Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/61/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. Z. P., bývajúceho

v Č., proti ţalovanej N. T., so sídlom v B., v dovolacom konaní zastúpenej advokátskou

kanceláriou V. L., spol. s.r.o., so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v

Bratislave z 19. marca 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 19. marca 2009 sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 27. septembra 2006 č.k. -159

zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zaplatenia škody na zdraví v sume 853 000,-- Sk

na tom skutkovom základe, ţe pôvodne zistená vírivá hepatitída, ktorou sa infikoval

pri darovaní krvi X. na Klinike hematológie a transfúzie krvi na P., sa postupne

transformovala na hepatitídu typu „C“, čo bolo potvrdené X., v dôsledku čoho došlo k ďalším

závaţným poruchám a poškodeniam jeho zdravia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe

na základe výsledkov vykonaného dokazovania (najmä znaleckých posudkov znalkyne

MUDr. E. S. CSc. a L.) nebolo preukázané, ţe chronická hepatitída typu „C“, ktorá bola

u ţalobcu diagnostikovaná v roku X., vznikla v príčinnej súvislosti s vírovou hepatitídou,

ktorou bol infikovaný v roku X.. Podľa znaleckého posudku lekárskej fakulty totiţ nie sú

vylúčené iné príčiny vzniku tohto ochorenia. Ţalobe preto s poukazom na ustanovenie § 421a

ods.1, 2 (ďalej len ) nevyhovel. K nároku na zaplatenie sumy

43 800,-- Sk z titulu náhrady zvýšených nákladov na diétu za 15 rokov liečenia, poukázal tieţ

na to, ţe pacienti s chronickou hepatitídou typu „C“ nemajú ţiadne zvýšené nároky na diétu,

čo vyplýva zo znaleckého dokazovania.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 19. marca 2009 sp. zn.

na odvolanie ţalobcu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o náhrade trov

odvolacieho konania. Zhodne so súdom prvého stupňa vzal za základ svojho rozhodnutia

výsledky znaleckého dokazovania, ktoré nedávajú podklad pre jednoznačný záver, ţe

chronická hepatitída typu „C“ sa u ţalobcu vyvinula z vírovej hepatitídy, ktorou bol

infikovaný v roku X. pri odbere krvnej plazmy. Tak znalkyňa MUDr. E. S., CSc, ako aj L. vo

svojich znaleckých posudkoch konštatovali, ţe ţalobca sa mohol infikovať vírusom hepatitídy

typu C v roku X. pri operácii ţlčníka, resp. pri hospitalizácii na chirurgickom oddelení v Ú..

Dospel preto k záveru, ţe nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a jej

pôvodom v povahe prístroja alebo inej veci, ktorú pouţil právny predchodca ţalovanej pri

odbere krvnej plazmy ţalobcu v roku X. (púha pravdepodobnosť nepostačuje). Nebol tak

naplnený jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle

v znení platnom do l. januára 1992. Povaţoval preto napadnutý rozsudok okresného súdu

za vecne správny.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol

rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K prípustnosti dovolania

uviedol, ţe nesprávnym postupom súdov bolo narušené rovné postavenie účastníkov v konaní

a ţe mu postupom súdov bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Namietal, ţe na rozdiel

od ţalovanej strany, nemal moţnosť klásť znalcovi otázky a to nielen osobne, ale ani

prostredníctvom súdu. Súdy totiţ ani po jeho opakovaných písomných ţiadostiach nikdy

nezadali znalcovi všetky otázky, ktoré boli skutkovo významné a ktoré chcel znalcom

poloţiť. Nebolo mu preto objektívne umoţnené uniesť dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní

zaťaţovalo. Tým bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Súdy pochybili aj v tom, ţe

ho neinformovali o čase a mieste vykonania dôkazu výsluchom znalkyne, ktorý dôkaz

krajský súd nariadil vykonať prostredníctvom doţiadaného súdu. Išlo o váţne porušenie

procesných predpisov v jeho neprospech, v dôsledku ktorého mu bola odňatá moţnosť konať

pred súdom v zmysle Dovolanie odôvodnil tieţ tým, ţe konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe ţalobcom namietané nevykonanie

dôkazov navrhnutých účastníkom konania nie je postup, ktorým súd odníma účastníkovi

moţnosť konať pred súdom. V konaní nedošlo ani k porušeniu namietaného práva

na spravodlivý súdny proces. Navrhla preto, aby dovolací súd dovolanie ţalobcu zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie bolo podané v lehote určenej v osobou oprávnenou na tento

procesný úkon, skúmal ďalej, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktoré moţno podľa zákona napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dospel pritom

k záveru, ţe dovolanie je v danej veci prípustné a tieţ dôvodné pre vadu uvedenú v § 237

písm. f/

Podľa ustanovenia moţno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho

súdu v ustanoveniach § 237 a 238.

Dovolanie je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie

postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť

rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolanie podľa tohto zákonného ustanovenia je prípustné

proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu, na to, ako

rozhodol odvolací súd a tieţ bez ohľadu na predmet konania, pričom nie je rozhodujúce, či

k vade konania došlo v konaní pred odvolacím súdom alebo pred súdom prvého stupňa.

K týmto vadám prihliada dovolací súd - ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným

subjektom - z úradnej povinnosti ( druhá veta ).

Keďţe v posudzovanej veci dovolateľ namietal, ţe konanie trpí vadou uvedenou

v , osobitne sa zaoberal opodstatnenosťou tejto námietky.

Podľa je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom.

Vo všeobecnosti pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup

súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho

súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany

ich práv a právom chránených záujmov. Takýmto procesným právom účastníka je napr. právo

byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy,

navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali,

a pod.

K takémuto procesnému právu účastníka nepochybne patrí aj byť prítomný

na vykonaní dôkazu urobeného prostredníctvom doţiadaného súdu alebo na vykonaní dôkazu

mimo pojednávania. Podľa totiţ platí, ţe ak je to účelné, moţno

o vykonanie dôkazu doţiadať iný súd alebo predseda senátu môţe vykonať dôkaz z poverenia

senátu mimo pojednávania. Účastníci konania majú právo byť prítomní pri takto

vykonávanom dokazovaní. Súd oboznámi účastníkov s výsledkami dokazovania

na pojednávaní okrem konania podľa § 115a a 153a ods. 4.

Citovaným zákonným ustanovením sa teda zabezpečuje procesné právo účastníka

zúčastniť sa na dokazovaní vykonávanom doţiadaným súdom alebo konajúcim súdom mimo

pojednávania, a tým zároveň základné právo účastníka na prerokovanie veci v jeho

prítomnosti zaručené Čl. 48 ods. 2 SR. V praxi sa uvedené právo účastníka premieta

do povinnosti doţiadaného súdu oboznámiť účastníkov alebo ich zástupcov o čase a mieste

vykonania dôkazu doţiadaným súdom, resp. do povinnosti konajúceho súdu oboznámiť

účastníkov o vykonaní dôkazu mimo pojednávania. Iba týmto spôsobom moţno totiţ

zabezpečiť, aby účastníci mali reálnu moţnosť vykonania dôkazu sa zúčastniť. Ak si

doţiadaný súd alebo konajúci súd túto povinnosť nesplní, má to za následok odňatie moţnosti

konať pred súdom tomu účastníkovi, ktorý nemal o vykonaní dôkazu doţiadaným súdom

vedomosť (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. uverejnený

v časopise Zo súdnej praxe č. 1/2007).

V posudzovanej veci z obsahu spisu je zrejmé, ţe odvolací súd sa rozhodol doplniť

dokazovanie výsluchom znalkyne Prof. MUDr. E. T., CSc., o vykonaní ktorého dôkazu

doţiadal Okresný súd Košice I. Okresný súd potom, ako sa znalkyňa na termín výsluchu

stanovený na deň 26. februára 2008 ospravedlnila, stanovil nový termín výsluchu na deň

5. marca 2008. Okresný súd uvedený dôkaz v tento deň aj vykonal (viď zápisnica o výsluchu

z 5.3.2008 na č.l. 198 spisu), avšak bez toho, aby o termíne a mieste jeho vykonania

upovedomil účastníkov a teda aj ţalobcu (v spise sa síce nachádza na č.l. 185 úprava

o upovedomení, nenachádza sa však záznam o jej realizácii a nie sú pripojené ani doručenky).

Krajský súd napriek tejto skutočnosti a napriek tomu, ţe ţalobca sa tohto práva výslovne

nevzdal, vec prejednal a rozhodol, pričom z odôvodnenia jeho rozsudku a aj rozsudku

okresného súdu vyplýva, ţe uvedený dôkaz povaţovali za rozhodujúci pre vyvodenie svojich

skutkových a právnych záverov. Krajský súd tak nerešpektoval právo ţalobcu byť prítomný

pri vykonávaní dôkazu doţiadaným súdom vyplývajúceho z ustanovenia

a SR, ktorý nepripúšťa ţiadne obmedzenie práva účastníka na

prerokovanie veci v jeho prítomnosti. Týmto nesprávnym postupom krajský súd odňal

ţalobcovi moţnosť konať pred súdom v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b

ods. 2 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na dôvod zrušenia rozsudku

nezaujal stanovisko k opodstatnenosti uplatneného nároku, pretoţe by to bolo v tomto štádiu

konania predčasné.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ

dovolacieho konania ( veta tretia ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. februára 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová