Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/31/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Jozef Milučkého

v právnej veci žalobcu: V., S.. S., I. C. X., B., IČO: X., zastúpený JUDr. B. N., advokátom so

sídlom H. X., B. B. proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová

ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

I/222/10858-69871/2006/990036-r zo dňa 5. októbra 2006 v spojení s rozhodnutím

Daňového úradu Bratislava VI. č. zo dňa 7. júna 2006, na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -38 zo dňa 30. apríla

2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

-38 zo dňa 30. apríla 2010, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Žalovaný rozhodnutím č. I/222/10858-69871/2006/990036-r zo dňa 5. októbra 2006

potvrdil odvolaním napadnutý dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava VI

č. zo dňa 7. júna 2006, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 44 ods. 6 písm. b/

2

bod 1 v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2004 v sume 1 480 399 Sk. V odôvodnení rozhodnutia

uviedol, že Daňový úrad Bratislava VI vykonal u žalobcu opakovanú kontrolu dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2004 a na základe jej výsledkov mu vyrubil rozdiel na

dani z pridanej hodnoty za horeuvedené zdaňovacie obdobie v celkovej sume 1 480 399 Sk,

nakoľko mu neuznal nárok na odpočítanie dane z daňových dokladov od dodávateľov J. P.

M., L. X., X. B., IČO: X. a L., S.. S., K. X., X. P., IČO: X., ktorí podľa jeho zistení

v kontrolovanom zdaňovacom období už neboli platiteľmi dane z pridanej hodnoty.

Vykonaným šetrením u miestne príslušných správcov dane bolo zistené, že daňovému

subjektu L., S.. S. bolo rozhodnutím DÚ Pezinok č.j.608/240/20490/97/Ne zo dňa 18. júla

1997 určené posledné zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 1997 a daňovému subjektu J. P. M.

bolo rozhodnutím DÚ Bratislava V č.j.604/2101/102919/2001 zo dňa 16. júla 2001 určené

posledné zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2001, takže žalobca porušil ustanovenie § 20a

ods. 1 písm. a/ a c/ (v nadväznosti na a ) o dani z pridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov. Námietky žalobcu, že dodatočný platobný výmer je

nepreskúmateľný, nakoľko sa v ňom správca dane nevysporiadal so všetkými námietkami

k protokolu o výsledku daňovej kontroly a že závery správcu dane vychádzali

z nešpecifikovaných rozhodnutí, ktoré neboli predložené ako dôkaz, ku ktorému by sa žalobca

mohol vyjadriť, čím boli porušené jeho práva pri vykonávaní dokazovania, nepovažoval

žalovaný za dôvodné, pretože zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť

správcu dane vysporiadať sa s námietkami daňového subjektu k protokolu o výsledku daňovej

kontroly, s ktorými sa vysporiadava ešte v rámci daňovej kontroly a správca dane nie je

oprávnený zasielať daňovému subjektu rozhodnutia týkajúce sa iného daňového subjektu.

K námietke, že rozhodnutia o určení posledného zdaňovacieho obdobia nie sú platné a účinné,

nakoľko štatutárni zástupcovia daných subjektov žalobcovi potvrdili, že im neboli doručené

a ani o nich nevedia, žalovaný uviedol, že predmetné rozhodnutia boli právoplatne doručené

v zmysle v znení neskorších predpisov. Neobstojí ani

námietka, že v danom prípade neprebehlo prvostupňové daňové konanie, pretože v rámci

vyrubovacieho procesu už správca dane nevykonáva ďalšie dokazovanie, lebo všetky

skutočnosti pre správne určenie dane zistil v rámci daňovej kontroly a uviedol v protokole.

Kontrolovaný daňový subjekt má povinnosť predkladať všetky dostupné dôkazné prostriedky

preukazujúce jeho tvrdenia v priebehu daňovej kontroly, ale svoje tvrdenia môže preukazovať

aj v odvolacom konaní, čo však žalobca nevyužil.

II.

3

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na

konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov

uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, na ústnom pojednávaní a dospel

k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Krajský súd v odôvodnení rozsudku s poukazom na

relevantné ustanovenia o správe daní a poplatkov v znení neskorších

predpisov a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

uviedol, že z pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že správca dane vykonal

u žalobcu opakovanú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2004,

výsledkom ktorej bolo vydanie dodatočného daňového výmeru č. zo dňa

7. júna 2006, ktorým podľa dovyrubil

žalobcovi rozdiel dane v sume 1 480 399 Sk. Rozhodol tak po zistení, že J. P. M. a L., S.. S.,

neboli platiteľmi DPH v čase vystavenia faktúr, z ktorých si žalobca odpočítal daň, čo bolo

preukázané rozhodnutiami Daňového úradu Bratislava V č.j. zo dňa

16. júla 2001, ktorým bolo dodávateľovi J. P. M. B. určené posledné zdaňovacie obdobie III.

štvrťrok 2001 a ktoré bolo daňovému subjektu právoplatne doručené dňa 14. augusta 2001

a Daňového úradu Pezinok č.j. /Ne zo dňa 18. júla 1997, ktorým bolo

dodávateľovi L., S. P. určené posledné zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 1997 a ktoré bolo

daňovému subjektu právoplatne doručené dňa 12. augusta 1997.

Správca dane v rámci šetrenia zistil, že títo dodávatelia dlhodobo nereagovali na

výzvy svojich správcov daní, dlhodobo s nimi nespolupracovali, preto ani nemali vedomosť

o doručovaní rozhodnutia o určení posledného zdaňovacieho obdobia, uplynutím ktorého

zo zákona prestali byť platiteľmi DPH. Preto mal súd za právne bezvýznamné ich obe čestné

vyhlásenia zo dňa 6. decembra 2005 o nedoručení rozhodnutia správcu dane.

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že daňové orgány skutkový stav veci

zistili v dostatočnom rozsahu a zo svojich zistení vyvodili správny právny záver a vo svojich

rozhodnutiach uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a ako zhodnotili

vykonané dôkazy. Preto postupujúc podľa

(ďalej len “) žalobu zamietol.

III.

Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie

z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a z dôvodu, že bol vydaný

v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Namietal, že záver súdu je v rozpore

s obsahom jeho tvrdení a dôkazov, pretože rozhodnutia o zrušení registrácie DPH neboli jeho

4

dodávateľom – pánovi P. M. a spoločnosti L., S., P., riadne doručené z dôvodu nesplnenia

podmienok pre náhradné doručenie v zmysle v znení

platnom v čase doručovania písomnosti. Poukázal v tejto súvislosti na Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 27. septembra 2007, v ktorom je vyslovený

právny názor, že podmienkou náhradného doručenia je skutočnosť, že sa adresát v čase

oznámenia náhradného doručenia v mieste doručenia zdržiaval, pričom je povinnosťou

správneho orgánu preukázať, že sa tam adresát zdržiaval. Ďalej namietal, že súd sa vôbec

nevysporiadal s jeho námietkou, že neprebehlo prvostupňové daňové konanie, hoci tým

daňové konanie trpí vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Tvrdil, že daňová kontrola nie je daňovým konaním, keďže sa v ňom nerozhoduje

o hmotnoprávnych práva a povinnostiach daňových subjektov. K ukončeniu daňovej kontroly

došlo dňom doručenia protokolu o daňovej kontrole, čím mu ako kontrolovanému daňovému

subjektu začalo vyrubovacie konanie, v ktorom mu malo byť umožnené využiť a použiť

všetky zákonom priznané práva a malo byť vykonané najmä dokazovanie podľa § 29 zákona

č. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodlo o jeho odvolaní proti

prvostupňovému rozhodnutiu bez akejkoľvek účasti, čím sa vlastne daňového konania tak

prvostupňového ako i odvolacieho vôbec nezúčastnil a tým mu boli odňaté základné procesné

práva. Tým, že sa krajský súd riadne nezaoberal, ani nevysporiadal s jeho námietkami, ktoré

sú pre posúdenie veci rozhodujúce, porušil jeho základné právo na súdnu ochranu

a spravodlivé súdne konanie podľa či. 46 ods. 1, čí. 48 ods. 2 a právo podľa článku 6

ods. 1 Dohovoru. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil

tak, že rozhodnutie žalovaného č.k. I/222/10858-69871/2006/990036-r zo dňa 5. októbra 2006

a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava VI, č. zo dňa 7. júna 2006

zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie a žalovaného zaviaže na

náhradu trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi

odvolania, pretože súd preskúmaval daný prípad nielen na základe vyjadrení žalobcu, ale aj na

základe zistení daňových orgánov počas vykonanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie

marec 2004. Všetky zistenia správcu dane boli žalobcovi skutkovo a právne osvetlené,

vychádzali z vykonaného dokazovania a boli podložené dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise,

pričom žalobca tieto dôkazy žiadnym právne relevantným spôsobom nevyvrátil. Žalovaný

súhlasí s tvrdením žalobcu, že v danom prípade bolo relevantné, či rozhodnutia o zrušení

registrácie DPH boli dodávateľom riadne doručené, a nie, či o zrušení registrácie vedeli alebo

nevedeli. Krajský súd sa touto otázkou zaoberal a dospel k záveru, že rozhodnutia

5

boli dodávateľom žalobcu riadne doručené postupom stanoveným v § 17 ods. 3 záko-

na č. 511/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, preto čestné vyhlásenia dodávateľov zo

dňa 6. decembra 2005, ktoré obaja vydali na žiadosť konateľa žalobcu, mal za právne

bezvýznamné. Navyše v konaní bolo preukázané, že tvrdenie p. P., že nevedel o zrušení

registrácie, je nepravdivé. K tvrdeniu žalobcu, že neboli splnené podmienky pre náhradné

doručenie, pretože adresáti sa v čase doručovania nezdržiavali na adrese doručenia uviedol, že

ide o účelové tvrdenie, ktoré nebolo uplatňované ani v rámci daňovej kontroly, ani v rámci

odvolacieho konania a ani nebolo namietané v žalobe a nebolo podložené žiadnym

relevantným dôkazom. Poukázal na skutočnosť, že predmetom súdneho prieskumu môžu byť

len námietky obsiahnuté v žalobných dôvodoch, ktoré boli uplatnené už v odvolacom

správnom konaní. V súvislosti s procesnými námietkami vo vyrubovacom konaní poukázal na

rozhodnutie najvyššieho súdu č. zo 14. februára 2008 vydané v právnej veci

rovnakého žalobcu, len za iné zdaňovacie obdobie, v ktorom sa odvolací súd vysporiadal

s totožnou námietkou žalobcu a vyhodnotil ju ako neopodstatnenú.

Žalovaný zastáva názor, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď žalobu zamietol

s odôvodnením, že daňové orgány skutkový stav veci zistili v dostatočnom rozsahu

a zo svojich zistení vyvodili správny právny záver, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok ako vecne správny potvrdil a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle koncentračnej zásady v rozsahu uvedenom

v odvolaní žalobcu ( s použitím ), bez nariadenia

pojednávania ( prvá veta ), keď oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na

internetovej stránke najvyššieho súdu www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, a na úradnej

tabuli najvyššieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu

vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu,

6

pričom nezistil dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych

záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch

napadnutého rozsudku, ktoré sú dostatočným východiskom pre vyslovenie výroku rozsudku.

Odvolací súd sa oboznámil s dodatočným platobným výmerom Daňového úradu

Bratislava VI č. zo dňa 7. júna 2006, ako aj z rozhodnutím žalovaného

č. I/222/10858-69871/2006/990036-r zo dňa 5. októbra 2006 a z ich obsahu zistil, že

odôvodnenie rozhodnutí zodpovedá priebehu sporového daňového konania. V dodatočnom

platobnom výmere sú riadne ustálené sporné skutočnosti a správca dane sa s nimi

v dostatočnom rozsahu a zrozumiteľne vysporiadal. Rovnako rozhodnutie žalovaného ako

odvolacieho správneho orgánu spĺňa zákonné kritériá pre odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko

je z neho dostatočne zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na jeho vydanie, sú v ňom

uvedené právne predpisy, na základe ktorých žalovaný rozhodol, ako aj jeho úvahy, ktoré

viedli k prijatému záveru.

Odvolací súd sa predovšetkým nestotožnil s tvrdením žalobcu, že napadnuté súdne

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Jeho odôvodnenie v spojení

s odôvodnením rozhodnutia žalovaného dáva dostatočnú odpoveď na žalobné dôvody.

K opakovanej námietke žalobcu, že v daňovom konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie

sp. zn. , ktoré vydal najvyšší súd v právnej veci žalobcu v konaní o preskúmanie

rozhodnutia žalovaného, ktoré sa týkalo dodatočného platobného výmeru za zdaňovacie

obdobie január 2004, a v odôvodnení ktorého sa k totožnej námietke uvádza: „Pokiaľ ide

o procesné námietky, vo vyrubovacom konaní správca dane hodnotí skutočnosti zhrnuté

v protokole o daňovej kontrole a námietky daňového subjektu proti protokolu, ktoré sú právne

významné pre určenie dane (, o správe daní a poplatkov

v znení neskorších predpisov). Vo vyrubovacom konaní nedochádza k formálnemu vykonaniu

dôkazov, už vykonaných v rámci daňovej kontroly za účasti daňového subjektu. Výsledkom

vyrubovacieho konania je správna úvaha správcu dane ako dôsledok hodnotenia dôkazov,

ktorú uvedie v dodatočnom platobnom výmere. Týmto odvolací súd nevylučuje možnosť

vykonať i vo vyrubovacom konaní dôkazy, ale zdôrazňuje, že ide predovšetkým o štádium

hodnotenia dôkazov z daňovej kontroly. Odvolací súd v tomto konaní poukazuje na podrobné

odôvodnenie dodatočného platobného výmeru, z ktorého vyplýva, že správca dane hodnotenie

skutkového stavu a dôkazov uskutočnil.“

Žalobca ďalej namietal, že v danom prípade nemohlo dôjsť k doručeniu rozhodnutí

o určení posledných zdaňovacích období v zmysle

7

dodávateľom žalobcu, pretože títo sa v čase doručovania písomností v mieste doručovania

nezdržiavali, pričom na podporu svojho názoru poukázal na Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 27. septembra 2007. Aj odvolací súd vychádzal

z právneho názoru vysloveného v tomto náleze, keď posúdil túto námietku žalobcu ako

neopodstatnenú: v odôvodnení tohto nálezu je pod bodom 23. uvedené: „Ak je adresátom

dostatočne preukázané, že záver o tomto predpoklade náhradného doručenia bol nesprávny,

ide o doručenie neúčinné.“ To znamená, že dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že

adresát sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval, znáša adresát, a nie správny

orgán, ako mylne tvrdí žalobca. Žalobca však na preukázanie tohto tvrdenia nepredložil, ani

neoznačil žiaden dôkaz, preto platí záver žalovaného, s ktorým sa stotožnil aj krajský súd, že

rozhodnutia boli obom daňovým subjektom – dodávateľom žalobcu, právoplatne doručené.

Navyše treba dať za pravdu žalovanému, že išlo o námietku, ktorá nebola uplatnená ani

v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, ani v žalobe, ale až v odvolaní proti rozhodnutiu

krajského súdu.

V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť nepriamy charakter dane z pridanej hodnoty.

Uvedený charakter je zabezpečený tým, že každý platiteľ dane je povinný vyčísliť svoju

pridanú hodnotu na tovare alebo poskytnutej službe a súčasne mu vzniká právo na vrátenie

dane z pridanej hodnoty zaplatenej predchádzajúcemu platiteľovi dane. Preto je pre každého

platiteľa dane z pridanej hodnoty výnimočne dôležité, aby si overoval, či jeho partner je

oficiálne uznaným platiteľom dane. Ak si žalobca neoveril skutočnosť, či obchoduje

s platiteľom dane z pridanej hodnoty, nekonal so starostlivosťou riadneho obchodníka

a nemôže sa domáhať práva na odpočet dane z pridanej hodnoty tak na komunitárnej, ani na

vnútroštátnej úrovni. Vnútroštátne právo ponúka informačné zdroje, kde si môžu účastníci

právnych vzťahov preverovať hodnovernosť údajov a informácií o zmluvnej protistrane.

Vzhľadom na uvedené dospel senát najvyššieho súdu, že neboli naplnené žalobcom

tvrdené odvolacie dôvody, ktoré by zakladali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku

súdu prvého stupňa, preto podľa druhá veta v spojení ,

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vo výroku vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.2 a § 142

ods. 1 v spojení s tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože

v odvolacom konaní nebol neúspešný.

8

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. februára 2011

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská