Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/84/2008

Najvyšší súd 1ObdoV/84/2008 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: I. P., X. B., F.,

zastúpeného JUDr. P. V., advokátom, Š., N., proti ţalovanému: Ing. A.. R. – M., K. N., IČO:

X., zastúpenému JUDr. J. P., advokátom, R., D. K., o zaplatenie 920 000,- Sk

s príslušenstvom, vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.

-228 zo dňa 18. marca 2008, právoplatného dňa 23. mája 2008, takto

rozhodol:

Dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na

ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd prvého stupňa, rozsudkom č. k.

-180 zo dňa 13. februára 2006, uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť

ţalobcovi sumu 920 000,- Sk spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 20. 12. 1993 do

zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa tak, ţe k ich náhrade zaviazal

neúspešného ţalovaného v sume 82.890,– Sk voči úspešnému ţalobcovi. Na predmetnú vec

aplikoval ustanovenia § 79 ods. 1, § 82, § 211 ods. 1, § 225 ods. 1, ods. 2, § 231 ods. 1, ods.

2, a o právnych vzťahoch v medzinárodnom

obchodnom styku /Zákonník medzinárodného obchodu/ (ďalej len „“)

a potvrdzujúci výrok odôvodnil zistením, ţe medzi účastníkmi vznikol vzťah

2

z medzinárodného obchodného styku na základe objednávky zo dňa 29. 11. 1990, podľa

ktorej objednal ţalovaný u ţalobcu, v súlade s objednávkou č. 1109/4694/90/PPP zo dňa

29. 10. 1990 Výskumného ústavu spojov P. (ďalej len „VÚS“), dodávku 36 ks

mikropočítačov P. 2 od firmy P. I. za dohodnutú cenu 95 000,- Kčs á 1 komplet. Následne

došlo dňa 10. 12. 1990 medzi účastníkmi k uzavretiu zmluvy na dodávku 36 ks

mikropočítačov podľa špecifikácie VÚS. Dodávka mikropočítačov bola zrealizovaná dňa 15.

12. 1990, ţalovaným bola riadne preclená a odoslaná na miesto určenia – Okresnú správu

spojov Ţ.. Po splnení dodávky VÚS zaplatil ţalovanému kúpnu cenu. Na základe týchto

skutočností p. P., ako zástupca firmy P. I.., faxom zo dňa 28. 02. 1991 oznámil ţalovanému,

aby kúpnu cenu obratom zaplatil firme T., N. – p. J. T.. Uvedenú firmu poveril prevzatím

kúpnej ceny v sume 3 420 000,- Kčs. Ţalovaný zaplatil firme T. – J. T. z kúpnej ceny 1 500

000,- Sk a na účet vedený v Slovenskej sporiteľni v Ţ. dvakrát po 500.000,- Sk podľa uznania

dlhu zo dňa 18. 08. 1993. Ţalovaný nepopieral záväzkový vzťah medzi pôvodným ţalobcom.

Súd prvého stupňa vzhliadol nespornosť vzniku záväzkového vzťahu, odovzdanie dodávky

ţalovanému ako kupujúcemu v zmysle , čím vznikla

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi kúpnu cenu. Uzavrel, ţe zo strany ţalovaného došlo

k čiastočnému splneniu záväzku v sume 2 500 000,- Sk, ţalovaný má preto povinnosť

doplatiť ţalobcovi kúpnu cenu v sume 920 000,- Sk. Prvostupňový súd zdôraznil, ţe medzi

účastníkmi zostala sporná námietka premlčania vznesená ţalovaným z dôvodu neuplatnenia

práva v premlčacej dobe a aj v súvislosti so vstupom p. I. P. do konania namiesto pôvodného

ţalobcu. Ţalovaný dôvodil, ţe aţ podaním dôjdeným súdu dňa 06. 10. 2003 si p. P.

uplatnil nárok voči nemu. Súd prvého stupňa nezdieľal tento názor ţalovaného. Uviedol, ţe

v danom prípade určil spôsob a čas (obratom) plnenia ţalobca faxom zo dňa 28. 02. 1991.

Keďţe obratom znamená ihneď, t. j. nasledujúci deň 01. 03. 1991, od tohto dňa začala plynúť

trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 01. 03. 1994. Nakoľko si ţalobca uplatnil svoje

právo dňa 20. 12. 1993, tzn. včas, vyhodnotil ţalovaným vznesenú námietku premlčania za

nedôvodnú. Jej nedôvodnosť videl aj v tom, ţe ţalovaný uznal ţalobcovi právo na zaplatenie

kúpnej ceny a záväzok začal čiastočne plniť, a tým začala podľa § 94 ods. 1, 2 zákona č.

plynúť nová premlčacia doba. Za neopodstatnenú označil aj námietku

premlčania uplatnenú ţalovaným voči p. P. (súčasnému ţalobcovi). Dôvodil tým, ţe na

základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29. 05. 1997 postúpil pôvodný ţalobca svoju

pohľadávku p. P., ktorú mal voči ţalovanému, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom

konania. Na margo toho poznamenal, ţe v prípade tzv. singulárnej sukcesie dochádza bez

ďalšieho k procesnému nástupníctvu a na nadobúdateľa prechádzajú všetky práva spojené

3

s predmetom tejto sukcesie, teda aj procesné práva. So spochybnením platnosti zmluvy

o postúpení pohľadávky ţalovaným z dôvodu je antidatovania, sa súd prvého stupňa

vyporiadal tak, ţe dôkaz navrhovaný ţalovaným (predloţenie originálu zmluvy) nevykonal,

pretoţe mal za to, ţe len samotné predloţenie originálu zmluvy nie je dostatočným

vierohodným dôkazným prostriedkom preukazujúcim dátum jej uzavretia. Dodal, ţe ţalovaný

svoju domnienku o antidatovaní zmluvy ničím nepreukázal. Záverom sa prvostupňový súd

vysporiadal aj so ţalovaného námietkou o nepresnej špecifikácii pohľadávky v zmluve.

Vyhodnotil ju ako nedôvodnú s poukazom na to, ţe v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa

29. 05. 1997 je pohľadávka dostatočne identifikovaná čo do dôvodu a výšky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na odvolanie ţalovaného,

rozsudkom č. k. -228 zo dňa 18. marca 2008, právoplatného dňa

23. mája 2008, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa a vo výroku vyslovil,

ţe dovolanie pripúšťa. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 224

ods. 1 tak, ţe k ich náhrade v sume 43 148,- Sk ţalobcovi zaviazal neúspešného

ţalovaného. V odôvodnení potvrdzujúceho rozsudku sa zaoberal oboma dôvodmi odvolania.

Na margo prvého dôvodu odvolania, ktorého podstatou bolo tvrdenie ţalovaného, ţe so

ţalobcom uzavrel dohodu o tom, ţe zaplatením sumy 1 000 000.- Sk je ich vzájomný vzťah

vysporiadaný, odvolací súd uviedol, ţe sa stotoţňuje s názorom prvostupňového súdu, ţe toto

tvrdenie ţalovaného, popierané ţalobcom, ţalovaný v konaní nepreukázal. K druhému

odvolaciemu dôvodu týkajúcemu sa námietky ţalovaného, ţe zmluva o postúpení pohľadávky

uzavretá dňa 29. 05. 1997 bola antidatovaná, a nový ţalobca nesplnil povinnosť preukázať

túto skutočnosť originálom zmluvy, lebo postupca si nesplnil povinnosť oznámiť dlţníkovi

postúpenie pohľadávky, odvolací súd skonštatoval, ţe ţalovaný sa uţ nemôţe domáhať

vykonania nového dôkazu, a to znaleckým dokazovaním preveriť dátum uzavretia zmluvy

o postúpení pohľadávky, pretoţe vo veci uţ bolo ukončené dokazovanie a účastníci boli

riadne poučení podľa . Poznamenal, ţe ţalovaný mohol tento dôkaz

navrhnúť do skončenia dokazovania aj za situácie, ţe v konaní originál tejto zmluvy

predloţený nebol. V súvislosti s námietkou ţalovaného o nesplnení si povinnosti postupcu

oznámiť dlţníkovi postúpenie pohľadávky, odvolací súd síce dal za pravdu ţalovanému, ţe

v danom prípade pôvodný veriteľ neoznámil ţalovanému postúpenie pohľadávky, avšak

postupník (nový veriteľ) preukázal postúpenie pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky

zo dňa 29. 05. 1997 v písomnej forme. Preukázaním postúpenia pohľadávky vznikli právne

účinky postúpenia aj voči ţalovanému (dlţníkovi) a jeho povinnosť plniť novému veriteľovi.

4

Upriamením pozornosti na ustanovenie , podľa ktorého zmena

v osobe veriteľa alebo dlţníka nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty, ozrejmil, ţe ak

dôjde k zmene v subjekte právneho vzťahu, nemá to vplyv na plynutie premlčacej doby,

a v konkrétnom prípade nie je sporné, ţe pôvodný veriteľ si svoje právo uplatnil včas.

Odkazom na ustanovenie taktieţ vyslovil nespornosť

postúpenia pohľadávky v priebehu konania, o čom svedčí zmluva o postúpení pohľadávky zo

dňa 29. 05. 1997. Aplikujúc ustanovenie na daný prípad, odvolací súd

konštatoval, ţe pôvodný veriteľ zanikol výmazom z obchodného registra ku dňu 11. 05. 1998

bez právneho nástupcu a nový veriteľ aţ po uplynutí piatich rokov navrhol súdu postup podľa

. K názoru ţalovaného, ţe právo nového ţalobcu sa premlčalo vzhľadom na

zistený skutkový stav, podľa ktorého k postúpeniu pohľadávky došlo dňa 29. 05. 1997

zmluvou o postúpení pohľadávky a návrh podľa bol podaný ţalobcom aţ dňa

06. 10. 2003, teda aţ po uplynutí premlčacej lehoty, odvolací súd zaujal stanovisko, ktorého

podstatou je, ţe ustanovenie , pojednávajúce o zákonných a sudcovských lehotách,

neurčuje lehotu na postup podľa , a ani v

ods. 2 neurčuje, kedy má tak urobiť. V zmysle uvedeného preto odvolací súd objasnil, ţe na

postup podľa , sa nevzťahuje premlčacia lehota a nový veriteľ môţe takýto

návrh podať kedykoľvek. Z uvedených dôvodov preto rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny potvrdil. Na návrh ţalovaného odvolací súd súčasne pripustil dovolanie na

zodpovedanie otázky, či vstup nového veriteľa do konania a jeho právo na zaplatenie uţ

postupcom uplatnenej pohľadávky podlieha plynutiu premlčacej lehoty podľa občianskeho,

prípadne obchodného práva, a ktorej počiatok určuje dohoda o postúpení pohľadávky.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný v zákonom stanovenej lehote

dovolanie navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania odôvodnil odkazom na ustanovenia a .

Dovolací dôvod vzhliadol v ustanovení /rozhodnutie odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci/ a /v konaní

došlo k vadám uvedeným v / v nadväznosti na /ţalovanému,

ako účastníkovi konania, sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom/. Ozrejmil

výklad problematiky premlčania v občianskom a obchodnom práve. Opodstatnenosť

dovolacieho dôvodu vyvodil z tvrdiac, ţe pôvodný ţalobca zanikol

výmazom z obchodného registra ku dňu 11. 05. 1998 bez právneho nástupcu, a preto nemohol

po tomto dni účinne podať návrh podľa , nakoľko zánikom ţalobcu zanikli

5

všetky splnomocnenia, ktoré mal advokát JUDr. P. V.. Menovaný advokát teda nemohol

účinne podávať ţiadne procesné podania v mene pôvodného ţalobcu. Tvrdil preto, ţe pokiaľ

súd prvého stupňa a súd druhého stupňa pripustili, aby do konania namiesto pôvodného

ţalobcu vstúpil ten, na koho boli tieto práva prevedené podľa , spôsobili vadu

konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prípustnosť druhého dovolacieho

dôvodu v zmysle v nadväznosti na , vzhliadol

dovolateľ v tom, ţe súdmi niţších stupňov nebola zohľadnená námietka ţalovaného o tom, ţe

zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná. Vytkol im, ţe sa nezaoberali skutočnosťou, ţe

pôvodný ţalobca nedoloţil ţiadnu listinu preukazujúcu existenciu zmluvy o postúpení

pohľadávky, ani oznámenie o postúpení pohľadávky, a ţe do spisu bola novým ţalobcom

doloţená iba jej neosvedčená kópia. Pochybenie prvostupňového súdu v tomto smere videl

v tom, ţe si nevyţiadal súkromnú listinu, a preto nebolo moţné navrhnúť dôkaz jej pravosti –

znalecký posudok na posúdenie, či bola zmluva o postúpení pohľadávky vyhotovená dňa 29.

05. 1997 alebo aţ po zániku pôvodného ţalobcu. Podľa jeho názoru schybil i odvolací súd,

keď uvedené pochybenie súdu prvého stupňa nevytkol.

Dovolateľ sám, t. j. nie prostredníctvom právneho zástupcu, zaslal dodatky

k dovolaniu dňa 24. 06. 2008. Podaním zo dňa 25. 06. 2008 doručil ţalovaný cestou svojho

právneho zástupcu ďalšie doplnenie dôvodov dovolania. Poslednýkrát boli samotným

ţalovaným, nie cestou jeho právneho zástupcu, doplnené dôvody dovolania dňa 05. 03. 2009.

V uvedených podaniach chronologicky zhrnul priebeh doterajšieho konania.

K dovolaniu ţalovaného sa ţalobca nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 0SP), po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe je

potrebné zrušiť rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvého stupňa a vrátiť vec

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie preto, lebo dovolací súd v rámci svojej úradnej

povinnosti zistil, ţe konanie pred odvolacím i prvostupňovým súdom, ako aj ich rozhodnutia,

trpia vadou uvedenou v .

6

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolanie prípustné v zmysle , podľa ktorého

dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe

je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Dovolaním, z dôvodov uvedených v , je moţné napadnúť kaţdé

rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho formu, obsah alebo povahu predmetu

konania. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených

v prihliada dovolací súd nielen na námietku dovolateľa, ale z úradnej povinnosti

( ). V danej veci bola dovolateľom namietaná vada konania v zmysle

, ktorej dôvodnosť dovolaní súd nevzhliadol. Dovolací súd však v rámci svojej úradnej

povinnosti zistil, ţe dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu

prvého stupňa, vykazujú vadu konania uvedenú v , t. j. ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

Podľa , dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Nie je

pritom rozhodujúce, či bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom v odvolacom

konaní alebo v konaní pred súdom prvého stupňa. Pod postupom súdu treba rozumieť nielen

postup predsedu senátu alebo senátu (samosudcu), ale aj súhrnnú faktickú činnosť iných

zamestnancov súdu, ktorí vykonávajú určité úkony v rámci ich pracovnej náplne, ak táto

činnosť mala za následok, ţe účastník nemohol uplatniť pred súdom procesné oprávnenia

priznané mu zákonom. Odňatím moţnosti konať pred súdom je nielen procesný postup súdu,

ale aj jeho rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemôţe uplatniť svoje práva napr. preto,

ţe jeho odvolanie bolo odvolacím súdom nesprávne odmietnuté.

7

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej

podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré

právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov, aj

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ).

Právo na súdnu ochranu, ako súčasť práva na spravodlivý proces, zahŕňa aj právo

kaţdého účastníka občianskoprávneho konania navrhovať vykonanie dôkazov v súlade

s ustanovením a nasl. . Dovolateľ odôvodňoval existenciu vady konania pojatej do

ustanovenia tým, ţe súdmi niţších stupňov nebola zohľadnená jeho

námietka, ţe zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná. Jeho výtka smerovala k tomu, ţe sa

nezaoberali skutočnosťou, ţe pôvodný ţalobca nedoloţil ţiadnu listinu preukazujúcu

existenciu zmluvy o postúpení pohľadávky, ani oznámenie o postúpení pohľadávky, a ţe do

spisu bola novým ţalobcom doloţená len jej neosvedčená kópia. Nesprávnosť postupu

prvostupňového súdu vzhliadol v tom, ţe si nevyţiadal súkromnú listinu, čím bolo

ţalovanému znemoţnené navrhnúť dôkaz jej pravosti – znalecký posudok kvôli zisteniu, či

bola zmluva o postúpení pohľadávky vyhotovená dňa 29. 05. 1997 alebo aţ po zániku

pôvodného ţalobcu. Pochybenie odvolacieho súdu v tomto smere videl v tom, ţe nevytkol

súdu prvého stupňa tento jeho nesprávny postup. Názor odvolacieho súdu vysloveného v tejto

veci, ţe ţalovaný sa uţ nemôţe domáhať vykonania nového dôkazu - znaleckým

dokazovaním preveriť dátum uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko vo veci bolo

dokazovanie uţ ukončené, pričom všetci účastníci boli riadne poučení v súlade s ustanovením

, povaţuje dovolací súd za správny a zákonný. Náleţitým je i odôvodnenie

odvolacieho súdu, ţe ţalovaný mohlo tento dôkaz navrhnúť do skončenia dokazovania aj za

situácie, ţe v konaní pred prvostupňovým súdom nebol predloţený originál tejto zmluvy.

Z uvedených skutočností vyplýva, ţe v preskúmavanej veci nie je daná existencia vady

konania spočívajúca v odňatí moţnosti dovolateľa konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f)

.

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania.

8

Podmienkou toho, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania,

je, ţe musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie

spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva

účastníkom konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky

súdny poriadok v ustanovení § 19 tak, ţe ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva

a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva. Vo všetkých občianskoprávnych konaniach

majú spôsobilosť byť účastníkom konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva

a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu.

Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti u fyzických osôb vzniká narodením,

pričom túto spôsobilosť má i počaté dieťa za predpokladu, ţe sa narodí ţivé, a zaniká smrťou

fyzickej osoby (, ). Spôsobilosť mať práva a povinnosti

majú aj fyzické osoby – podnikatelia podnikajúci na základe ţivnostenského oprávnenia

podľa o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon). Fyzické

osoby – podnikatelia, ktorým ţalovaný bezpochyby bol v čase začatia predmetného konania,

nadobúdajú spôsobilosť byť účastníkom konania svojim vznikom, t. j. dňom ohlásenia

začiatku prevádzkovania ţivnosti ţivnostenskému úradu, resp. dňom začatia ţivnosti, ak

zamýšľa prevádzkovať ţivnosť neskorším dňom, ako dňom ohlásenia, a tento deň výslovne

uvedie v ohlásení. Zánikom ţivnostenského oprávnenia fyzickej osoby nedochádza však

k strate spôsobilosti fyzickej osoby mať práva a povinnosti a ani k spôsobilosti byť

účastníkom konania, pretoţe fyzická osoba zodpovedá v celom rozsahu za svoje záväzky

vzniknuté pri súkromnom podnikaní. Ak po začatí konania účastník stratí spôsobilosť byť

účastníkom konania, postup súdu upravuje .

Podľa , ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr,

ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť

alebo prerušiť, alebo či môţe v ňom pokračovať.

Jednou z podmienok konania je spôsobilosť byť účastníkom konania, upravená

v ustanovení . Môţe však nastať situácia, ţe počas konania túto spôsobilosť stratí.

V takom prípade, so zreteľom na konkrétne okolnosti, súd musí posúdiť, či má konanie

zastaviť, prerušiť alebo môţe v ňom pokračovať. Tento postup ukladá citovaný § 107 ods. 1

. Pritom konanie môţe byť zastavené len v prípade, ak bráni strata spôsobilosti

pokračovať v konaní. Zastavenie konania bude opodstatnené vţdy, keď strata spôsobilosti

účastníka je spôsobená jeho smrťou a konanie sa v dôsledku toho stane bezpredmetným (napr.

9

konanie o povolenie uzavrieť manţelstvo). Prerušenie konania bude prichádzať do úvahy

najmä vtedy, ak moţno predpokladať, ţe prekáţka odpadne. Súd môţe bez prerušenia

pokračovať v konaní najmä vtedy, ak je zo zákona zrejmý nositeľ hmotnoprávneho vzťahu,

v ktorom pôvodne vystupoval aj účastník, ktorý stratil spôsobilosť.

V danej veci nebráni strata spôsobilosti pokračovať v konaní, pretoţe v prípade

ukončenia podnikateľskej činnosti podnikateľským subjektom – ţivnostníkom, resp. zánikom

jeho ţivnostenského oprávnenia, prechádzajú všetky jeho záväzky na fyzickú osobu, ktorá

túto podnikateľskú činnosť ukončila, resp. ktorej ţivnostenské oprávnenia zaniklo. Nejde teda

o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, pretoţe zánik ţivnostenského oprávnenia

sa na označení účastníka konania prejavuje len vypustením dodatku k jeho obchodnému menu

(meno a priezvisko), odlišujúcemu osobu podnikateľa alebo druh podnikania. O tento prípad

ide v súdenej veci. Po začatí konania zanikol ţalovaný, ktorý bol v čase začatia konania

fyzickou osobou – podnikateľom podľa o ţivnostenskom podnikaní

(ţivnostenský zákon), z dôvodu ukončenia jeho podnikateľskej činnosti. Zo zákona je pritom

zrejmá fyzická osoba Ing. A.. R., ako nositeľ hmotnoprávneho vzťahu, v ktorom pôvodne

vystupoval účastník, ktorý stratil spôsobilosť, čiţe fyzická osoba – podnikateľ: Ing. A.. R.

– M., IČO: X. s miestom podnikania: K./1, X. N.. Ak počas konania dôjde v osobe

niektorého účastníka k opísanej situácii, vstupuje fyzická osoba, ktorá bola predtým

podnikateľom (ţivnostníkom), do práv a záväzkov doterajšieho účastníka – podnikateľa,

nakoľko fyzická osoba zodpovedá v celom rozsahu za svoje záväzky vzniknuté pri

súkromnom podnikaní. Súd v takomto prípade skonštatuje, ţe došlo k zmene, o tejto

nerozhoduje a k nej nie je potrebný súhlas ostatných účastníkov. Z obsahu spisu nie je zrejmé,

či prvostupňový a odvolací súd mal o tejto zmene vedomosť alebo nie. Vychádzajúc však zo

záhlaví rozsudkov oboch súdov niţších stupňov, kde označili ţalovaného ako podnikateľa,

hoci ním uţ v čase ich vydaní nebol, moţno konštatovať, ţe o zmene vedomosť nemali, hoci

sa o nej, aj napriek neoznámeniu ktorýmkoľvek účastníkom konania (predovšetkým

samotným ţalovaným, resp. jeho právnym zástupcom), mohli dozvedieť titulom svojej

úradnej povinnosti overením si aktuálneho stavu údajov ţalovaného v online výpise zo

Ţivnostenského registra Slovenskej republiky. Následne sa javilo ţiaducim vyzvať ţalobcu

na upresnenie označenia ţalovaného v zmysle zisteného aktuálneho stavu jeho údajov v

ţivnostenskom registri. Obidva rozsudky súdov niţších stupňov sú tak nevykonateľnými,

nakoľko v nich uvedený subjekt povinnosti - ţalovaný bol uţ v čase ich vydaní neexistujúcim

podnikateľským subjektom.

10

Dovolací súd, z jeho úradnej povinnosti, zistil, ţe uţ v konaní pred súdom prvého

stupňa, pred vyhlásením odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu (č. l. 180),

došlo na k zmene v osobe ţalovaného, v dôsledku čoho v čase rozhodovania súdu prvého

stupňa, a logicky následne i v čase rozhodovania odvolacieho súdu, účastník konania -

ţalovaný označený v tomto spore ako: Ing. A.. R. – M., IČO: X. s miestom podnikania: K./1,

X. N., uţ neexistoval. Došlo k zmene na strane ţalovaného podľa .

Pôvodne (v čase podania ţaloby) bol ţalovaným fyzická osoba – podnikateľ

s obchodným menom Ing. A.. R. – M., IČO: X. s miestom podnikania: K./1, X. N.. Z výpisu

tohto podnikateľa zo Ţivnostenského registra Obvodného úradu N., číslo ţivnostenského

registra: X., mal dovolací súd za preukázané, ţe tento podnikateľský subjekt ukončil svoju

činnosť ku dňu 31. 7. 2005, čo znamená, ţe podnikateľ s obchodným menom Ing. A.. R. – M.

neexistoval uţ v priebehu prvostupňového konania. Súd prvého stupňa, ani súd odvolací, sa

však s touto právnou skutočnosťou nevyporiadali, čo je zrejmé zo záhlaví oboch rozsudkov

súdov niţších stupňov (č. l. 180 a 228), kde ţalovaného označili ako fyzickú osobu –

podnikateľa: Ing. A.. R. – M., K., N., hoci správne mali ţalovaného označiť uţ iba ako

fyzickú osobu, t. j. vypustením dodatku k jeho menu a priezvisku, ktorý odlišoval osobu

podnikateľa alebo druh jeho podnikania. V dobe vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu (18.

03. 2008), a uţ i v dobe vyhlásenia rozsudku prvostupňového súdu (13. 02. 2006), ţalovaný

označený ako Ing. A.. R. – M., IČO: X. s miestom podnikania: K./1, X. N., neexistoval.

Ukončil svoju podnikateľskú činnosť ešte ku dňu 31. 07. 2005, tzn. takto označený ţalovaný

stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe

zrušiť rozsudok odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd námietkami uvedenými

v dovolaní.

So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d

ods. 1 veta tretia ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

11

V Bratislave 31. januára 2011

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.