Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
fb7/363201.d3f406.pdf
PDF · 233.68 KB
No categories available
1Cdo/9/2010
Najvyšší súd 1 Cdo 9/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. M., bytom v B.,
zastúpený JUDr. V. P., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovanému I. M., bytom v D.,
zastúpený JUDr. R. Š., advokátom so sídlom v B., o určenie splatnosti dlhu, vedenej na
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 6 C 227/2006, o dovolaní ţalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 5. novembra 2008, sp. zn. 15 Co 124/2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
5. novembra 2008 pod sp. zn. 15 Co 124/2008 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 25. októbra 2007 č.k. 6 C 227/2006 – 72
zamietol návrh na určenie splatnosti dlhu a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému
náhradu trov konania 9 590,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení
rozsudku uviedol, ţe ţaloba o určenie splatnosti dlhu je významným procesným nástrojom
preventívnej ochrany práv. Preto ak ţalovaný ţalobcovo právo uţ porušil nie je určovací
návrh opodstatnený, pretoţe v takom prípade má ţalobca moţnosť podať návrh na plnenie.
V konaní o ţalobe si súd vţdy prejudiciálne vyrieši otázku existencie právneho vzťahu alebo
práva, pravda len ak o tejto otázke nebolo právoplatne rozhodnuté. V danom prípade právo
ţalobcu bolo porušené a konajúci súd o ţalobe na plnenie si mal prejudiciálne vyriešiť
existenciu sporného práva. Takýto nedostatok bol preto dôvodom na zamietnutie návrhu.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.
Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 5. novembra 2008 sp. zn.
15 Co 124/2008 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe splatnosť dlhu ţalovaného vo
výške 395 000,- Sk z titulu nezaplatenej kúpnej zmluvy zo dňa 18. septembra 1998 je do
30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Súčasne ţalovaného zaviazal zaplatiť
ţalobcovi k rukám právneho zástupcu ţalobcu trovy prvostupňového a odvolacieho konania
15 638,- Sk do troch od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení svojho zmeňujúceho rozsudku uviedol, ţe ţaloba o určenie času
plnenia v zmysle § 564 Občianskeho zákonníka nie je ţalobou o určenie, či tu je alebo nie je
právny vzťah alebo právo v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., čo znamená, ţe ju nemoţno
zamietnuť pre nedostatok právneho záujmu na tomto určení. Práve naopak dospel k záveru, ţe
bol dôvod na podanie takejto ţaloby. Vychádzal zo zistenia, ţe výsledkami vykonaného
dokazovania bolo preukázané, ţe medzi A. B. a ţalovaným bola dňa 18. septembra 1998
uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod motorového vozidla VW PASSAT
351/B/ADY, ECV DS-881 AD za kúpnu cenu 395.000,- Sk. Kúpna zmluva bola podľa
svedeckých výpovedi uzatvorená ústne a ţalovaný ako kupujúci nezaplatil kúpnu cenu
vozidla pri uzatvorení kúpnej zmluvy, ale túto mal zaplatiť vtedy, keď bude mať peniaze. Zo
zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej podľa § 524 Občianskeho zákonníka mal
odvolací súd za preukázané, ţe dňa 18. septembra 1998 postúpila svoju pohľadávku z titulu
kúpnej zmluvy A. B., druţka ţalobcu, na postupníka ţalobcu J. M. v celkovej sume 395 000,-
Sk, ktorá predstavovala kúpnu cenu za predané motorové vozidlo. Podľa odvolacieho súdu
tieto zistenia ani neboli medzi účastníkmi sporné, spornou zostala iba otázka, či kupujúci
zaplatil za predmetné vozidlo kúpnu cenu, resp., či bola medzi predávajúcim a kupujúcim
dohodnutá doba splatnosti kúpnej ceny. V konaní rovnako nesporné bolo, ţe ţalobca podal na
Okresnom súde Bratislava III ţalobu, ktorej predmetom malo byť zaplatenie pôţičky (dlhu)
vo vzťahu k ţalovanému vo výške 450 000,- Sk s príslušenstvom a v tejto ţalobe (konanie je
vedené na Okresnom súde pod č.k. 25 C 284/2003) sám ţalobca uviedol, ţe podľa ústnej
zmluvy o pôţičke dlh mal byť zaplatený do 16. októbra 2003 a ako bolo zistené v rámci
odvolacieho konania, v danom prípade ide vlastne o zaplatenie finančných prostriedkov
z kúpnej ceny za predané vozidlo, ktoré si zmluvné strany prekvalifikovali na pôţičku a ktorú
kúpnu cenu si ţalobca uplatňoval ako formu pôţičky vo vzťahu k ţalovanému. Vychádzajúc
z uvedeného dospel k záveru, ţe čas plnenia nebol medzi účastníkmi dohodnutý, ako je to
zrejmé z rozporných svedeckých výpovedí, ako aj výpovedí účastníkov konania, keď ţalobca
na jednej strane sám v podanej ţalobe pod č.k. 25 C 284/2003 uvádza splatnosť dlhu, ktorý
vlastne prestavuje kúpnu cenu za predané motorové vozidlo, navýšenú o úroky dňa
16.októbra 2003 a na strane druhej ţalovaný uvádza, ţe strany sa na dohodli na splatnosti dlhu
do 16.júla 2000 a tieţ v rámci vykonaného dokazovania nebolo preukázané, ţe došlo
k dohode o termíne splatnosti dlhu. Odvolací súd mal za to, ţe medzi účastníkmi nebola
dohodnutá presná lehota splatnosti a splatnosť dlhu bola ponechaná na vôli ţalovaného ako
dlţníka. K námietke ţalovaného o premlčaní predmetného práva ţalobcu uviedol, ţe v danom
prípade k premlčaniu nedošlo, pretoţe právo veriteľa navrhnúť, aby súd určil čas plnenia dlhu
v zmysle § 564 Občianskeho zákonníka premlčaniu nepodlieha a dôvod na aplikáciu § 563
Občianskeho zákonníka je daný len vtedy, ak nebol termín plnenia medzi účastníkmi
dohodnutý, ale nie vtedy, ak bol termín plnenia ponechaný na vôľu dlţníka ako tomu bolo
v tomto prípade. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol podľa § 224
ods.2 O.s.p. v spojení s § 142 oéds.1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný dovolanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z
§ 236 a § 238 ods.1 O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods.2 písm. c/ O.s.p.. Ţiadal, aby
dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, ţe potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa,
alternatívne navrhol zrušenie tohto rozsudku a vrátenie veci odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie. Podľa dovolateľa napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
a je v priamom rozpore s vykonanými dôkazmi, navyše v časti, v ktorej rozhodol o náhrade
trov konania je rozhodnutie vzhľadom na odôvodnenie zmätočné. V dôvodoch dovolania
zdôraznil, ţe základný predpoklad na to, aby ţalobca mohol byť v danom spore úspešný, je
nespochybniteľné preukázanie existencie takého dojednania medzi účastníkmi (dohody)
o tom, ţe čas plnenia bol ponechaný na vôli ţalovaného. Nestotoţnil sa s právnym názorom
odvolacieho súdu o tom, ţe splatnosť dlhu bola ponechaná na vôli dlţníka, pretoţe ignoruje
dokazovaním preukázané fakty. Ţalobca celkom jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno,
nakoľko nielenţe nepreukázal existenciu dohody, ale vzhľadom na ţalobu podanú v konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 25 C 284/2003 a jeho vyjadrenie, ţe ide
o totoţný dlh, len potvrdil určenie splatnosti dlhu presným dátumom 16. október 2003.
Vytýkal odvolaciemu súdu, ţe nevenoval dostatočnú pozornosť uplatnenej námietke
premlčania, keď vyslovil záver, podľa ktorého „ právo veriteľa navrhnúť, aby súd určil čas
plnenia dlhu v zmysle § 564 Občianskeho zákonníka nepodlieha premlčaniu“. Vo vzťahu
k výroku o náhrade trov konania poukázal na to, ţe v odôvodnení tohto výroku hovorí
odvolací súd o náhrade trov konania priznaných úspešnému ţalovanému, čo je vzhľadom na
meritórne rozhodnutie zjavne nesprávne.
K podanému dovolaniu sa ţalobca písomne vyjadril prostredníctvom svojho zástupcu.
Dovolaním napadnutý rozsudok povaţoval za vecne správny. Ţiadal tento opravný
prostriedok zamietnuť a ţalovaného zaviazať na zaplatenie náhrady trov dovolacieho
konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods.1 O.s.p. ) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods.1 O.s.p. ) zastúpený advokátom ( § 241
ods.1 O.s.p. ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.1 O.s.p. ) preskúmal
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného je
dôvodné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Zmyslom dovolacieho konania je preskúmať
rozhodnutia odvolacích súdov v prípadoch stanovených zákonom a z hľadiska stanovených
dovolacích dôvodov a zjednať nápravu tam, kde rozhodnutie odvolacieho súdu z pohľadu
právneho posúdenia a zákonnosti procesného postupu súdu, poprípade podkladov skutkových
zistení vo výsledkoch dokazovania, nemôţe obstáť.
Podľa § 241 ods.2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolací súd sa obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods.1 druhá veta O.s.p.
dovolací súd skúmal najskôr, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v
konaní postihnutom niektorou z procesných vád zakladajúcich tzv. zmätočnosť – preskúmal
prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p., ktoré
pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu ( rozsudku alebo uzneseniu ) odvolacieho súdu
vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatri do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
moţnosť konať pred sudom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Aj keď ţiadnu z uvedených vád dovolateľ
osobitne nenamietal dospel k záveru, ţe konanie je postihnuté vadou, vyjadrenou v ustanovení
§ 237 písm. f) O.s.p., keďţe postupom odvolacieho súdu bola ţalovanému odňatá moţnosť
konať pred súdom.
Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sú vlastné tri pojmové
znaky: 1) odňatie moţnosti konať pred súdom, 2) to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v
dôsledku postupu súdu a 3) moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.
Vzhľadom na skutočnosť, ţe zákon v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie
moţnosti konať pred súdom bliţšie nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom
treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania
realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym
súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v
konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny
poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, ţe odvolací súd pri
prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v rozpore s právnymi predpismi (§ 213 ods. 2
O.s.p.) a ţalovanému znemoţnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na
zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.
Podľa § 213 ods. 2 O.s.p., ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje
ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre
rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu
tohto ustanovenia vyjadrili.
Občiansky súdny poriadok stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu.
Predvídateľne je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a
rozhodovaní. Zákon ustanovuje, ţe účastníci by nemali byť zaskočení moţným iným právnym
posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umoţnené tvrdiť skutočnosti významné z
hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy. Sudcov iný právny
názor, neţ je názor účastníkov konania, môţe súd účastníkom v priebehu konania oznámiť.
Účelom oboznámenia účastníkov konania s tzv. predbeţným právnym posúdením veci je
zameranie dokazovania na sporné skutočnosti tak, aby sa vyslovený predbeţný názor sudcu
potvrdil alebo vyvrátil. To znamená, ţe inštitút tzv. predbeţného právneho posúdenia veci sa
uplatní iba v prípade rozhodovania o veci samej, t.j. o uplatňovanom návrhu. ( porovnaj
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 210/2009 ).
Z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe tento návrh vo veci zamietol
z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení v zmysle § 80
písm. c/ O.s.p., keď dospel k záveru, ţe v danom prípade bolo právo ţalobcu porušené
a konajúci súd o ţalobe na plnenie si mal prejudiciálne vyriešiť existenciu sporného práva.
Krajský súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa zaujal názor, ţe ţaloba o určenie času
splnenia podľa § 564 Občianskeho zákonníka nie je ţalobou na určenie, či tu je alebo nie je
právny vzťah alebo právo v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. a z tohto dôvodu na rozdiel od súdu
prvého stupňa pristúpil k právnemu vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu z vecného
hľadiska a ţalobe vyhovel. Odvolací súd v porovnaní s rozsudkom súdu prvého stupňa zaloţil
svoj rozsudok na právnom závere o vecnej dôvodnosti podanej ţaloby. Takýto názor je
správny a súladný so zákonom. Za súladný so zákonom však uţ nemoţno povaţovať ďalší
postup odvolacieho súdu, ktorý napriek zamietnutiu ţaloby súdom prvého stupňa
z procesného dôvodu pristúpil aj k vecnému rozhodnutiu veci. Bolo legitímne očakávanie
ţalovaného, ţe v odvolacom konaní budú prerokovávané len otázky, ktoré viedli súd prvého
stupňa k zamietnutiu ţaloby (t.j. otázky procesnej prípustnosti ţaloby v zmysle § 80 písm. c/
O.s.p.). Tým, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ zaloţil na iných právnych
záveroch neţ súd prvého stupňa, bolo ţalovanému odňaté právo namietať správnosť (novo
zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde. Odvolací súd vyvodil svoj (iný)
právny záver zo skutočností, ktoré súd prvého stupňa výslovne právne neposudzoval, resp.
nevyhodnotil v neprospech ţalobcu ani ţalovaného; ţalovaný teda uţ pri podávaní riadneho
opravného prostriedku nemal moţnosť namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa ohľadne vecnej stránky prípadu, tak ako ju vyhodnotil
a právne uzavrel odvolací súd. Ţalovaný sa v dôsledku toho k samotným (iným) právnym
záverom odvolacieho súdu nemal moţnosť vyjadriť a predloţiť prípadne aj také dôkazy,
ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili významnými,
avšak z hľadiska právnych záverov odvolacieho súdu boli rozhodujúce. Tým, ţe odvolací súd
tak nepostupoval, znemoţnil ţalovanému realizáciu jeho procesných práv, svojím postupom
zaťaţil konanie procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorej základom je porušenie
procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom
vecná nesprávnosť rozhodnutia.
Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe procesný postup odvolacieho
súdu zavŕšený dovolaním napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí ţaloby, je zaťaţený vadou podľa § 237 písm. f/
O.s.p., existencia ktorej je vţdy dôvodom pre zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd nepostupoval správne aj v tom, keď za základ pre svoje rozhodnutie
prevzal skutkové zistenia súdu prvého stupňa (súd prvého stupňa vykonal rad dôkazov
zameraných na zistenie obsahu dohody uzavretej medzi účastníkmi, vykonané dôkazy však
nehodnotil), pretoţe viazanosť odvolacieho súdu sa vzťahuje na skutkové zistenia, ktoré sú
uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, s tým, ţe odvolací súd ich môţe zmeniť
alebo doplniť, prípadne inak modifikovať iba po vykonaní, t.j. po opakovaní alebo doplnení
dokazovania. Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 5. novembra 2008,
na ktorom bolo meritórne rozhodnuté vyplýva, ţe ţiadne dokazovanie nevykonal.
Nezopakoval dôkazy vykonané súdom prvého stupňa, napriek tomu, ţe vyvodil právne
závery. Bez toho, aby účastníkov konania vypočul a zabezpečil bezprostrednosť vykonania
tohto dôkazu, a tieţ opakoval dôkazy vykonané súdom prvého stupňa, ponechal v odvolacom
konaní len priestor na prednes právnych zástupcov účastníkov. Podanie správy o priebehu
konania, ktorá povinnosť vyplýva z § 215 O.s.p., nie je zopakovaním dokazovania v zmysle
§ 120 a nasl. O.s.p. Odvolací súd si tak nezadováţil rovnocenný zákonný procesný
predpoklad pre hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p., navyše neodstránil ani rozpory
v protichodných tvrdeniach účastníkov, ktoré sú rozhodujúce pre právne posúdenie veci
( § 563, § 564 Občianskeho zákonníka ) a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne
závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania
oprávnenie na ich hodnotenie. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe konanie odvolacieho súdu je
postihnuté aj tzv. inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
( § 241 ods.2 písm. b/ O.s.p ).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť
rozsudok odvolacieho súdu, dovolaciemu súdu nebola daná moţnosť zaoberať sa vecnou
správnosťou rozhodnutia ani námietkami ţalovaného uvedenými v dovolaní.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. januára 2011 JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta