Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/210/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Mgr. J. N.,

bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. M. D., advokátom v B., proti odporcom 1/ J. spol. s r.o. v

konkurze, B., 2/ JUDr. I. T., správcovi konkurznej podstaty úpadcu J., spol. s r.o. v

konkurze, B., o určenie, že nájomný pomer k bytu sa neskončil, vedenej na Okresnom súdu

Banská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní odporcu 2/ proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 10. marca 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 10. marca 2009 sp. zn. v napadnutej časti, v ktorej rozsudok okresného

súdu zmenil a návrhu voči odporcovi 2/ vyhovel, ako aj vo výroku o náhrade trov konania

medzi navrhovateľkou a odporcom 2/ z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na

ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 27. septembra 2007 č.k.

-68 zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia, že jej nájomný

pomer k bytu na M. výpoveďou z nájmu odporcu 1/ zo dňa 7.7.2005 neskončil.

Navrhovateľku zaviazal zaplatiť odporcovi 2/ náhradu trov konania 4647 Sk do troch dní od

právoplatnosti rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu. Odporcovi 1/ náhradu trov

konania nepriznal. Rozhodol tak z dôvodu, že navrhovateľka sa nebránila zákonným

postupom podľa a do troch mesiacov od doručenia

výpovede nepodala návrh na neplatnosť výpovede súdu. Preto jej nájomný pomer zanikol.

Súd prvého stupňa poukázal na to, že postup podľa ustanovenia § 711 ods. 6 Občianskeho

zákonníka je vo vzťahu k ustanoveniu špeciálnym ustanovením,

ktoré zabezpečuje ochranu nájomného pomeru k bytu. O náhrade trov konania rozhodol podľa

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie navrhovateľky rozsudkom

z 10. marca 2009 sp. zn. rozsudok okresného súdu, ktorým bol zamietnutý

návrh vo vzťahu k odporcovi 1/, potvrdil. Rozsudok okresného súdu, ktorým bol zamietnutý

návrh vo vzťahu k odporcovi 2/ zmenil a určil, že nájomný pomer k bytu č. X. na druhom

poschodí bytového domu na M. č. X., súp. č. X. postaveného na parc. KN „C“ X., v k.ú. B.,

vedeného Správou katastra B. na LV č. X., ktorý vznikol na základe zmluvy o nájme zo dňa

1.2.2000 uzatvorenej medzi odporcom 1/ a navrhovateľkou, výpoveďou odporcu 1/ zo dňa

7.7.2005, neskončil. Odporcu 2/ zaviazal zaplatiť navrhovateľke trovy prvostupňového

konania vo výške 99,58 € a trovy odvolacieho konania vo výške 99,58 € na účet jej právneho

zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, že vec preskúmal bez nariadenia pojednávania v súlade s a napadnutý

rozsudok vo vzťahu k odporcovi 1/ v zmysle potvrdil a vo vzťahu k odporcovi 2/

zmenil podľa Podľa skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, z

ktorého vychádzal aj odvolací súd, mal preukázané, že navrhovateľka využila predkupné

právo v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení

neskorších predpisov a požiadala o odkúpenie nájomného bytu za podmienok stanovených

zákonom. Odporca 1/ ako prenajímateľ bytu žiadosť navrhovateľky neakceptoval a preto sa

táto domáhala udelenia súhlasu za prenajímateľa prostredníctvom súdu. Po tom ako dostala

právoplatný prvostupňový rozsudok zo dňa 14.8.2003 (jej návrhu bolo vyhovené – poznámka

dovolacieho súdu), podala návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností

postupom podľa v znení neskorších predpisov. Dňa 2.9.2005 bolo

navrhovateľke doručené uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. –

734 zo dňa 17.8.2005, z ktorého sa dozvedela, že odvolanie prenajímateľa podané v súdnom

konaní bolo podané v lehote. Dňa 5.8.2005 bolo navrhovateľke doručené rozhodnutie Správy

katastra B. zo dňa 25.7.2005, ktorým bol povolený vklad vlastníctva do katastra. Dňom

2.9.2005 sa teda navrhovateľka dozvedela o tom, že síce bol povolený vklad vlastníckeho

práva k bytu, ale zároveň prvostupňové súdne rozhodnutie, ktorým bol udelený súhlas za

prenajímateľa bytu na prevod vlastníctva k bytu, bolo napadnuté odvolaním účastníka konania

v zákonom stanovenej odvolacej lehote. Odvolací súd za nespornú považoval aj skutočnosť,

že odporca 1/ listom zo dňa 7.7.2005 doručil navrhovateľke výpoveď z nájmu bytu

odôvodnenú . Pokiaľ išlo o zamietnutie návrhu

voči odporcovi 1/, krajský súd sa stotožnil s právnym posúdením veci prvostupňovým súdom.

Vzhľadom na prebiehajúce konkurzné konanie konštatoval nedostatok pasívnej legitimácie

odporcu 1/. Nesúhlasil však s právnym posúdením veci súdu prvého stupňa voči odporcovi 2/,

hoci s ním zisteným skutkovým stavom sa stotožnil. Dospel k záveru, že s ohľadom na právne

účinky zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktoré vznikli ku dňu doručenia návrhu na vklad,

t.j. 14.8.2003, keď rozhodnuté bolo 25.7.2005, navrhovateľke ani nemohla začať plynúť

trojmesačná prekluzívna lehota na podanie návrhu na neplatnosť výpovede postupom podľa §

711 ods. 6 , a to ani napriek tomu, že

do plynutia tejto lehoty (zrejme 18.10.2005) už navrhovateľka prevzala uznesenie Krajského

súdu Banská Bystrica, ktorým odvolací súd rozhodol, že odvolanie prenajímateľa je podané

v lehote. Rozhodnutie Správy katastra B. o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech

navrhovateľky bolo zrušené až právoplatnosťou rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a

katastra SR zo dňa X. č.k. X.. Odvolací súd preto prisvedčil odvolateľke v tom, že v čase,

kedy bola podaná výpoveď zo strany odporcu 1/ a v čase jej doručenia navrhovateľke, mohla

sa táto dôvodne domnievať, že výpoveď bola podaná iným ako prenajímateľom bytu. Pretože

v čase, kedy odporca 1/ dal navrhovateľke výpoveď z nájmu bytu, bola navrhovateľka

vlastníčkou bytu, odporca 1/ nemal právny dôvod urobiť takýto právny úkon, ktorý by vyvolal

právne účinky. Preto ani nemohla začať plynúť trojmesačná prekluzívna lehota na napadnutie

výpovede v zmysle . Odvolací súd z týchto dôvodov

napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a určil, že nájomný pomer k predmetnému bytu

výpoveďou zo dňa 7.7.2005 neskončil tak, ako si to navrhovateľka v petite svojho návrhu

uplatnila, keď na takomto určení mala nepochybne naliehavý právny záujem. O náhrade trov

konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu, v časti v ktorej návrhu vyhovel, podal

dovolanie odporca 2/, ktorý navrhol buď rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti zmeniť

a návrh aj vo vzťahu k nemu zamietnuť a navrhovateľku zaviazať na zaplatenie trov konania

alebo rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu v tejto časti vrátiť

na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a spočíva aj

na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle Poukazoval na tú

skutočnosť, že predmetný návrh bol podaný dňa 18.12.2006 po vyhlásení konkurzu

na majetok úpadcu J., spol. s r.o. a preto je predmetné konanie konaním týkajúcim sa majetku

podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi J., spol. s r.o. Pritom po vyhlásení konkurzu sa

v zmysle v znení zmien a doplnkov môžu začať len také

súdne konania, ktoré výslovne pripúšťa. Namietal, že navrhovateľka sa vlastníčkou

predmetného bytu nikdy nestala z dôvodu absencie právne relevantného titulu, keďže

rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 2. apríla 2003 č. k. -499

nenadobudol právoplatnosť, toto rozhodnutie bolo zrušené a súdne konanie o nahradenie

vyhlásenia vôle J. spol. s r.o. nie je dodnes právoplatne skončené. Vlastníčkou sa nestala ani

len dočasne z dôvodu zrušenia rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho

práva v prospech navrhovateľky s účinkami ex tunc. Nebola a nemohla byť vlastníčkou

predmetného bytu ani v čase doručenia výpovede z nájmu predmetného bytu zo dňa 7.7.2005.

Navyše v tomto čase t.j. v čase doručenia výpovede z nájmu, ešte ani nebolo vydané

nezákonné rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva navrhovateľky.

Táto sa v čase doručenia výpovede ani len nemohla dôvodne domnievať, že je vlastníčkou

predmetného bytu, keďže v zmysle a

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších priestorov, sa vlastníctvo bytu

nadobúda na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzatvorenej medzi vlastníkom domu

a vlastníkom bytu vkladom do katastra nehnuteľností. Správa katastra B. rozhodla o povolení

vkladu vlastníckeho práva k predmetnému bytu v prospech navrhovateľky dňa 25.7.2005,

pričom navrhovateľka prevzala toto rozhodnutie dňa 5.8.2005, teda až po prevzatí výpovede

z nájmu bytu dňa 7.7.2005. Pritom dňa 2.9.2005, t.j. v čase plynutia prekluzivnej lehoty

prestala byť dobromyseľná v tom, že jej predmetný byt patrí, keďže jej bolo doručené

rozhodnutie krajského súdu z ktorého vyplývalo, že J. spol. s r.o. podala odvolanie včas.

Dovolateľ poukazoval aj na to, že navrhovateľka zmeškala lehotu na napadnutie platnosti

výpovede z nájmu bytu a preto jej nájomný pomer zanikol. Namietal aj to, že odvolací súd vo

veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, hoci podmienky v zmysle neboli

splnené.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení navrhla dovolanie odporcu 2/ zamietnuť

a zaviazať ho na zaplatenie trov dovolacieho konania. Poukazovala na to, že nebola splnená

hypotéza , keďže konanie o určenie, že právny vzťah medzi navrhovateľkou

a odporcom 2/ trvá, nie je konaním, ktorého výsledok by mohol smerovať proti majetku

patriacemu do konkurznej podstaty. Za nedôvodnú považovala aj námietku dovolateľa

o nesprávnom právnom posúdení veci. Rozhodnutie Správy katastra B., ktorým bol povolený

vklad vlastníckeho práva k spornému bytu v jej prospech bolo zrušené až nadobudnutím

právoplatnosti rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky dňa

X. s účinkami ex nunc a nie ex tunc. Výpoveď z nájmu bytu podal nevlastník a preto išlo o

neplatný právny úkon, ktorý obchádzal zákon, bol v rozpore

so zákonom ako aj s dobrými mravmi. Jej konanie vychádzalo zo súdneho rozhodnutia

s vyznačenou doložkou právoplatnosti a preto nemôže byť postihovaná za procesné

pochybenia orgánov, ktoré vo veci rozhodovali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia a dospel k záveru, že dovolanie odporcu 2/ je

podané opodstatnene.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242

ods. 1 ).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených

v ustanovení až d/ Ak nejde o vady uvedené v ,

neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže by tieto vady mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , dovolací súd najskôr

pristúpil k skúmaniu vád konania, v zmysle hore uvedeného, i keď ich dovolateľ osobitne

nenamietal. Dospel k záveru, že konanie je postihnuté vadou, vyjadrenou v ustanovení § 237

písm. f/ , nakoľko postupom odvolacieho súdu bola odporcovi 2/ odňatá možnosť konať

pred súdom.

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania

realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, že odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v rozpore s právnymi predpismi (§ 213

ods. 2 ) a odporcovi 2/ znemožnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym

poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

Podľa , ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre

rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu

tohto ustanovenia vyjadrili.

Dôvodová správa k , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov k ustanoveniu uvádza, že navrhovaným ustanovením

sa má v praxi zabrániť vydávaniu prekvapivých rozhodnutí. Bližšie zároveň odkazuje

na výklad ustanovenia v zmysle ktorého, počas konania môže súd

účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí

právne posúdenie veci.

stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu.

Predvídateľne je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní

a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným

právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti

významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy.

Sudcov iný právny názor, než je názor účastníkov konania môže súd účastníkom v priebehu

konania oznámiť. Účelom oboznámenia účastníkov konania s tzv. predbežným právnym

posúdením veci je zameranie dokazovania na sporné skutočnosti tak, aby sa vyslovený

predbežný názor sudcu potvrdil alebo vyvrátil. To znamená, že inštitút tzv. predbežného

právneho posúdenia veci sa uplatní iba v prípade rozhodovania o veci samej, t.j. o samotnom

uplatňovanom návrhu.

Z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že tento návrh vo veci samej

zamietol z dôvodu, že navrhovateľka sa nebránila zákonným postupom podľa § 711 ods. 6

a do troch mesiacov od doručenia výpovede nepodala návrh

na neplatnosť výpovede súdu. Preto jej nájomný pomer zanikol. Súd prvého stupňa poukázal

aj na to, že postup podľa ustanovenia je vo vzťahu

k ustanoveniu špeciálnym ustanovením, ktoré zabezpečuje

ochranu nájomného pomeru k bytu.

Krajský súd, ktorý vo veci rozhodoval bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214

ods. 2 a rozhodnutie voči odporcovi 2/ v merite veci zmenil a návrhu v tejto časti

vyhovel, však nesúhlasil s právnym posúdením veci súdu prvého stupňa voči odporcovi 2/,

hoci s ním zisteným skutkovým stavom sa stotožnil. Dospel k záveru, že s ohľadom na právne

účinky zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktoré vznikli ku dňu doručenia návrhu na vklad,

t.j. 14.8.2003, keď rozhodnuté bolo 25.7.2005, navrhovateľke ani nemohla začať plynúť

trojmesačná prekluzívna lehota na podanie návrhu na neplatnosť výpovede postupom podľa

, a to ani napriek tomu, že do plynutia tejto lehoty už

navrhovateľka prevzala uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým odvolací súd

rozhodol, že odvolanie prenajímateľa je podané v lehote. Rozhodnutie Správy katastra

B.o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech navrhovateľky bolo zrušené až

právoplatnosťou rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa X. č.kX..

Odvolací súd preto prisvedčil odvolateľke v tom, že v čase, kedy bola podaná výpoveď zo

strany odporcu 1/ a v čase jej doručenia navrhovateľke, mohla sa táto dôvodne domnievať, že

výpoveď bola podaná iným ako prenajímateľom bytu, keďže bola ona vlastníčkou bytu. Preto

ani nemohla začať plynúť trojmesačná prekluzívna lehota

na napadnutie výpovede v zmysle .

Pokiaľ však bol odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho

predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci

rozhodujúce, mal vyzvať účastníka konania (odporcu 2/), aby sa k možnému použitiu tohto

ustanovenia vyjadril. Keďže tak neurobil, zaťažil konanie vadou v zmysle § 237 písm. f/

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (vrátane

súvisiaceho rozhodnutia o trovách konania) vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní

postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. Vzhľadom

na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti,

nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami odporcu 2/ uvedenými v dovolaní.

Napriek uvedenému však dovolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že pri

zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom ( ) tento súd svojim

rozhodnutím nahrádza napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Preto obsah jeho písomne

vyhotoveného rozhodnutia musí obsahovať zákonné náležitosti vyplývajúce z ustanovenia

Súd v odôvodnení rozhodnutia sa musí vysporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení

jednoznačne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným

dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre

dohady a domnienky. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho

správnosť a odôvodnenie musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu

pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP.

Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa aj Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil, že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na

všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Dovolací súd preto poukazuje na to, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho

súdu je tak vadou konania, ktorou sa odníma účastníkovi možnosť riadne konať pred súdom,

pričom existencia tejto vady zakladá dôvodnosť dovolania a jej dôsledkom je vo všeobecnosti

zrušenie rozhodnutia vydaného v konaní ňom postihnutom.

Dovolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu v časti napadnutej dovolaním zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243 b ods. 1

).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. júna 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská