Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d53/361790.281b19.pdf
PDF · 133.9 KB
No categories available
6Cdo/61/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 61/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. Z. P., bývajúceho
v Č., proti ţalovanej N. T., so sídlom v B., v dovolacom konaní zastúpenej advokátskou
kanceláriou V. L., spol. s.r.o., so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 19 C 133/1998 o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave z 19. marca 2009 sp. zn. 6 Co 11/2007, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 19. marca 2009 sp. zn. 6 Co 11/2007
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 27. septembra 2006 č.k. 19 C 133/1998-159
zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zaplatenia škody na zdraví v sume 853 000,-- Sk
na tom skutkovom základe, ţe pôvodne zistená vírivá hepatitída, ktorou sa infikoval
pri darovaní krvi X. na Klinike hematológie a transfúzie krvi na P., sa postupne
transformovala na hepatitídu typu „C“, čo bolo potvrdené X., v dôsledku čoho došlo k ďalším
závaţným poruchám a poškodeniam jeho zdravia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe
na základe výsledkov vykonaného dokazovania (najmä znaleckých posudkov znalkyne
MUDr. E. S. CSc. a L.) nebolo preukázané, ţe chronická hepatitída typu „C“, ktorá bola
u ţalobcu diagnostikovaná v roku X., vznikla v príčinnej súvislosti s vírovou hepatitídou,
ktorou bol infikovaný v roku X.. Podľa znaleckého posudku lekárskej fakulty totiţ nie sú
vylúčené iné príčiny vzniku tohto ochorenia. Ţalobe preto s poukazom na ustanovenie § 421a
ods.1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) nevyhovel. K nároku na zaplatenie sumy
43 800,-- Sk z titulu náhrady zvýšených nákladov na diétu za 15 rokov liečenia, poukázal tieţ
na to, ţe pacienti s chronickou hepatitídou typu „C“ nemajú ţiadne zvýšené nároky na diétu,
čo vyplýva zo znaleckého dokazovania.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 19. marca 2009 sp. zn. 6 Co 11/2007
na odvolanie ţalobcu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o náhrade trov
odvolacieho konania. Zhodne so súdom prvého stupňa vzal za základ svojho rozhodnutia
výsledky znaleckého dokazovania, ktoré nedávajú podklad pre jednoznačný záver, ţe
chronická hepatitída typu „C“ sa u ţalobcu vyvinula z vírovej hepatitídy, ktorou bol
infikovaný v roku X. pri odbere krvnej plazmy. Tak znalkyňa MUDr. E. S., CSc, ako aj L. vo
svojich znaleckých posudkoch konštatovali, ţe ţalobca sa mohol infikovať vírusom hepatitídy
typu C v roku X. pri operácii ţlčníka, resp. pri hospitalizácii na chirurgickom oddelení v Ú..
Dospel preto k záveru, ţe nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a jej
pôvodom v povahe prístroja alebo inej veci, ktorú pouţil právny predchodca ţalovanej pri
odbere krvnej plazmy ţalobcu v roku X. (púha pravdepodobnosť nepostačuje). Nebol tak
naplnený jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle § 238 OZ
v znení platnom do l. januára 1992. Povaţoval preto napadnutý rozsudok okresného súdu
za vecne správny.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol
rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K prípustnosti dovolania
uviedol, ţe nesprávnym postupom súdov bolo narušené rovné postavenie účastníkov v konaní
a ţe mu postupom súdov bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Namietal, ţe na rozdiel
od ţalovanej strany, nemal moţnosť klásť znalcovi otázky a to nielen osobne, ale ani
prostredníctvom súdu. Súdy totiţ ani po jeho opakovaných písomných ţiadostiach nikdy
nezadali znalcovi všetky otázky, ktoré boli skutkovo významné a ktoré chcel znalcom
poloţiť. Nebolo mu preto objektívne umoţnené uniesť dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní
zaťaţovalo. Tým bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Súdy pochybili aj v tom, ţe
ho neinformovali o čase a mieste vykonania dôkazu výsluchom znalkyne, ktorý dôkaz
krajský súd nariadil vykonať prostredníctvom doţiadaného súdu. Išlo o váţne porušenie
procesných predpisov v jeho neprospech, v dôsledku ktorého mu bola odňatá moţnosť konať
pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolanie odôvodnil tieţ tým, ţe konanie je
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe ţalobcom namietané nevykonanie
dôkazov navrhnutých účastníkom konania nie je postup, ktorým súd odníma účastníkovi
moţnosť konať pred súdom. V konaní nedošlo ani k porušeniu namietaného práva
na spravodlivý súdny proces. Navrhla preto, aby dovolací súd dovolanie ţalobcu zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie bolo podané v lehote určenej v § 240 ods. 1 O.s.p. osobou oprávnenou na tento
procesný úkon, skúmal ďalej, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ktoré moţno podľa zákona napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dospel pritom
k záveru, ţe dovolanie je v danej veci prípustné a tieţ dôvodné pre vadu uvedenú v § 237
písm. f/ O.s.p.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho
súdu v ustanoveniach § 237 a 238.
Dovolanie je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie
postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť
rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolanie podľa tohto zákonného ustanovenia je prípustné
proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu, na to, ako
rozhodol odvolací súd a tieţ bez ohľadu na predmet konania, pričom nie je rozhodujúce, či
k vade konania došlo v konaní pred odvolacím súdom alebo pred súdom prvého stupňa.
K týmto vadám prihliada dovolací súd - ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným
subjektom - z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.).
Keďţe v posudzovanej veci dovolateľ namietal, ţe konanie trpí vadou uvedenou
v § 237 písm. f/ O.s.p., osobitne sa zaoberal opodstatnenosťou tejto námietky.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať
pred súdom.
Vo všeobecnosti pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup
súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho
súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany
ich práv a právom chránených záujmov. Takýmto procesným právom účastníka je napr. právo
byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy,
navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali,
a pod.
K takémuto procesnému právu účastníka nepochybne patrí aj byť prítomný
na vykonaní dôkazu urobeného prostredníctvom doţiadaného súdu alebo na vykonaní dôkazu
mimo pojednávania. Podľa § 122 ods. 2 O.s.p. totiţ platí, ţe ak je to účelné, moţno
o vykonanie dôkazu doţiadať iný súd alebo predseda senátu môţe vykonať dôkaz z poverenia
senátu mimo pojednávania. Účastníci konania majú právo byť prítomní pri takto
vykonávanom dokazovaní. Súd oboznámi účastníkov s výsledkami dokazovania
na pojednávaní okrem konania podľa § 115a a 153a ods. 4.
Citovaným zákonným ustanovením sa teda zabezpečuje procesné právo účastníka
zúčastniť sa na dokazovaní vykonávanom doţiadaným súdom alebo konajúcim súdom mimo
pojednávania, a tým zároveň základné právo účastníka na prerokovanie veci v jeho
prítomnosti zaručené Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. V praxi sa uvedené právo účastníka premieta
do povinnosti doţiadaného súdu oboznámiť účastníkov alebo ich zástupcov o čase a mieste
vykonania dôkazu doţiadaným súdom, resp. do povinnosti konajúceho súdu oboznámiť
účastníkov o vykonaní dôkazu mimo pojednávania. Iba týmto spôsobom moţno totiţ
zabezpečiť, aby účastníci mali reálnu moţnosť vykonania dôkazu sa zúčastniť. Ak si
doţiadaný súd alebo konajúci súd túto povinnosť nesplní, má to za následok odňatie moţnosti
konať pred súdom tomu účastníkovi, ktorý nemal o vykonaní dôkazu doţiadaným súdom
vedomosť (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 38/04 uverejnený
v časopise Zo súdnej praxe č. 1/2007).
V posudzovanej veci z obsahu spisu je zrejmé, ţe odvolací súd sa rozhodol doplniť
dokazovanie výsluchom znalkyne Prof. MUDr. E. T., CSc., o vykonaní ktorého dôkazu
doţiadal Okresný súd Košice I. Okresný súd potom, ako sa znalkyňa na termín výsluchu
stanovený na deň 26. februára 2008 ospravedlnila, stanovil nový termín výsluchu na deň
5. marca 2008. Okresný súd uvedený dôkaz v tento deň aj vykonal (viď zápisnica o výsluchu
z 5.3.2008 na č.l. 198 spisu), avšak bez toho, aby o termíne a mieste jeho vykonania
upovedomil účastníkov a teda aj ţalobcu (v spise sa síce nachádza na č.l. 185 úprava
o upovedomení, nenachádza sa však záznam o jej realizácii a nie sú pripojené ani doručenky).
Krajský súd napriek tejto skutočnosti a napriek tomu, ţe ţalobca sa tohto práva výslovne
nevzdal, vec prejednal a rozhodol, pričom z odôvodnenia jeho rozsudku a aj rozsudku
okresného súdu vyplýva, ţe uvedený dôkaz povaţovali za rozhodujúci pre vyvodenie svojich
skutkových a právnych záverov. Krajský súd tak nerešpektoval právo ţalobcu byť prítomný
pri vykonávaní dôkazu doţiadaným súdom vyplývajúceho z ustanovenia § 122 ods. 2 O.s.p.
a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktorý nepripúšťa ţiadne obmedzenie práva účastníka na
prerokovanie veci v jeho prítomnosti. Týmto nesprávnym postupom krajský súd odňal
ţalobcovi moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b
ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na dôvod zrušenia rozsudku
nezaujal stanovisko k opodstatnenosti uplatneného nároku, pretoţe by to bolo v tomto štádiu
konania predčasné.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ
dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 9. februára 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová