Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (15)ac5/361130.a94847.pdf
PDF · 176.18 KB
No categories available
1Ndz/1/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: P., a.s. V., L.,
zastúpeného JUDr. D., správkyňou konkurznej podstaty úpadcu, B.N., proti odporcovi:
Obvodný pozemkový úrad v Námestove so sídlom Nám. A. Bernoláka č. 381/4,
Námestovo, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. OPÚ-2010-08/00785/dam
zo dňa 1.10.2010, v konaní o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Ţiline n i e s ú vylúčení z prejednania a rozhodovania
veci vedenej na Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn. 29Sp/53/2010.
O d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ pod označením: P., a.s., L., zastúpený: T., predseda predstavenstva, M.,
člen predstavenstva, sa opravným prostriedkom podaným na Krajskom súde v Ţiline dňa
04.11.2010 domáhal preskúmania rozhodnutia odporcu č. OPÚ-2010-08/00785/dam zo dňa
01.10.2010 vydaného v reštitučnom konaní podľa ustanovení zákona č. 229/1991 Zb.
o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku o nároku
týkajúceho sa nehnuteľností v k.ú. S. K uvedeným nehnuteľnostiam bolo rozhodnutím
odporcu č. OPÚ-2010/08/00785/dam zo dňa 1.10.2010 priznané vlastnícke právo v prospech
navrhovateľov v citovanom reštitučnom konaní.
V závere svojho opravného prostriedku (na č. l. 6) navrhovateľ upozornil Krajský súd
v Ţiline, ţe dňa 26. júla 2002 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím
č. k. NsSţ 14/02 vylúčil z konania všetkých sudcov tohto krajského súdu a vec delegoval
Krajskému súdu v Košiciach. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ poţiadal konajúci krajský
súd, aby len zabezpečil spisový materiál z OPÚ Námestovo a celý tento zväzok vrátane tohto
2
odvolania neodkladne predloţil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na delegovanie veci
inému súdu. Uvedenú ţiadosť vyslovil navrhovateľ bez uvedenia bliţších podrobností.
Nasledujúcim listom (z 15.11.2010) adresovaným na vedomie aj Lucii Ţitňanskej,
MS SR, Štefanovi Harabinovi, Predseda NS SR a Róbertovi Ficovi, podpredseda NR SR,
navrhovateľ poţiadal konajúci súd (Najvyšší súd Slovenskej republiky cituje predmetný text
uvedený v kurzíve), „aby ste písomne vyzvali OPÚ v Námestove na neodkladné doručenie
celého reštitučného spisu KS Žilina na rozhodnutie v zmysle nášho podania, vrátane námietky
predpojatosti, ktorú sme v závere podania zdôvodnili.!“
V poradí ďalším podaním z 05.11.2010 (na krajský súd doručené 24.11.2010
na č. l. 42) na základe súdnej výzvy na vyriešenie súdneho poplatku za námietku, vzniesol
navrhovateľ, zastúpený T. – predsedom predstavenstva a M. – členkou predstavenstva,
námietku zaujatosti voči sudcom Krajského súdu v Ţiline. Túto námietku odôvodnil tým,
ţe predmetné konanie je súčasťou, resp. pokračovaním konania, ktoré viedol krajský súd
pod sp. zn. 10S 58/97 a 10S 8/01, pričom v konaní 10S 8/01 rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením sp. zn. NsSţ 14/02 zo dňa 26.6.2002 tak, ţe sudcovia
Krajského súdu v Ţiline sú vylúčení z prejednania a rozhodnutia vo veci a vec prikázal na
konanie Krajskému súdu v Košiciach. Dôvodom pre uvedené pôvodné vylúčenie bol návrh
predsedu Krajského súdu v Ţiline, v ktorom oznámil, ţe on i všetci sudcovia sa cítia byť
zaujatí voči navrhovateľovi.
Navrhovateľ, nakoľko ide o tú istú právnu vec, totoţnosť účastníkov konania, zloţenie
sudcov Krajského súdu v Ţiline je tieţ totoţné, preto vyjadril presvedčenie, ţe sudcovia
Krajského súdu v Ţiline sú so zreteľom na ich pomer k prerokovanej veci ako aj k účastníkom
konania výslovne na základe ich vyjadrení zaujatí a navrhol v zmysle postupu podľa § 16
O.s.p. prikázanie veci Krajskému súdu v Košiciach.
Sudcovia Krajského súdu v Ţiline sa k námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom
vyjadrili (č. l. 51 aţ 57) nasledovne:
3
JUDr. O. sa vo veci cíti byť zaujatá z dôvodu, ţe uţ bola vylúčená z rozhodovania
vo veci sp. zn. 10S 5/2004 pre vzťah k T., predsedovi predstavenstva navrhovateľa.
JUDr. J. bol vo veci vylúčený pre pomer k navrhovateľovi.
JUDr. M. sa vo veci cíti byť zaujatá vzhľadom na existujúce rozhodnutie o jej
vylúčení vo veciach, v ktorých vystupoval T., predseda predstavenstva navrhovateľa.
Mgr. F. sa cíti byť zaujatý pre znevaţujúce vyjadrenia zástupcu navrhovateľa
vo vzťahu k sudcom Krajského súdu v Ţiline, čo bolo dôvodom ich vylúčenia v konaní
sp. zn. 10S 8/2001.
JUDr. Y. sa cíti byť zaujatá vzhľadom na opakované znevaţujúce podania člena
predstavenstva navrhovateľa T. na adresu sudcov Krajského súdu v Ţiline, čo bolo dôvodom
ich vylúčenia v konaní sp. zn. 10S 8/2001.
Mgr. K. sa cíti byť zaujatá s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2NsSţ 2/04, ktorým bola v minulosti vylúčená z pojednávania vo veci;
dôvodom vylúčenia boli znevaţujúce podania člena predstavenstva voči sudcom Krajského
súdu v Ţiline.
JUDr. M. cíti byť zaujatý s poukazom na rozhodnutia NS SR sp. zn. NsSţ 2/04,
NsSţ 14/02, ktorými bol v minulosti vylúčený z pojednávania vo veciach, v ktorých bol
štatutárnym orgánom T..
JUDr. J. cíti byť zaujatá s poukazom na rozhodnutia NS SR sp. zn. NsSţ 2/04,
NsSţ 14/02, ktorými bola v minulosti vylúčená z pojednávania pre znevaţujúce podania člena
predstavenstva navrhovateľa T..
JUDr. I. sa cíti byť zaujatá vo veci vzhľadom na to, ţe v minulosti bola uznesením
NS SR sp. zn. 7Ndzk/7/2007 vylúčená z rozhodovania vo veci, v ktorej vystupoval predseda
predstavenstva navrhovateľa.
4
JUDr. A. uviedla, ţe k účastníkom konania osobný vzťah nemá, no ako sudkyňa
na Okresnom súde Čadca rozhodovala o vydaní predbeţného opatrenia vo veci
sp. zn. 9C 1881/99, ktorej predmetom bolo vyslovenie neplatnosti právneho úkonu
a účastníkom ktorej bol aj navrhovateľ. Vyjadrila názor, ţe táto vec súvisí s vecou vedenou
na Krajskom súde v Ţiline a preto tu je daný dôvod na jej vylúčenie s poukazom na § 14
ods. 2 O.s.p.
JUDr. K. sa cíti byť zaujatá a vo veci navrhovateľa uţ bola v minulosti vylúčená.
JUDr. F. sa vo veci cíti byť zaujatý pre blízky priateľský vzťah k MUDr. D.
(oprávnená osoba), ktorý bol účastníkom správneho konania OPÚ-2010/08/00785;
preskúmavané správne rozhodnutie bolo vydané v prospech oprávnených osôb.
JUDr. T. sa cíti byť zaujatá vzhľadom na uráţlivé podania navrhovateľa, ktoré boli
dôvodom vylúčenia sudcov v konaniach vedených pod sp. zn. 10S 8/01, 10S 58/97,
10S 20/03, 10S 5/04 a 21S 66/07.
Mgr. Z. sa vo veci cíti byť zaujatá vzhľadom na jej predchádzajúce vylúčenie vo veci,
v ktorej vystupoval predseda predstavenstva navrhovateľa.
JUDr. G. sa cíti byť zaujatá vzhľadom na jej predchádzajúce vylúčenie vo veci 10S
5/04 pre znevaţujúce podania predsedu predstavenstva navrhovateľa.
JUDr. E. sa vo veci cíti byť zaujatá vzhľadom na jej predchádzajúce vylúčenia vo
veciach navrhovateľa.
JUDr. J. sa cíti byť zaujatá pre svoj pomer k navrhovateľovi, ktorý v minulosti uráţal
a znevaţoval všetkých sudcov svojimi podaniami, kvôli čomu k nemu nadobudla negatívny
postoj.
JUDr. V. uviedla, ţe v rokoch 1997 a 2001 bola sudkyňou Krajského súdu v Ţiline
a keďţe rozhodnutím NS SR boli sudcovia KS v Ţiline vylúčení z konania, ktoré ešte nebolo
ukončené, mala za to, ţe je vylúčená aj v tomto konaní.
5
JUDr. E. sa cíti byť zaujatá pre postoj k predsedovi predstavenstva navrhovateľa
a uviedla, ţe uţ bola vylúčená vo veci 11C 4/00.
JUDr. R. uviedol, ţe subjektívne sa vo veci necíti byť zaujatý, nemá pomer k veci ani
k účastníkom konania, ale v predchádzajúcom štádiu predmetnej veci bol vylúčený
z rozhodovania veci uzneseniami NS SR sp. zn. NsSţ 14/02 a 2NsSţ 2/04.
Zvyšní sudcovia Mgr. N., JUDr. J., JUDr. E., JUDr. M., JUDr. A., JUDr. Z., J.,
JUDr. E., JUDr. P., JUDr. M., JUDr. V., JUDr. M., JUDr. D., Mgr. K., JUDr. D., JUDr. E.,
Mgr. M. a JUDr. L. sa ku vznesenej námietke navrhovateľa vyjadrili tak, ţe sa necítia byť
vo veci zaujatí, nemajú pomer k veci ani k účastníkom konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený súd v zmysle § 16 ods. 1 veta prvá
O.s.p. rozhodol na základe nasledujúcich právnych názoroch o vznesenej námietke.
Predovšetkým s poukazom na predloţený spisový materiál Najvyšší súd konštatuje,
ţe navrhovateľom je P.. a.s. so sídlom v B. (predsedom predstavenstva tejto obchodnej
spoločnosti je hore sudcami uvedený pán T.) a predmetom začatého súdneho konania je
preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OPÚ-2010/08/00785/dam zo dňa 01.10.2010, ktorým
odporca vyslovil, ţe oprávnené osoby v ňom uvedené spĺňajú podmienky zákona č. 229/1991
Zb. a priznáva sa im vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. S.
Uvedený navrhovateľ sa opravným prostriedkom zo dňa 27.10.2010 na Krajskom súde
v Ţiline domáhal preskúmania uvedeného rozhodnutia správneho orgánu a súčasne poţadoval
delegovanie veci inému súdu, resp. ďalším podaním spochybňoval nestrannosť sudcov
Krajského súdu v Ţiline, ktorá má odôvodňovať vylúčenie všetkých sudcov Krajského súdu
v Ţiline z konania a rozhodovania v uvedenej veci.
Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,
ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti.
6
Poţiadavka nestrannosti súdu (personifikovaná na sudcu) vyplýva z čl. 46 ods. 1
v spojení s čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj z čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane základných práv a slobôd a je premietnutá do cit. ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Za nestranného sudcu právna prax povaţuje takého sudcu, ktorý je podľa svojho
vedomia a svedomia a z titulu funkcie nezávislý na prejednávanej veci a účastníkoch sporu
(ich zástupcoch) v tom zmysle, ţe je voči nim neutrálny, ţe voči nim nemá ţiadne predsudky,
sympatie ani antipatie, teda ţe účastníci sú v jeho očiach úplne rovní, a ţe k právnemu
vzťahu, ktorý rieši, nezískal vzťah ešte predtým, neţ mu vec pripadla na prejednanie
a rozhodnutie, a je teda dostatočný predpoklad, ţe bude môcť vec posudzovať úplne nezávisle
a slobodne. Práve nestrannosť sudcu je zárukou riadneho výkonu základného práva
jednotlivca na spravodlivú súdnu ochranu a spochybnenie nestrannosti sudcu má za následok
povinnosť iného súdneho orgánu preveriť, či vyslovené pochybnosti sú spôsobilé prelomiť
právo jednotlivca na zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy, tzn. sudcu na príslušnom
súde, ktorý sa má od počiatku s napadnutou vecou zaoberať.
Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
Je nepochybné, ţe osoba navrhovateľa je nielen pre určenie podmienok konania
ale aj pre rozsah procesných práv dominujúca a neprehliadnuteľná. Z obsahu spisu
sp. zn. 21S/32/2010 a najmä z vyjadrení mnohých sudcov krajského súdu vyplýva, ţe sa cítia
byť vo veci zaujatí vo vzťahu k osobe predsedu predstavenstva navrhovateľa, ktorý
v predchádzajúcich konaniach opakovane znevaţoval a uráţal sudcov Krajského súdu
v Ţiline, čo bolo aj dôvodom na ich predchádzajúce vylúčenie z rozhodovania vo veci
a prikázanie veci Krajskému súdu v Košiciach.
Ak Ústava Slovenskej republiky prostredníctvom svojho článku 46 ods. 1 zdôrazňuje,
ţe svojho práva sa môţe kaţdý domáhať zákonom ustanoveným postupom na nezávislom
7
a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky, potom Najvyšší súd opätovne na tomto poukazuje, ţe procesné právo
na nestranného sudcu sa bytostne viaţe, resp. vyplýva z ústavného práva na súdnu a inú
právnu ochranu (čl. 46 aţ 50 ústavy) a slúţi ako garancia riadneho priznania všetkých
procesných práv účastníkovi v danom konaní (správnom či súdnom), lebo zákon
(prostredníctvom § 14 ods. 1 O.s.p.) kvalifikuje personálnu zaujatosť iba voči účastníkovi,
resp. sprostredkovanie voči jeho právneho zástupcovi.
Podľa § 250 ods. 1 O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd
aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva
a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
Podľa § 250 ods. 2 O.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe
tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu
ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou
sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.
Preto je nutné v tomto konaní v súvislosti s právom účastníka spochybniť nezaujatosť
sudcu dôsledne skúmať otázku, či je ktokoľvek oprávnený sa stať účastníkom alebo nie.
Zo súdneho spisu je preukázané, ţe opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho
orgánu podala spoločnosť P., a.s. (pôvodné obchodné meno R., a.s.) zastúpená T., ako
predsedom predstavenstva, a M., ako člen predstavenstva tejto spoločnosti. Na majetok
uvedenej spoločnosti bol v zmysle dostupných informácií uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 27.2.2001 č. k. 36-24 K 323/00 ku dňa 20.12.2001 vyhlásený
konkurz. Konajúcemu súdu neboli poskytnuté ţiadne informácie, ktoré by spochybnili
prebiehajúce konkurzné konanie. Osoba správcu konkurznej podstaty bola viackrát zmenená,
v súčasnosti bola do tejto funkcie ustanovená JUDr. D., advokátka, so sídlom B.
Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu je právnou
skutočnosťou, s ktorou zákon spája tieţ relevantné účinky na prebiehajúce, resp. budúce
súdne a iné konania, pričom zákon č. 7/2005 Z.z. prenáša niektoré oprávnenia k majetku
úpadcu z obchodnej spoločnosti (zo štatutárnych orgánov) na súdom ustanoveného správcu
8
za účelom zamedzenia alebo predchádzania mareniu účelu konkurzného konania
pri nakladaní s konkurznou podstatou.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim
konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením
konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
Zo súdneho spisu vyplýva, ţe k podaniu opravného prostriedku došlo aţ po vyhlásení
konkurzu na majetok navrhovateľa (20.12.2001).
Podľa § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku
podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať
len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo
z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu
je správca.
Z citovaných ustanovení zák. č. 7/2005 Z.z. jednoznačne vyplýva, ţe jedným
z účinkov vyhlásenia konkurzu je sukcesia správcu do procesných práv a povinností úpadcu
v konaniach, ktoré sa týkajú majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu, tzn. vrátane
dispozičného práva osoby, ktorá bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená
na svojich právach.
Je nepochybné, ţe opravný prostriedok a súdne konanie tým vyvolané sa týkajú
reštituovaných nehnuteľností, ktoré nepochybne vytvárajú majetok úpadcu. V zmysle
pripojeného administratívneho spisu sa totiţ oprávnené osoby domáhali vydania
nehnuteľností, pôvodne určených na „na výstavbu závodu pre ťaţbu rašeliny v S.“, a vyzvali
povinnú osobu (v tom čase R.S.) dňa 04.10.1991 na vydanie týchto nehnuteľností, avšak táto
povinná osoba dohodu o vydaní nehnuteľností neuzavrela, nakoľko predmet uplatneného
nároku bol vo verejnej draţbe, ktorá sa konala dňa 24.04.1992 v Dolnom Kubíne predaný
vydraţiteľovi firme M. spol. s r.o. B. (neskôr prevedené na subjekt R. spol. s r.o., B.). Ďalej
má Najvyšší súd preukázané, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu malo byť
9
doručované nielen spoločnosti P. a.s., L.B. ale aj jej správcovi konkurznej podstaty,
tzn. JUDr. D., N.B.
Za týchto okolností nemôţu prislúchať procesné práva na vyvolanie súdneho
prieskumu spoločnosti P., a.s. V. ako úpadcovi (a tým aj procesne neoprávnenej osobe), ale
tieto práva naopak svedčia správcovi, ktorý v rámci svojej zákonnej zodpovednosti za správu
majetku úpadcu je oprávnený vyuţívať aj prostriedky súdnej ochrany vrátane podania
opravného prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu v zmysle Piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku. Preto aj zákon správcu označil za účastníka takéhoto konania,
nepripúšťajúc, aby úpadca samotný, resp. jeho štatutárny orgán získal dispozičné právo nad
konkurzným majetkom prostredníctvom prebiehajúceho súdneho konania, resp. bol súdnym
rozhodnutím legitimizovaný ako osoba oprávnená na jeho nakladanie.
Na základe doposiaľ vyslovených právnych názorov potom nie úpadca ale iba správca
ako zákonom ustanovený účastník súdneho konania (tzn. ako procesne oprávnená osoba)
môţe v prípade súdnych konaní týkajúcich sa majetku konkurznej podstaty prostredníctvom
podanej námietky vzniesť pochybnosti, resp. iba voči osobe takéhoto správcu môţu konajúci
sudcovia pociťovať svoju zaujatosť. Ak sudca svoju zaujatosť adresuje iba proti štatutárnemu
orgánu úpadcu, potom ju adresuje proti procesne neoprávnenej osobe.
Nakoľko zákon v ustanoveniach § 14 ods. 3, § 15, § 15a a § 16 O.s.p. neoprávňuje súd
na námietku podanú neoprávnenou osobou neprihliadnuť, musel Najvyšší súd o nej
rozhodnúť. Z uvedeného preto vyplýva, ţe Najvyšší súd ako nadriadený súd nemôţe
o zaujatosti sudcov Krajského súdu v Ţiline v tomto konaní rozhodnúť inak, ako vysloviť
ich nezaujatosť.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle
§ 14 a nasl. OSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Vo vzťahu k označeniu navrhovateľa Najvyšší súd „ex offo“ doplnením dodatku
„v konkurze“ naplnil zákonom stanovený štatus navrhovateľa.
10
POUČENIE: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e je prípustný.
V Bratislave 31. januára 2011
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová