Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/137/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J.. Z. P., bývajúceho v Č.

T., U J. 976, Č. R., proti ţalovanej Národnej transfúznej službe SR, so sídlom v Bratislave,

Limbova 3, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19 C

133/1998, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 3. decembra 2012

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcu o d m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 27. septembra 2006 č. k. -159

zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zaplatenia škody na zdraví v sume 853 000,-- Sk

na tom skutkovom základe, ţe pôvodne zistená vírová hepatitída, ktorou sa infikoval

pri darovaní krvi 25. apríla 1977 na Klinike hematológie a transfúzie krvi na Partizánskej ul.

v Bratislave, sa postupne transformovala na hepatitídu typu „C“, čo bolo potvrdené

3. apríla 1998, v dôsledku čoho došlo k ďalším závaţným poruchám a poškodeniam jeho

zdravia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe na základe výsledkov vykonaného

dokazovania (najmä znaleckých posudkov znalkyne M.. E. S. C.. a Lekárskej fakulty

Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach) nebolo preukázané, ţe chronická hepatitída typu C,

ktorá bola u ţalobcu diagnostikovaná v roku 1998, vznikla v príčinnej súvislosti s vírovou

hepatitídou, ktorou bol infikovaný v roku 1977. Podľa znaleckého posudku lekárskej fakulty

totiţ nie sú vylúčené iné príčiny vzniku tohto ochorenia. Ţalobe preto s poukazom na

ustanovenie , (ďalej len ) nevyhovel. K nároku

na zaplatenie sumy 43 800,-- Sk z titulu náhrady zvýšených nákladov na diétu za 15 rokov

2

liečenia, poukázal tieţ na to, ţe pacienti s chronickou hepatitídou typu C nemajú ţiadne

zvýšené nároky na diétu, čo vyplýva zo znaleckého dokazovania.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 19. marca 2009 sp. zn.

na odvolanie ţalobcu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o náhrade trov

odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 9. februára 2011 sp. zn.

zrušil rozsudok krajského súdu z 19. marca 2009 sp. zn. ,

nakoľko odvolací súd nerešpektoval právo ţalobcu byť prítomný pri vykonávaní dôkazu

doţiadaným súdom vyplývajúceho z ustanovenia a

SR, a týmto nesprávnym postupom krajský súd mu odňal moţnosť konať pred súdom

v zmysle

Do doplnení dokazovania - vykonaní dôkazu doţiadaným súdom uţ za prítomnosti

ţalobcu - Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 3. decembra 2012 sp. zn.

opätovne potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o náhrade trov

odvolacieho konania. Z vykonaného znaleckého dokazovania nemoţno vyvodiť jednoznačný

záver, ţe chronická hepatitída typu C sa u ţalobcu vyvinula z vírovej hepatitídy, ktorou bol

infikovaný v roku 1977 pri odbere krvnej plazmy. Tak znalkyňa M.. E. S., C., ako aj Lekárska

fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach vo svojich znaleckých posudkoch konštatovali,

ţe ţalobca sa mohol infikovať vírusom hepatitídy typu C v roku 1980 pri operácii ţlčníka,

resp. pri hospitalizácii na chirurgickom oddelení v Ústí nad Orlici. V súlade so závermi súdu

prvého stupňa dospel k záveru, ţe nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom

škody a jej pôvodom v povahe prístroja alebo inej veci, ktorú pouţil právny predchodca

ţalovanej pri odbere krvnej plazmy ţalobcu v roku 1977. Nebol tak naplnený jeden zo

základných predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle v znení platnom do l.

januára 1992. Povaţoval preto napadnutý rozsudok okresného súdu za vecne správny.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol,

aby dovolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe sám medzitýmnym rozsudkom

vo veci rozhodne a vec vrátil na ďalšie konanie za účelom určenia výšky odškodnenia.

Dovolanie odôvodnil v zmysle ustanovenia , nakoľko podľa jeho

názoru je konanie postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Uviedol, ţe odvolací súd nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie.

Ţalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba ( ), skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť

( a nasl. ). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému

nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu

sú upravené v a

V zmysle ustanovenia platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu

vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok

vo veci samej ( ), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo

rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil,

ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1

a ods. 3

Podľa je právny názor dovolacieho súdu vyslovený v jeho

zrušujúcom rozhodnutí pre súdy niţších stupňov, ktorým sa vec vracia na ďalšie konanie,

záväzný. Pokiaľ má byť súd, ktorému je vec po zrušujúcom rozsudku dovolacieho súdu

vrátená na ďalšie konanie, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, musí byť tento

právny názor uvedený v odôvodnení rozsudku dovolacieho súdu. Musí z neho preto

vyplývať, prečo bolo rozhodnutie súdu niţšieho stupňa zrušené, prečo bolo povaţované

za nesprávne, v čom spočívajú nedostatky dokazovania, skutkových záverov, prípadne

nedostatky právneho posúdenia veci. Niţší súd je teda viazaný (len) takým právnym

názorom, ktorý bol základom pre rozhodnutie dovolacieho súdu. Súd niţšieho stupňa

je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu tak pri posudzovaní otázok hmotného práva

(napríklad z hľadiska toho, ktorý právny predpis má byť aplikovaný, ako ho treba

interpretovať), ako aj pri aplikácii procesných predpisov (napríklad z aspektu dovolacím

súdom vytýkaných vád dokazovania, iných vád majúcich za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci). Skutočnosť, ţe právny záver dovolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom rozsudku

súd niţšieho stupňa v ďalšom konaní nerešpektoval, zakladá prípustnosť dovolania podľa

Viazanosť niţších súdov právnym názorom dovolacieho súdu

neprichádza do úvahy vtedy, keď sa dovolací súd v zrušujúcom rozsudku obmedzil

len na pokyn súdu, ako má v ďalšom konaní postupovať po procesnej stránke (ţe napríklad

treba vykonať ďalšie dôkazy), lebo v takomto prípade nejde o zaujatie právneho názoru.

Pre úplnosť moţno uviesť, ţe súd niţšieho stupňa nie je viazaný právnym názorom

dovolacieho súdu zaujatým v zrušujúcom rozhodnutí ani vtedy, keď po zrušení napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu, prípadne aj súdu prvého stupňa, sa skutkový základ zmení

natoľko, ţe je vylúčená aplikácia právneho názoru dovolacieho súdu na nový skutkový

základ.

Dovolací súd uznesením z 9. februára 2011 sp. zn. zrušil rozsudok

krajského súdu z 19. marca 2009 sp. zn. , nakoľko nerešpektoval právo ţalobcu

byť prítomný pri vykonávaní dôkazu doţiadaným súdom vyplývajúceho z ustanovenia § 122

ods. 2 a SR, a týmto nesprávnym postupom mu krajský súd odňal

moţnosť konať pred súdom. Nevyjadril sa k hmotnoprávnym otázkam, pričom odvolací súd

naplnil pokyn dovolacieho súdu a sporný dôkaz bol vykonaný za účasti ţalobcu, pričom

ani samotný ţalobca v dovolaní nerešpektovanie právneho názoru dovolacieho súdu

nenamietal.

Pri riešení otázky prípustnosti dovolania ţalobcu podľa dovolací

súd dospel preto k záveru, ţe odvolaciemu súdu nemoţno vytýkať nerešpektovanie právnych

názorov dovolacieho súdu zaujatých v jeho zrušujúcom rozhodnutí.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/

(t. j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Dovolací súd vady takejto povahy v dovolacom konaní nezistil. Prípustnosť dovolania

preto nemoţno vyvodiť ani z tohto zákonného ustanovenia.

Pokiaľ dovolateľ spochybňuje správnosť toho, ako súdy vyhodnotili jednotlivé dôkazy

(znalecké posudky, lekárske správy), dovolací súd uvádza, ţe v prípade nesprávnosti

hodnotenia dôkazov (pozn.: dovolací súd sa hodnotením dôkazov nezaoberal) nejde o dôvod

zakladajúci prípustnosť dovolania podľa (viď R 42/1993). Z prieskumnej povahy

dovolacieho konania a z jeho charakteru vyplýva, ţe dokazovanie sa v ňom nevykonáva

( ) a dovolaciemu súdu ani neprislúcha dôkazy vykonané v konaní

na súdoch niţších stupňov prehodnocovať. To, akým spôsobom sa vykonávajú a vyhodnotia

jednotlivé dôkazy, na ktoré z nich sa prihliadne a v akej miere, je vţdy vecou súdu a preto

ani nemôţe byť porušením rovnosti účastníkov, pokiaľ títo mali rovnakú moţnosť navrhovať

vykonanie dôkazov a k jednotlivým vykonávaným dôkazom sa vyjadriť. Preto ani námietka

ţalobcu, podľa ktorej pri vykonávaní a vyhodnocovaní dôkazov došlo k vadám konania, nie je

opodstatnená.

Rovnako ani tzv. iné vady namietané ţalobcom sami o sebe prípustnosť dovolania

nezakladajú. Skutočnosť, ţe by konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou, môţe byť

len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho

prípustnosti podľa a nasl. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho

poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti

dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto

ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

6

So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolanie ţalobcu smerovalo proti

takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je (§ 238 ods. 2 a ods. 3

) a keďţe neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd

Slovenskej R. jeho dovolanie ako neprípustné odmietol ( v spojení

s veta prvá ) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť

napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

Dovolací súd ţalovanej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, ktoré pozostávali

z odmeny jej právneho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu, nakoľko ich nepovaţoval,

vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za trovy potrebné na účelné bránenie práva (§ 142

ods. 1 v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. júna 2014

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková