Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/81/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa

Milučkého, v právnej veci ţalobcu: Ing. A.. M., zastúpeného advokátom JUDr. J. V.,

proti ţalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sluţobného úradu, Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny v Dolnom Kubíne sp. č. 00044 zo dňa 31. júla 2007 a rozhodnutia vedúceho

sluţobného úradu, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne

sp. č. 00044/2007 zo dňa 11. septembra 2007, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Ţiline č.k. -121 zo dňa 25. novembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline

č.k. -121 zo dňa 25. novembra 2009 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č.k. -121 zo dňa 25. novembra 2009

Krajský súd v Ţiline podľa zamietol

ako nedôvodnú ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia

sluţobného úradu, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne sp. č. 00044

zo dňa 31.júla 2007 a rozhodnutia vedúceho sluţobného úradu, Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny v Dolnom Kubíne sp. č. 00044/2007 zo dňa 11.sepetmbra 2007, zrušenia

a vrátenia ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaný rozhodnutím sp. č. 00044/2007

zo dňa 11. septembra 2007 ako odvolací orgán rozhodol v zmysle ustanovenia § 138

ods. 6 o štátnej sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) tak, ţe rozhodnutie

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, sluţobného úradu sp. č. 00044

zo dňa 31.júla 2007 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru sluţobným úradom

potvrdil a odvolanie ţalobcu zamietol.

Krajský súd v Ţiline na nariadenom pojednávaní podľa § 250g ods. 1

preskúmal rozhodnutie ţalovaného podľa a nasl.

ako aj postup správneho orgánu, ktorý predchádzal

vydaniu napadnutých rozhodnutí a dospel k názoru, ţe rozhodnutia a postup správneho

orgánu v medziach ţaloby ţalobcu sú v súlade so zákonom.

Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, ţe na nariadenom pojednávaní bolo

vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so ţalobou

ţalobcu zo dňa 9. novembra 2007, rozhodnutiami ţalovaného napadnutými podanou

ţalobou, rozhodnutie sp. č. 00044 z 31.júla 2007, sp. č. 00044/2007 zo dňa

11. septembra 2007, odvolaním ţalobcu, oznámením zloţenia poradnej odvolacej

komisie, vyjadrením ţalovaného z 7.decembra 2007, v celom rozsahu dôkazmi,

ktoré tvoria súčasť pripojeného spisu správneho orgánu, rozhodnutím č. 1/2007

evidenčné č. S/2007/0387l8, organizačnou štruktúrou ţalovaného č.1.98, 99

pred 30. júlom 2007 a od 31.júla 2007, príkazom generálneho riaditeľa č. 3-12/2007,

stanoviskom ţalobcu z 24. novembra 2007, a z neho len dôvodmi, ktoré mohli tvoriť

relevantný podklad ku konaniu krajského súdu, záznamom o odovzdaní a prevzatí

funkcie.

Primárne krajský súd uviedol, ţe bola splnená podmienka k preskúmavaniu

rozhodnutí ţalovaného, a to včasnosť podania ţaloby ţalobcu zo dňa 9.novembra 2007,

na Krajský súd v Ţiline doručená dňa 9.novembra 2007. K doručeniu rozhodnutia

o odvolaní ţalobcu, a to rozhodnutia sp. č. 00044/2007 evidenčné číslo

zo dňa 11. septembra 2007 v zmysle doručenky obsiahnutej v spise správneho orgánu

došlo dňa 12. decembra 2007 ţalobcovi. Z uvedeného je zrejmé, ţe ţaloba ţalobcu

zo dňa 9. novembra 2007, doručená Krajskému súdu v Ţiline dňa 9.novembra 2007,

bola podaná v zákonnej lehote s odkazom na ustanovenie § 250b ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku.

K rozsahu preskúmavania rozhodnutí ţalovaného krajský súd zdôrazňuje,

ţe bolo nevyhnutné aplikovať koncentračnú zásadu vo vzťahu k dôvodom ţaloby

ţalobcu uvedeným v ţalobe z 9.novembra 2007. V rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe

ţalobcu zo dňa 9.novembra 2007 došlo k preskúmavaniu rozhodnutí ţalovaného, čo bolo

v súlade aj s ustanovením , podľa ktorého

ţaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v

poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemoţno

odpustiť, v spojení s ustanovením ,

ods. 1, , v súhrnne ktorých zákonných

ustanovení vyplýva, ţe sa preskúmava postup správneho orgánu a rozhodnutia v rozsahu

a z dôvodov uvedených v ţalobe, t. j. len v medziach ţaloby podanej v zákonnej lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni,

pričom k rozšíreniu ţaloby môţe dôjsť len v lehote podľa § 250b ods. l Občianskeho

súdneho priadku.

Krajský súd preto pri preskúmavaní napadnutých rozhodnutí ţalovaného

a postupu, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal, nemohol vziať do úvahy, a ani

nezobral, rozširujúce dôvody ţalobcu, ktoré boli obsiahnuté v jeho podaní

z 24.novembra 2009, keďţe k ich uvedeniu došlo aţ po uplynutí zákonom stanovenej

lehoty dvoch mesiacov vyjadrenej v ustanovení § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku a z nich neakceptoval tie, ktoré nemali charakter dôvodov podľa ustanovenia

.

K prehľadnosti záverov rozhodnutia krajského súdu sa pri preskúmavaní

napadnutých rozhodnutí ţalovaného uvádza k jednotlivým dôvodom ţaloby ţalobcu

z 9.novembra 2007 označovanie dôvodov prieskumu číselným údajom, ktorý

korešponduje so ţalobou ţalobcu z 9.novembra 2007, aby bola daná jasnosť,

zrozumiteľnosť súdneho rozhodnutia.

K 1./ dôvodu ţaloby ţalobcu z 9.novembra 2007 sa uvádza, ţe pokiaľ ţalovaný

v rozhodnutí sp. č. 00044/2007 z 11.septembra 2007 uviedol namiesto správnej adresy

Ul. B., Ul. B., tak táto nesprávnosť je bez vplyvu na zákonnosť rozhodnutia ţalovaného.

Nemoţno súhlasiť s názorom ţalobcu, ţe nepresnosť v uvedení čísla adresy by mala za

následok nedostatočnú identifikáciu ţalobcu v rozhodnutí ţalovaného. Poukazuje sa na

sumár ďalších údajov vzťahujúcich sa k ţalobcovi v rozhodnutí ţalovaného, a to

uvedenie mena, priezviska, dátumu narodenia, názov ulice, mesta, ktoré v súhrne

nepochybne identifikujú ţalobcu v predmetnom rozhodnutí. Takisto na zákonnosť

rozhodnutia ţalovaného bolo bez vplyvu uvedenie "o skončení štátnozamestnaneckého

pomeru sluţobným úradom", pretoţe ţalovaný skutočne rozhodoval o odvolaní ţalo bcu,

ktoré bolo podané proti rozhodnutiu označenom ako rozhodnutie o skončení

štátnozamestnaneckého pomeru sluţobným úradom sp. č. rozhodnutia 00044 z 31.júla

2007. Obsahom rozhodnutia z 31.júla 2007 bolo skončenie štátnozamestnaneckého

pomeru štátneho zamestnanca, avšak pokiaľ v rozhodnutí ţalovaného je uvádzaný údaj

identifikujúci rozhodnutie v označení "o skončení štátnozamestnaneckého pomeru

sluţobným úradom", nedotýka sa to zákonnosti rozhodnutia ţalovaného. Rovnaký záver

má krajský súd aj v prípade, ak sa v rozhodnutí ţalovaného uvádza v úvodnej časti

odvolanie ţalobcu, ktoré bolo doručené dňa 13.augusta 2007. Z pripojeného spisu

správneho orgánu na č.l. 84 spisu bolo preukázané, ţe odvolanie ţalobcu bolo

ţalovanému doručené 13.augusta 2007 a tento údaj bol postačujúci. Pokiaľ v úvodnej

časti rozhodnutia ţalovaného nebolo uvedené, z akého dátumu je odvolanie ţalobcu, táto

skutočnosť tak isto bola bez vplyvu k zákonnosti rozhodnutia ţalovaného. Nebolo

dôvodné ani poukazovanie, ţe v úvodnej časti rozhodnutia ţalovaného z 11.septembra

2007 a v jeho závere nie je totoţné označenie orgánu, ktorý rozhodoval o odvolaní

ţalobcu, keď v záhlaví je uvedený vedúci sluţobného úradu PaedDr. J. B. a v závere

rozhodnutia je J. B. označený ako riaditeľ a vedúci sluţobného úradu, pretoţe pokiaľ je

v rozhodnutí ţalovaného uvedený vedúci sluţobného úradu a naviac v závere je popri

vedúcom sluţobného úradu uvedené aj riaditeľ, tak bolo nepochybne zrejmé a v súlade

aj so zákonom, a to ustanovením , ţe odvolacím

orgánom bol vedúci úradu a vedúcim sluţobného úradu bol J. B., ktorý v rozhodnutí tak

v úvodnej časti, ako aj v závere, bol označený ako vedúci úradu. Ak sa v závere

rozhodnutia naviac uvádza riaditeľ, predsa mimo akúkoľvek pochybnosť bolo zrejmé, ţe

v súlade s rozhodným zákonným ustanovením

rozhodoval a odvolacím orgánom bol vedúci úradu.

K dôvodu ţaloby pod bodom 1./ z 9.novembra 2007 a k zhodnoteniam uvedeným

krajským súdom vyššie sa súčasne poukazuje na ustanovenie , podľa

ktorého pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne

len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zák onnosť

napadnutého rozhodnutia. Ak aj došlo k určitým formálnym nedostatkom v časti

uvedenia nesprávneho čísla adresy, naviac k uvedenému údaju "riaditeľ“, tak rozhodne

išlo len o nedostatky nie vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia

ţalovaného.

K bodu 2/ţaloby ţalobcu z 9.novembra 2007 krajský súd poukazuje

na ustanovenie , podľa ktorého, ak má

odvolávajúci pochybnosti o nezaujatosti niektorého člena poradnej odvolacej komisi e,

oznámi to bez meškania vedúcemu úradu. Vedúci úradu rozhodne, či bude člen

poradnej odvolacej komisie odvolaný. Podľa obsahu pripojeného správneho spisu

mal krajský súd zistené, ţe ţalobcovi (č.l. 86 pripojeného spisu správneho orgánu) bolo

oznámené pod sp. č. S2007/00044 z 23.augusta 2007 zloţenie poradnej odvolacej

komisie, kde bol uvedený ako predseda Ing. V. Š.. Je pravdou, ţe správne priezvisko

predsedu poradnej odvolacej komisie bolo Š., avšak mimo akúkoľvek pochybnosť bolo

zrejmé a muselo byť zrejmé ţalobcovi, ţe ide o Ing. V. Š., pričom došlo len k pisárskej

chybe, ktorá sa nedotkla ďalšieho postupu poradnej odvolacej komisii v zloţení

oznámenom ţalobcovi v liste z 23.augusta 2007. Pokiaľ aj nebolo pri oznámení zloţenia

poradnej odvolacej komisie uvedené, ţe je moţné ju namietať, alebo niektorého z jej

členov, tak tento nedostatok sa nepremietol do zásahu práv a oprávnených záujmov

ţalobcu, lebo dodatočne ţalobca nevzniesol a ani nepreukázal zaujatosť niektorého z

členov poradnej odvolacej komisie. Opätovne krajský súd nezistil dôvodnosť tejto

námietky ţalobcu a na ňu neprihliadol s odkazom na ustanovenia § 250i ods. 3

. V konečnom dôsledku ţalobcovi nič nebránilo, pokiaľ

by tu existovali námietky, aby tieto vzniesol.

K bodu 3/ ţaloby ţalobcu z 9.novembra 2007 sa poukazuje na právoplatné

rozhodnutie Krajského súdu v Ţiline, a to rozsudok č. k. -40 zo dňa

13.marca 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.apríla 2008. Z tohto rozhodnutia

Krajského súdu v Ţiline vyplynul nepochybný záver, ţe štátnozamestnanecký pomer

Ing. P. F., skončil dňom 10.januára 2007, kedy bol Ing. P. F. odvolaný z funkcie na

základe uznesenia Vlády SR č. 28, pretoţe z titulu zákonnej kumulácie zaradenia Ing. P.

F., toto odvolanie konzumovalo v sebe aj skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

Ing. P. F.. Pokiaľ k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru Ing. P. F. podľa

predmetného rozhodnutia krajského súdu došlo dňom 10.januára2007, tak potom

rozhodnutie sp. č. 00044 z 31. júla 2007 vydala oprávnená osoba, keďţe k dátumu

31.júlu 2007 PaedDr. J. B. bol vedúcim úradu. Vzhľadom k právoplatnému skončeniu

konania pred krajským súdom rozsudkom č.k. -40 zo dňa 13.mrca 2008, a to

dňa 23.apríla 2008 došlo k späťvzatiu návrhu ţalobcu na prerušenie tohto súdneho

konania s odkazom k ustanoveniu .

O tomto späťvzatí bolo rozhodnuté procesným uznesením vyhláseným na nariadenom

pojednávaní, s ktorým späťvzatím súhlasil aj ţalovaný. Uznesením bolo konanie

o návrhu ţalobcu na prerušenie predmetného súdneho konania zastavené. S odkazom

k obsahu prednesov právneho zástupcu ţalobcu a ţalovaného, podľa ktorého neţiadali

doručiť toto procesné rozhodnutie, a ţe nebudú podávať odvolanie, čím sa tohto

odvolania vzdávajú, nedošlo k písomnému vyhotoveniu tohto uznesenia za aplikácie

ustanovenia v spojení s ustanovením

ods. 1 veta prvá . K ďalšej námietke uvedenej v bode

3/ ţaloby, ţe J. B. nie je štátnym zamestnancom sa uvádza, ţe toto tvrdenie, resp. túto

informáciu ţalobca nepreukázal. Naopak aj z vyjadrenia ţalovaného zo dňa 7.decembra

2007 čl. 29- 32 spisu bolo zrejmé, ţe PaedDr. J. B. ako riaditeľ Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, ktorého vymenúva a odvoláva Vláda SR na návrh

ministra práce sociálnych vecí a rodiny SR, je predstaveným v politickej funkcii, ktorý

vykonáva štátnu sluţbu s odkazom k ustanoveniu § 5 ods. 3 zákona č. 312/200l Z. z. v

spojení s ustanovením § 5 ods. 4 citovaného zákona ako aj s ustanovenia § 5 ods. 5

o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny

a sluţieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. , ako aj s ustanovenia zákona č. 312/200 l Z. z..

K bodu 4/ ţaloby ţalobcu z 9.novembra 2007 sa odkazuje na

SR, podľa ktorého štátne orgány môţu konať iba na základe , v jej medziach

a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ţalobca v tomto bode ţaloby uvád za,

ţe odvolacím orgánom má byť vedúci sluţobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí

a rodiny v Bratislave a nie vedúci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom

Kubíne. Krajský súd sa ani v tomto dôvode ţaloby nestotoţnil so ţalobcom, pretoţe

ţalovaný správny orgán postupoval v súlade so a jeho

ustanoveniami, a to § 126 označenom ako príslušnosť na konanie v prvom stupni

orgánom príslušným na konanie a rozhodovanie v prvom stupni je vedúci úradu

vo veciach vymenovania do štátnej sluţby a vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,

zmeny štátnozamestnaneckého pomeru a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

v spojení s ustanovením § 138 ods. 1, v zmysle ktorého odvolacím orgánom je vedúci

úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie. Vzhľadom

k vyššie uvedenému bolo nepochybné, ţe vedúcim úradu bol PaedDr. J. B., a v súlade

s citovanými zákonnými ustanoveniami bolo konané vedúcim tohto sluţobného úradu,

a to Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne o skončení

štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu a opäť v súlade s predmetnými zákonnými

ustanoveniami rozhodoval PaedDr. J. B. ako vedúci sluţobného úradu Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne o odvolaní ţalobcu proti rozhodnutiu spisové

č. 00044 z 31.júla 2007. Vedúci sluţobného úradu Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny v Dolnom Kubíne PaedDr. J. B. konal a rozhodoval na základe a v medziach

zákona, a to konkrétne ustanovenia , .

Ak podľa ustanovenia odvolacím orgánom je

vedúci úradu a ním bol PaedDr. J. B. ako vedúci sluţobného úradu, Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, tak o odvolaní ţalobcu bolo rozhodnuté.

Nestotoţnil sa preto krajský súd s dôvodom ţaloby ţalobcu, ţe o jeho odvolaní do tohto

času nebolo rozhodnuté.

K bodu 5/ ţaloby z 9.novemba 2007 krajský súd uvádza, ţe rovnako

nebol relevantný, a to z dôvodov, ktoré sú uvedené uţ k bodu 4/ ţaloby ţalobcu.

Ak v prvostupňovom správnom konaní a aj v odvolacom konaní rozhodoval vedúci

sluţobného úradu, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne

PaedDr. J. B., tak tento postup bol v súlade s ustanovením § 126, § 138 ods. 1 zákona

č. . V podrobnostiach k tomuto bodu 5/ ţaloby sa poukazuje na závery

krajského súdu uvedené k bodu 4/ ţaloby, pričom zhodnotenia uvedené krajským súdom

k tomuto bodu 4/ ţaloby, sa vzťahujú aj k bodu 5/ podanej ţaloby. Nebolo moţné

hovoriť o situácii vylúčenia vedúceho úradu PaedDr. J. B. v konaní o odvolaní ţalobcu,

pretoţe osobitný právny predpis, a to zákon č. 312/200l Z.z. v konkrétnom ustanovení

§ 138 ods. 1 zmocňuje vedúceho úradu na postavenie odvolacieho orgánu. Pokiaľ takúto

úpravu má osobitný právny predpis, a to , tak podľa názoru

krajského súdu nebolo namieste dovolávať sa pouţitia ustanovenia § 9 ods. 2 zákona

č. ako úpravy lex generalis pred úpravou lex specialis vyplývajúcou

zo , ktorá má prednosť. Dôkazy označené ţalobcom v podaní

z 24.novembra 2009 o doloţení mesačných prehľadov o prijatých štátnych

zamestnancoch a o uvoľnených štátnych zamestnancoch a o voľných

štátnozamestnaneckých miestach na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom

Kubíne neboli vykonané vzhľadom k tomu, ţe sa nevzťahovali k dôvodom ţaloby z

9.novembra 2007, ale na doplnené dôvody obsiahnuté v podaní z 24.novembra 2009 po

zákonom stanovenej lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 250b ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku, a preto nebolo moţné zo strany krajského súdu na ne prihliadať.

K dôvodu ţaloby pod bodom 5/ sa poukazuje aj na ustanovenie § 125 ods. 2 zákona č.

, podľa ktorého na konanie podľa ods. l sa vzťahujú všeobecné predpisy

o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na zdôraznenie krajský súd

uvádza, ţe práve zákon č. 312/200l Z.z. v ustanoveniach § 126, § 138 ods. 1 ustanovuje

inak, a to podľa , ţe odvolacím orgánom je vedúci

úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie. Z uvedeného

dôvod ţaloby pod bodom 5/ nebol dôvodom, pre ktorý by bola zistená nezákonnosť

rozhodnutia ţalovaného.

K bodu 6/ ţaloby z 9.novembra 2007 sa krajským súdom poukazuje

na rozhodnutie ţalovaného z 11.septembra 2007 sp. č. 00044/2007, ktorým vedúci

sluţobného úradu, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne rozhodol

o podanom odvolaní ţalobcu doručenom ţalovanému dňa 13.augusta 2007, podanom

proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, sluţobný

úrad, sp. č. 00044 z 31.júla 2007 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru sluţobným

úradom podľa ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a) a § 126 písm. b) Zákona o štátnej

sluţbe. Predmetným rozhodnutím odvolací orgán rozhodnutie Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, sluţobného úradu, sp. č. 00044 zo dňa 31.júla 2007

o skončení štátnozamestnaneckého pomeru sluţobným úradom potvrdil a odvolanie

ţalobcu zamietol. V odôvodnení poukázal na napádané rozhodnutie odvolaním ţalobcu,

z ktorého vyplynulo, ţe z titulu organizačných zmien podľa rozhodnutia č. 1/2007

a príkazu generálneho riaditeľa č. 3-12/2007 o zníţení limitu počtu zamestnancov

v roku 2007 o 23 miest a v súlade so schváleným rozpisom štátnozamestnaneckých

miest platným od 30.júla 2007 bolo zrušené štátnozamestnanecké miesto ţalobcu

s platnosťou od 30.júla 2007 a keďţe sluţobný úrad nemal voľné iné

štátnozamestnanecké miesto, bol v zmysle

skončený štátnozamestnanecký pomer ţalobcu dňom 31.júla 2007. Ďalej ţalovaný

v rozhodnutí poukázal na odvolanie ţalobcu, v ktorom ţalobca poukazuje, ţe bolo

konané vedúcim úradu PaedDr. J. B., ktorý však nebol osobou oprávnenou, keďţe

právny predchodca Ing. P. F. nebol právoplatne odvolaný z funkcie vedúceho

sluţobného úradu, čím je rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podpísané

neoprávnenou osobou. K týmto tvrdeniam ţalovaný v rozhodnutí poukázal na to, ţe

PaedDr. J. B. bol uznesením Vlády SR č. 28 vymenovaný dňom 11.januára 2007 do

funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, a preto

podľa , v spojení s ako vedúci

sluţobného úradu bol príslušný na konanie a rozhodovanie v prvom stupni. V rozhodnutí

ţalovaný poukázal na tú skutočnosť, ţe Ing. P. F. bol na zasadnutí vlády SR dňom

10.januára 2007 právoplatne odvolaný z funkcie riaditeľa a súčasne aj z funkcie

vedúceho sluţobného úradu, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne.

Súčasne ţalovaný skonštatoval, ţe rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je

podpísané oprávnenou osobou, preskúmal toto rozhodnutie v celom rozsahu, ako aj

vzťahujúci sa spisový materiál a uzavrel, ţe rozhodnutie spĺňa všetky obsahové

a formálne náleţitosti, bol správne zistený skutkový stav a právne predpisy boli správne

aplikované.

Vzhľadom k týmto obsahovým náleţitostiam rozhodnutia ţalovaného

sp. č. 00044/2007 z 11.septembra 2007, k rozsahu odôvodnenia krajský súd konštatuje,

ţe odvolací orgán v súlade s ustanovením ods. l preskúmal

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu pod sp. č. 00044 z 31.júla 2007 v celom

rozsahu a pri zhodnotení jeho správnosti a zákonnosti došlo k jeho potvrdeniu

a k zamietnutiu odvolania ţalobcu s odkazom k ustanoveniu § 59 ods. 2 zákona

č. jeho druhej časti .... "inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí."

Súčasne rozhodnutie ţalovaného má náleţitosti vyţadované ustanovením § 47 zákona

č. , výrok, odôvodnenie a poučenie o moţnosti preskúmania súdom.

Ţalovaný sa súčasne zaoberal aj odvolacím dôvodom ţalobcu, tento vyhodnotil

s prijatím záveru, ţe PaedDr. B. bol osobou oprávnenou vo veci konania skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu. Odvolací orgán sa v rozhodnutí stručným a

jasným spôsobom vysporiadal so skutkovým stavom, ktorý predchádzal skončeniu

štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu prijatých organizačných zmien Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, následkom ktorých bolo zrušené

štátnozamestnanecké miesto ţalobcu bez moţnosti zaradenia ho na iné

štátnozamestnanecké miesto. Rozhodnutie tak prvostupňového správneho orgánu,

ako aj odvolacieho orgánu sú dostatočne odôvodnené, pretoţe z nich je skutkovo

vymedzený dôvod, pre ktorý došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru ţal obcu,

a to z titulu organizačných zmien u ţalovaného na základe rozhodnutia č. 1/2007

o organizačnej zmene, v spojení s príkazom generálneho riaditeľa č. 3-12/2007

a doloţenej organizačnej zmeny, organizačnej štruktúry, podľa ktorých bolo zrušené

štátnozamestnanecké miesto ţalobcu, a to odbor štátnej sluţby 2.23, ochrana

utajovaných skutočností (č.l. 96 aţ 104 spisu), referát krízového manaţmentu.

Z rozhodnutia prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu vyplynulo,

ţe nebolo voľné iné štátnozamestnanecké miesto a z toho dôvodu ani ţalovaný nemal

akú ponuku predloţiť ţalobcovi, a to zákonite viedlo k skončeniu

štátnozamestnaneckého pomeru. Krajský súd uvádza, ţe stručnosť zdôvodnenia

rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a odvolacieho orgánu nespôsobila,

ţe by rozhodnutia nemali náleţitosti, ktoré sú vyţadované podľa ustanovenia § 47

Rozhodnutia majú náleţitosti odôvodnenia vyplývajúce

z ustanovenia

K bodu 7/ ţaloby z 9.novembra 2007 sa poukazuje na obsah pripojeného spisu

správneho orgánu prvostupňového ako aj odvolacieho, ktorý spĺňa obsahovo všetky

doklady potrebné a vzťahujúce sa ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu,

vyplývajúce zo samotného a tým krajský súd uvádza,

ţe je úplnosť spisu správneho orgánu. Jeho súčasťou, okrem iného, je ţiadosť

o prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru adresovaná ZO SLOVES

pri Úrade práce, Sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne zo dňa 24.júla 2007

(čl. 73 správneho spisu), vyjadrenie odborového orgánu z 25.júla 2007, ktorý ţiadosť

prerokoval a zobral na vedomie (č.l.74 pripojeného správneho spisu), ktorý postup

bol v súlade s ustanovením ods. l , upovedomenie o začatí

konania vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru z 31.júla 2007 doručenom

ţalobcovi dňa 31.júla2007 (č.l. 75 pripojeného správneho spisu), oznámenie

z 23.augusta 2007 o zloţení poradnej odvolacej komisie, zápisnica zo zasadnutia

poradnej odvolacej komisie. Pokiaľ podľa názoru krajského súdu bol kompletný spis

správneho orgánu, tak potom nebol dôvod k zrušeniu rozhodnutí tak, ako sa domáhal

ţalobca cez ust. .

K dôvodu ţaloby ţalobcu z 9.novembra 2007, ktorý nebol číselne označený

a je uvedený na str.2 ţaloby v tvrdení, ţe ţalobca nemal moţnosť sa vyjadriť vo veci

upovedomenia o začatí konania týkajúceho sa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

ţalobcu, krajský súd poukazuje na ustanovenie ,

podľa ktorého .... "správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným

osobám moţnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu

i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie." Na základe tohto

ustanovenia je zrejmé, ţe sa neuvádza zákonom ţiadna lehota, ale vyţaduje sa poskytnúť

moţnosť účastníkovi konania, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť. Krajský

súd uvádza, ţe hoci bol tu časový horizont od doručenia upovedomenia o začatí konania

vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcovi dňa 31.júla 2007 o 8.00

hod. do 10.00 hod. dňa 31.júla 2007, kedy došlo k vydaniu rozhodnutia o skončení

štátnozamestnaneckého pomeru sp. č. 00044 z 31.júla 2007, tak týmto časovým úsekom

nepochybne bola ţalobcovi daná reálna moţnosť vyjadrenia sa, zaujatia stanoviska

a prípadného podania návrhu. Naopak, nebolo preukázané, ţe by ţalobca nemal danú

takúto moţnosť po doručení upovedomenia o začatí konania vo veci skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru. Ak zákon neukladá lehotu, tak je potrebné ustáliť podľa

stavu konkrétnej veci, či zákonná moţnosť bola daná a v danom prípade ţalobcovi

moţnosť vyjadrenia bola poskytnutá.

S odkazom k ustanoveniu krajský

súd vo vzťahu k stanovisku ţalobcu z 24.novembra 2009 poukazuje, ţe pri uvedení

ustanovenia v obidvoch rozhodnutiach

správnych orgánov nešlo o právnu situáciu rozhodnutí vydaných na základe neúčinného

právneho predpisu, keďţe rozhodnutia boli vydané na základe účinného právneho

predpisu, a to zákona č. 312/200 l Z. z., ktorého rozhodným ustanovením bolo platné

a účinné ustanovenie § 40 ods. 2 písm. a) zákona č. 312/200 l Z. z., podľa ktorého boli

napadnuté rozhodnutia vydané. Ak určujúcim ustanovením rozhodnutí napadnutých

ţalobou bolo ustanovenie , ako účinné

platné právne ustanovenie, boli rozhodnutia vydané na základe účinného právneho

predpisu a skutočnosť, ţe uvádzané ustanovenie § 126 písm. b) zákona č. 312/200 l Z. z.

bolo zrušené odo dňa 1.júna2006, nespôsobilo záver nezákonnosti rozhodnutí správneho

orgánu. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 250i ods. 3

, keďţe takýto nedostatok nemal vplyv na zákonnosť

napádaných rozhodnutí, naviac, keď uvádzané ustanovenie § 126 písm. b) zákona

č. 312/200 l Z. z. v znení platnom do 30.mája 2006 sa dotýkalo len označenia orgánu,

ktorý koná vo veci vzniku, zmeny, a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

Rozhodné a podstatné bolo, ţe napadnuté rozhodnutia vychádzajú z platného a účinného

ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a) zákona č. 312/200 l Z. z. k dátumu týchto rozhodnutí,

podľa ktorého ustanovenia a zisteného skutkového stavu po preskúmaní rozhodnutí

napádaných ţalobou, bol v súlade s takto uvedeným zákonným ustanovením skončený

štátnozamestnanecký pomer ţalobcu, z ktorého vyplýva alternatívne skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním, a to keď je zrušené štátnozamestnanecké

miesto a nedôjde k súhlasu s trvalým preloţením podľa § 29 ods. 5 alebo sluţobný úrad

nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto

obsadzuje výberovým konaním. Na základe označených a vykonaných dôkazov

pred krajským súdom bolo preukázané naplnenie alternatívnej situácie vyplývajúcej

z ustanovenia podľa rozhodnutia č. 1/2007

o organizačnej zmene, príkazu generálneho riaditeľa č. 3-12/2007, doloţenej

organizačnej schémy, pôvodnej s účinnosťou od 1.apríla 2007 (č.1.98) a platnej

od 31.júla 2007 (č.l. 99), keď bolo zrušené štátnozamestnanecké miesto ţalobcu

a sluţobný úrad nemal voľné štátnozamestnanecké miesto, resp., podľa označených

dôkazov nebolo preukázané ţalobcom, ţe by mal ţalovaný voľné štátnozamestnanecké

miesto.

Krajský súd uvádza, ţe k doplneným dôvodom ţaloby ţalobcom v stanovisku

z 24.novembra 2009, ktoré nemali charakter dôvodov podľa § 250j ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku neprihliadol, pretoţe ţalobcom boli uvádzané aţ po uplynutí zákonom

stanovenej lehoty dvoch mesiacov vyplývajúcej z ustanovenia § 250b ods. l

. Naviac len poukazuje krajský súd k doplneniu dôvodu

aţ po zákonom stanovenej lehote, ţe dôkazy doloţené ţalovaným, z ktorých vychádzali

rozhodnutia správnych orgánov, nepochybne preukázali zrušenie štátnozamestnaneckého

miesta ţalobcu, a to odboru štátnej sluţby 2.23 ochrana utajovaných skutočností

organizačného útvaru - kancelária riaditeľa - vedúceho sluţobného úradu, referát

krízového manaţmentu, ochrany utajovaných skutočností, PO a BOZP. Ak aj došlo

k prevzatiu agendy Ing. M. H., a tak v rámci vykonaných organizačných zmien tento

postup bol nevyhnutný z titulu výkonu a kumulácie činností menovaným Ing. M. H.

Krajský súd však zvýrazňuje, ţe v tejto časti nemohlo ísť o relevantný dôvod ţaloby

z titulu nedodrţania zákonnej lehoty na jeho uvádzanie ţalobcom.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie ţalobca prostredníctvom právneho

zástupcu a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 221 ods.1 písm. h/

zrušil rozsudok Krajského súdu v Ţiline vo všetkých

výrokových častiach a vec vrátil Krajskému súdu v Ţiline na ďalšie konanie. Vo svojom

písomnom odvolaní zopakoval tvrdenia zo ţaloby.

Uviedol, ţe

1. Výrok rozsudku, ktorým súd rozhodol, ţe „ţalobu zamieta“ je neurčitý, pretoţe

z neho nie je zrejmé, aký konkrétny ţalobný návrh ţalobcu bol týmto výrokom

rozsudku zamietnutý. Výrok rozsudku má byť presný, určitý a konkrétny. Podľa

platnej súdnej judikatúry pre určitosť výroku rozsudku nepostačuje uvedenie

predmetu konania v záhlaví (úvodnej časti) rozsudku.

2. Odôvodnenie rozsudku nie je v súlade s ustanovením § 157 ods.2 Občianskeho

súdneho poriadku, pretoţe z odôvodnenia tohto rozsudku nie je moţné zistiť,

ktoré skutočnosti povaţoval súd za preukázané, z ktorých dôkazov súd vychádzal

pri svojom rozhodovaní, akými úvahami sa súd riadil pri hodnotení dôkazov,

prečo súd nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako súd vec právne posúdil. Súd

sa riadne nevysporiadal so ţalobnými návrhmi ţalobcu. Odôvodnenie rozsudku

je preto nepreskúmateľné. Poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva napr. rozhodnutia vo veci Ruiz Torija c/a Španielske kráľovstvo

a na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorých

za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je potrebné povaţovať

aj nedostatok riadneho odôvodnenia. Súd odňal ţalobcovi právo konať pred

súdom.

3. Podľa názoru ţalobcu sú obidve rozhodnutia ţalovaného zmätočné a nezákonné.

Ustanovenie bolo od 1.júna 2006 zrušené

, preto ţalovaný ako i prvostupňový správny orgán

nemohli podľa uvedeného ustanovenia rozhodovať. Ţalovaný i prvostupňový

správny orgán rozhodovali podľa zrušeného zákonného ustanovenia dňa 31.júla

2007 a opätovne dňa 11.septembra 2007. Nie je podstatné, ţe ţalobca tento

ţalobný dôvod uviedol aţ vo svojom písomnom vyhotovení na vyjadrenie

ţalovaného.

4. Podľa názoru ţalobcu lehota v čase od 8.00 hod. do 10.00 hod., ktorú ţalovaný

poskytol na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia ţalobcovi podľa § 33 ods.2

o správnom konaní v platnom znení je neprimerane

krátkou lehotou zo strany ţalovaného, keďţe ţalovaný si bol vedomý, ţe § 33

ods.2 nestanovuje ţiadnu konkrétnu lehotu. Súd

akceptoval takýto nezákonný postup ţalovaného, hoci je nesporné, ţe lehota

dvoch hodín na vyjadrenie sa k upovedomeniu o začatí konania vo veci skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru vzhľadom na časový stres, závaţnosť veci

nemoţnosť v takejto krátkej dobe poradiť sa s advokátom alebo s inou osobou

je neprimerane krátkou lehotou.

5. Taktieţ z odôvodnenia rozsudku nie je moţné zistiť, na základe akých zákonných

ustanovení dospel súd k názoru o nesprávnosti právneho názoru ţalobcu,

ţe odvolacím orgánom mal byť vedúci sluţobného úradu Ústredia práce,

sociálnych vecí a rodiny v Bratislave. Súd to tvrdil bez uvedenia akýchkoľvek

konkrétnych zákonných ustanovení. Poukázal na to, ţe na konanie vo veciach

štátnozamestnaneckého pomeru sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom

konaní, ak tento zákon neustanovuje inak ako i na ustanovenie § 58 ods.1 zákona

č. o správnom konaní v platnom znení, podľa ktorého ak osobitný

zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbliţšie

vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie

vydal. Zo znenia § – 138 vyplýva, ţe zákonodarca

rozlišuje medzi odvolacím orgánom a príslušným orgánom (t.j. prvostupňovým),

čo znamená, ţe nejde o ten istý orgán ale o rozdielne orgány. Odlišnosť týchto

orgánov potvrdzuje i o štátnej sluţbe

upravujúci tzv. autoremedúru. V prípade, ak by príslušným orgánom

(t.j. prvostupňovým) a aj odvolacím bol ten istý správny orgán nemalo

by upravenie tzv. autoremedúry ţiadny právny význam. Vo veci skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru by vţdy konal ten istý orgán t.j. ţalovaný.

Rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru nebolo doposiaľ

predloţené na odvolanie a o odvolaní ţalobcu do dnešného dňa nerozhodol

príslušný odvolací správny orgán. Jedná sa o hrubé porušenie zásady

dvojinštančnosti správneho konania. Naviac za ţalovaného v prvostupňovom

správnom konaní a aj v odvolacom správnom konaní vţdy konala a rozhodovala

tá istá osoba t.j. PeaDr. J. B., čo je hrubé porušenie

o správnom konaní.

6. Taktieţ sa súd pri svojom rozhodovaní nezaoberal skutočnosťou, ako je moţné,

ţe ţalovaný uţ dňa 24.júla 2007, t.j. uţ 6 dní pred dňom 30.júla 2007, kedy bolo

zrušené miesto ţalobcu na základe príkazu generálneho riaditeľa č. 3-12/2007

zo dňa 25.júna 2007 a rozhodnutia č. 1/2007 zo dňa 30.júla 2007 vedel o tom,

ţe ţalobcovo štátnozamestnanecké miesto bude zrušené dňa 30.júla 2007.

7. Takisto nie je správny právny názor súdu, ţe v oznámení ţalovaného zo dňa

23.augusta 2007 o zloţení členov poradnej odvolacej komisie bola chyba v písaní

týkajúca sa priezviska Ing. V. Š.. Ţalobca nemal moţnosť získať vedomosť,

ţe ide o chybu v písaní, a ţe Ing. V. Š. je totoţný s Ing. V. Š.. V danom prípade

by ţalobca vzniesol námietku zaujatosti.

8. Súd vo veci rozhodol bez dostatočného zistenia skutkového stavu, pretoţe

rozhodol bez toho, aby vykonal ţalobcom navrhnuté dôkazy:

a/súd vo veci nevypočul PeaDr. J. B., riaditeľa ako účastníka konania, hoci bol

prítomný na pojednávaní konanom dňa 25.novembra 2009

b/súd si od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave nevyţiadal

mesačné prehľady o prijatých štátnych zamestnancoch, o uvoľnených štátnych

zamestnancoch a o voľných štátnozamestnaneckých miestach na Úrade práce,

sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne za obdobie od 1.júla 2007 do

31.júla 2007. Ku dňu 30.júla 2007 nedošlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého

miesta ţalobcu a miesto ţalobcu v súčasnosti zastáva Ing. M. H.. Ţalovaný

počas správneho konania a ani počas súdneho konania nepreukázal existenciu

dôvodov na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu podľa § 40

ods.2 písm. a/ .

Na záver odvolania ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe v spise nie sú zaloţené

nasledovné písomnosti – príkaz generálneho riaditeľa č. 3-12/2007 zo dňa 25.júna 2007

– Organizačné práce v úradoch, sociálnych vecí a rodiny vydaný Ústredím práce,

sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a Rozhodnutie č. 1/2007 zo dňa 30.júla 2007

o organizačnej zmene – rozpis miest zamestnancov Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny v Dolnom Kubíne vydaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom

Kubíne. Takisto v osobnom spise nie sú zaloţené ţiadne listinné doklady preukazujúce,

ţe by ţalovaný ţalobcovi ponúkol trvalé preloţenie podľa

Z.z., a ţe ţalobca s týmto trvalým preloţením nesúhlasil, spis poradnej odvolacej

komisie ţalovaného, ktoré rozhodovala o odvolaní ţalobcu.

Ţalovaný navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 Občianskeho súdneho

poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu

dôvodov odvolania podľa § 212 ods.1 v spojení s § 246c ods.1 veta prvá Občianskeho

súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods.2 a § 214 Občianskeho

súdneho poriadku v spojení s veta prvá s tým,

ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej

tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ,

a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.

februára 2011 ( a v spojení s

veta prvá ).

Rozsah preskúmania rozsudku krajského súdu je daný odvolaním ţalobcu,

ktorého dôvody sú totoţné s dôvodmi uvedenými v samotnej ţalobe a to posúdenie,

či boli splnené zákonné podmienky skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu

odvolaním podľa a .

Podľa ţaloba sa musí podať

do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni,

pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Aţ do rozhodnutia súdu môţe ţalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia

obmedziť; rozšíriť ho môţe len v lehote podľa § 250b ( § 250h ods.1 Občianskeho

súdneho poriadku ).

Rozšírenie rozsahu napadnutého rozhodnutia správneho orgánu znamená nielen

rozšírenie ţaloby na ďalšie výroky napadnutého rozhodnutia, ale aj vytknutie ďalšieho

rozporu so zákonom alebo uvedenie ďalšieho porušenia práv ţalobcu.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti

rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania

napadnutého rozhodnutia.

Podľa v stálej štátnej sluţbe alebo

v dočasnej štátnej sluţbe sluţobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním

aj z týchto dôvodov a/ zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny

zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým

preloţením podľa § 29 ods. 5 alebo sluţobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké

miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním; v tom

prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho

funkčného platu, a ak štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trval dlhšie

ako dva roky, poskytne sa mu náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu;

to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca podľa § 25 ods.2 písm. c).

Odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu udáva, ţe organizačná zmena

na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, ktorej výsledkom boli

napadnuté rozhodnutia, bola súčasťou rozsiahlych racionalizačných opatrení v štátnej

správe, ktorých účelom bolo zníţiť počet štátnozamestnaneckých miest a dosiahnuť tak

úsporu nákladov na výkon správy. Rozhodnutím č. 1/2007 o organizačnej zmene –

rozpis miest zamestnancov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne

riaditeľa a vedúceho sluţobného úradu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom

Kubíne PeadDr. J. B., ktoré nadobudlo účinnosť dňa 30.júla 2007, vydaným na základe

Príkazu generálneho riaditeľa č. 3-12/2007 organizačné zmeny v úradoch práce,

sociálnych vecí a rodiny, ktorým bolo Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Dolnom

Kubíne uloţené zrealizovať organizačné zmeny a to zníţenie limitu zamestnancov

v roku 2007 o 23 miest a následne v súlade so schváleným rozpisom

štátnozamestnaneckých miest platným od 30.júla 2007 bolo zrušené

štátnozamestnanecké miesto ţalobcu s platnosťou od 30.júla 2007. Nakoľko sluţobný

úrad nemal voľné štátnozamestnanecké miesto, bol v zmysle § 40 ods.2 písm. a/ zákona

č. skončený štátnozamestnanecký pomer ţalobcu dňom 31.jú la 2007.

V zmysle bola ţalobcovi priznaná náhrada

vo výške 3-násobku jeho funkčného platu.

Opakovane ako teda vyplynulo z napadnutého rozhodnutia ţalovaného, nakoľko

sluţobný úrad nemal voľné iné štátnozamestnanecké miesto, bol v zmysle § 40 ods. 2

písm. a/ skončený štátnozamestnanecký pomer Ing. A. M. dňom

31.júla 2007.

So všetkými relevantnými námietkami ţalobcu sa vyporiadal uţ ţalovaný správny

orgán v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí ako aj krajský súd v odôvodnení

napadnutého rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nebude opakovať

odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a ani

odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, ale na ne ako na vecne správne

a postačujúce odkazuje ( v znení zákona

č. , účinnom od 15.októbra 2008). V súdnom odvolacom konaní nevyšli

najavo ţiadne také nové skutočnosti, s ktorými by bolo potrebné osobitne sa zaoberať.

Pokiaľ ţalobca namietal v odvolaní ďalšie skutočnosti, tieto odvolací súd

nezohľadnil s poukazom na ustanovenia .

Pre posúdenie arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu

povaţoval Najvyšší súd Slovenskej republiky za kľúčové zistenie, či spôsob, ktorým krajský

súd odôvodnil svoje rozhodnutie, je ústavne a zákonne konformný. Inými slovami povedané,

úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo zistiť, či spôsob výkladu príslušných

zákonných ustanovení, ktorým najvyšší súd zdôvodnil svoje rozhodnutie, vzhľadom

na zistený skutkový stav, nie je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne a zákonne neudrţateľný

pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu aplikovanej právnej úpravy

(m.m. ).

Ako vyplýva z konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky

(napríklad , ) o svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu

všeobecným súdom by bolo moţné uvaţovať len v prípade, ak by sa natoľko odchýlil

od znenia príslušných ustanovení, ţe by zásadne poprel ich účel a význam. V predmetnej

právnej veci aplikácia a výklad príslušných ustanovení

nie je popretím ich zmyslu. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje,

ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je riadne odôvodnený, nie je arbitrárny a nesignalizuje

moţnosť porušenia . Úvaha krajského súdu, ktorá vychádza z konkrétnych

faktov, je logická, a preto aj legitímna a ţiadne znaky arbitrárnosti nevykazuje.

Skutočnosť, ţe sa ţalobca s názorom najvyššieho súdu nestotoţňuje, nemôţe sama

osebe viesť k záveru o porušení jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(napríklad -10). Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne

pripomína, a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s tým v plnej miere stotoţňuje,

ţe všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je

plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. , II. ÚS

44/03, , , ).

Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza,

ţe súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú;

článok 6 ods. 1 dohovoru však nemoţno chápať tak, ţe vyţaduje podrobnú odpoveď

na kaţdý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môţe obmedziť

na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia niţšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku

zo dňa 21.januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19.apríla 1994). Splnenie

povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vţdy so zreteľom na konkrétny

prípad aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté

rozhodnutie vydané (Ruiz Torija proti Španielsku zo dňa 9.decembra 1994).

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Ţiline riadne odôvodnený, podrobne odpovedal na všetky pre vec dôleţité

argumenty ţalobcu, jeho odôvodnenie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, a preto podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu práva ţalobcu

na prístup k súdu, nebola mu ani odňatá moţnosť konať pred súdom.

Keď teda krajský súd dospel k právnemu záveru, totoţnému so záverom správnych

orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho

orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor

povaţoval aj odvolací súd z dôvodov, uvedených vyššie, za správny.

Preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny podľa , potvrdil. Pritom

sa stotoţnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tieţ rozsahom

a dôvodmi odvolania podľa ako aj rozsahom

a dôvodmi podanej ţaloby ( ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods.1, § 224 ods. 1

v spojení s tak, ţe účastníkom ich náhradu

nepriznal. Neúspešnému ţalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí

a ţalovanému správnemu orgánu nevznikol zákonný nárok na ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 16. februára 2011

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová