemožnenie realizácie procesných práv účastníka konania (napr práva zúčastniť sa

pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo

vyjadrenie a pod.).

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie v danej

veci je postihnuté vadou podľa

Podľa (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. októbra 2008)

na konania začaté pred 15. októbrom 2008 sa použijú predpisy účinné od 15. októbra 2008, ak

nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa , (účinného od 15.10.2008) na prejednanie odvolania proti

rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a)

je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa

§ 115a bez nariadenia pojednávania, c) to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V ostatných

prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Podmienky, za splnenia ktorých môže odvolací súd konať bez nariadenia

pojednávania, musia vyplývať z obsahu spisu a charakteru prejednávanej veci. V danom

prípade odvolací súd nemusel doplňovať, resp. opakovať dokazovanie, lebo sa stotožnil so

skutkovým a právnym posúdením tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa. Rozhodnutiu súdu

prvého stupňa predchádzalo prejednanie veci na súdnom pojednávaní ( viď zápisnice

o pojednávaní z 26. marca 2008, 18. apríla 2008, 7. mája 2008 ) nariadenom podľa § 115

Vychádzajúc z povahy prejednávanej veci, obsahu spisu a stanoviska odporkyne ( bez

bližšej konkretizácie pre nariadenie odvolacieho pojednávania vyplývajúceho z § 214 ods.1

) zaujal dovolací súd názor, že v tomto prípade nejde ani o verejný záujem, keďže nejde

o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu osôb, napr. spory týkajúce sa

územného celku a pod. Dohovor o ľudských právach a základných slobodách a ani

z judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva netrvá na tom, aby civilné konania

( občianskoprávne spory ) sa mali na každom stupni prejednávať verejne, t.j. na ústnych

pojednávaniach. Požiadavka verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu bola zachovaná

( č.l.157 spisu ). Z týchto dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

že odvolací súd postupoval v súlade s , procesný postup odvolacieho súdu

nebol teda založený vadou konania v zmysle

V dovolaní odporkyňa tiež namietala, že konanie je postihnuté ďalšími vadami, ktoré

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a to najmä tým, že absentuje preskúmanie

procesného postupu súdu prvého stupňa predchádzajúce prijatiu a vyhláseniu rozhodnutia

( ) a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

( ). V dovolacom konaní tzv. iná (než v uvedenej)

procesná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie nevyšla najavo a pokiaľ

dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení, táto námietka

z hľadiska obsahového týka sa vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Či

právne posúdenie veci bolo správne alebo nie, by bolo možné v dovolacom konaní posúdiť až

v prípade, že by z určitého zákonného dôvodu bolo dovolanie vo veci prípustné ( o tento

prípad však v prejednávane veci nejde ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O

nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia).

I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného

aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú

nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či

ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne

právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné.

Dovolanie odporkyne v časti, ktorou bol napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým rozsudok okresného súdu, ktorým bol doplnený rozsudok zo dňa 7.mája 2008 č.k.

-129 výrokom, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý, zrušil a vec mu v tejto

časti vrátil na ďalšie konanie, procesne prípustné nie je. Dovolateľka v prejednávanej veci

napadla dovolaním výrok rozsudku odvolacieho súdu v jeho zrušujúcej časti. Jej dovolanie

smeruje teda proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale

charakter uznesenia odvolacieho súdu, ktorým podľa § 221 O.s.p rozhodnutie súdu prvého

stupňa bolo zrušené a vec bola tomuto súdu vrátená na ďalšie konanie, tento charakter

nestráca, i keď je do neho pojaté ( ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia

odvolacieho súdu treba prípustnosť dovolania posudzovať nie podľa ustanovení, kedy je

prípustné dovolanie proti rozsudku ( ), ale ktoré vymedzujú podmienky

prípustnosti dovolania proti uzneseniu ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach a .

Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej veci neprichádza do úvahy,

lebo nejde o uznesenie uvedené v , ale ani o potvrdzujúce uznesenie, ktoré

by patrilo do niektorej z kategórií potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v § 239 ods.

2 písm. a/ až c/

Keďže prípustnosť podaného dovolania nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia

, odmietol ho Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ods. 4 v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti odporkyni, ktorá úspešná nebola ( § 243b ods. 5 O.s.p , § 224 ods1

). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, pretože v dovolacom konaní návrh na ich priznanie nepodal ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 27. januára 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta