Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
446/361580.448779.pdf
PDF · 243.38 KB
No categories available
2Sžo/81/2010
Najvyšší súd 2 Sžo 81/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa
Milučkého, v právnej veci ţalobcu: Ing. A.. M., zastúpeného advokátom JUDr. J. V.,
proti ţalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sluţobného úradu, Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny v Dolnom Kubíne sp. č. 00044 zo dňa 31. júla 2007 a rozhodnutia vedúceho
sluţobného úradu, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne
sp. č. 00044/2007 zo dňa 11. septembra 2007, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Ţiline č.k. 20S/19/2007-121 zo dňa 25. novembra 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline
č.k. 20S/19/2007-121 zo dňa 25. novembra 2009 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom č.k. 20S/19/2007-121 zo dňa 25. novembra 2009
Krajský súd v Ţiline podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol
ako nedôvodnú ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
sluţobného úradu, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne sp. č. 00044
zo dňa 31.júla 2007 a rozhodnutia vedúceho sluţobného úradu, Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Dolnom Kubíne sp. č. 00044/2007 zo dňa 11.sepetmbra 2007, zrušenia
a vrátenia ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaný rozhodnutím sp. č. 00044/2007
zo dňa 11. septembra 2007 ako odvolací orgán rozhodol v zmysle ustanovenia § 138
ods. 6 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.312/2001 Z.z.“) tak, ţe rozhodnutie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, sluţobného úradu sp. č. 00044
zo dňa 31.júla 2007 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru sluţobným úradom
potvrdil a odvolanie ţalobcu zamietol.
Krajský súd v Ţiline na nariadenom pojednávaní podľa § 250g ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku preskúmal rozhodnutie ţalovaného podľa § 247 a nasl.
Občianskeho súdneho poriadku ako aj postup správneho orgánu, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutých rozhodnutí a dospel k názoru, ţe rozhodnutia a postup správneho
orgánu v medziach ţaloby ţalobcu sú v súlade so zákonom.
Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, ţe na nariadenom pojednávaní bolo
vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so ţalobou
ţalobcu zo dňa 9. novembra 2007, rozhodnutiami ţalovaného napadnutými podanou
ţalobou, rozhodnutie sp. č. 00044 z 31.júla 2007, sp. č. 00044/2007 zo dňa
11. septembra 2007, odvolaním ţalobcu, oznámením zloţenia poradnej odvolacej
komisie, vyjadrením ţalovaného z 7.decembra 2007, v celom rozsahu dôkazmi,
ktoré tvoria súčasť pripojeného spisu správneho orgánu, rozhodnutím č. 1/2007
evidenčné č. S/2007/0387l8, organizačnou štruktúrou ţalovaného č.1.98, 99
pred 30. júlom 2007 a od 31.júla 2007, príkazom generálneho riaditeľa č. 3-12/2007,
stanoviskom ţalobcu z 24. novembra 2007, a z neho len dôvodmi, ktoré mohli tvoriť
relevantný podklad ku konaniu krajského súdu, záznamom o odovzdaní a prevzatí
funkcie.
Primárne krajský súd uviedol, ţe bola splnená podmienka k preskúmavaniu
rozhodnutí ţalovaného, a to včasnosť podania ţaloby ţalobcu zo dňa 9.novembra 2007,
na Krajský súd v Ţiline doručená dňa 9.novembra 2007. K doručeniu rozhodnutia
o odvolaní ţalobcu, a to rozhodnutia sp. č. 00044/2007 evidenčné číslo S/2007/047645
zo dňa 11. septembra 2007 v zmysle doručenky obsiahnutej v spise správneho orgánu
došlo dňa 12. decembra 2007 ţalobcovi. Z uvedeného je zrejmé, ţe ţaloba ţalobcu
zo dňa 9. novembra 2007, doručená Krajskému súdu v Ţiline dňa 9.novembra 2007,
bola podaná v zákonnej lehote s odkazom na ustanovenie § 250b ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku.
K rozsahu preskúmavania rozhodnutí ţalovaného krajský súd zdôrazňuje,
ţe bolo nevyhnutné aplikovať koncentračnú zásadu vo vzťahu k dôvodom ţaloby
ţalobcu uvedeným v ţalobe z 9.novembra 2007. V rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe
ţalobcu zo dňa 9.novembra 2007 došlo k preskúmavaniu rozhodnutí ţalovaného, čo bolo
v súlade aj s ustanovením § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ţaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v
poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemoţno
odpustiť, v spojení s ustanovením § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku , § 250h
ods. 1, § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v súhrnne ktorých zákonných
ustanovení vyplýva, ţe sa preskúmava postup správneho orgánu a rozhodnutia v rozsahu
a z dôvodov uvedených v ţalobe, t. j. len v medziach ţaloby podanej v zákonnej lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni,
pričom k rozšíreniu ţaloby môţe dôjsť len v lehote podľa § 250b ods. l Občianskeho
súdneho priadku.
Krajský súd preto pri preskúmavaní napadnutých rozhodnutí ţalovaného
a postupu, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal, nemohol vziať do úvahy, a ani
nezobral, rozširujúce dôvody ţalobcu, ktoré boli obsiahnuté v jeho podaní
z 24.novembra 2009, keďţe k ich uvedeniu došlo aţ po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty dvoch mesiacov vyjadrenej v ustanovení § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a z nich neakceptoval tie, ktoré nemali charakter dôvodov podľa ustanovenia
§ 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
K prehľadnosti záverov rozhodnutia krajského súdu sa pri preskúmavaní
napadnutých rozhodnutí ţalovaného uvádza k jednotlivým dôvodom ţaloby ţalobcu
z 9.novembra 2007 označovanie dôvodov prieskumu číselným údajom, ktorý
korešponduje so ţalobou ţalobcu z 9.novembra 2007, aby bola daná jasnosť,
zrozumiteľnosť súdneho rozhodnutia.
K 1./ dôvodu ţaloby ţalobcu z 9.novembra 2007 sa uvádza, ţe pokiaľ ţalovaný
v rozhodnutí sp. č. 00044/2007 z 11.septembra 2007 uviedol namiesto správnej adresy
Ul. B., Ul. B., tak táto nesprávnosť je bez vplyvu na zákonnosť rozhodnutia ţalovaného.
Nemoţno súhlasiť s názorom ţalobcu, ţe nepresnosť v uvedení čísla adresy by mala za
následok nedostatočnú identifikáciu ţalobcu v rozhodnutí ţalovaného. Poukazuje sa na
sumár ďalších údajov vzťahujúcich sa k ţalobcovi v rozhodnutí ţalovaného, a to
uvedenie mena, priezviska, dátumu narodenia, názov ulice, mesta, ktoré v súhrne
nepochybne identifikujú ţalobcu v predmetnom rozhodnutí. Takisto na zákonnosť
rozhodnutia ţalovaného bolo bez vplyvu uvedenie "o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru sluţobným úradom", pretoţe ţalovaný skutočne rozhodoval o odvolaní ţalo bcu,
ktoré bolo podané proti rozhodnutiu označenom ako rozhodnutie o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru sluţobným úradom sp. č. rozhodnutia 00044 z 31.júla
2007. Obsahom rozhodnutia z 31.júla 2007 bolo skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru štátneho zamestnanca, avšak pokiaľ v rozhodnutí ţalovaného je uvádzaný údaj
identifikujúci rozhodnutie v označení "o skončení štátnozamestnaneckého pomeru
sluţobným úradom", nedotýka sa to zákonnosti rozhodnutia ţalovaného. Rovnaký záver
má krajský súd aj v prípade, ak sa v rozhodnutí ţalovaného uvádza v úvodnej časti
odvolanie ţalobcu, ktoré bolo doručené dňa 13.augusta 2007. Z pripojeného spisu
správneho orgánu na č.l. 84 spisu bolo preukázané, ţe odvolanie ţalobcu bolo
ţalovanému doručené 13.augusta 2007 a tento údaj bol postačujúci. Pokiaľ v úvodnej
časti rozhodnutia ţalovaného nebolo uvedené, z akého dátumu je odvolanie ţalobcu, táto
skutočnosť tak isto bola bez vplyvu k zákonnosti rozhodnutia ţalovaného. Nebolo
dôvodné ani poukazovanie, ţe v úvodnej časti rozhodnutia ţalovaného z 11.septembra
2007 a v jeho závere nie je totoţné označenie orgánu, ktorý rozhodoval o odvolaní
ţalobcu, keď v záhlaví je uvedený vedúci sluţobného úradu PaedDr. J. B. a v závere
rozhodnutia je J. B. označený ako riaditeľ a vedúci sluţobného úradu, pretoţe pokiaľ je
v rozhodnutí ţalovaného uvedený vedúci sluţobného úradu a naviac v závere je popri
vedúcom sluţobného úradu uvedené aj riaditeľ, tak bolo nepochybne zrejmé a v súlade
aj so zákonom, a to ustanovením § 138 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z., ţe odvolacím
orgánom bol vedúci úradu a vedúcim sluţobného úradu bol J. B., ktorý v rozhodnutí tak
v úvodnej časti, ako aj v závere, bol označený ako vedúci úradu. Ak sa v závere
rozhodnutia naviac uvádza riaditeľ, predsa mimo akúkoľvek pochybnosť bolo zrejmé, ţe
v súlade s rozhodným zákonným ustanovením § 138 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z.
rozhodoval a odvolacím orgánom bol vedúci úradu.
K dôvodu ţaloby pod bodom 1./ z 9.novembra 2007 a k zhodnoteniam uvedeným
krajským súdom vyššie sa súčasne poukazuje na ustanovenie § 250i ods. 3 O.s.p., podľa
ktorého pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne
len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zák onnosť
napadnutého rozhodnutia. Ak aj došlo k určitým formálnym nedostatkom v časti
uvedenia nesprávneho čísla adresy, naviac k uvedenému údaju "riaditeľ“, tak rozhodne
išlo len o nedostatky nie vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia
ţalovaného.
K bodu 2/ţaloby ţalobcu z 9.novembra 2007 krajský súd poukazuje
na ustanovenie § 139 ods. 5 zákona č. 312/2001 Z. z., podľa ktorého, ak má
odvolávajúci pochybnosti o nezaujatosti niektorého člena poradnej odvolacej komisi e,
oznámi to bez meškania vedúcemu úradu. Vedúci úradu rozhodne, či bude člen
poradnej odvolacej komisie odvolaný. Podľa obsahu pripojeného správneho spisu
mal krajský súd zistené, ţe ţalobcovi (č.l. 86 pripojeného spisu správneho orgánu) bolo
oznámené pod sp. č. S2007/00044 z 23.augusta 2007 zloţenie poradnej odvolacej
komisie, kde bol uvedený ako predseda Ing. V. Š.. Je pravdou, ţe správne priezvisko
predsedu poradnej odvolacej komisie bolo Š., avšak mimo akúkoľvek pochybnosť bolo
zrejmé a muselo byť zrejmé ţalobcovi, ţe ide o Ing. V. Š., pričom došlo len k pisárskej
chybe, ktorá sa nedotkla ďalšieho postupu poradnej odvolacej komisii v zloţení
oznámenom ţalobcovi v liste z 23.augusta 2007. Pokiaľ aj nebolo pri oznámení zloţenia
poradnej odvolacej komisie uvedené, ţe je moţné ju namietať, alebo niektorého z jej
členov, tak tento nedostatok sa nepremietol do zásahu práv a oprávnených záujmov
ţalobcu, lebo dodatočne ţalobca nevzniesol a ani nepreukázal zaujatosť niektorého z
členov poradnej odvolacej komisie. Opätovne krajský súd nezistil dôvodnosť tejto
námietky ţalobcu a na ňu neprihliadol s odkazom na ustanovenia § 250i ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku. V konečnom dôsledku ţalobcovi nič nebránilo, pokiaľ
by tu existovali námietky, aby tieto vzniesol.
K bodu 3/ ţaloby ţalobcu z 9.novembra 2007 sa poukazuje na právoplatné
rozhodnutie Krajského súdu v Ţiline, a to rozsudok č. k. 20S10/2007-40 zo dňa
13.marca 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.apríla 2008. Z tohto rozhodnutia
Krajského súdu v Ţiline vyplynul nepochybný záver, ţe štátnozamestnanecký pomer
Ing. P. F., skončil dňom 10.januára 2007, kedy bol Ing. P. F. odvolaný z funkcie na
základe uznesenia Vlády SR č. 28, pretoţe z titulu zákonnej kumulácie zaradenia Ing. P.
F., toto odvolanie konzumovalo v sebe aj skončenie štátnozamestnaneckého pomeru
Ing. P. F.. Pokiaľ k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru Ing. P. F. podľa
predmetného rozhodnutia krajského súdu došlo dňom 10.januára2007, tak potom
rozhodnutie sp. č. 00044 z 31. júla 2007 vydala oprávnená osoba, keďţe k dátumu
31.júlu 2007 PaedDr. J. B. bol vedúcim úradu. Vzhľadom k právoplatnému skončeniu
konania pred krajským súdom rozsudkom č.k. 20S10/2007-40 zo dňa 13.mrca 2008, a to
dňa 23.apríla 2008 došlo k späťvzatiu návrhu ţalobcu na prerušenie tohto súdneho
konania s odkazom k ustanoveniu § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku .
O tomto späťvzatí bolo rozhodnuté procesným uznesením vyhláseným na nariadenom
pojednávaní, s ktorým späťvzatím súhlasil aj ţalovaný. Uznesením bolo konanie
o návrhu ţalobcu na prerušenie predmetného súdneho konania zastavené. S odkazom
k obsahu prednesov právneho zástupcu ţalobcu a ţalovaného, podľa ktorého neţiadali
doručiť toto procesné rozhodnutie, a ţe nebudú podávať odvolanie, čím sa tohto
odvolania vzdávajú, nedošlo k písomnému vyhotoveniu tohto uznesenia za aplikácie
ustanovenia § 168 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 246c
ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku. K ďalšej námietke uvedenej v bode
3/ ţaloby, ţe J. B. nie je štátnym zamestnancom sa uvádza, ţe toto tvrdenie, resp. túto
informáciu ţalobca nepreukázal. Naopak aj z vyjadrenia ţalovaného zo dňa 7.decembra
2007 čl. 29- 32 spisu bolo zrejmé, ţe PaedDr. J. B. ako riaditeľ Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, ktorého vymenúva a odvoláva Vláda SR na návrh
ministra práce sociálnych vecí a rodiny SR, je predstaveným v politickej funkcii, ktorý
vykonáva štátnu sluţbu s odkazom k ustanoveniu § 5 ods. 3 zákona č. 312/200l Z. z. v
spojení s ustanovením § 5 ods. 4 citovaného zákona ako aj s ustanovenia § 5 ods. 5
zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny
a sluţieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 664/2006 Z. z., ako aj s ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 312/200 l Z. z..
K bodu 4/ ţaloby ţalobcu z 9.novembra 2007 sa odkazuje na čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR, podľa ktorého štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ţalobca v tomto bode ţaloby uvád za,
ţe odvolacím orgánom má byť vedúci sluţobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí
a rodiny v Bratislave a nie vedúci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom
Kubíne. Krajský súd sa ani v tomto dôvode ţaloby nestotoţnil so ţalobcom, pretoţe
ţalovaný správny orgán postupoval v súlade so zákonom č. 312/2001 Z. z. a jeho
ustanoveniami, a to § 126 označenom ako príslušnosť na konanie v prvom stupni
orgánom príslušným na konanie a rozhodovanie v prvom stupni je vedúci úradu
vo veciach vymenovania do štátnej sluţby a vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,
zmeny štátnozamestnaneckého pomeru a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
v spojení s ustanovením § 138 ods. 1, v zmysle ktorého odvolacím orgánom je vedúci
úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie. Vzhľadom
k vyššie uvedenému bolo nepochybné, ţe vedúcim úradu bol PaedDr. J. B., a v súlade
s citovanými zákonnými ustanoveniami bolo konané vedúcim tohto sluţobného úradu,
a to Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu a opäť v súlade s predmetnými zákonnými
ustanoveniami rozhodoval PaedDr. J. B. ako vedúci sluţobného úradu Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne o odvolaní ţalobcu proti rozhodnutiu spisové
č. 00044 z 31.júla 2007. Vedúci sluţobného úradu Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny v Dolnom Kubíne PaedDr. J. B. konal a rozhodoval na základe a v medziach
zákona, a to konkrétne ustanovenia § 126, § 138 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z..
Ak podľa ustanovenia § 138 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. odvolacím orgánom je
vedúci úradu a ním bol PaedDr. J. B. ako vedúci sluţobného úradu, Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, tak o odvolaní ţalobcu bolo rozhodnuté.
Nestotoţnil sa preto krajský súd s dôvodom ţaloby ţalobcu, ţe o jeho odvolaní do tohto
času nebolo rozhodnuté.
K bodu 5/ ţaloby z 9.novemba 2007 krajský súd uvádza, ţe rovnako
nebol relevantný, a to z dôvodov, ktoré sú uvedené uţ k bodu 4/ ţaloby ţalobcu.
Ak v prvostupňovom správnom konaní a aj v odvolacom konaní rozhodoval vedúci
sluţobného úradu, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne
PaedDr. J. B., tak tento postup bol v súlade s ustanovením § 126, § 138 ods. 1 zákona
č. 312/2001 Z. z.. V podrobnostiach k tomuto bodu 5/ ţaloby sa poukazuje na závery
krajského súdu uvedené k bodu 4/ ţaloby, pričom zhodnotenia uvedené krajským súdom
k tomuto bodu 4/ ţaloby, sa vzťahujú aj k bodu 5/ podanej ţaloby. Nebolo moţné
hovoriť o situácii vylúčenia vedúceho úradu PaedDr. J. B. v konaní o odvolaní ţalobcu,
pretoţe osobitný právny predpis, a to zákon č. 312/200l Z.z. v konkrétnom ustanovení
§ 138 ods. 1 zmocňuje vedúceho úradu na postavenie odvolacieho orgánu. Pokiaľ takúto
úpravu má osobitný právny predpis, a to zákon č. 312/2001 Z. z., tak podľa názoru
krajského súdu nebolo namieste dovolávať sa pouţitia ustanovenia § 9 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. ako úpravy lex generalis pred úpravou lex specialis vyplývajúcou
zo zákona č. 312/2001 Z. z., ktorá má prednosť. Dôkazy označené ţalobcom v podaní
z 24.novembra 2009 o doloţení mesačných prehľadov o prijatých štátnych
zamestnancoch a o uvoľnených štátnych zamestnancoch a o voľných
štátnozamestnaneckých miestach na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom
Kubíne neboli vykonané vzhľadom k tomu, ţe sa nevzťahovali k dôvodom ţaloby z
9.novembra 2007, ale na doplnené dôvody obsiahnuté v podaní z 24.novembra 2009 po
zákonom stanovenej lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 250b ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, a preto nebolo moţné zo strany krajského súdu na ne prihliadať.
K dôvodu ţaloby pod bodom 5/ sa poukazuje aj na ustanovenie § 125 ods. 2 zákona č.
312/2001 Z.z., podľa ktorého na konanie podľa ods. l sa vzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na zdôraznenie krajský súd
uvádza, ţe práve zákon č. 312/200l Z.z. v ustanoveniach § 126, § 138 ods. 1 ustanovuje
inak, a to podľa § 138 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z., ţe odvolacím orgánom je vedúci
úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie. Z uvedeného
dôvod ţaloby pod bodom 5/ nebol dôvodom, pre ktorý by bola zistená nezákonnosť
rozhodnutia ţalovaného.
K bodu 6/ ţaloby z 9.novembra 2007 sa krajským súdom poukazuje
na rozhodnutie ţalovaného z 11.septembra 2007 sp. č. 00044/2007, ktorým vedúci
sluţobného úradu, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne rozhodol
o podanom odvolaní ţalobcu doručenom ţalovanému dňa 13.augusta 2007, podanom
proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, sluţobný
úrad, sp. č. 00044 z 31.júla 2007 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru sluţobným
úradom podľa ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a) a § 126 písm. b) Zákona o štátnej
sluţbe. Predmetným rozhodnutím odvolací orgán rozhodnutie Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, sluţobného úradu, sp. č. 00044 zo dňa 31.júla 2007
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru sluţobným úradom potvrdil a odvolanie
ţalobcu zamietol. V odôvodnení poukázal na napádané rozhodnutie odvolaním ţalobcu,
z ktorého vyplynulo, ţe z titulu organizačných zmien podľa rozhodnutia č. 1/2007
a príkazu generálneho riaditeľa č. 3-12/2007 o zníţení limitu počtu zamestnancov
v roku 2007 o 23 miest a v súlade so schváleným rozpisom štátnozamestnaneckých
miest platným od 30.júla 2007 bolo zrušené štátnozamestnanecké miesto ţalobcu
s platnosťou od 30.júla 2007 a keďţe sluţobný úrad nemal voľné iné
štátnozamestnanecké miesto, bol v zmysle § 40 ods. 2 písm. a) zákona č. 312/2001 Z.z.
skončený štátnozamestnanecký pomer ţalobcu dňom 31.júla 2007. Ďalej ţalovaný
v rozhodnutí poukázal na odvolanie ţalobcu, v ktorom ţalobca poukazuje, ţe bolo
konané vedúcim úradu PaedDr. J. B., ktorý však nebol osobou oprávnenou, keďţe
právny predchodca Ing. P. F. nebol právoplatne odvolaný z funkcie vedúceho
sluţobného úradu, čím je rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podpísané
neoprávnenou osobou. K týmto tvrdeniam ţalovaný v rozhodnutí poukázal na to, ţe
PaedDr. J. B. bol uznesením Vlády SR č. 28 vymenovaný dňom 11.januára 2007 do
funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, a preto
podľa § 10 ods. 6, v spojení s § 126 písm. c) zákona č. 312/2001 Z. z. ako vedúci
sluţobného úradu bol príslušný na konanie a rozhodovanie v prvom stupni. V rozhodnutí
ţalovaný poukázal na tú skutočnosť, ţe Ing. P. F. bol na zasadnutí vlády SR dňom
10.januára 2007 právoplatne odvolaný z funkcie riaditeľa a súčasne aj z funkcie
vedúceho sluţobného úradu, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne.
Súčasne ţalovaný skonštatoval, ţe rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je
podpísané oprávnenou osobou, preskúmal toto rozhodnutie v celom rozsahu, ako aj
vzťahujúci sa spisový materiál a uzavrel, ţe rozhodnutie spĺňa všetky obsahové
a formálne náleţitosti, bol správne zistený skutkový stav a právne predpisy boli správne
aplikované.
Vzhľadom k týmto obsahovým náleţitostiam rozhodnutia ţalovaného
sp. č. 00044/2007 z 11.septembra 2007, k rozsahu odôvodnenia krajský súd konštatuje,
ţe odvolací orgán v súlade s ustanovením § 59 ods. l zákona č. 71/1967 Zb. preskúmal
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu pod sp. č. 00044 z 31.júla 2007 v celom
rozsahu a pri zhodnotení jeho správnosti a zákonnosti došlo k jeho potvrdeniu
a k zamietnutiu odvolania ţalobcu s odkazom k ustanoveniu § 59 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. jeho druhej časti .... "inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí."
Súčasne rozhodnutie ţalovaného má náleţitosti vyţadované ustanovením § 47 zákona
č. 71/1967 Zb., výrok, odôvodnenie a poučenie o moţnosti preskúmania súdom.
Ţalovaný sa súčasne zaoberal aj odvolacím dôvodom ţalobcu, tento vyhodnotil
s prijatím záveru, ţe PaedDr. B. bol osobou oprávnenou vo veci konania skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu. Odvolací orgán sa v rozhodnutí stručným a
jasným spôsobom vysporiadal so skutkovým stavom, ktorý predchádzal skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu prijatých organizačných zmien Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, následkom ktorých bolo zrušené
štátnozamestnanecké miesto ţalobcu bez moţnosti zaradenia ho na iné
štátnozamestnanecké miesto. Rozhodnutie tak prvostupňového správneho orgánu,
ako aj odvolacieho orgánu sú dostatočne odôvodnené, pretoţe z nich je skutkovo
vymedzený dôvod, pre ktorý došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru ţal obcu,
a to z titulu organizačných zmien u ţalovaného na základe rozhodnutia č. 1/2007
o organizačnej zmene, v spojení s príkazom generálneho riaditeľa č. 3-12/2007
a doloţenej organizačnej zmeny, organizačnej štruktúry, podľa ktorých bolo zrušené
štátnozamestnanecké miesto ţalobcu, a to odbor štátnej sluţby 2.23, ochrana
utajovaných skutočností (č.l. 96 aţ 104 spisu), referát krízového manaţmentu.
Z rozhodnutia prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu vyplynulo,
ţe nebolo voľné iné štátnozamestnanecké miesto a z toho dôvodu ani ţalovaný nemal
akú ponuku predloţiť ţalobcovi, a to zákonite viedlo k skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru. Krajský súd uvádza, ţe stručnosť zdôvodnenia
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a odvolacieho orgánu nespôsobila,
ţe by rozhodnutia nemali náleţitosti, ktoré sú vyţadované podľa ustanovenia § 47
zákona č. 71/1967 Zb. Rozhodnutia majú náleţitosti odôvodnenia vyplývajúce
z ustanovenia § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.
K bodu 7/ ţaloby z 9.novembra 2007 sa poukazuje na obsah pripojeného spisu
správneho orgánu prvostupňového ako aj odvolacieho, ktorý spĺňa obsahovo všetky
doklady potrebné a vzťahujúce sa ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu,
vyplývajúce zo samotného zákona č. 312/2001 Z. z. a tým krajský súd uvádza,
ţe je úplnosť spisu správneho orgánu. Jeho súčasťou, okrem iného, je ţiadosť
o prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru adresovaná ZO SLOVES
pri Úrade práce, Sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne zo dňa 24.júla 2007
(čl. 73 správneho spisu), vyjadrenie odborového orgánu z 25.júla 2007, ktorý ţiadosť
prerokoval a zobral na vedomie (č.l.74 pripojeného správneho spisu), ktorý postup
bol v súlade s ustanovením § 118 ods. l zákona č. 312/2001 Z.z., upovedomenie o začatí
konania vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru z 31.júla 2007 doručenom
ţalobcovi dňa 31.júla2007 (č.l. 75 pripojeného správneho spisu), oznámenie
z 23.augusta 2007 o zloţení poradnej odvolacej komisie, zápisnica zo zasadnutia
poradnej odvolacej komisie. Pokiaľ podľa názoru krajského súdu bol kompletný spis
správneho orgánu, tak potom nebol dôvod k zrušeniu rozhodnutí tak, ako sa domáhal
ţalobca cez ust. § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
K dôvodu ţaloby ţalobcu z 9.novembra 2007, ktorý nebol číselne označený
a je uvedený na str.2 ţaloby v tvrdení, ţe ţalobca nemal moţnosť sa vyjadriť vo veci
upovedomenia o začatí konania týkajúceho sa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
ţalobcu, krajský súd poukazuje na ustanovenie § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.,
podľa ktorého .... "správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným
osobám moţnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu
i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie." Na základe tohto
ustanovenia je zrejmé, ţe sa neuvádza zákonom ţiadna lehota, ale vyţaduje sa poskytnúť
moţnosť účastníkovi konania, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť. Krajský
súd uvádza, ţe hoci bol tu časový horizont od doručenia upovedomenia o začatí konania
vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcovi dňa 31.júla 2007 o 8.00
hod. do 10.00 hod. dňa 31.júla 2007, kedy došlo k vydaniu rozhodnutia o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru sp. č. 00044 z 31.júla 2007, tak týmto časovým úsekom
nepochybne bola ţalobcovi daná reálna moţnosť vyjadrenia sa, zaujatia stanoviska
a prípadného podania návrhu. Naopak, nebolo preukázané, ţe by ţalobca nemal danú
takúto moţnosť po doručení upovedomenia o začatí konania vo veci skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru. Ak zákon neukladá lehotu, tak je potrebné ustáliť podľa
stavu konkrétnej veci, či zákonná moţnosť bola daná a v danom prípade ţalobcovi
moţnosť vyjadrenia bola poskytnutá.
S odkazom k ustanoveniu § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku krajský
súd vo vzťahu k stanovisku ţalobcu z 24.novembra 2009 poukazuje, ţe pri uvedení
ustanovenia § 126 písm. b) zákona č. 312/2001 Z. z. v obidvoch rozhodnutiach
správnych orgánov nešlo o právnu situáciu rozhodnutí vydaných na základe neúčinného
právneho predpisu, keďţe rozhodnutia boli vydané na základe účinného právneho
predpisu, a to zákona č. 312/200 l Z. z., ktorého rozhodným ustanovením bolo platné
a účinné ustanovenie § 40 ods. 2 písm. a) zákona č. 312/200 l Z. z., podľa ktorého boli
napadnuté rozhodnutia vydané. Ak určujúcim ustanovením rozhodnutí napadnutých
ţalobou bolo ustanovenie § 40 ods. 2 písm. a) zákona č. 312/2001 Z. z., ako účinné
platné právne ustanovenie, boli rozhodnutia vydané na základe účinného právneho
predpisu a skutočnosť, ţe uvádzané ustanovenie § 126 písm. b) zákona č. 312/200 l Z. z.
bolo zrušené odo dňa 1.júna2006, nespôsobilo záver nezákonnosti rozhodnutí správneho
orgánu. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 250i ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku, keďţe takýto nedostatok nemal vplyv na zákonnosť
napádaných rozhodnutí, naviac, keď uvádzané ustanovenie § 126 písm. b) zákona
č. 312/200 l Z. z. v znení platnom do 30.mája 2006 sa dotýkalo len označenia orgánu,
ktorý koná vo veci vzniku, zmeny, a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.
Rozhodné a podstatné bolo, ţe napadnuté rozhodnutia vychádzajú z platného a účinného
ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a) zákona č. 312/200 l Z. z. k dátumu týchto rozhodnutí,
podľa ktorého ustanovenia a zisteného skutkového stavu po preskúmaní rozhodnutí
napádaných ţalobou, bol v súlade s takto uvedeným zákonným ustanovením skončený
štátnozamestnanecký pomer ţalobcu, z ktorého vyplýva alternatívne skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním, a to keď je zrušené štátnozamestnanecké
miesto a nedôjde k súhlasu s trvalým preloţením podľa § 29 ods. 5 alebo sluţobný úrad
nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto
obsadzuje výberovým konaním. Na základe označených a vykonaných dôkazov
pred krajským súdom bolo preukázané naplnenie alternatívnej situácie vyplývajúcej
z ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a) zákona č. 312/2001 Z. z. podľa rozhodnutia č. 1/2007
o organizačnej zmene, príkazu generálneho riaditeľa č. 3-12/2007, doloţenej
organizačnej schémy, pôvodnej s účinnosťou od 1.apríla 2007 (č.1.98) a platnej
od 31.júla 2007 (č.l. 99), keď bolo zrušené štátnozamestnanecké miesto ţalobcu
a sluţobný úrad nemal voľné štátnozamestnanecké miesto, resp., podľa označených
dôkazov nebolo preukázané ţalobcom, ţe by mal ţalovaný voľné štátnozamestnanecké
miesto.
Krajský súd uvádza, ţe k doplneným dôvodom ţaloby ţalobcom v stanovisku
z 24.novembra 2009, ktoré nemali charakter dôvodov podľa § 250j ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku neprihliadol, pretoţe ţalobcom boli uvádzané aţ po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty dvoch mesiacov vyplývajúcej z ustanovenia § 250b ods. l
Občianskeho súdneho poriadku. Naviac len poukazuje krajský súd k doplneniu dôvodu
aţ po zákonom stanovenej lehote, ţe dôkazy doloţené ţalovaným, z ktorých vychádzali
rozhodnutia správnych orgánov, nepochybne preukázali zrušenie štátnozamestnaneckého
miesta ţalobcu, a to odboru štátnej sluţby 2.23 ochrana utajovaných skutočností
organizačného útvaru - kancelária riaditeľa - vedúceho sluţobného úradu, referát
krízového manaţmentu, ochrany utajovaných skutočností, PO a BOZP. Ak aj došlo
k prevzatiu agendy Ing. M. H., a tak v rámci vykonaných organizačných zmien tento
postup bol nevyhnutný z titulu výkonu a kumulácie činností menovaným Ing. M. H.
Krajský súd však zvýrazňuje, ţe v tejto časti nemohlo ísť o relevantný dôvod ţaloby
z titulu nedodrţania zákonnej lehoty na jeho uvádzanie ţalobcom.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie ţalobca prostredníctvom právneho
zástupcu a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 221 ods.1 písm. h/
Občianskeho súdneho poriadku zrušil rozsudok Krajského súdu v Ţiline vo všetkých
výrokových častiach a vec vrátil Krajskému súdu v Ţiline na ďalšie konanie. Vo svojom
písomnom odvolaní zopakoval tvrdenia zo ţaloby.
Uviedol, ţe
1. Výrok rozsudku, ktorým súd rozhodol, ţe „ţalobu zamieta“ je neurčitý, pretoţe
z neho nie je zrejmé, aký konkrétny ţalobný návrh ţalobcu bol týmto výrokom
rozsudku zamietnutý. Výrok rozsudku má byť presný, určitý a konkrétny. Podľa
platnej súdnej judikatúry pre určitosť výroku rozsudku nepostačuje uvedenie
predmetu konania v záhlaví (úvodnej časti) rozsudku.
2. Odôvodnenie rozsudku nie je v súlade s ustanovením § 157 ods.2 Občianskeho
súdneho poriadku, pretoţe z odôvodnenia tohto rozsudku nie je moţné zistiť,
ktoré skutočnosti povaţoval súd za preukázané, z ktorých dôkazov súd vychádzal
pri svojom rozhodovaní, akými úvahami sa súd riadil pri hodnotení dôkazov,
prečo súd nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako súd vec právne posúdil. Súd
sa riadne nevysporiadal so ţalobnými návrhmi ţalobcu. Odôvodnenie rozsudku
je preto nepreskúmateľné. Poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva napr. rozhodnutia vo veci Ruiz Torija c/a Španielske kráľovstvo
a na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorých
za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je potrebné povaţovať
aj nedostatok riadneho odôvodnenia. Súd odňal ţalobcovi právo konať pred
súdom.
3. Podľa názoru ţalobcu sú obidve rozhodnutia ţalovaného zmätočné a nezákonné.
Ustanovenie § 126 písm. b/ zákona č. 312/2001 Z.z. bolo od 1.júna 2006 zrušené
zákonom č. 231/2006 Z.z., preto ţalovaný ako i prvostupňový správny orgán
nemohli podľa uvedeného ustanovenia rozhodovať. Ţalovaný i prvostupňový
správny orgán rozhodovali podľa zrušeného zákonného ustanovenia dňa 31.júla
2007 a opätovne dňa 11.septembra 2007. Nie je podstatné, ţe ţalobca tento
ţalobný dôvod uviedol aţ vo svojom písomnom vyhotovení na vyjadrenie
ţalovaného.
4. Podľa názoru ţalobcu lehota v čase od 8.00 hod. do 10.00 hod., ktorú ţalovaný
poskytol na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia ţalobcovi podľa § 33 ods.2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení je neprimerane
krátkou lehotou zo strany ţalovaného, keďţe ţalovaný si bol vedomý, ţe § 33
ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. nestanovuje ţiadnu konkrétnu lehotu. Súd
akceptoval takýto nezákonný postup ţalovaného, hoci je nesporné, ţe lehota
dvoch hodín na vyjadrenie sa k upovedomeniu o začatí konania vo veci skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru vzhľadom na časový stres, závaţnosť veci
nemoţnosť v takejto krátkej dobe poradiť sa s advokátom alebo s inou osobou
je neprimerane krátkou lehotou.
5. Taktieţ z odôvodnenia rozsudku nie je moţné zistiť, na základe akých zákonných
ustanovení dospel súd k názoru o nesprávnosti právneho názoru ţalobcu,
ţe odvolacím orgánom mal byť vedúci sluţobného úradu Ústredia práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave. Súd to tvrdil bez uvedenia akýchkoľvek
konkrétnych zákonných ustanovení. Poukázal na to, ţe na konanie vo veciach
štátnozamestnaneckého pomeru sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní, ak tento zákon neustanovuje inak ako i na ustanovenie § 58 ods.1 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení, podľa ktorého ak osobitný
zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbliţšie
vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Zo znenia §§ 137 – 138 zákona č. 312/2001 Z.z. vyplýva, ţe zákonodarca
rozlišuje medzi odvolacím orgánom a príslušným orgánom (t.j. prvostupňovým),
čo znamená, ţe nejde o ten istý orgán ale o rozdielne orgány. Odlišnosť týchto
orgánov potvrdzuje i § 137 ods.7 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe
upravujúci tzv. autoremedúru. V prípade, ak by príslušným orgánom
(t.j. prvostupňovým) a aj odvolacím bol ten istý správny orgán nemalo
by upravenie tzv. autoremedúry ţiadny právny význam. Vo veci skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru by vţdy konal ten istý orgán t.j. ţalovaný.
Rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru nebolo doposiaľ
predloţené na odvolanie a o odvolaní ţalobcu do dnešného dňa nerozhodol
príslušný odvolací správny orgán. Jedná sa o hrubé porušenie zásady
dvojinštančnosti správneho konania. Naviac za ţalovaného v prvostupňovom
správnom konaní a aj v odvolacom správnom konaní vţdy konala a rozhodovala
tá istá osoba t.j. PeaDr. J. B., čo je hrubé porušenie zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní.
6. Taktieţ sa súd pri svojom rozhodovaní nezaoberal skutočnosťou, ako je moţné,
ţe ţalovaný uţ dňa 24.júla 2007, t.j. uţ 6 dní pred dňom 30.júla 2007, kedy bolo
zrušené miesto ţalobcu na základe príkazu generálneho riaditeľa č. 3-12/2007
zo dňa 25.júna 2007 a rozhodnutia č. 1/2007 zo dňa 30.júla 2007 vedel o tom,
ţe ţalobcovo štátnozamestnanecké miesto bude zrušené dňa 30.júla 2007.
7. Takisto nie je správny právny názor súdu, ţe v oznámení ţalovaného zo dňa
23.augusta 2007 o zloţení členov poradnej odvolacej komisie bola chyba v písaní
týkajúca sa priezviska Ing. V. Š.. Ţalobca nemal moţnosť získať vedomosť,
ţe ide o chybu v písaní, a ţe Ing. V. Š. je totoţný s Ing. V. Š.. V danom prípade
by ţalobca vzniesol námietku zaujatosti.
8. Súd vo veci rozhodol bez dostatočného zistenia skutkového stavu, pretoţe
rozhodol bez toho, aby vykonal ţalobcom navrhnuté dôkazy:
a/súd vo veci nevypočul PeaDr. J. B., riaditeľa ako účastníka konania, hoci bol
prítomný na pojednávaní konanom dňa 25.novembra 2009
b/súd si od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave nevyţiadal
mesačné prehľady o prijatých štátnych zamestnancoch, o uvoľnených štátnych
zamestnancoch a o voľných štátnozamestnaneckých miestach na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne za obdobie od 1.júla 2007 do
31.júla 2007. Ku dňu 30.júla 2007 nedošlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého
miesta ţalobcu a miesto ţalobcu v súčasnosti zastáva Ing. M. H.. Ţalovaný
počas správneho konania a ani počas súdneho konania nepreukázal existenciu
dôvodov na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu podľa § 40
ods.2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z..
Na záver odvolania ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe v spise nie sú zaloţené
nasledovné písomnosti – príkaz generálneho riaditeľa č. 3-12/2007 zo dňa 25.júna 2007
– Organizačné práce v úradoch, sociálnych vecí a rodiny vydaný Ústredím práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a Rozhodnutie č. 1/2007 zo dňa 30.júla 2007
o organizačnej zmene – rozpis miest zamestnancov Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny v Dolnom Kubíne vydaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom
Kubíne. Takisto v osobnom spise nie sú zaloţené ţiadne listinné doklady preukazujúce,
ţe by ţalovaný ţalobcovi ponúkol trvalé preloţenie podľa § 29 ods.5 zákona č. 312/2001
Z.z., a ţe ţalobca s týmto trvalým preloţením nesúhlasil, spis poradnej odvolacej
komisie ţalovaného, ktoré rozhodovala o odvolaní ţalobcu.
Ţalovaný navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 Občianskeho súdneho
poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
dôvodov odvolania podľa § 212 ods.1 v spojení s § 246c ods.1 veta prvá Občianskeho
súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods.2 a § 214 Občianskeho
súdneho poriadku v spojení s § 246c ods.1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku s tým,
ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej
tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ,
a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.
februára 2011 ( § 156 ods.1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá Občianskeho súdneho poriadku ).
Rozsah preskúmania rozsudku krajského súdu je daný odvolaním ţalobcu,
ktorého dôvody sú totoţné s dôvodmi uvedenými v samotnej ţalobe a to posúdenie,
či boli splnené zákonné podmienky skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu
odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm. a) a § 126 písm. b) zákona č. 312/2001 Z.z..
Podľa § 250b ods.1 Občianskeho súdneho poriadku ţaloba sa musí podať
do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni,
pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Aţ do rozhodnutia súdu môţe ţalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia
obmedziť; rozšíriť ho môţe len v lehote podľa § 250b ( § 250h ods.1 Občianskeho
súdneho poriadku ).
Rozšírenie rozsahu napadnutého rozhodnutia správneho orgánu znamená nielen
rozšírenie ţaloby na ďalšie výroky napadnutého rozhodnutia, ale aj vytknutie ďalšieho
rozporu so zákonom alebo uvedenie ďalšieho porušenia práv ţalobcu.
Podľa § 250i ods.1 Občianskeho súdneho poriadku pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania
napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 40 ods.2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. v stálej štátnej sluţbe alebo
v dočasnej štátnej sluţbe sluţobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním
aj z týchto dôvodov a/ zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny
zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým
preloţením podľa § 29 ods. 5 alebo sluţobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké
miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním; v tom
prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho
funkčného platu, a ak štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trval dlhšie
ako dva roky, poskytne sa mu náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu;
to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca podľa § 25 ods.2 písm. c).
Odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu udáva, ţe organizačná zmena
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, ktorej výsledkom boli
napadnuté rozhodnutia, bola súčasťou rozsiahlych racionalizačných opatrení v štátnej
správe, ktorých účelom bolo zníţiť počet štátnozamestnaneckých miest a dosiahnuť tak
úsporu nákladov na výkon správy. Rozhodnutím č. 1/2007 o organizačnej zmene –
rozpis miest zamestnancov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne
riaditeľa a vedúceho sluţobného úradu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom
Kubíne PeadDr. J. B., ktoré nadobudlo účinnosť dňa 30.júla 2007, vydaným na základe
Príkazu generálneho riaditeľa č. 3-12/2007 organizačné zmeny v úradoch práce,
sociálnych vecí a rodiny, ktorým bolo Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Dolnom
Kubíne uloţené zrealizovať organizačné zmeny a to zníţenie limitu zamestnancov
v roku 2007 o 23 miest a následne v súlade so schváleným rozpisom
štátnozamestnaneckých miest platným od 30.júla 2007 bolo zrušené
štátnozamestnanecké miesto ţalobcu s platnosťou od 30.júla 2007. Nakoľko sluţobný
úrad nemal voľné štátnozamestnanecké miesto, bol v zmysle § 40 ods.2 písm. a/ zákona
č. 312/2001 Z.z. skončený štátnozamestnanecký pomer ţalobcu dňom 31.jú la 2007.
V zmysle § 40 ods.2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. bola ţalobcovi priznaná náhrada
vo výške 3-násobku jeho funkčného platu.
Opakovane ako teda vyplynulo z napadnutého rozhodnutia ţalovaného, nakoľko
sluţobný úrad nemal voľné iné štátnozamestnanecké miesto, bol v zmysle § 40 ods. 2
písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. skončený štátnozamestnanecký pomer Ing. A. M. dňom
31.júla 2007.
So všetkými relevantnými námietkami ţalobcu sa vyporiadal uţ ţalovaný správny
orgán v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí ako aj krajský súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nebude opakovať
odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a ani
odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, ale na ne ako na vecne správne
a postačujúce odkazuje (§ 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona
č. 384/2008 Z. z., účinnom od 15.októbra 2008). V súdnom odvolacom konaní nevyšli
najavo ţiadne také nové skutočnosti, s ktorými by bolo potrebné osobitne sa zaoberať.
Pokiaľ ţalobca namietal v odvolaní ďalšie skutočnosti, tieto odvolací súd
nezohľadnil s poukazom na ustanovenia § 250b Občianskeho súdneho poriadku.
Pre posúdenie arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu
povaţoval Najvyšší súd Slovenskej republiky za kľúčové zistenie, či spôsob, ktorým krajský
súd odôvodnil svoje rozhodnutie, je ústavne a zákonne konformný. Inými slovami povedané,
úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo zistiť, či spôsob výkladu príslušných
zákonných ustanovení, ktorým najvyšší súd zdôvodnil svoje rozhodnutie, vzhľadom
na zistený skutkový stav, nie je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne a zákonne neudrţateľný
pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu aplikovanej právnej úpravy
(m.m. II. ÚS 127/07).
Ako vyplýva z konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky
(napríklad II. ÚS 127/07, I. ÚS 110/02) o svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu
všeobecným súdom by bolo moţné uvaţovať len v prípade, ak by sa natoľko odchýlil
od znenia príslušných ustanovení, ţe by zásadne poprel ich účel a význam. V predmetnej
právnej veci aplikácia a výklad príslušných ustanovení zákona č. 312/2001 Z.z.
nie je popretím ich zmyslu. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje,
ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je riadne odôvodnený, nie je arbitrárny a nesignalizuje
moţnosť porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy. Úvaha krajského súdu, ktorá vychádza z konkrétnych
faktov, je logická, a preto aj legitímna a ţiadne znaky arbitrárnosti nevykazuje.
Skutočnosť, ţe sa ţalobca s názorom najvyššieho súdu nestotoţňuje, nemôţe sama
osebe viesť k záveru o porušení jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy (napríklad II. ÚS 87/07-10). Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne
pripomína, a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s tým v plnej miere stotoţňuje,
ţe všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je
plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS
44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).
Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza,
ţe súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú;
článok 6 ods. 1 dohovoru však nemoţno chápať tak, ţe vyţaduje podrobnú odpoveď
na kaţdý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môţe obmedziť
na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia niţšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku
zo dňa 21.januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19.apríla 1994). Splnenie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vţdy so zreteľom na konkrétny
prípad aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté
rozhodnutie vydané (Ruiz Torija proti Španielsku zo dňa 9.decembra 1994).
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Ţiline riadne odôvodnený, podrobne odpovedal na všetky pre vec dôleţité
argumenty ţalobcu, jeho odôvodnenie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, a preto podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu práva ţalobcu
na prístup k súdu, nebola mu ani odňatá moţnosť konať pred súdom.
Keď teda krajský súd dospel k právnemu záveru, totoţnému so záverom správnych
orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho
orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor
povaţoval aj odvolací súd z dôvodov, uvedených vyššie, za správny.
Preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny podľa § 219 ods.1,2 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil. Pritom
sa stotoţnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tieţ rozsahom
a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ako aj rozsahom
a dôvodmi podanej ţaloby (§ 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods.1, § 224 ods. 1
v spojení s § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, ţe účastníkom ich náhradu
nepriznal. Neúspešnému ţalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí
a ţalovanému správnemu orgánu nevznikol zákonný nárok na ich náhradu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 16. februára 2011
JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová