Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/267/2010

R o z s u d o k

V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Evy

Sakálovej a sudcov JUDr. Edity Bakošovej a JUDr. Ľubora Šeba v právnej veci ţalobcu J. L.,

bývajúceho v T., zastúpeného JUDr. M. G., advokátom v T., proti ţalovaným 1/ I. W., bývajúcej

v T. a 2/ MVDr. R. H., bývajúcej v T., zastúpenými JUDr. Š. H., advokátom v T., o zaplatenie

16 596,96 Eur (500 000 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn.

, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 13. mája 2010

sp.zn.1 Co 259/2009 takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Dovolanie proti výroku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania o d m i e t a .

Ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trebišov rozsudkom z 27. septembra 2006 č.k. -47 v spojení

s opravným uznesením zo 4. decembra 2006 č.k. -54 zaviazal ţalované 1/ a 2/

zaplatiť ţalobcovi 500 000 Sk s 3,5 % mesačným úrokom od 1. júla 2003 do zaplatenia a trovy

konania 79 031 Sk všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, ţe plnením jednej

2

zo ţalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej ţalovanej. Takto rozhodol keď mal

za preukázané, ţe ţalobca a ţalované uzavreli 2. júna 1999 zmluvu o pôţičke, na základe ktorej

poskytol ţalobca ţalovaným 1 000 000 Sk. Ţalované sa zaviazali vyplatiť ţalobcovi mesačne

úrok 3,5 % z poţičanej sumy najneskôr do posledného aktuálneho mesiaca. Vzhľadom na to, ţe

ţalované nedodrţali dohodnuté podmienky, dojednaný úrok platili nepravidelne alebo ho neplatili

vôbec, ţalobca vypovedal zmluvu. Ku dňu podania ţaloby nevrátili ţalované poţičanú sumu

1 000 000 Sk a na úrokoch uhradili 1 685 000 Sk, čo zodpovedá úrokom len za 48 mesiacov a to

za obdobie od 2. júna 1999 do 31. mája 2003 a za mesiac jún 2003 čiastku 5 000 Sk. Ţalované

mali povinnosť splatiť úrok aţ do vrátenia pôţičky 1 000 000 Sk. Právne vec zdôvodnil

ustanovením , a . Námietky ţalovaných,

ţe zmluvne dohodnutý úrok a teda dohodu o ňom vo výške 3,5 % z poţičanej sumy ako úrok

mesačný je treba povaţovať za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a v zmysle § 39

za neplatnú, nepovaţoval za dôvodné. Z vykonaného dokazovania a to

zo zmluvy o pôţičke, z výsluchu účastníkov a svedka M. Š. mal za preukázané, ţe úrok, ktorý

bol uvedený v zmluve, bol účastníkom známy. Ţalovaná 1/ bola s tým oboznámená, pretoţe to

jednak vyplýva zo zmluvy a aj sama uviedla, ţe s uvedeným úrokom súhlasila, pretoţe bola vo

finančnej tiesni a nemohla teda nesúhlasiť ak potrebovala peniaze. Rovnakým spôsobom si

ţalovaná 1/ chcela poţičať aj od vypočutého svedka a navrhla dokonca úrok vyšší. Súd prvého

stupňa preto nepovaţoval uvedenú dohodu o úroku v zmluve o pôţičke za absolútne neplatnú,

pretoţe sa nejedná o dohodu, ktorá by bola v rozpore s dobrými mravmi. Keďţe súd povaţoval

uzavretú zmluvu o pôţičke ako aj dohodu o úroku za platnú, zaviazal ţalované 1/, 2/

na zaplatenie ţalovanej pohľadávky, vrátane úroku podľa výroku rozsudku súdu prvého stupňa.

O náhrade trov konania rozhodol podľa

Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalovaných rozsudkom z 26. februára 2008 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a účastníkom

nepriznal náhradu trov konania. Na rozdiel od záverov súdu prvého stupňa mal odvolací súd

za to, ţe z obsahu samotnej zmluvy o pôţičke je zrejmé, ţe táto nebola zo strany veriteľa

uzavretá so zámerom, aký predpokladá právna úprava zmluvy o pôţičke, ale základným

zámerom ţalobcu bolo zabezpečiť si stály mesačný príjem. Zmluvný úrok sa dostal do popredia

ako základný dôvod poskytnutia pôţičky, čo odporuje charakteru tohto právneho vzťahu.

3

Bez ohľadu na uvedené mal odvolací súd za to, ţe úrok dohodnutý v zmluve o pôţičke vo výške

3,5 % mesačne moţno povaţovať za taký výkon práva zo strany veriteľa, ktorý odporuje dobrým

mravom ( ) a preto odvolací súd povaţoval predmetnú zmluvu v tejto

jej oddeliteľnej časti (ohľadne dohodnutého úroku) za neplatnú. Účastníkom náhradu trov

konania podľa nepriznal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalobcu, uznesením z 28. októbra 2009

sp.zn. rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 26. februára 2008 sp.zn.

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, ţe konanie

pred odvolacím súdom je postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Vyčítal odvolaciemu súdu, ţe v prejednávanej veci zo skutkových zistení

súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové závery, bez toho, aby si zadováţil rovnocenný

podklad pre takéto odlišné hodnotenie dôkazov. Povaţoval jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery za predčasné.

Krajský súd v Košiciach po zrušení a vrátení mu veci dovolacím súdom na ďalšie

konanie, rozsudkom z 13. mája 2010 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa v znení

opravného uznesenia zo 4. decembra 2006 zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalobcovi

uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným trovy konania 4 237,17 Eur a to ich advokátovi

JUDr. Š. H. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Takto rozhodol po doplnení dokazovania

obsahom zmluvy o pôţičke, písomným odstúpením od zmluvy, výsluchom ţalovaných. Vyčítal

súdu prvého stupňa, ţe sa ţiadnym spôsobom nevyporiadal s obsahom obrany ţalovanej 2/,

o nedostatku jej pasívnej legitimácie. Poukázal na tvrdenie ţalobcu v priebehu konania, ţe

k jednaniu ohľadne uzavretia pôţičky došlo iba medzi ním a ţalovanou 1/ a vedel potvrdiť, či

v prípade ţalovanej 2/, je na zmluve jej podpis. Aj samotný úkon odstúpenia od zmluvy zo strany

ţalobcu bol adresovaný výlučne ţalovanej 1/. Ţalobca neoznačil ţiadne dôkazy a ani netvrdil

ţiadne skutočnosti, z ktorých by vyplýval vznik právneho vzťahu medzi ním a ţalovanou 2/. Táto

popierala jediný existujúci dôkaz a to jej podpis na zmluve. Súd prvého stupňa túto obranu

ţalovanej 2/ úplne pominul a za takejto situácie jeho závery o dôvodnosti ţaloby voči nej nemajú

oporu vo vykonanom dokazovaní. Nedôvodnosť ţaloby voči ţalovanej 1/, vyplýva z dôvodu

čiastočnej neplatnosti zmluvy o pôţičke a z dôvodu splnenia zmluvnej povinnosti ţalovanou 1/.

4

Ďalej poukázal na ust. a a na samotný obsah danej

zmluvy o pôţičke a dospel k záveru, ţe táto nebola zo strany ţalobcu uzavretá so zámerom aký

predpokladá právna úprava zmluvy o pôţičke, ale základným zámerom ţalobcu pri uzavretí

zmluvy bolo zabezpečiť si dlhodobý finančný príjem. Z obsahu zmluvy zistil, ţe medzi

účastníkmi nebol určený termín konečného vrátenia pôţičky a táto povinnosť dlţníkov bola

viazaná iba na prípad jednostranného vypovedania zmluvy, čo je však uţ právny úkon viazaný

na ukončenie právneho vzťahu a nie na úpravu zmluvných podmienok. Takýto záver vyplýva aj

zo samotného charakteru dohodnutých zmluvných povinností dlţníka, ktorý mal plniť počas

celej doby trvania zmluvy iba zmluvné úroky a nesplácať istinu. Táto sa mala veriteľovi vrátiť

iba po zániku zmluvy v dôsledku odstúpenia. Minimálna doba trvania zmluvného vzťahu bola

dohodnutá na 5 rokov, počas ktorej dlţníci ani nemali moţnosť poskytnutú pôţičku ţalobcovi

vrátiť. Takto stanovená zmluvná podmienka, ktorá neumoţňuje dlţníkovi vrátiť pôţičku po dobu

5 -tich rokov zjavne neprimerane zvýhodňuje veriteľa tým, ţe si počas tejto doby zabezpečí

príjem z úrokov. Za uvedené dobu 5-tich rokov pri dohodnutej výške úrokov by si ţalobca

zabezpečil príjem vo výške 2 100 000 Sk. Podľa názoru odvolacieho súdu sa z tohto pohľadu

v rozpore s charakterom zmluvy o pôţičke zmluvný úrok dostáva do popredia ako základný

dôvod poskytnutia pôţičky, čo odporuje charakteru tohto právneho vzťahu. Bez ohľadu na

uvedené skutočnosti mal odvolací súd za to, ţe úroky dohodnuté v zmluve o pôţičke vo výške

3,5 % mesačne, teda 42 % ročne moţno povaţovať za výkon práva zo strany veriteľa, ktorý

odporuje dobrým mravom ( ). Právny úkon, ktorý je v rozpore

s takýmito zásadami je podľa neplatný. Primeranosť výšky

dohodnutých úrokov zo zmluvy o pôţičke hodnotil podľa konkrétnych okolností predovšetkým

s prihliadnutím na úrokovú mieru úverov poskytovaných bankami, ktorá bola v čase uzavretia

zmluvy niekoľkonásobne niţšia. Takto dohodnutý zmluvný úrok zabezpečuje pre veriteľa

pravidelný zdroj príjmov na časovo neobmedzenú dobu. Uzavrel, ţe takýto obsah zmluvy v časti

o dohodnutých úrokoch odporuje zásade slušnosti, poctivosti, čestnosti, vzájomnej úcty,

tolerancie a dôvery a teda aj dobrým mravom a z tohto dôvodu odvolací súd povaţoval zmluvu

v tejto jej oddeliteľnej časti ohľadne úrokov za neplatnú. Na základe tejto situácie vychádzajúc zo

záveru, ţe časť zmluvy o pôţičke týkajúca sa úrokov je neplatná, mala ţalovaná 1/, ako dlţníčka

zmluvnú povinnosť zaplatiť iba ostávajúcu časť predmetu pôţičky a to istinu 1 000 000 Sk.

Z obsahu vykonaného dokazovania mal za nesporné, ţe ţalovaná 1/, z titulu tejto pôţičky

5

ţalobcovi uhradila minimálne 1 685 000 Sk a tak nepochybne splnila svoju zmluvnú povinnosť

dlţníka. Pokiaľ sa ţalobca i napriek uvedenému v konaní domáha zaplatenia sumy 500 000 Sk

povaţoval odvolací súd jeho nárok za nedôvodný. O trovách celého konania rozhodol podľa

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca keď namietal, ţe konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm.b/ ) a zároveň namietal nesprávne právne posúdenie veci ( ).

Vytýkal odvolaciemu súdu, ţe i napriek názoru dovolacieho súdu vyjadreného v jeho uznesení,

sám dokazovanie nezopakoval a preto si nezadováţil rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie

dôkazov ( ), keď nevypočul svedka M. Š. a ani ţalobcu ako účastníka konania.

Odvolacím súdom tvrdený nedostatok pasívnej legitimácie na strane ţalovanej 2/ nebol v konaní

ţiadnym spôsobom osvedčený. Uviedol, ţe je postavený na zásade zmluvnej

voľnosti. Mal za to, ţe aj za predpokladu, ţe by bol mal zámer zabezpečiť si dlhodobý finančný

príjem, uvedené by nebolo v rozpore so zákonom a tieţ zdôraznil, ţe predmetná zmluva

v ţiadnom svojom ustanovení neodporuje zákonu. Vzhľadom na to, za chybné povaţoval

aj posúdenie výšky dohodnutých úrokov zo strany odvolacieho súdu a tieţ rozhodnutie o trovách

konania. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu zmeniť a jeho ţalobe vyhovieť, prípadne rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ţiadal priznať náhradu trov celého

konania.

Ţalované navrhli dovolanie ţalobcu ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe dovolanie

ţalobcu nie je dôvodné.

umoţňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov,

ktoré sú taxatívne uvedené v Dovolanie môţe byť podané iba z dôvodov,

6

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uvedenými dovolacími dôvodmi, vrátane ich obsahového vymedzenia. Obligatórne sa zaoberá

len vadami konania vymedzenými v a inými vadami konania, pokiaľ mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

V prejednávanej veci neboli v dovolaní namietané procesné vady konania v zmysle

a ţiadna z nich nevyšla ani v dovolacom konaní najavo.

Ţalobca v dovolaní tvrdí, ţe konanie je postihnuté inou vadou konania, ktorá má

za následok neprávne rozhodnutie ( ) a ţe napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolateľom namietaná tzv. iná vada v zmysle spočíva vţdy

v procesne nesprávnom postupe súdov, ktorý na rozdiel od procesných vád konania uvedených

v nezakladá zmätočnosť. Dovolací súd nezistil v postupe odvolacieho súdu

porušenie procesných predpisov majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací

súd doplnil dokazovanie v rozsahu naznačenom dovolacím súdom v jeho zrušujúcom uznesení

a tak si zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie vo veci, dovolateľom pouţitý

dovolací dôvod ( ) tak nie je spôsobilý spochybniť správnosť rozsudku

odvolacieho súdu.

Ţalobca v dovolaní ďalej namieta, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil

správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnym skutkových záverom vyvodil nesprávne právne závery.

S prihliadnutím k uplatnenému dovolaciemu dôvodu ( ) a jeho

obsahovej konkretizácie išlo v dovolacom konaní o posúdenie správnosti právnych záverov

odvolacieho súdu, súvisiacich predovšetkým s výkladom ustanovenia § 658 ods. 1 v spojení

s ustanovením (rozpor s dobrými mravmi).

Podľa ustanovenia zmluvou o pôţičke prenecháva veriteľ

dlţníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlţník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí

dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia pri peňaţnej pôţičke moţno

dohodnúť úroky.

Podľa ustanovenia výkon práv a povinností

vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv

a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím

obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Pojem „dobré mravy“ nedefinuje. V ustanovení upravuje

len zásadu, ţe výkon práva a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi. Ide o všeobecné ustanovenie hmotno-právnej povahy, ktoré

umoţňuje súdu vec posúdiť v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade

s dobrými mravmi a v prípade, ţe tomu tak nie je, moţnosť odoprieť právnu ochranu uplatneného

práva.

Dobré mravy moţno stotoţniť so všeobecne uznávanými zásadami konania v právnom

styku (poctivosť, nezneuţívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie

rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom

v zmysle treba povaţovať úkon, ktorý je všeobecne

neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov

vzájomných vzťahov medzi ľuďmi.

Úroky dohodnuté pri peňaţnej pôţičke predstavujú odmenu za uţívanie poţičanej istiny.

, a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky moţno

pri peňaţnej pôţičke dohodnúť úroky. Z tejto skutočnosti však nemoţno vyvodzovať, ţe by

výška úrokov bola závislá len od dohody účastníkov zmluvy o pôţičke, a teda nepodliehala

ţiadnemu obmedzeniu. Toto obmedzenie vyplýva z . Aj podľa

názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedeného v náleze z 28. februára 1995 sp.zn.

, ţe aj keď úroky z pôţičky ( ) sú predmetom

zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, ţe je moţné dohodnúť úrok v akejkoľvek

výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením , teda

nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade

ustálil, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi.

Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov je potrebné prihliadnuť k celkovým

okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. Predovšetkým je však potrebné

porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou pri poskytovaní pôţičiek peňaţnými

ústavmi.

Z obsahu dôvodov napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, ţe odvolací súd

sa pri svojom rozhodovaní dôsledne riadil vyššie uvedenými zásadami. S prihliadnutím

k celkovým okolnostiam úkonu, najmä na spôsob a charakter dohodnutých zmluvných

podmienok (minimálna doba trvania zmluvného vzťahu päť rokov, počas ktorých bolo moţné

splácať iba zmluvné úroky a nesplácať istinu, čím by si ţalobca pri dohodnutej výške úrokov

zabezpečil príjem 2 100 000 Sk, pričom istinu bolo moţné vrátiť len po zániku zmluvy

v dôsledku odstúpenia zo strany veriteľa), správne odvolací súd dohodnuté úroky vo výške 3,5 %

mesačne (42 % ročne) pri porovnaní aj s úrokovými mierami úverov poskytovanými peňaţnými

ústavmi povaţoval za úroky dohodnuté v rozpore s dobrými mravmi, s následkami neplatnosti

takéhoto dojednania.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe výrok rozsudku

odvolacieho súdu vo veci samej v zmeňujúcej časti, ktorý je napadnutý dovolaním ţalobcu,

9

nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací súd

preto jeho dovolanie v predmetnej časti zamietol ako nedôvodné ( ).

K dovolaniu ţalobcu voči časti smerujúcej proti výroku rozsudku odvolacieho súdu

o trovách konania dovolací súd uvádza, ţe táto časť dovolania smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter

nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho

pojaté ( ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách

konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúcemu posudzovať podľa ustanovení,

ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu ( ). Dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné v prípadoch uvedených v a

V zmysle ale ustanovenia a neplatia, ak ide okrem

iného o uznesenie o trovách konania. Ustanovenie teda vylučuje prípustnosť

dovolania ţalobcu v časti smerujúcej proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania.

Keďţe ani vo vzťahu k tomuto výroku nebola zistená procesná vada konania v zmysle § 237

, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu v tejto časti odmietol (

v spojení s ).

Úspešným ţalovaným ( ) nepriznal náhradu trov dovolacieho konania,

pretoţe trovy súvisiace s odmenou právneho zástupcu ţalovaných nepovaţoval za potrebné

na účelné bránenie práva, lebo v porovnaní s ich vyjadreniami v základnom konaní neobsahovalo

nové okolnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2011

JUDr. Eva Sakálová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Renáta Matejíková

10