Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nc/12/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky M. K., bytom v K.,

proti odporcovi I. K., bytom v K., o rozvod manželstva, vedenej na Okresnom súde Košice

I pod sp. zn. a na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. ,

o návrhu odporcu na vylúčenie sudcov Krajského súdu Košice z prejednávania a

rozhodovania veci, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Košiciach JUDr. A. H., JUDr. L. B., JUDr. D. S., JUDr.

M. H., JUDr. F. Z., JUDr. Ľ. B., JUDr. V. B., JUDr. L. C., JUDr. J. Č., JUDr. A. Č., JUDr. L.

D., Mgr. D. F., JUDr. E. F., JUDr. A. H., JUDr. O. J., JUDr. Ľ. K., JUDr. A. M., JUDr. V.

M., JUDr. S. M., JUDr. J. S., JUDr. M. S., JUDr. J. S., JUDr. A. Š., JUDr. Z. Š., JUDr. P. T.

JUDr. P. T., JUDr. J. T., JUDr. T. V. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a

rozhodovania veci vedenej na uvedenom súde pod sp.zn. (vec Okresného súdu

Košice I sp. zn.11 C 134/2010).

Sudcovia Krajského súdu v Košiciach JUDr. J. M. a JUDr. I. V. s ú v y l ú č e n í

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na uvedenom súde pod sp.zn.

(vec Okresného súdu Košice I sp. zn.11 C 134/2010).

O d ô v o d n e n i e

Podaním zo dňa 15. júna 2010 a neskôr doplneným dňa 9. júla 2010 a

6. októbra 2010, odporca uplatnil námietku zaujatosti voči sudcom Krajského súdu v

Košiciach. Námietku zaujatosti odôvodnil tým, že predseda Krajského súdu v Košiciach

JUDr. I. V. je bratrancom navrhovateľky, ako účastník konania nemá dôveru k súdom, ktoré

riadi blízky príbuzný navrhovateľky, ktorá môže byť verdiktom súdu zvýhodnená a on

poškodený. Nedôveru vyvodzoval aj z toho, že v inom konaní o zrušenie BSM, kde

odporkyňou je jeho manželka, napriek tomu, že požadované údaje doplnil, súd jeho návrh

odmietol s odôvodnením, že na výzvu nereagoval. Preto keď sa objavujú spomínané indície

dokazovať zaujatosť sudcov pri takomto blízkom príbuzenskom vzťahu nie je potrebné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Košiciach

( ) posudzoval opodstatnenosť uvedenej námietky z aspektu existencie

dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom

z ustanovenia , , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejedávania

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom

možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti,

ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v

iných veciach.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k

nezaujatému prístupu k účastníkom alebo ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj

právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne

relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to : 1/ k veci, v

rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania

a rozhodnutia o veci, alebo 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom

alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom

účastníkov konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného

pod 2/.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu na

prejednávanej veci alebo taký osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom,

ktorý pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na

vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyjadrenia sudcov: JUDr. A. H., JUDr. L. B.,

JUDr. D. S., JUDr. M. H., JUDr. F. Z., JUDr. Ľ. B., JUDr. V. B., JUDr. L. C., JUDr. J. Č.,

JUDr. A. Č., JUDr. L. D., Mgr. D. F., JUDr. E. F., JUDr. A. H., JUDr. O. J., JUDr. Ľ.K.,

JUDr. A. M., JUDr. V. M., JUDr. S. M., JUDr. J. S., JUDr. M. S., JUDr. J. S., JUDr. A. Š.,

JUDr. Z. Š., JUDr. P. T., JUDr. P. T., JUDr. J. T., JUDr. T. V. nezistil žiadne také

skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť pochybnosť o ich nezaujatosti v zmysle

uvedeného ustanovenia Uvedení sudcovia uviedli, že nemajú k účastníkom

konania a veci žiadny vzťah. Vo veci sa necítili byť zaujatí.

Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne

predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle

v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a

rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu.

Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky

môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom

prípade splnené.

Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko

účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa

jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí

účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46

ods. 1 nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho

konania, ktorý podal takýto návrh podľa a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie

veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby

na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť

o ňom (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z

25. marca 1998).

I keď zákon v spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania

vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len

pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež

javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")],

nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa ods. l predstavuje

výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému

sudcovi ( ). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z

prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne

závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne,

nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre

ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné

presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii

dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva

de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k

vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah

k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní

nezávisle a nestranne rozhodovať (, Sbírka nálezú a usnesení ÚS ČR, sv. 23,

nález č. 98, str. 11).

Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by bola z

hľadiska relevantná, a ani z vyjadrení uvedených sudcov, ktorým vec podľa

rozvrhu práce pripadla na rozhodnutie, nevyplývajú žiadne zákonné dôvody pre ich vylúčenie,

Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovel vznesenej námietke zaujatosti a rozhodol podľa

ustanovenia druhá veta tak, že označení sudcovia Krajského súdu

v Košiciach nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

JUDr. I. V. – bratranec navrhovateľky pre príbuzenský vzťah je vylúčený

z prejednania a rozhodovania danej veci. Z rozhodovania je rovnako vylúčený aj JUDr. J. M.,

ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že sa cíti byť zaujatý pre svoj priateľský vzťah

k odporcovi. Táto existencia blízkeho vzťahu k účastníkovi konania ( príbuzenstva a

priateľstva ), teda vzťahu, ktorý je relevantný z hľadiska ustanovenia totiž

zakladá dôvod, pre ktorý možno mať pochybnosti o nezaujatosti týchto sudcov.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. februára 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta