Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/253/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S., proti povinnému

Mgr. P. Ď., zastúpenému Advokátskou kanceláriou B., o vymoženie 33,19 € s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp.zn. ,

o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 27. apríla 2010, sp.zn. 17

CoE 82/2010, takto

rozhodol:

Dovolanie povinného o d m i e t a .

Oprávnenej a súdnemu exekútorovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením z 21. júla 2009, č.k. -25

návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a námietkam povinného proti trovám

exekúcie a námietkam povinného proti ďalším trovám exekúcie vyhovel. Súdnemu

exekútorovi Mgr. Ing. I. Š. uloţil povinnosť nahradiť povinnému trovy konania o námietkach

do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia vo výške 54,44 € k rukám právneho zástupcu

povinného. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie odôvodnil

tým, ţe povinný ako dôvod upustenia od exekúcie a jej zastavenia uviedol, ţe uhradí istinu vo

výške 33,19 €, nijakým spôsobom však nepreukázal, ţe táto istina bola uhradená. Námietky

povinného proti predbeţným trovám exekúcie a proti ďalším trovám exekúcie povaţoval za

dôvodné, keď mal za to, ţe súdny exekútor pri výpočte odmeny určenej v upovedomení

o začatí exekúcie zo dňa 12. marca 2009 nesprávne pouţil výklad ustanovení vyhlášky č.

o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, preto nesprávne vypočítal

odmenu a tým aj predbeţné trovy exekúcie. Taktieţ z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa

12. marca 2009 a z upovedomenia o ďalších trovách exekúcie nie je zrejmé, z čoho pozostáva

výška predbeţných trov exekúcie a čo pripadá na odmenu exekútora, koľko sú predpokladané

hotové výdavky, koľko je predpokladaná náhrada

za stratu času a koľko predpokladaná daň z pridanej hodnoty. O trovách konania

o námietkach rozhodol podľa

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 27. apríla 2010, sp.zn. odvolanie

súdneho exekútora proti výroku o námietkach povinného proti trovám exekúcie a námietkam

povinného proti ďalším trovám exekúcie podľa , ako odvolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol. Výrok, ktorým bol

súdny exekútor Mgr. Ing. I. Š. zaviazaný nahradiť povinnému trovy konania o námietkach

v sume 54,44 €, k rukám právneho zástupcu povinného, podľa

zrušil, keď mal za to, ţe uloţenie povinnosti súdnemu exekútorovi hradiť povinnému trovy

konania o námietkach nemá oporu v zákonných ustanoveniach. Uviedol, ţe úprava

v Exekučnom poriadku predpokladá rozhodovanie súdu o trovách exekúcie len v prípade jej

zastavenia. V takomto prípade náklady (za výkon exekučnej činnosti exekútorovi) v zmysle

ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku uhrádza povinný. Moţnosť uloţiť nahradenie

nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému upravuje Exekučný poriadok v ustanovení § 203

Exekučného poriadku. Ţiadne ustanovenie Exekučného poriadku však neupravuje moţnosť

uloţiť povinnosť uhradiť trovy súdnemu exekútorovi, čo vyplýva uţ z postavenia súdneho

exekútora, ako štátom určenou a splnomocnenou osobou

na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, ktorého vykonávanie

exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu, čo do zrušujúceho výroku, podal

dovolanie povinný, ktorý navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/

a , tvrdiac, ţe nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom

mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom a boli porušené jeho základné práva a slobody

zaručené , najmä právo domáhať sa zákonom ustanoveným

spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Mal za to, ţe v danom prípade sa

jednalo o súdne konanie podľa ustanovení a nie o exekučné konanie podľa Exekučného

poriadku a povinnému vznikli predmetné trovy konania ako súdne trovy a nie ako trovy

exekúcie. Taktieţ mal za to, ţe odvolací súd postupoval v rozpore s ustanovením § 221 ods. 1

písm. h/ a V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal skutkový

a právny stav veci.

Súdny exekútor navrhol dovolanie povinného ako neprípustné odmietnuť.

Oprávnená sa k dovolaniu povinného nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Podľa doslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

v časti o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné,

je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania povinného z ustanovenia nemoţno

vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom

nebola v konaní zistená.

So zreteľom na povinným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať ( ).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi

a povinnému neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom

na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces.

Podľa kaţdý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo na to, aby

jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

poţiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

Povinný v dovolaní namieta, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom a k porušeniu

práva na spravodlivý proces došlo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci

odvolacím súdom. Dovolací súd preto povaţuje za potrebné uviesť, ţe ustanovenie § 237

písm. f/ dáva odňatie moţnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou

procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom

rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôţe

zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa , pretoţe právnym

posudzovaním veci súd neporušuje ţiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona,

ani procesné práva účastníka. Či uţ teda odvolací súd napadnuté rozhodnutie zaloţil

na správnej alebo nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení Exekučného poriadku,

neodňal tým povinnému moţnosť pre súdom konať.

Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

povinného nemoţno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia

Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie povinného ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení

s § 243b ods. 5 O.s.p odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej oprávnenej a súdnemu exekútorovi vzniklo právo

na náhradu trov dovolacieho konania proti povinnému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5

v spojení s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky

im však ţiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodali návrh na ich

priznanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. februára 2011

JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová