Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžo/2/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Milana Moravu, v právnej

veci ţalobcu: Ing. B. Z., R.T., zastúpeného advokátom JUDr. M.K. zo Ţ., proti ţalovanému :

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia č.p.: SLV-87/PK-2009 zo dňa 27.8.2009, na odvolanie ţalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -57 zo dňa 12. novembra 2010,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -57 zo dňa 12. novembra 2010 p o t v r d z u j e .

Ţiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

2

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP), ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia

ţalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Ţalovaný

uvedeným rozhodnutím zamietol rozklad proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu

a potvrdil rozhodnutie č.p.: SRLZ-237/SP-2009 zo dňa 9. 6. 2009, ktorým bol zamietnutý

návrh ţalobcu na obnovu konania vo veci prepustenia zo sluţobného pomeru príslušníka PZ

podľa v znení neskorších predpisov o štátnej sluţbe

príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, zboru väzenskej a justičnej

stráţe SR a Ţelezničnej polície ( ďalej len „“)

Krajský súd dôvodil tým, ţe maximálna 3-ročná lehota na podanie návrhu na obnovu

konania podľa začala plynúť od 17. 5. 2005, kedy nadobudol

právoplatnosť Personálny rozkaz č. 63 zo dňa 16. 2. 2005 vo veci prepustenia ţalobcu

zo sluţobného pomeru príslušníka PZ. Táto lehota závisela od právoplatnosti rozhodnutia,

ktoré sa mimoriadnym opravným prostriedkom t.j. návrhom na obnovu konania napáda

a nemohla sa počítať od právoplatnosti rozhodnutia vydaného v inom konaní. Z uvedeného

dôvodu krajský súd nesúhlasil s právnym názorom ţalobcu, podľa ktorého bolo potrebné

lehotu na podanie návrhu na obnovu konania počítať od nadobudnutia právoplatnosti

oslobodzujúceho rozsudku vydaného v trestnom konaní. Súd poznamenal, ţe podľa rozsudku

Špeciálneho súdu v Pezinku č.k. -964, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

6. 11. 2008 a subjektívna 3-mesačná lehota na podanie návrhu by mu uplynula dňa 6. 2. 2009.

I v prípade, ak by zákon určoval plynutie lehoty od iného rozhodnutia ako toho, ktorého

zrušenia sa návrhom ţalobca domáhal, zmeškal by subjektívnu prekluzívnu lehotu a i tak by

nebolo moţné jeho návrhu vyhovieť.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, ţe neúspešnému

ţalobcovi nepriznal ich náhradu a ţalovaný nemá na náhradu trov konania zákonný nárok.

Včas podaným odvolaním ţalobca ţiadal rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť

na nové prejednanie. Poukázal na to, ţe samotný Personálny rozkaz ţalovaného č. 63

zo 16. 2. 2005, ktorým bol prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka PZ bol vydaný

3

na základe jednostranného tvrdenia pouţitého agenta, ktorý nútil ţalobcovi peňaţnú sumu

údajne na zabezpečenie výmeny evidenčného čísla motorového vozidla na ODI OR PZ Ţilina.

Následne bolo voči ţalobcovi vznesené obvinenie a prebehlo trestné konanie, ktoré bolo

ukončené aţ právoplatným rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku č. PK-1T3/11/2005

zo dňa 13. 2. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6. 11. 2008.

Aţ týmto rozsudkom bol odstránený protiprávny stav, na základe ktorého bol ţalobca

prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka PZ a teda aţ od tohto momentu si mohol

uplatniť svoje právo na obnovu konania týkajúceho sa jeho nezákonného prepustenia

zo sluţieb PZ. V súvislosti s plynutím premlčacej doby poukázal na Zborník stanovísk, správ

a rozhodnutí súdov, z ktorých vyplýva, ţe „ nepremlčuje sa majetkové právo, medzi ktoré

treba zaradiť ako právo rýdzo osobnej povahy i právo na ochranu osobnosti občana podľa

a nasl. . Nepremlčujú sa všetky práva, ktoré súvisia

s osobnostnými právami, a teda ani právne prostriedky nápravy a ochrany“. V súvislosti

s určením začiatku lehoty premlčania, ktorá mohla objektívne začať plynúť aţ momentom,

keď sa zásah do súkromia stal neoprávneným poukázal na nálezy Ústavného súdu SR

a uviedol, ţe objektívnou právnou skutočnosťou, na základe ktorej začal plynúť, je aţ

právoplatné rozhodnutie Špeciálneho súdu v Pezinku PK-1Tš/11-2005 zo dňa 13. 2. 2008,

ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6. 11. 2008. Ţalovaný preto nesprávne

vyvodzuje záver, podľa ktorého sa v konaní o prepustení zo sluţobného pomeru príslušníka

PZ neuplatňuje prezumpcia neviny, pretoţe v správnom konaní sa nerozhoduje o vine,

priestupku, či trestnom čine a podľa neho zákonom daná trojročná objektívna lehota mala

v danom prípade uplynúť aţ dňa 19. 5. 2008.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako

vecne správny potvrdiť. Vzhľadom na tú skutočnosť, ţe ţalobca v podanom odvolaní proti

rozsudku prvostupňového súdu uviedol identické námietky ako v podanej ţalobe, v plnom

rozsahu ţalovaný zotrval na svojich vyjadreniach.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia

pojednávania ( ) s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nebolo

dôvodne podané.

4

Z obsahu súdneho spisu, súčasťou ktorého bol aj administratívny spis správneho

orgánu je zrejmé, ţe ţalobca dňa 30. 3. 2009 prostredníctvom Pošty Ţilina 1 zaslal

ţalovanému návrh označený ako podanie v zmysle , ktorý bol

podľa jeho obsahu posúdený ako návrh na obnovu konania v súlade s

Z.z.

Podľa ak sa dodatočne zistia nové skutočnosti alebo

dôkazy, ktoré neboli policajtovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe

a nemohol ich uplatniť a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, moţno na ich

návrh právoplatné rozhodnutie preskúmať a na základe toho toto rozhodnutie zmeniť alebo

zrušiť.

Podľa návrh na obnovu konania sa podáva do troch

mesiacov odo dňa, keď sa policajt alebo nadriadený dozvedel o dôvodoch obnovy konania,

najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Lehoty na podanie návrhu na obnovu konania (trojmesačná subjektívna lehota

a trojročná objektívna lehota) sú zákonnými prekluzívnymi lehotami.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, ţe prepustenie ţalobcu zo sluţobného

pomeru príslušníka PZ bolo realizované Personálnym rozkazom Ministra vnútra Slovenskej

republiky č. 63 zo dňa 16. 2. 2005 v súlade s

Personálny rozkaz bol ţalobcovi doručený dňa 21. 2. 2005. Rozklad, ktorý ţalobca podal

v zákonnej lehote bol rozhodnutím ţalovaného č.p.: PK.2005 zo dňa 6. 5. 2005

zamietnutý a personálny rozkaz bol potvrdený. Uvedené rozhodnutie bolo právnemu

zástupcovi ţalobcu doručené dňa 17. 5. 2005, čím Personálny rozkaz ministra vnútra

Slovenskej republiky č. 63 zo dňa 16. 2. 2005 nadobudol právoplatnosť. Dňom 18. 5. 2005

začala plynúť objektívna trojročná lehota na podanie návrhu na obnovu konania podľa § 245

, ktorá uplynula 18. . Návrh na obnovu bol podaný 30.3.2009,

t.j. zjavne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na prípustnosť návrhu na obnovu konania.

V súvislosti so ţalobcom namietanými okolnosťami správnosti a zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného povaţuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, ţe personálne konanie

o prepustení príslušníka policajného zboru v štátnej sluţbe je samostatným konaním

5

nezávislým od priebehu a výsledkov trestného konania. Rozhodnutím Ministra vnútra SR

o prepustení zo sluţobného pomeru sa nerozhoduje o vine príslušníka PZ z hľadiska jeho

trestnej zodpovednosti podľa , ale o jeho zotrvaní, resp. nezotrvaní

v sluţobnom pomere. Ani prípadné zastavenie trestného stíhania bez ďalšieho, neznamená,

ţe došlo k prepusteniu zo sluţobného pomeru v rozpore so zákonom. Toto konštatovanie

vyplýva napríklad aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. . Objektívne preto

nemohla plynúť prekluzívna lehota momentom právoplatnosti rozsudku Špeciálneho súdu

v Pezinku č. -964, t.j. dňom 6. 11. 2008 a takýto právny názor ţalobca

nesprávne odvodzuje aj z nálezov Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 4. 2. 2009,

sp. zn. zo dňa 27. 5. 2008, ohľadom určenia lehoty premlčania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery povaţoval

námietky odporcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za neopodstatnené,

ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci krajským súdom, ktorý vec posúdil v súlade

so zákonom a svoje rozhodnutie náleţite odôvodnil.

Odvolací súd z uvedených dôvodov podľa , v spojení s

veta prvá prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom sa v plnom

rozsahu stotoţňuje s dôvodmi rozsudku krajského súdu.

Odvolací súd účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďţe ţalobca

v odvolacom konaní úspešný nebol a ţalovanému trovy konania nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. februára 2011

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková