Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
7f6/361895.b0f1f0.pdf
PDF · 193.28 KB
No categories available
4Sžo/2/2011
Najvyšší súd 4Sžo/2/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Milana Moravu, v právnej
veci ţalobcu: Ing. B. Z., R.T., zastúpeného advokátom JUDr. M.K. zo Ţ., proti ţalovanému :
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia č.p.: SLV-87/PK-2009 zo dňa 27.8.2009, na odvolanie ţalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/199/2009 -57 zo dňa 12. novembra 2010,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 4S/199/2009 -57 zo dňa 12. novembra 2010 p o t v r d z u j e .
Ţiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu podľa § 250j ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP), ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia
ţalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Ţalovaný
uvedeným rozhodnutím zamietol rozklad proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu
a potvrdil rozhodnutie č.p.: SRLZ-237/SP-2009 zo dňa 9. 6. 2009, ktorým bol zamietnutý
návrh ţalobcu na obnovu konania vo veci prepustenia zo sluţobného pomeru príslušníka PZ
podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov o štátnej sluţbe
príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, zboru väzenskej a justičnej
stráţe SR a Ţelezničnej polície ( ďalej len „zák. č. 73/1998 Z.z.“)
Krajský súd dôvodil tým, ţe maximálna 3-ročná lehota na podanie návrhu na obnovu
konania podľa § 245 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. začala plynúť od 17. 5. 2005, kedy nadobudol
právoplatnosť Personálny rozkaz č. 63 zo dňa 16. 2. 2005 vo veci prepustenia ţalobcu
zo sluţobného pomeru príslušníka PZ. Táto lehota závisela od právoplatnosti rozhodnutia,
ktoré sa mimoriadnym opravným prostriedkom t.j. návrhom na obnovu konania napáda
a nemohla sa počítať od právoplatnosti rozhodnutia vydaného v inom konaní. Z uvedeného
dôvodu krajský súd nesúhlasil s právnym názorom ţalobcu, podľa ktorého bolo potrebné
lehotu na podanie návrhu na obnovu konania počítať od nadobudnutia právoplatnosti
oslobodzujúceho rozsudku vydaného v trestnom konaní. Súd poznamenal, ţe podľa rozsudku
Špeciálneho súdu v Pezinku č.k. PJ-1Tš/11/2005-964, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
6. 11. 2008 a subjektívna 3-mesačná lehota na podanie návrhu by mu uplynula dňa 6. 2. 2009.
I v prípade, ak by zákon určoval plynutie lehoty od iného rozhodnutia ako toho, ktorého
zrušenia sa návrhom ţalobca domáhal, zmeškal by subjektívnu prekluzívnu lehotu a i tak by
nebolo moţné jeho návrhu vyhovieť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ţe neúspešnému
ţalobcovi nepriznal ich náhradu a ţalovaný nemá na náhradu trov konania zákonný nárok.
Včas podaným odvolaním ţalobca ţiadal rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť
na nové prejednanie. Poukázal na to, ţe samotný Personálny rozkaz ţalovaného č. 63
zo 16. 2. 2005, ktorým bol prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka PZ bol vydaný
na základe jednostranného tvrdenia pouţitého agenta, ktorý nútil ţalobcovi peňaţnú sumu
údajne na zabezpečenie výmeny evidenčného čísla motorového vozidla na ODI OR PZ Ţilina.
Následne bolo voči ţalobcovi vznesené obvinenie a prebehlo trestné konanie, ktoré bolo
ukončené aţ právoplatným rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku č. PK-1T3/11/2005
zo dňa 13. 2. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6. 11. 2008.
Aţ týmto rozsudkom bol odstránený protiprávny stav, na základe ktorého bol ţalobca
prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka PZ a teda aţ od tohto momentu si mohol
uplatniť svoje právo na obnovu konania týkajúceho sa jeho nezákonného prepustenia
zo sluţieb PZ. V súvislosti s plynutím premlčacej doby poukázal na Zborník stanovísk, správ
a rozhodnutí súdov, z ktorých vyplýva, ţe „ nepremlčuje sa majetkové právo, medzi ktoré
treba zaradiť ako právo rýdzo osobnej povahy i právo na ochranu osobnosti občana podľa
§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nepremlčujú sa všetky práva, ktoré súvisia
s osobnostnými právami, a teda ani právne prostriedky nápravy a ochrany“. V súvislosti
s určením začiatku lehoty premlčania, ktorá mohla objektívne začať plynúť aţ momentom,
keď sa zásah do súkromia stal neoprávneným poukázal na nálezy Ústavného súdu SR
a uviedol, ţe objektívnou právnou skutočnosťou, na základe ktorej začal plynúť, je aţ
právoplatné rozhodnutie Špeciálneho súdu v Pezinku PK-1Tš/11-2005 zo dňa 13. 2. 2008,
ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6. 11. 2008. Ţalovaný preto nesprávne
vyvodzuje záver, podľa ktorého sa v konaní o prepustení zo sluţobného pomeru príslušníka
PZ neuplatňuje prezumpcia neviny, pretoţe v správnom konaní sa nerozhoduje o vine,
priestupku, či trestnom čine a podľa neho zákonom daná trojročná objektívna lehota mala
v danom prípade uplynúť aţ dňa 19. 5. 2008.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako
vecne správny potvrdiť. Vzhľadom na tú skutočnosť, ţe ţalobca v podanom odvolaní proti
rozsudku prvostupňového súdu uviedol identické námietky ako v podanej ţalobe, v plnom
rozsahu ţalovaný zotrval na svojich vyjadreniach.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 OSP) preskúmal
odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia
pojednávania (§250ja ods. 2 OSP ) s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nebolo
dôvodne podané.
Z obsahu súdneho spisu, súčasťou ktorého bol aj administratívny spis správneho
orgánu je zrejmé, ţe ţalobca dňa 30. 3. 2009 prostredníctvom Pošty Ţilina 1 zaslal
ţalovanému návrh označený ako podanie v zmysle § 234 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., ktorý bol
podľa jeho obsahu posúdený ako návrh na obnovu konania v súlade s §245 zák. č. 73/1998
Z.z.
Podľa § 245 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. ak sa dodatočne zistia nové skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré neboli policajtovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe
a nemohol ich uplatniť a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, moţno na ich
návrh právoplatné rozhodnutie preskúmať a na základe toho toto rozhodnutie zmeniť alebo
zrušiť.
Podľa § 245 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. návrh na obnovu konania sa podáva do troch
mesiacov odo dňa, keď sa policajt alebo nadriadený dozvedel o dôvodoch obnovy konania,
najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Lehoty na podanie návrhu na obnovu konania (trojmesačná subjektívna lehota
a trojročná objektívna lehota) sú zákonnými prekluzívnymi lehotami.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, ţe prepustenie ţalobcu zo sluţobného
pomeru príslušníka PZ bolo realizované Personálnym rozkazom Ministra vnútra Slovenskej
republiky č. 63 zo dňa 16. 2. 2005 v súlade s § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z.
Personálny rozkaz bol ţalobcovi doručený dňa 21. 2. 2005. Rozklad, ktorý ţalobca podal
v zákonnej lehote bol rozhodnutím ţalovaného č.p.: KM-39/PK.2005 zo dňa 6. 5. 2005
zamietnutý a personálny rozkaz bol potvrdený. Uvedené rozhodnutie bolo právnemu
zástupcovi ţalobcu doručené dňa 17. 5. 2005, čím Personálny rozkaz ministra vnútra
Slovenskej republiky č. 63 zo dňa 16. 2. 2005 nadobudol právoplatnosť. Dňom 18. 5. 2005
začala plynúť objektívna trojročná lehota na podanie návrhu na obnovu konania podľa § 245
zák. č. 73/1998 Z.z., ktorá uplynula 18. 5 2008. Návrh na obnovu bol podaný 30.3.2009,
t.j. zjavne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na prípustnosť návrhu na obnovu konania.
V súvislosti so ţalobcom namietanými okolnosťami správnosti a zákonnosti
rozhodnutia ţalovaného povaţuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, ţe personálne konanie
o prepustení príslušníka policajného zboru v štátnej sluţbe je samostatným konaním
nezávislým od priebehu a výsledkov trestného konania. Rozhodnutím Ministra vnútra SR
o prepustení zo sluţobného pomeru sa nerozhoduje o vine príslušníka PZ z hľadiska jeho
trestnej zodpovednosti podľa Trestného zákona, ale o jeho zotrvaní, resp. nezotrvaní
v sluţobnom pomere. Ani prípadné zastavenie trestného stíhania bez ďalšieho, neznamená,
ţe došlo k prepusteniu zo sluţobného pomeru v rozpore so zákonom. Toto konštatovanie
vyplýva napríklad aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sţo/92/2009. Objektívne preto
nemohla plynúť prekluzívna lehota momentom právoplatnosti rozsudku Špeciálneho súdu
v Pezinku č. PK-1Tš/11/2005-964, t.j. dňom 6. 11. 2008 a takýto právny názor ţalobca
nesprávne odvodzuje aj z nálezov Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 117/07 zo dňa 4. 2. 2009,
sp. zn. III.ÚS 80/08 zo dňa 27. 5. 2008, ohľadom určenia lehoty premlčania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery povaţoval
námietky odporcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za neopodstatnené,
ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci krajským súdom, ktorý vec posúdil v súlade
so zákonom a svoje rozhodnutie náleţite odôvodnil.
Odvolací súd z uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1, OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom sa v plnom
rozsahu stotoţňuje s dôvodmi rozsudku krajského súdu.
Odvolací súd účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďţe ţalobca
v odvolacom konaní úspešný nebol a ţalovanému trovy konania nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. februára 2011
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková