Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/181/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci na navrhovateľky Ing. M. K., nar.

X., bývajúcej v B., proti odporcovi J. K., nar. X., bývajúcemu v B., zastúpenému V. K.,

advokátom, so sídlom v B., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov

k maloletej Z. K., nar. 12.9.1998, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Vazovova 7/A, vedenej

Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo 7. apríla 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 10. decembra 2009 č.k. -408

rozviedol manţelstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté X., zapísané v knihe manţelstiev

matričného úradu B., vo zväzku X., ročník X. na strane X., por. č. X., na čas po rozvode

manţelstva upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej Z. K. tak, ţe ju zveril

do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok,

odporcovi uloţil počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manţelstva prispievať na

výţivu maloletej 170 eur mesačne k rukám navrhovateľky vopred do 15. dňa v mesiaci, styk

odporcu s maloletou upravil tak, ţe je oprávnený stretávať sa s ňou kaţdý nepárny víkend

v mesiaci od soboty od 9.00 hod. do nedele do 16.00 hod., v čase vianočných sviatkov kaţdý

nepárny rok 26.12. od 9.00 hod. do 19.00 hod., kaţdý párny rok 24.12. od 9.00 hod. do 25.12.

do 19.00 hod., počas veľkonočných sviatkov kaţdý nepárny rok od Veľkonočného piatku od

9.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 19.00 hod., počas jarných prázdnin kaţdý nepárny rok

od pondelka od 9.00 hod. do soboty do 19.00 hod. a počas letných prázdnin kaţdý rok

2

od 15.7. od 9.00 hod. do 31.7. do 19.00 hod. s tým, ţe maloletú si prevezme a odovzdá

v mieste bydliska navrhovateľky a rozhodol, ţe účastníci nemajú právo na náhradu trov

konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, výroku o úprave práv a povinností rodičov voči

maloletej, podal odvolanie odporca. Nespokojnosť vyjadril s týmto rozhodnutím vo výrokoch

týkajúcich sa zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, zastupovania maloletej,

určenia výţivného a úpravy styku otca s maloletou.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 7. apríla 2010 sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch potvrdil z dôvodu vecnej správnosti podľa § 219

ods. 1 V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe manţelstvo rodičov bolo

rozvedené a miera narušenia ich vzájomných vzťahov je tak závaţná, ţe im bráni dohodnúť sa

aj o základných otázkach výchovy a starostlivosti o maloletú. Súd prvého stupňa vykonal

riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1

a 2 ). Základom pre rozhodnutie v otázke výchovy a starostlivosti o maloletú boli

výsledky dokazovania vykonaného znaleckým posudkom znalca s odboru psychológie

a vyjadrenie kolízneho opatrovníka. Dospel k záveru, ţe preferovanie výchovného prostredia

navrhovateľky má dostatočný podklad vo výsledkoch vykonaného dokazovania, z ktorého

vyplynulo, ţe matka má mierne lepšie osobnostné predpoklady pre výchovu maloletej,

pretoţe je empatickejšia k potrebám maloletej. Výchovné prostredie navrhovateľky zabezpečí

maloletej z dlhodobého hľadiska priaznivé podmienky pre jej všestranný zdravý telesný

i duševný vývoj. Zverenie správy majetku maloletej a jej zastupovania navrhovateľke je

opodstatnené zverením maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Výsluch maloletej,

znalca a svedkov vyhodnotil ako nemajúci zásadný význam pre rozhodnutie. Stupeň

narušenia vzájomných vzťahov rodičov opodstatňuje potrebu úpravy styku odporcu

s maloletou. Odporca prejavuje záujem stretávať sa s maloletou a spolupodieľať sa tak na jej

výchove, pričom v konaní nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bol dôvod spochybňovať

jeho záujem a snahu. Úprava styku otca s maloletou určená rozsudkom súdu prvého stupňa

zodpovedá výsledkom dokazovania a záujmom maloletej a otcovi dáva moţnosť participovať

na jej výchove. Správne zohľadnil rozhodujúce faktory na strane maloletého dieťaťa, ktorými

sú vek dieťaťa, jeho vývinové moţnosti a potreby, zdravotný stav, citové väzby, záľuby,

a na strane oprávneného rodiča mieru starostlivosti oprávneného rodiča o dieťa, záujem

oprávneného rodiča a predpoklady pre zabezpečenie starostlivosti počas stretávania a pod.

Nezohľadnil otcom tvrdené okolnosti o bránení matky v styku otcovi s maloletou a vyslovil,

3

ţe ich je potrebné riešiť pri výkone rozhodnutia právoplatného a vykonateľného rozsudku.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa v časti o výţivnom maloletej má oporu vo výsledkoch

vykonaného dokazovania, ktoré súd prvého stupňa zameral na zistenie rozhodujúcich

skutočností potrebných pre posúdenie charakteru a výšky odôvodnených potrieb maloletej

a zárobkových, majetkových a osobných pomerov oboch rodičov. Správne súd prvého stupňa

ustálil výšku vyţivovacej povinnosti vychádzajúc z odôvodnených beţných potrieb maloletej

518 eur mesačne a zárobkových moţností a schopností oboch rodičov, matky 1 800 eur

mesačne formou mzdy a otca 300 eur mesačne uvedených v jeho daňovom priznaní, ktorý

príjem povaţoval nezodpovedajúcim skutočnosti. Vychádzal zo skutočností, ţe v peňaţnom

denníku uviedol mesačne viaceré poloţky na tzv. osobnú spotrebu a postavil spoločný

rodinný dom svojpomocne výmenou za práce ním realizované u známych. Rozhodnutia

vo výroku o trovách konania odôvodnil ustanovením v spojení s

ods. 1 písm. a/ a tým, ţe konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, v ktorom uviedol, ţe

postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237

písm. f/ K tejto procesnej vade došlo podľa jeho názoru tým, ţe odvolací súd

na prejednanie odvolania nenariadil pojednávanie, ktorým postupom porušil jeho právo

na spravodlivý proces a aj princíp rovnosti zbraní. Rozhodnutie odvolacieho súdu podľa

odporcu je zmätočné. Súdom vytýkal nevykonanie dokazovania vypočutím maloletej, ktorá

bola vypočutá len sprostredkovane kolíznym opatrovníkom, i napriek jej veku dvanásť rokov.

Poukázal na Dohovoru o právach dieťaťa a , ktoré garantujú jej

právo vyjadriť sa ku všetkým veciam, ktoré sa jej týkajú. Nesúhlasil s názorom odvolacieho

súdu, ţe výsluch maloletej je bez zásadného významu. Podľa dovolateľa odvolací súd mal

vykonať v zmysle , ktorý zakotvuje vyhľadávací princíp súdu, aj iné

dôkazy, nenavrhnuté účastníkmi a vykonať dokazovanie na zistenie skutočností rozhodných

pre posúdenie veci, ktoré on tvrdil a na ich preukázanie navrhol dôkazy, a nie nekriticky

prevziať rozhodnutie súdu prvého stupňa. Vyjadril názor, ţe bol súdom a kolíznym

opatrovníkom diskriminovaný. Podľa odporcu rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza

zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní

v zmysle Svoj názor prezentoval na základe okolnosti, ţe znalec v čase

znaleckého dokazovania v marci 2009 mal k dispozícii spis v stave ku koncu roku 2008,

a i napriek jeho konštatovaniu, ţe maloletá má mierne bliţší vzťah asi vo vzťahu k matke, súd

nenariadil nové znalecké dokazovanie rovnakým znalcom, ani znalca nevypočul za účelom

4

obhájenia výsledkov znaleckého skúmania. Odvolací súd porušil podľa odporcu aj

ustanovenie tým, ţe nevzal do úvahy skutočnosť, ţe matka mu bránila

v stretávaní s dcérou od júna 2008 aţ do ich stretnutia u znalca 13.3.2009. Vzhľadom

na nedostatočne zistený skutkový stav, rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Z týchto dôvodov odporca ţiadal rozsudky súdov oboch niţších stupňov

v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu ţiadala dovolanie z dôvodu jeho procesnej

neprípustnosti odmietnuť. Uviedla, ţe plne rešpektuje rozhodnutie odvolacieho súdu o styku

otca s maloletou, a poukázala na informatívny výsluch otca 23.7.2010 v konaní o výkon

rozhodnutia vedenom pod sp. zn. , ktorý ňou uvedenú skutočnosť potvrdil.

Uviedla, ţe príjem otca je nepochybne vyšší, keďţe platí ţivotné poistenie 1 600 eur, mobilné

telefóny 66 eur a prevádzku auta. Poukázala tieţ na nespochybnenie znaleckého posudku

oboma rodičmi maloletej.

Kolízny opatrovník sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

v súlade s ustanovením , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť

týmto opravným prostriedkom.

Dovolací súd povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe dovolanie má v systéme opravných

prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný

prostriedok, ktorým moţno úspešne napadnúť (len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho

súdu, aj to však nie v kaţdom prípade, ale iba ak podanie dovolania výslovne pripúšťa zákon.

Dovolanie je procesný prostriedok, ktorým zákon vytvára účastníkovi konania procesnú

moţnosť, aby v prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, spochybnil opodstatneným

uplatnením dovolacieho dôvodu správnosť konania alebo rozhodovania odvolacieho súdu,

a dosiahol nápravu prípadných vád alebo nesprávností napadnutého rozhodnutia. Dovolanie

ale nie je „ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním, ani pokiaľ je procesne prípustné - úspešne

domáhať revízie skutkových zistení súdov niţších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného

dokazovania. Dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať

akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti

s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený

5

prehodnocovať vykonané dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť)

prieskumnú povahu; aj so zreteľom na ňu dovolací súd - na rozdiel od súdu prvého stupňa

a odvolacieho súdu - nemá moţnosť vykonávať dokazovanie (viď § 243a ods. 2 veta druhá

).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ak je

ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ), ďalej proti rozsudku odvolacieho

súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného

v tejto veci ( ), a napokon proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku vyslovil ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po

právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného právneho významu, alebo ak ide o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa a ( ).

V ustanovení zakotvuje zásadu, ţe dovolanie

nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine (výnimku z tejto zásady

predstavujú rozsudky o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností,

o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi

dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení).

V preskúmavanej veci išlo o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletému dieťaťu a úpravu styku rodiča s maloletým dieťaťom v súvislosti s rozvodom

manţelstva (§ 24 a § 25 ods. 2 Zákona o rodine) a tieţ o vyţivovaciu povinnosť rodičov

k maloletému dieťaťu (§ 62 aţ § 65 Zákona o rodine). Išlo tu teda o takú vec upravenú

Zákonom o rodine, na ktorú sa nevzťahuje výnimka v zmysle

Vychádzajúc z toho, je opodstatnený záver, ţe dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu vykazuje znaky rozsudku, v prípade ktorého je procesná prípustnosť dovolania vylúčená

ustanovením

Vzhľadom na obsah dovolania a tieţ zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1

skúmal dovolací súd, či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k procesnej vade

konania v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

6

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konanie, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Je potrebné uviesť, ţe

ak v konaní došlo k niektorej z uvedených vád, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia

vo veciach, v ktorých je inak tento opravný prostriedok neprípustný (viď uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v časopise

Zo súdnej praxe pod č. 38/1998). Na druhej strane ale treba zdôrazniť, ţe prípustnosť

dovolania v zmysle nezakladá samo tvrdenie účastníka o existencii niektorej

z uvedených procesných vád; určujúcim je zistenie, ţe k vade tejto povahy skutočne došlo.

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle aţ e/ a nenamietal

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

Namietal však, ţe v konaní mu bola postupom súdov odňatá moţnosť pred súdom

konať ( ). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať treba rozumieť taký

nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

K jednotlivým tvrdeniam, ktorými dovolateľ vysvetľoval, v čom podľa jeho názoru

spočíva procesná vada konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej

republiky uvádza nasledovné :

Podľa v znení účinnom od 15. októbra 2008 na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa

rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

Podľa v tomto znení ale v ostatných prípadoch (neţ sú uvedené v

ods. 1 ) môţe odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

V danom prípade odporca podal odvolanie po 15. októbri 2008. Keďţe nešlo o ţiadny

z prípadov uvedených v (a/ odvolací súd označil skutkové zistenia súdu

prvého stupňa za úplné a správne, v dôsledku čoho dokazovanie nezopakoval ani nedoplnil,

b/ súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania a c/ nariadenie odvolacieho

pojednávania nevyţadoval dôleţitý verejný záujem), boli dané zákonné predpoklady

prejednania odvolania odporcu proti prvostupňovému rozhodnutiu bez nariadenia odvolacieho

pojednávania.

Vzhľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, ţe postupom odvolacieho súdu

nebola odporcovi odňatá moţnosť pred súdom konať a neopodstatnene tak vyvodzoval

prípustnosť dovolania z

Z dovolania je zrejmé, ţe dovolateľ namietal aj neúplnosť skutkových zistení súdov

(vytýkal im, ţe nezohľadnili bránenie navrhovateľky v jeho stretávaní sa s maloletou a ţe

zohľadnili vecne nesprávny znalecký posudok). Po obsahovej stránke tu môţe ísť prípadne

o námietku, ţe v konaní došlo k tzv. inej (neţ v vymenovanej) procesnej vade

majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto procesná vada (i keby k nej

v konaní prípadne došlo) by bola síce relevantným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. b/

), sama o sebe by ale nezakladala prípustnosť dovolania v zmysle

Posúdenie významu dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých vyriešenie

je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite veci.

ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná; nie je

totiţ viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať

všetky navrhované dôkazy. Posúdenie toho, či sa vyhovie návrhu na vykonanie dokazovania

a ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (viď § 120 ods. 1

), a nie účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril uţ

v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod R 37/1993, v ktorom vysvetlil, ţe prípadné nevykonanie určitého

dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu

nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle (zakladajúcu

prípustnosť dovolania). V rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 125/1999 Najvyšší súd Slovenskej republiky

uviedol, ţe ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal

iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa

nie je prípustné, lebo to nemoţno povaţovať za odňatie moţnosti konať

pred súdom.

S poukazom na obsahovo zhodné závery, ku ktorým dospel dovolací súd aj

v prejednávanej veci, moţno preto konštatovať, ţe nevykonaním navrhovaného dokazovania

nemohlo dôjsť k odňatiu moţnosti odporcovi konať pred súdom.

Pokiaľ dovolateľ spochybňuje správnosť toho, ako súdy vyhodnotili jednotlivé dôkazy,

dovolací súd uvádza, ţe v prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov (pozn. : dovolací súd sa

hodnotením dôkazov nezaoberal) nejde o dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania podľa

(viď R 42/1993). Z prieskumnej povahy dovolacieho konania a z charakteru

dovolacieho konania vyplýva, ţe dokazovanie sa v ňom nevykonáva ( )

a dovolaciemu súdu ani neprislúcha prehodnocovať dôkazy vykonané v konaní na súdoch

niţších stupňov. Nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov nezakladá procesnú vadu

konania v zmysle

V súvislosti s vyššie uvedeným treba dodať, ţe do obsahu základného práva podľa

a práva na spravodlivý proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka doţadovať sa ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy

preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá

účastník konania (, ).

Pokiaľ odporca namieta nedostatky (nepresvedčivosť, neúplnosť, „zmätočnosť“)

odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu a vyporiadania sa s jeho

odvolacími námietkami, dovolací súd pripomína, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania,

ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je

jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie

vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi

a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie

(). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí) odpovedať na kaţdú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (). Právo

9

na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí dať podrobnú odpoveď

na kaţdý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky

pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia

().

Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol

stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská

procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania

a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje

právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných

ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,

podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne

závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46

ods. 1 a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ).

Za porušenie základného práva zaručeného v

v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv otca.

Vychádzajúc z uvedeného a so zreteľom na obsah dovolaním napadnutého rozsudku

dospel dovolací súd k záveru, ţe právo dovolateľa na riadne odôvodnenie porušené nebolo.

K námietke dovolateľa, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci (z obsahu dovolania treba usudzovať, ţe odporca

v niektorých častiach dovolania namieta aj správnosť právnych záverov, na ktorých odvolací

súd zaloţil svoje rozhodnutie), je potrebné uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia

jeho procesných práv v zmysle

10

Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej

republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno úspešne odôvodniť (len)

procesne prípustné dovolanie (viď ), zároveň je ale zhodne

zastávaný názor, ţe (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov

nie je procesnou vadou konania v zmysle , lebo (ani prípadným)

nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemoţňuje realizáciu

ţiadneho jeho procesného oprávnenia.

Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe

v prejednávanej veci je dovolanie odporcu podľa procesne

neprípustné. So zreteľom na to jeho mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa § 243b

ods. 5 v spojení s ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti

ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,

nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s pouţitím analógie v spojení s , keď neboli dané dôvody pre pouţitie

odseku 2 tohto ustanovenia, keďţe ostatným účastníkom v súvislosti s dovolacím konaním

ţiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2011

JUDr. Rudolf Č i r č, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

11