Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/9/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. M., bytom v B.,

zastúpený JUDr. V. P., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovanému I. M., bytom v D.,

zastúpený JUDr. R. Š., advokátom so sídlom v B., o určenie splatnosti dlhu, vedenej na

Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 5. novembra 2008, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z

5. novembra 2008 pod sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 25. októbra 2007 č.k. – 72

zamietol návrh na určenie splatnosti dlhu a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému

náhradu trov konania 9 590,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení

rozsudku uviedol, ţe ţaloba o určenie splatnosti dlhu je významným procesným nástrojom

preventívnej ochrany práv. Preto ak ţalovaný ţalobcovo právo uţ porušil nie je určovací

návrh opodstatnený, pretoţe v takom prípade má ţalobca moţnosť podať návrh na plnenie.

V konaní o ţalobe si súd vţdy prejudiciálne vyrieši otázku existencie právneho vzťahu alebo

práva, pravda len ak o tejto otázke nebolo právoplatne rozhodnuté. V danom prípade právo

ţalobcu bolo porušené a konajúci súd o ţalobe na plnenie si mal prejudiciálne vyriešiť

existenciu sporného práva. Takýto nedostatok bol preto dôvodom na zamietnutie návrhu.

O náhrade trov konania rozhodol podľa

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 5. novembra 2008 sp. zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe splatnosť dlhu ţalovaného vo

výške 395 000,- Sk z titulu nezaplatenej kúpnej zmluvy zo dňa 18. septembra 1998 je do

30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Súčasne ţalovaného zaviazal zaplatiť

ţalobcovi k rukám právneho zástupcu ţalobcu trovy prvostupňového a odvolacieho konania

15 638,- Sk do troch od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho zmeňujúceho rozsudku uviedol, ţe ţaloba o určenie času

plnenia v zmysle nie je ţalobou o určenie, či tu je alebo nie je

právny vzťah alebo právo v zmysle , čo znamená, ţe ju nemoţno

zamietnuť pre nedostatok právneho záujmu na tomto určení. Práve naopak dospel k záveru, ţe

bol dôvod na podanie takejto ţaloby. Vychádzal zo zistenia, ţe výsledkami vykonaného

dokazovania bolo preukázané, ţe medzi A. B. a ţalovaným bola dňa 18. septembra 1998

uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod motorového vozidla VW PASSAT

351/B/ADY, ECV DS-881 AD za kúpnu cenu 395.000,- Sk. Kúpna zmluva bola podľa

svedeckých výpovedi uzatvorená ústne a ţalovaný ako kupujúci nezaplatil kúpnu cenu

vozidla pri uzatvorení kúpnej zmluvy, ale túto mal zaplatiť vtedy, keď bude mať peniaze. Zo

zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej podľa mal

odvolací súd za preukázané, ţe dňa 18. septembra 1998 postúpila svoju pohľadávku z titulu

kúpnej zmluvy A. B., druţka ţalobcu, na postupníka ţalobcu J. M. v celkovej sume 395 000,-

Sk, ktorá predstavovala kúpnu cenu za predané motorové vozidlo. Podľa odvolacieho súdu

tieto zistenia ani neboli medzi účastníkmi sporné, spornou zostala iba otázka, či kupujúci

zaplatil za predmetné vozidlo kúpnu cenu, resp., či bola medzi predávajúcim a kupujúcim

dohodnutá doba splatnosti kúpnej ceny. V konaní rovnako nesporné bolo, ţe ţalobca podal na

Okresnom súde Bratislava III ţalobu, ktorej predmetom malo byť zaplatenie pôţičky (dlhu)

vo vzťahu k ţalovanému vo výške 450 000,- Sk s príslušenstvom a v tejto ţalobe (konanie je

vedené na Okresnom súde pod č.k. ) sám ţalobca uviedol, ţe podľa ústnej

zmluvy o pôţičke dlh mal byť zaplatený do 16. októbra 2003 a ako bolo zistené v rámci

odvolacieho konania, v danom prípade ide vlastne o zaplatenie finančných prostriedkov

z kúpnej ceny za predané vozidlo, ktoré si zmluvné strany prekvalifikovali na pôţičku a ktorú

kúpnu cenu si ţalobca uplatňoval ako formu pôţičky vo vzťahu k ţalovanému. Vychádzajúc

z uvedeného dospel k záveru, ţe čas plnenia nebol medzi účastníkmi dohodnutý, ako je to

zrejmé z rozporných svedeckých výpovedí, ako aj výpovedí účastníkov konania, keď ţalobca

na jednej strane sám v podanej ţalobe pod č.k. uvádza splatnosť dlhu, ktorý

vlastne prestavuje kúpnu cenu za predané motorové vozidlo, navýšenú o úroky dňa

16.októbra 2003 a na strane druhej ţalovaný uvádza, ţe strany sa na dohodli na splatnosti dlhu

do 16.júla 2000 a tieţ v rámci vykonaného dokazovania nebolo preukázané, ţe došlo

k dohode o termíne splatnosti dlhu. Odvolací súd mal za to, ţe medzi účastníkmi nebola

dohodnutá presná lehota splatnosti a splatnosť dlhu bola ponechaná na vôli ţalovaného ako

dlţníka. K námietke ţalovaného o premlčaní predmetného práva ţalobcu uviedol, ţe v danom

prípade k premlčaniu nedošlo, pretoţe právo veriteľa navrhnúť, aby súd určil čas plnenia dlhu

v zmysle premlčaniu nepodlieha a dôvod na aplikáciu

je daný len vtedy, ak nebol termín plnenia medzi účastníkmi

dohodnutý, ale nie vtedy, ak bol termín plnenia ponechaný na vôľu dlţníka ako tomu bolo

v tomto prípade. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol podľa § 224

ods.2 v spojení s oéds.1

Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný dovolanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z

a a jeho dôvodnosť z . Ţiadal, aby

dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, ţe potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa,

alternatívne navrhol zrušenie tohto rozsudku a vrátenie veci odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie. Podľa dovolateľa napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

a je v priamom rozpore s vykonanými dôkazmi, navyše v časti, v ktorej rozhodol o náhrade

trov konania je rozhodnutie vzhľadom na odôvodnenie zmätočné. V dôvodoch dovolania

zdôraznil, ţe základný predpoklad na to, aby ţalobca mohol byť v danom spore úspešný, je

nespochybniteľné preukázanie existencie takého dojednania medzi účastníkmi (dohody)

o tom, ţe čas plnenia bol ponechaný na vôli ţalovaného. Nestotoţnil sa s právnym názorom

odvolacieho súdu o tom, ţe splatnosť dlhu bola ponechaná na vôli dlţníka, pretoţe ignoruje

dokazovaním preukázané fakty. Ţalobca celkom jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno,

nakoľko nielenţe nepreukázal existenciu dohody, ale vzhľadom na ţalobu podanú v konaní

vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. a jeho vyjadrenie, ţe ide

o totoţný dlh, len potvrdil určenie splatnosti dlhu presným dátumom 16. október 2003.

Vytýkal odvolaciemu súdu, ţe nevenoval dostatočnú pozornosť uplatnenej námietke

premlčania, keď vyslovil záver, podľa ktorého „ právo veriteľa navrhnúť, aby súd určil čas

plnenia dlhu v zmysle nepodlieha premlčaniu“. Vo vzťahu

k výroku o náhrade trov konania poukázal na to, ţe v odôvodnení tohto výroku hovorí

odvolací súd o náhrade trov konania priznaných úspešnému ţalovanému, čo je vzhľadom na

meritórne rozhodnutie zjavne nesprávne.

K podanému dovolaniu sa ţalobca písomne vyjadril prostredníctvom svojho zástupcu.

Dovolaním napadnutý rozsudok povaţoval za vecne správny. Ţiadal tento opravný

prostriedok zamietnuť a ţalovaného zaviazať na zaplatenie náhrady trov dovolacieho

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods.1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného je

dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Zmyslom dovolacieho konania je preskúmať

rozhodnutia odvolacích súdov v prípadoch stanovených zákonom a z hľadiska stanovených

dovolacích dôvodov a zjednať nápravu tam, kde rozhodnutie odvolacieho súdu z pohľadu

právneho posúdenia a zákonnosti procesného postupu súdu, poprípade podkladov skutkových

zistení vo výsledkoch dokazovania, nemôţe obstáť.

Podľa môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd sa obligatórne ( ) zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z druhá veta

dovolací súd skúmal najskôr, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v

konaní postihnutom niektorou z procesných vád zakladajúcich tzv. zmätočnosť – preskúmal

prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v zmysle ustanovenia , ktoré

pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu ( rozsudku alebo uzneseniu ) odvolacieho súdu

vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatri do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred sudom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Aj keď ţiadnu z uvedených vád dovolateľ

osobitne nenamietal dospel k záveru, ţe konanie je postihnuté vadou, vyjadrenou v ustanovení

, keďţe postupom odvolacieho súdu bola ţalovanému odňatá moţnosť

konať pred súdom.

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky: 1) odňatie moţnosti konať pred súdom, 2) to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v

dôsledku postupu súdu a 3) moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom na skutočnosť, ţe zákon v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

moţnosti konať pred súdom bliţšie nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom

treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania

realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd v

konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, ţe odvolací súd pri

prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v rozpore s právnymi predpismi (§ 213 ods. 2

) a ţalovanému znemoţnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na

zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

Podľa , ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre

rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu

tohto ustanovenia vyjadrili.

stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu.

Predvídateľne je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a

rozhodovaní. Zákon ustanovuje, ţe účastníci by nemali byť zaskočení moţným iným právnym

posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umoţnené tvrdiť skutočnosti významné z

hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy. Sudcov iný právny

názor, neţ je názor účastníkov konania, môţe súd účastníkom v priebehu konania oznámiť.

Účelom oboznámenia účastníkov konania s tzv. predbeţným právnym posúdením veci je

zameranie dokazovania na sporné skutočnosti tak, aby sa vyslovený predbeţný názor sudcu

potvrdil alebo vyvrátil. To znamená, ţe inštitút tzv. predbeţného právneho posúdenia veci sa

uplatní iba v prípade rozhodovania o veci samej, t.j. o uplatňovanom návrhu. ( porovnaj

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe tento návrh vo veci zamietol

z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení v zmysle § 80

písm. c/ , keď dospel k záveru, ţe v danom prípade bolo právo ţalobcu porušené

a konajúci súd o ţalobe na plnenie si mal prejudiciálne vyriešiť existenciu sporného práva.

Krajský súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa zaujal názor, ţe ţaloba o určenie času

splnenia podľa nie je ţalobou na určenie, či tu je alebo nie je

právny vzťah alebo právo v zmysle a z tohto dôvodu na rozdiel od súdu

prvého stupňa pristúpil k právnemu vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu z vecného

hľadiska a ţalobe vyhovel. Odvolací súd v porovnaní s rozsudkom súdu prvého stupňa zaloţil

svoj rozsudok na právnom závere o vecnej dôvodnosti podanej ţaloby. Takýto názor je

správny a súladný so zákonom. Za súladný so zákonom však uţ nemoţno povaţovať ďalší

postup odvolacieho súdu, ktorý napriek zamietnutiu ţaloby súdom prvého stupňa

z procesného dôvodu pristúpil aj k vecnému rozhodnutiu veci. Bolo legitímne očakávanie

ţalovaného, ţe v odvolacom konaní budú prerokovávané len otázky, ktoré viedli súd prvého

stupňa k zamietnutiu ţaloby (t.j. otázky procesnej prípustnosti ţaloby v zmysle § 80 písm. c/

). Tým, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ zaloţil na iných právnych

záveroch neţ súd prvého stupňa, bolo ţalovanému odňaté právo namietať správnosť (novo

zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde. Odvolací súd vyvodil svoj (iný)

právny záver zo skutočností, ktoré súd prvého stupňa výslovne právne neposudzoval, resp.

nevyhodnotil v neprospech ţalobcu ani ţalovaného; ţalovaný teda uţ pri podávaní riadneho

opravného prostriedku nemal moţnosť namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne právne

posúdenie veci súdom prvého stupňa ohľadne vecnej stránky prípadu, tak ako ju vyhodnotil

a právne uzavrel odvolací súd. Ţalovaný sa v dôsledku toho k samotným (iným) právnym

záverom odvolacieho súdu nemal moţnosť vyjadriť a predloţiť prípadne aj také dôkazy,

ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili významnými,

avšak z hľadiska právnych záverov odvolacieho súdu boli rozhodujúce. Tým, ţe odvolací súd

tak nepostupoval, znemoţnil ţalovanému realizáciu jeho procesných práv, svojím postupom

zaťaţil konanie procesnou vadou v zmysle , ktorej základom je porušenie

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom

vecná nesprávnosť rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe procesný postup odvolacieho

súdu zavŕšený dovolaním napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí ţaloby, je zaťaţený vadou podľa § 237 písm. f/

, existencia ktorej je vţdy dôvodom pre zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd nepostupoval správne aj v tom, keď za základ pre svoje rozhodnutie

prevzal skutkové zistenia súdu prvého stupňa (súd prvého stupňa vykonal rad dôkazov

zameraných na zistenie obsahu dohody uzavretej medzi účastníkmi, vykonané dôkazy však

nehodnotil), pretoţe viazanosť odvolacieho súdu sa vzťahuje na skutkové zistenia, ktoré sú

uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, s tým, ţe odvolací súd ich môţe zmeniť

alebo doplniť, prípadne inak modifikovať iba po vykonaní, t.j. po opakovaní alebo doplnení

dokazovania. Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 5. novembra 2008,

na ktorom bolo meritórne rozhodnuté vyplýva, ţe ţiadne dokazovanie nevykonal.

Nezopakoval dôkazy vykonané súdom prvého stupňa, napriek tomu, ţe vyvodil právne

závery. Bez toho, aby účastníkov konania vypočul a zabezpečil bezprostrednosť vykonania

tohto dôkazu, a tieţ opakoval dôkazy vykonané súdom prvého stupňa, ponechal v odvolacom

konaní len priestor na prednes právnych zástupcov účastníkov. Podanie správy o priebehu

konania, ktorá povinnosť vyplýva z , nie je zopakovaním dokazovania v zmysle

a nasl. Odvolací súd si tak nezadováţil rovnocenný zákonný procesný

predpoklad pre hodnotenie dôkazov v zmysle , navyše neodstránil ani rozpory

v protichodných tvrdeniach účastníkov, ktoré sú rozhodujúce pre právne posúdenie veci

( , ) a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne

závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe konanie odvolacieho súdu je

postihnuté aj tzv. inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( § 241 ods.2 písm. b/ O.s.p ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu

vrátil na ďalšie konanie ( ). Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť

rozsudok odvolacieho súdu, dovolaciemu súdu nebola daná moţnosť zaoberať sa vecnou

správnosťou rozhodnutia ani námietkami ţalovaného uvedenými v dovolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ods. l ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. januára 2011 JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta