Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/211/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobkyne : E. I., bývajúca

v S., zastúpená Mgr. M. Ř., advokátom v S., proti ţalovaným : 1/ S. I., bývajúca v S.,

zastúpená JUDr. Š. L., advokátom Š., 2/ J. F., bývajúci v C., o určenie vlastníctva, vedenej

na Okresnom súde Senica pod sp.zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave z 28. októbra 2009 sp.zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaným 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Senica rozsudkom (v poradí druhým) z 15. januára 2009 č.k.

-252 zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, ţe je výlučnou

vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., vedenej na LV č. X. pre

2

obec a katastrálne územie C. a to parcely č. X.-trvalé trávnaté porasty o výmere X. m. Uloţil

ţalobkyni zaplatiť ţalovaným 1/, 2/ trovy konania vo výške 1 285,01 € do troch dní od

právoplatnosti rozsudku do rúk JUDr. Š. L.. Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, ţe

ţalobkyňa v konaní preukázala naliehavosť právneho záujmu v zmysle

Ako predbeţnú otázku riešil platnosť darovacej zmluvy zo dňa 16.9.2002. V konaní bolo

preukázané, ţe predmetná darovacia zmluva splnila všetky zákonom predpísané náleţitosti.

Bola urobená v písomnej forme. Nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom daru bola

nezameniteľne označená. Taktieţ i účastníci boli označení riadne. Je pravdou, ţe prišlo

k písacím chybám, keď v odseku 2 je uvedené nesprávne rodné číslo darujúcej avšak správne

rodné číslo je v predmetnej zmluve uvedené ešte dvakrát, hlavne v článku VII, ktorý slúţi na

zápis do katastra nehnuteľností. Taktieţ prišlo ku chybe v písaní, keď na prvej strane pri

obdarovanej nie je uvedené jej bydlisko slovom S., avšak v článku VII, ktorý slúţi na zápis do

katastra nehnuteľností je uvedené bydlisko obdarovanej S., D.. V návrhu na zápis do listu

2

vlastníctva sú údaje týkajúce sa rodného čísla aj bydliska uvedené správne. Na základe

uvedených formálnych dôvodov nemoţno vysloviť neplatnosť darovacej zmluvy. V konaní

nebolo preukázané ani doplnením dokazovania, ţe by sa obdarovaná ţalovaná 1/ po uzavretí

darovacej zmluvy začala správať voči darkyni úplne inak, neúctivo a uráţlivo. Súd skúmal

nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti leţiacej na území SR i v zmysle devízového zákona,

pričom mal preukázané, ţe ţalovaná 1/ v čase uzavretia darovacej zmluvy nebola devízovým

cudzozemcom, ale devízovým tuzemcom v zmysle § 2 devízového zákona a preto mala právo

nadobudnúť nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území Slovenskej republiky do svojho

vlastníctva.

Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Trnave rozsudkom z 28. októbra 2009 č.k.

-279 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a ţalovaným náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení odvolací súd uviedol, ţe sa stotoţňuje

s právnym záverom prvostupňového súdu ohľadne naliehavého právneho záujmu na podaní

predmetnej určovacej ţaloby. Pokiaľ ţalobkyňa namietala formálne dôvody, s týmito

skutočnosťami sa vysporiadal odvolací súd uţ v predchádzajúcom svojom rozhodnutí, keď

uviedol, ţe neplatnosť darovacej zmluvy nemoţno vysloviť na základe formálnych dôvodov

uvedených v ţalobe, lebo účastníci zmluvného vzťahu boli riadne konkretizovaní

a nezameniteľne, keď darujúcou bola ţalobkyňa E. I., bytom S., aj s uvedením rodného čísla

a obdarovanou jej nevesta S. I., rodená L. a sama skutočnosť, ţe má označenie pobytu len na

adrese D. a nie je tam uvedené mesto S., je nepodstatné, lebo medzi účastníkmi nebolo

sporné, ţe v čase uzatvorenia darovacej zmluvy zmluvné strany ţili v spoločnej domácnosti

na uvedenej adrese a navyše v bode VII, ktorý je podstatný na zápis do správy katastra je

bydlisko ţalovanej riadne uvedené ako S., D.. Pokiaľ sa týka rodného čísla darkyne, toto je

v texte darovacej zmluvy spomenuté trikrát a to v záhlaví, v bode II ako aj v bode VII, pričom

v dvoch prípadoch je vo verzii rodné číslo X. a v bode II vo verzii X., teda ide

o zrejmú číselnú nesprávnosť, ktorá taktieţ nevyvoláva pochybnosti o tom, kto bol darkyňou.

Taktieţ ani absencia čísla LV nemôţe spôsobiť neplatnosť darovacej zmluvy, lebo tento údaj

síce absentuje v článku VII, ale je jednoznačne konkretizovaný v článku I, ţe darujúca je

2

výlučnou vlastníčkou pozemku a to parcely č. X.-orná pôda vo výmere X. mv katastrálnom

území C., ktorý je zapísaný na LV č. X. a obom zúčastneným stranám bolo zrejmé, ţe ide

o nehnuteľnosť zapísanú v Správe katastra S., obec C., katastrálne územie C.. Taktieţ je

nedôvodná námietka ţalobkyne, ţe súd rozhodoval o neplatnosti zmluvy a mal rozhodovať

3

o spore na určenie vlastníctva, lebo prvostupňový súd sa síce dopustil nesprávnosti v záhlaví

rozsudku, kde je uvedené, ţe ide o spor o neplatnosť darovacej zmluvy, ale podstatný je výrok

rozsudku, kde je jednoznačne uvedené, ţe návrh ţalobkyne na určenie vlastníctva zamietol.

Takáto zrejmá nesprávnosť v záhlaví nesúvisí s meritom veci, s právnym a skutkovým

posúdením, lebo tak z výroku ako aj z odôvodnenia je zrejmé, ţe predmetom ţaloby bolo

určenie vlastníctva. Nie je dôvodná ani námietka ţalobkyne, ţe ţalovaná 1/ ako ukrajinský

štátny občan nemohla darovacou zmluvou zo dňa 16.9.2002 nadobudnúť vlastníctvo

k predmetnej nehnuteľnosti, lebo sa občiankou Slovenskej republiky stala aţ 4.7.2003. Ako

však vyplýva z potvrdenia o pobyte zo dňa 15.12.2008 oddelenia cudzineckej polície PZ S.,

ţalovaná 2/ mala na území Slovenskej republiky trvalý pobyt od 20.10.1995 do 26.6.2003,

kedy jej bolo udelené štátne občianstvo Slovenskej republiky, teda v čase darovacej zmluvy

mala na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. V odvolaní ţalobkyňa poukázala na

skutočnosť, ţe ţalovaná 1/ voči nej hrubo porušovala dobré mravy tým, ţe jej oplzlo

nadávala, čo bolo zistené z výpovede ţalobkyne a jej syna, ţalovaná 1/ túto skutočnosť

popierala, nebola priestupkovo ani trestne stíhaná ani ţalobkyňu fyzicky nenapádala.

Ţalobkyňa sa podaným návrhom nedomáhala vrátenia daru, ale určenia, ţe je vlastníkom

predmetnej nehnuteľnosti, čo je úplne iný právny inštitút, avšak aj v tomto smere odvolací

súd poukazuje, ţe predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo

strany obdarovaného prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré moţno kvalifikovať ako

hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie

sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania v priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov

jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným

porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé uráţky, neposkytnutie potrebnej

pomoci a pod. Tieto skutočnosti sa však ţalobkyni nepodarilo preukázať, hrubé nadávky

zo strany ţalovanej 1/ potvrdila len ţalobkyňa, ktorá je zúčastnenou sporovou stranou a má

eminentný záujem na vrátenie vlastníctva a jej syn, ktorý so ţalovanou 1/ uţ neţije, čo

nepostačuje na právnu kvalifikáciu veľkého nevďaku a hrubého porušovania dobrých mravov.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Namietala, ţe vo veci

rozhodol nezákonný sudca. Sudkyňa Mgr. K. V., ktorá rozhodovala na

prvostupňovom súde, je nezákonnou sudkyňou, pretoţe vec bola pôvodne pridelená sudkyni

Mgr. H., o čom svedčí aj jej číslo 6 C pod ktorým koná, ktorá sa podľa ich názoru nedôvodne

a z nezákonných dôvodov vzdala z konania a rozhodovania v predmetnej právnej veci. Túto

skutočnosť namietala opätovne aj v odvolaní zo dňa 9.3.2009 avšak odvolací súd sa s touto

námietkou vôbec nevyporiadal. Ďalej namietala, ţe odvolacím súdom jej bola odňatá

moţnosť konať pred súdom samým, keď uţ v odvolaní zdôraznila, ţe nesúhlasí s tým, aby

o odvolaní bolo rozhodnuté bez vytýčenia pojednávania na odvolacom súde, kde chcela

predloţiť všetky listinné dôkazy. Aj napriek tejto skutočnosti odvolací súd konal a rozhodol

bez vytýčenia pojednávania. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd vôbec nezaoberal ani

nevysporiadal s celým rozsahom a dôvodmi odvolania. Predmetný rozsudok odvolacieho

súdu trpí aj vadou konania – nedostatkom riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia

súdneho rozhodnutia. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ţalovaní 1/, 2/ sa k dovolaniu ţalobkyne nevyjadrili.

Najvyšší Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či jej

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom moţno

napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Dovolanie proti rozsudku je

prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej ( ), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo

proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil,

ţe vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ). V danom prípade

dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky niektorého z uvedených

rozsudkov, preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na obsah dovolania a tieţ zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý

rozsudok nebol vydaný v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale sa ďalej zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej

veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Ustanovenie nemá ţiadne obmedzenie vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým premetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, moţno ním napadnúť aj

rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pre záver o existencii

niektorej z uvedených procesných vád nie je rozhodujúci subjektívny názor účastníka o tom,

ţe v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale len jednoznačne, všetky pochybnosti vylučujúce

zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Ţalobkyňa vady konania v zmysle § 237 písm.a/ aţ e/ nenamietala a v dovolacom

konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení

nemoţno vyvodiť.

V dovolaní sa namieta existencia vady konania v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký vadný postup

súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať

a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

K odňatiu moţnosti ţalobkyne pred súdom konať malo podľa jej názoru dôjsť tým, ţe

odvolací súd konal a rozhodol bez vytýčenia pojednávania napriek jej nesúhlasu, keď

v odvolaní zo dňa 9.3.2009 uviedla, ţe všetky listinné dôkazy predloţí na odvolacom konaní

na Krajskom súde v Trnave a zásadne nesúhlasí s tým, aby bolo o odvolaní rozhodnuté bez

vytýčenia pojednávania na odvolacom súde.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

Podľa v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez

nariadenia pojednávania.

Dohovor o ľudských právach a základných slobodách nevyţaduje a ani z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva nemoţno vysledovať, ţe by sa malo na všetkých súdnych

inštanciách pojednávanie vykonať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa

na pojednávaní, odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd môţe

rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, len ak je rozhodnutie nesprávne výlučne po právnej

stránke. Odvolací súd však vţdy môţe nariadiť pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné. Bez

pojednávania nemôţe odvolací súd meritórne rozhodnúť veci, ak :

- zistí, ţe je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať

(zopakovať) dôkazy,

- ak súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania,

- ak to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

Je na úvahe odvolacieho senátu, v ktorých prípadoch ďalej bude povaţovať za potrebné

nariadiť pojednávanie. V zákone nie je moţné kauzisticky vypočítať všetky moţné situácie,

ktoré môţu v súdnej praxi nastať a práve naopak tým, ţe sa ponechá otázka nariadenia

pojednávania na rozhodnutí súdu v porovnaní so striktnou normatívnou úpravou, takáto

úprava bude v súlade s materiálnou stránkou právneho štátu.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací

senát nevykonával ani neopakoval dokazovanie, na súde prvého stupňa sa uskutočnilo

pojednávanie, a nie je tu ani dôleţitý verejný záujem, aby bolo vo veci nariadené

pojednávanie. Tým, ţe odvolací senát v predmetnej veci nenariadil pojednávanie a vo veci

verejne vyhlásil rozsudok dňa 28. októbra 2009 o 8.45 hod. neodňal ţalobkyni moţnosť konať

pred súdom, tak ako to má na mysli ustanovenie Odvolací súd konal

v súlade s ustanovením

K odňatiu moţnosti ţalobkyne pred súdom konať malo podľa jej názoru dôjsť aj tým,

ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a odvolací súd sa nevyporiadal dôsledne

s dôvodmi dovolania.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko

z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a

Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (Nález

z 12. mája 2004 sp.zn. ), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne

konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi)

v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, ţe toto obsahuje všetky

náleţitosti uvedené v , zaoberá sa odvolacími námietkami, argumentmi

a návrhmi ţalobkyne, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej a náleţite sa s nimi

vyporiadava. S poukazom na vyššie uvedené preto nedošlo v danej veci k vade konania podľa

Dovolateľka taktieţ namieta, ţe v predmetnej veci na súde prvého stupňa rozhodoval

nezákonný sudca. Vec bola pôvodne pridelená sudkyni Mgr. H., o čom svedčí aj jej číslo 6 C,

pod ktorým koná a podľa názoru dovolateľky nedôvodne a z nezákonných dôvodov sa vzdala

konania a rozhodovania predmetnej veci, vo veci rozhodla Mgr. K. V., ktorá je nezákonnou

sudkyňou.

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe

namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Námietkou dovolateľky ohľadne zákonného sudcu na súde prvého stupňa

v predmetnej veci sa uţ zaoberal odvolací súd vo svojom uznesení z 31. októbra 2006 č.k.

-163, kde uviedol, „je skutočnosťou a z obsahu spisu sa podáva, ţe podľa

Rozvrhu práce Okresného súdu Senica a podľa pravidiel prideľovania veci elektronickou

podateľňou, táto vec po podaní ţaloby na súd prvého stupňa dňa 22.7.2005 bola označená

spisovou značkou a bola pôvodne pridelená na rozhodnutie sudkyni Mgr. E. H..

Pretoţe však táto (zákonná) sudkyňa sa vo veci cítila byť zaujatou pre rodinné a priateľské

vzťahy s rodinou ţalobkyne a súhlasila, aby vec bola pridelená inému sudcovi; v súlade

s ustanovením , teda zákonným postupom vec bola pridelená opätovne

prostredníctvom elektronickej podateľne s vylúčením Mgr. E. H. dňa 9.9.2005 sudkyni Mgr.

K. V., ktorá je tak toho času novou zákonnou sudkyňou, ktorá tak mala oprávnenie vo veci

konať a rozhodnúť“. Dovolací súd sa stotoţňuje s uvedeným názorom odvolacieho súdu.

V tejto súvislosti udáva, ţe neobstojí námietka dovolateľky, ţe námietkou zákonného sudcu

sa odvolací súd nezaoberal. Nie je preto opodstatnená námietka ţalobkyne o existencii vady

konania, zakladajúcej prípustnosť dovolania podľa

Nakoľko prípustnosť dovolania ţalobkyne nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238

, ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie v súlade

s ustanovením v spojení s , ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní nebola ţalobkyňa úspešná a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo ţalovaným ( v spojení s a

). Dovolací súd nepriznal ţalovaným 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

9

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2011

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová