Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžf/10/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., s.r.o., so sídlomB., IČO:

X., zastúpeného advokátom JUDr.B. D., AK so sídlom B., proti žalovanému: Daňové

riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Nová ulica č. 13,

o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. I/222/8249-

43069/2008/994275-r zo dňa 26.júna 2008, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č.k. -93 zo dňa 16.júna 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -93 zo dňa 16.júna 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č.k. -93 zo dňa

16. júna 2010 zamietol žalobu žalobcu podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia

žalovaného č. I/222/8249-43069/2008/994275-r zo dňa 26. júna 2008 a rozhodnutia –

dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava I. č. /Krá zo dňa

31. marca 2008 o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie

2

roku 2005 v sume 2.031.338,- Sk. Zároveň krajský súd žalobcovi nepriznal náhradu trov

konania.

Krajský súd poukázal na to, že úlohou súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy sú medze a dôvody uvedené v žalobe, ktorý je vyjadrením

dispozičnej zásady platnej v správnom súdnictve, v zmysle ktorej nie je súd oprávnený

preskúmať rozhodnutie nad rámec vymedzený žalobcom v žalobe. Dôvodil, že žalobca bol

povinný poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje svoje tvrdenie o porušení

zákona a toto porušenie zákonov konkretizovať tak, že uvedenie ustanovenia jednotlivých

hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych, ktoré v konaní porušené boli a toto všetko je

povinný žalobca uplatniť v dvojmesačnej lehote od doručenia rozhodnutia správneho orgánu,

ktoré žalobou napáda. Nakoľko žalobca v svojej žalobe nešpecifikoval a nekonkretizoval

svoje všeobecné námietky, tak súd nemal priestor na uplatnenie svojej preskúmavacej

právomoci do takej miery, aby mohol z vecných hľadísk posúdiť zákonnosť záverov,

na ktorých stojí napadnuté rozhodnutie. Pokiaľ išlo o námietky žalobcu uvedené v podaní

z 10. februára 2010, teda po zákonnej dvojmesačnej lehote, a ktoré spočívali v nedodržaní

zákona pri predlžovaní zákonnej lehoty na ukončenie daňovej kontroly a pri vymedzení jej

predmetu, ani nesprávneho výkladu aplikovaných ustanovení právnych predpisov, tak na tieto

neprihliadol z dôvodu aplikovania koncentračnej zásady platnej v správnom súdnictve. Súd

ďalej konštatoval, že pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa neúplnosti administratívneho

spisu, tak nezistil také nedostatky, ktoré by spôsobovali nepreskúmateľnosť napadnutého

rozhodnutia, nakoľko obsah spisov poskytoval dostatočný podklad pre preskúmanie

rozhodnutia v medziach žaloby, pričom samotný fakt, že spisy neboli žurnalizované, nebol

dôvodom pre reálnu pochybnosť o tom, či zistenie skutkového stavu, z ktorého napadnuté

rozhodnutie vychádzalo je alebo nie je v rozpore s obsahom spisov.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol

rozsudok krajského súdu zmeniť a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť

žalovanému na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal,

3

že rozhodnutie žalovaného nie je riadne odôvodnené a podložené odkazom na právne

predpisy, a že tieto predpisy boli nesprávne aplikované. Poukázal na porušenie čl. 46 ods. 1

a Dohovoru, ktoré spočívalo v nedostatočnom

odôvodnení rozhodnutia majúce za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia a následne aj

rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa žalobcu súd prvého stupňa nesprávne aplikoval

koncentračnú zásadu aj pri nedodržaní zákona vo vymedzení predmetu daňovej kontroly, hoci

bol evidentne porušený o správe daní, keďže žalobca sa

o kontrole dodržiavania ustanovení o účtovníctve za rok 2005

dozvedel až z protokolu o kontrole č /Medv.Zol. zo dňa

21. augusta 2007. Prvostupňový súd nepostupoval ani pri námietke žalobu týkajúcej sa

nepredloženia administratívneho spisu v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov

a poukázal v tejto veci na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. zo 17. marca 2009 čo treba rozumieť pod pojmom administratívny spis,

pričom bolo zrejmé, že dokumentácia predložená žalovaným súdu je neúplná. Zároveň si

uplatnil náhradu trov konania vo výške 425,42 Eur.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského

súdu ako vecne správny potvrdiť. Pridržiava sa svojho stanoviska k žalobe a trvá

na skutočnostiach v ňom uvedených. Rozhodnutie žalovaného je podľa jeho názoru vydané

v súlade s právnymi predpismi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1

) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku) s tým, že termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní

vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk (§ 156 ods. 3

).

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý

rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je

založený na nedostatočnom zistení skutkového stavu veci potrebnom pre posúdenie

zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Podľa ustálenej súdnej praxe je

povinnosťou žalovaného predložiť súdu kompletný, zažurnalizovaný administratívny spis,

na základe ktorého súd môže posúdiť postup správneho orgánu a všetky podklady

rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia.

Krajský súd sa však uspokojil len s výberom časti spisovej dokumentácie,

t.j. s predložením prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia, odvolania žalobcu

v administratívnom konaní a daňových dokladov, aj napriek tomu, že z obsahu žaloby

a rozhodnutia žalovaného vyplýva potreba zistenia začatia daňovej kontroly, podmienok jej

predĺženia po šiestich mesiacoch, nakoľko z protokolu o daňovej kontrole je zrejmé, že táto

začala 11. septembra 2006 a skončila dňa 21. augusta 2007, teda po viac ako šiestich

mesiacoch od jej začatia a v spise sa nenachádza rozhodnutie nadriadeného orgánu

o predĺžení zákonnej šesťmesačnej lehoty na trvanie daňovej kontroly podľa § 30a ods. 7

(platné do 31. 8. 2007) alebo (platné od 1.9.2007)

o správe daní. Odvolací súd v tejto veci poukazuje na to, že z ustálenej judikatúry je zrejmé,

že ustanovenie lehôt na vykonanie daňovej kontroly podľa § 15 ods. 17 resp. § 30a ods. 7

zákona o správe daní nie je lehotou poriadkovou, ale lehotou zákonnou, ktorej prekročenie

alebo včasné nepredĺženie nadriadeným orgánom správcu dane má svoje dôsledky. V tejto

veci odvolací súd poukazuje na svoje rozhodnutie č. alebo ako aj

Nález Ústavného súdu č. -57. Krajský súd teda rozhodol bez toho, aby sa

zaoberal všetkými podkladmi, na základe ktorých bolo vydané žalobou napadnuté a súdom

preskúmavané rozhodnutie v tejto veci. Bez úplnej spisovej dokumentácie nie je možné

posúdiť ani vecnú stránku rozhodnutia (skutkovú a právnu) a preto sa odvolací súd v danom

štádiu konania vecnou stránkou sporu ani nezaoberal.

Z týchto dôvodov podľa odvolací súd prvostupňový

rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

5

Podľa rozhodne prvostupňový súd aj o trovách odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. februára 2011

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková