Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-163-2020.pdf
PDF · 218.54 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/163/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a Mgr. Adriany Némethovej, v právnej veci žalobcu: Phone trader s.r.o., Hlavná 22, Štúrovo, IČO: 50 045 822, zastúpeného JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom, Štefánikova 84, Nitra, IČO: 42 044 634, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 07. 12. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. 101574429/2020 zo dňa 13. 10. 2020, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Podaním zo dňa 16. 04. 2018 oznámil správca dane (Daňový úrad Nitra, pobočka Štúrovo) žalobcovi výkon daňovej kontroly, a to dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až august 2017 s tým, že daňová kontrola začne dňa 10. 05. 2018.
2. Súčasťou predložených dokladov zo strany žalobcu, bolo aj vyhlásenie v znení: „Nižšie podpísaný B. E., ako konateľ spoločnosti Phone trader s.r.o. (so sídlom: Hlavná 22, 943 01 Štúrovo, SK, IČ DPH: SK2120154883) vyhlasujem, že zo strany spoločnosti Unitotal Kft. (so sídlom: 1078 Budapest, Rottenbiller u. 44, DIČ: 14606922-2-42) som udržiaval kontakt s pánom K. R. a S. Z.. Z ich strany mi boli objednávky doručené prostredníctvom objednávkového formulára. Tovar bol dodaný na adresu: Budapest 09, Kén u.. alebo Budapest 10, Jászberényi út 34-36. Tovar prevzal: K. R. alebo S. Z..“ Vyhlásenie bolo datované dňa 19. 06. 2017, písané v maďarskom jazyku a preložené prekladateľkou PeaedDr. L. U..
3. Následne bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 12. 07. 2018 za účasti Ing. Z. O., splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorej hlavným predmetom konania bolo vyjadrenie sa k zdaniteľným obchodom za zdaňovacie obdobie január - august 2017. Uviedol, že prepravu vykonala prepravná spoločnosť UPS, trasu nepoznal, ale konateľ spoločnosti žalobcu pán E. prevzal tovar od kuriéra v Budapešti, vždy po telefonickej dohode, v závislosti od toho, kde sa kuriér pohyboval a následne pokračoval v dodaní tovaru na miesto určenia svojho odberateľa, bolo to tiež v Budapešti na parkovisku pred spoločnosťou Vámúnió Kft. Zároveň uviedol, že prepravu zabezpečoval prvý dodávateľ. Na ďalšiu otázku upresnil, že pán E. sa tak vyjadril, že tovar odovzdal konateľovi spoločnosti Unitotal Kft. v Budapešti.
4. Rozhodnutím zo dňa 03. 10. 2018 správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia a to odo dňa 04. 10. 2018. Oznámením zo dňa 23. 12. 2019 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 17. 12. 2019 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila.
5. Počas prerušenia daňovej kontroly prebehla medzinárodná výmena informácií (ďalej len MVI), týkajúca sa spoločnosti Yukatel GmbH, UNITOTAL Kft., TelePart Discount Distribution GmbH, Eurostar Global Electronics Ltd., UPS Magyarország Kft. (zistenia sú uvedené v bode II. tohto odôvodnenia).
6. Správca dane nazrel do spisu z daňovej kontroly DPH vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie máj - december 2016 a zistil, že v týchto zdaňovacích obdobiach mal žalobca tých istých dodávateľov a toho istého odberateľa a predmetom obchodovania bol ten istý tovar - mobilné telefóny, preto ako dôkaz použil protokol č. 101050007/2018 zo dňa 28. 05. 2018.
7. Dňa 10. 01. 2020 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s Ing. Z. O. za žalobcu, k čomu žalobca zaslal písomné vyjadrenie zo dňa 30. 01. 2020.
8. Protokol z daňovej kontroly vyhotovil správca dane dňa 11. 02. 2020 za kontrolované zdaňovacie obdobie dane z pridanej hodnoty za obdobie január 2017 až august 2017. V mesiaci január 2017 je v protokole konštatované, že v danom prípade neboli splnené podmienky oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode v zmysle § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. dane z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon DPH“), pretože žalobca nepreukázal, že tovar bol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, nepreukázal, že druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň a nepreukázal v zmysle § 17 ods. 2 zákona DPH, že k zdaneniu nadobudnutia tovaru došlo v členskom štáte, kde sa skončila preprava tovaru. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu doručil správca dane splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 13. 02. 2020 a týmto dňom bola daňová kontrola skončená.
9. Žalobca podal k protokolu vyjadrenie v podaní zo dňa 04. 03. 2020. Dňa 18. 03. 2020 bol spísaný úradný záznam o nahliadnutí do spisu žalobcu za zdaňovacie obdobie máj až december 2016. Okrem toho dňa 20. 03. 2020 bol spísaný ďalší úradný záznam, v rámci ktorého bol telefonicky kontaktovaný splnomocnený zástupca žalobcu.
10. Rozhodnutím zo dňa 20. 03. 2020 správca dane určil žalobcovi rozdiel dane v sume 227.011,31 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017, nadmerný odpočet nepriznal v sume 4,17 eur a vyrubil daň v sume 227.007,14 eur z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí.
11. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolenie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia.
12. Súčasťou administratívneho spisu sú aj účtovné doklady žalobcu, výpisy z účtu žalobcu, faktúry vystavené žalobcom pre spoločnosť Unitotal Kft. (pozn. správneho súdu, písané v maďarskom jazyku, okrem poslednej vety: „Trojstranný obchod, daň je povinný platiť odberateľ“), došlé faktúry mesiac 1/2017, pričom súčasťou niektorých bolo aj potvrdenie o doprave, s názvom žalobcu, avšak jeho adresou v Maďarsku.
V administratívnom spise sa nachádza aj vyhlásenie v znení: „ Podpísaný K. R. ako konateľ spoločnosti Unitotal Kft., týmto vyhlasujem, že naša spoločnosť počas roku 2017 (od januára do júna) kúpila mobilné telefóny od spoločnosti Phone trader s.r.o. (so sídlom: Hlavná 22, 943 01 Štúrovo, IČ DPH: Sk21201548830) v hodnote 5.140.644,92 eur. Na pripojenom zozname faktúr sú uvedené jednotlivé dodávky. Tovar som v každom prípade prevzal osobne v Budapešti od konateľa spoločnosti Phone trader s.r.o., t.j. od pána B. E.. Prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť Phone trader s.r.o.“ Vyhlásenie bolo datované 31. 07. 2017, podpísané úradne overeným podpisom a preložené do slovenského jazyka.
Okrem toho do slovenského jazyka boli preložené aj potvrdenia o prevzatí tovaru, ktoré boli podpísané buď S. Z. alebo K. R., pripojený odtlačok pečiatky a tiež nečitateľný podpis.
Súčasťou spisu je i splnomocnenie s dátumom 25. 11. 2016 preložené do slovenského jazyka, podľa ktorého podpísaný K. R. ako konateľ spoločnosti UNITOTAL Szolgáltató Korlátolt Felelősségű Társaság (so sídlom 1078 Budapest, Rottenbiller u. 44 číslo: 13-09-273954) udelil plnú moc S. Z. ako splnomocnencovi na tam uvedené úkony.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
13. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 13. 10. 2020 uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu odvolacích námietok zistil, že v kontrolovanom zdaňovacom období sa žalobca zaoberal obchodnou činnosťou - nákupom a predajom mobilných telefónov, pričom tieto obchody v daňovom priznaní deklaroval ako trojstranné obchody. V kontrolovanom zdaňovacom období vykázal nákup tejto komodity celkom vo finančnom vyjadrení v sume 1.135.056,53 eura, a to od dodávateľa Yukatel GmbH, v sume bez DPH 1.058.996,53 eur, od dodávateľa TelePart Discount Distribution GmbH, v sume bez DPH 65.230,00 eur a od dodávateľa Eurostar Global Electronics ltd., v sume bez DPH 10.830,00 eur.
14. Z vykonaného ústneho pojednávania zo splnomocneným zástupcom žalobcu vyplynulo, že v predmetnom období sa žalobca zaoberal nákupom a predajom mobilných telefónov - veľkoobchod, tovar objednal konateľ žalobcu e-mailom od spoločností uvedených na prijatých faktúrach; že žalobca si prenajíma na adrese Hlavná 22, Štúrovo, kancelárske priestory, sklad doteraz nepoužil, lebo tovar dodáva v rámci trojstranného obchodu; že trasu prepravy tovaru nepozná, ale konateľ žalobcu p. E. prevzal tovar do kuriéra v Budapešti, vždy po telefonickej dohode, v závislosti od toho sa kuriér pohyboval a následne pokračoval v dodaní tovaru na miesto určenia svojho dodávateľa, bolo to tiež v Budapešti na parkovisku pred spoločnosťou Vámúnió Kft.; že prepravu zabezpečoval prvý dodávateľ, že tovar doručil odberateľovi sám konateľ žalobcu konateľovi spoločnosti UNITOTAL Kft. v Budapešti.
15. Vzhľadom k tomu, že skutkové okolnosti preverovaných obchodných transakcií boli zhodné s už skôr preverovanými obchodnými transakciami v rámci daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie máj - december 2016, správca dane so zreteľom na § 24 ods. 4 daňového poriadku použil ako dôkaz Protokol zo dňa 28. 05. 2018 z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobia máj - december 2016. Správca dane zadováženie tohto dôkazu zdokumentoval a jeho zaradenie do predmetného administratívneho spisu vykonal úradným záznamom.
Okrem toho správca dane zistil, že na prijatých faktúrach a dodacích listoch od prvých dodávateľov sú ako adresy dodania uvedené Phone trader (S326), resp. Phone trader, s.r.o., Váci út 20, Budapest, avšak ani v jednom prípade sa neobjavila ako adresát spoločnosť UNITOTAL Kft. Túto skutočnosť žalobca v rámci procesu preverovania registrácie k DPH vysvetľoval tým, že tovar nadobudnutých od nemeckého dodávateľa bo prepravený do Budapešti, kde konateľ žalobcu osobne prevzal od prepravnej spoločnosti UPS. Z prepravnej spoločnosti ho pred doručením tovaru vopred kontaktovali a dohodli sa na mieste prevzatia tovaru, pričom nebola to vždy rovnaká adresa. Rovnako sa v tomto smere vyjadril aj splnomocnený zástupca žalobcu Ing. Z. O., počas výkonu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobia máj - december 2016.
Medzi dokladmi, ktoré žalobca predložil správcovi dane dňa 16. 05. 2018, sa nachádzalo aj vyhlásenie K. R. zo dňa 31. 07. 2017, ktorý ako konateľ spoločnosti UNITOTAl Kft. vyhlásil, že „naša spoločnosť počas roku 2017 (od januára do júna) kúpila mobilné telefóny od spoločnosti Phone trader s.r.o. v hodnote 5.140.644,92 eur. Na pripojenom zozname faktúr sú uvedené jednotlivé dodávky. Tovar som v každom prípade prevzal osobne v Budapešti do konateľa spoločnosti Phone trader s.r.o., t. j. od pána B. E.. Prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť Phone trader s.r.o.“ Podpis K. R. bol úradne overený dňa 31. 07. 2017 JUDr. S. C. v Štúrove. Súčasťou správcom dane predloženého administratívneho spisu sú aj potvrdenia o prevzatí tovaru individualizované podľa jednotlivých dodávok. Potvrdenia obsahujú potvrdzujúce vyhlásenie R. K., resp. S. Z., že v mene spoločnosti UNITOTAL Kft. od predajcu Phone trader, s.r.o. prevzali tovar uvedený na príslušnej faktúre v príslušnej hodnote. Na potvrdeniach je
uvedená informácia, že tovar doručil B. E., ŠPZ vozidla: JYM-943, dátum deklarovaného prevzatia, pečiatky UNITOTAL Kft. a nečitateľný podpis, ktorý nie je úradne overený. Správca dane v súvislosti s predloženými potvrdeniami skonštatoval zjavnú odlišnosť v podpisoch K. R., ktoré sú na potvrdeniach situované od úradne overeného podpisu menovaného, ktorý je situovaný na vyhlásení zo dňa 31. 07. 2017. Správca dane v súvislosti s uvedenými potvrdeniami poukázal na výsledky dokazovania vykonaného v rámci daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobia máj až december 2016, konkrétne na vyhlásenie konateľa žalobcu zo dňa 19. 06. 2017, že zo spoločnosti UNITOTAL Kft. bol v kontakte s p. K. R. a S. Z. a že tovar bol dodaný na adresu Budapest 09, Kén u. 5 alebo Budapest 10, Jászberényi út. 34-36 a že tovar prevzal K. R. alebo S. Z..
Za účelom preverenia skutočného nadobudnutia tovaru spoločnosťou UNITOTAL Kft. od žalobcu správca dane využil inštitút medzinárodnej výmeny informácií a v tomto smere sa žiadosťou o MVI obrátil na maďarskú daňovú správu o poskytnutie informácií. Maďarská daňová správa odpovedala v tom zmysle , že vykonaním daňovej kontroly v spoločnosti UNITOTAL Kft. zistila, že uvedená spoločnosť nevykonávala reálnu obchodnú činnosť, jej konateľ, K. R., sa vyjadril, že na výkon funkcie konateľa len poskytol svoje meno, nemá k dispozícii žiadne doklady, spoločnosť nikdy neriadil a nemá žiadne vedomosti v manažérskej ani v daňovej oblasti. Pán S. Z. je občanom Ukrajiny, ktorý na území Maďarska nemá adresu pobytu a nebol dostupný na žiadnom z telefónnych čísel, ktoré boli poskytnuté finančnej správe. Pán R. predložil správcovi dane splnomocnenie pre S. Z. zo dňa 25. 11. 2016, ale vyjadril sa, že nemá informácie o dostupnosti pána Z. a že splnomocnenie mu dal údajne na kompenzáciou nejakej škody, pričom detaily o tejto škode nepoznal. V rámci vykonanej daňovej kontroly sa pán B. E., konateľ žalobcu v rozhodnom období, vyjadril, že sa so spoločnosťou UNITOTAL Kft. mal od 01. 07. 2016 obchodné vzťahy, pričom tento stav trval aj v čase jeho vyjadrenia pred maďarským správcom dane. Podľa jeho vyjadrenia ho vyhľadal S. Z. za účelom nákupu, ale podľa splnomocnenia, ktoré bolo predložené počas kontroly, pán Z. za účelom nákupu, ale podľa splnomocnenia, ktoré bolo predložené počas kontroly, pán Z. v tom čase nebol splnomocnenou osobou spoločnosti UNITOTAL Kft. Kontakty s pánom B. E. poprel pán K. R.. Pán B. E. uviedol, že tovar určený pre spoločnosť UNITOTAL Kft. bol prepravený do prevádzkových priestorov spoločnosti Vámunió Kft., táto spoločnosť však so spoločnosťou UNITOTAL Kft. nespolupracovala. Tvrdenie pána B. E., že tovar prepravený pre spoločnosť UNITOTAL Kft. Prevzali páni K. R. a S. Z., bolo konfrontované s tvrdením predstaviteľa spoločnosti Vámunió Kft., že do skladových priestorov tejto spoločnosti majú prístup len jej zamestnanci, a teda uvedení páni tam predmetný tovar nemohli prevziať. V reakcii na tvrdenie pána B. E. o bezhotovostných platbách za tovar sa uvádza tvrdenie maďarskej daňovej správy, že na bankových výpisoch spoločnosti UNITOTAL Kft. nie sú pre žalobcu žiadne platby. Pán E. však ani na výzvu neuviedol číslo bankového účtu. UNITOTAL Kft. nadobudnutie tovaru od žalobcu uviedla v daňových priznaniach február, apríl, máj a jún 2017 len čiastočne, pričom podľa podaných daňových priznaní nešlo o trojstranný obchod. Daňové priznania boli podané elektronicky pod prístupovým kódom pána K. R., avšak menovaný uviedol, že nevie, kto priznania podával a on nepozná prístupové kódy do svojej elektronickej schránky. Na základe týchto dôvodov maďarský správca dane neuznal v rámci daňovej kontroly spoločnosti UNITOTAL Kft. nadobudnutie tovaru od žalobcu za uskutočnené. Z ďalšej odpovede maďarskej daňovej správy vyplývalo, že spoločnosť UNITOTAL Kft. podala dodatočné daňové priznania a súhrnne výkazy za zdaňovacie obdobia august 2016 - júl 2017, pričom deklarovala IC nadobudnutia a nie trojstranný obchod. Maďarská daňová správa taktiež poukázala na výpoveď konateľa žalobcu, B. E., podľa ktorého tovar prepravil žalobca vlastnými vozidlami. Na žiadnom mieste však spoločnosť UNITOTAL Kft. nemohla prevziať tovar, pretože má len sídlo od poskytovateľa sídiel, nemá žiadne registrované priestory.
Kontrolou predložených dokladov - prijatých faktúr, dodacích listov a prepravných dokladov od prepravnej spoločnosti UPS správca dane zistil, že je na nich uvedená adresa doručovateľa Phone trader s.r.o., L?rinczi út 61, Vecsés, Phone trader s.r.o., Váci út 20, Budapest, rovnako ako v prípadoch, keď ako odberateľ vystupovala spoločnosť DualTrans Kft v mesiacoch január až júl 2016. Na žiadnom z dokladov neboli uvedené adresy Kén u. 5, Budapest 09 alebo Jászberényi út 36-36, Budapest 10, ktoré pán B. E. uviedol vo svojom vyhlásení a ani jedna z týchto adries nie je adresou sídla spoločnosti UNITOTAL Kft. Tvrdenie o miestach dodania - prevádzkové priestory spoločnosti Vámunió Kft, pred maďarským správcom dane, boli podľa správcu dane popreté vyjadreniami konateľa spoločnosti Vámunió Kft.
V zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 12. 07. 2018 sa splnomocnený zástupca žalobcu vyjadril k detailom posudzovaných obchodných transakcií. Uviedol, že konateľ žalobcu prevzal tovar od kuriéra v
Budapešti, vždy po telefonickej dohode v závislosti od toho, kde sa kuriér pohyboval. Konkrétna adresa prevzatia tovaru preto neexistuje, tovar prevzal pán B. E. niekde po ceste v Budapešti.
Zároveň boli vykonané aj žiadosti o MVI, ktorými sa správca dane obrátil na nemeckú daňovú správu, Veľkú Britániu a tiež opäť na maďarskú daňovú správu, z ktorých zistil, že kontaktnou osobou za žalobcu bol pán T. K., prepravu vykonala spoločnosť UPS zo sídla spoločnosti Yukatel GmbH a boli prevzaté na miesto sídla spoločnosti UPS Magyarorzság Kft., Lorinczi út 61, 2220 Vécses. Pri spoločnosti TelePart Discount Distribution GmbH bolo zistené, že tovar objednal B. E., prepravu vykonala spoločnosť UPS, na adresu Phone trader s.r.o., ul Váci 20, 1132 Budapest. O trojstranných obchodoch nemecká spoločnosť nemala vedomosť. Pri spoločnosti Eurostar Global Electronics Ltd. bolo zistené, že kontaktnou osobou za žalobcu bol T. K. a prepravcom bola spoločnosť DHL express, tovar bol doručený na adresu Vaci street 20, 1132 Budapest a prevzal ho pán K. C..
Z dôvodu zasielania žiadostí o MVI správca dane rozhodnutím zo dňa 03. 10. 2018 daňovú kontrolu prerušil odo dňa 04. 10. 2018 a pokračoval v nej dňom 17. 12. 2019.
Následne žalovaný v rozhodnutí poukázal na ústne pojednávanie zo dňa 10. 01. 2020, ako aj vyjadrenie žalobcu a tiež vyhotovený protokol zo dňa 11. 02. 2020, ktorý bol doručený žalobcovi a ten podal k nemu vyjadrenie.
16. Na základe takto zistených skutočností správca dane vydal vo vyrubovacom konaní napadnuté rozhodnutie, v odôvodnení ktorého popísal vykonané úkony a dôkazy, tieto hodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, uviedol právne predpisy a judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval, preto žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v odvolaní požadovanom rozsahu konštatoval nedôvodnosť odvolacích námietok a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdil.
V prvom rade poukázal na podstatu trojstranného obchodu a podmienku splnenia podmienok trojstranného obchodu podľa § 45 zákona o DPH. Mal za to, že pri trojstrannom obchode je dôležité, že ak sa má zdaniteľný obchod medzi tromi osobami posudzovať ako trojstranný obchod, musia byť splnené všetky podmienky uvedené v § 45 zákona o DPH. V prípade, ak by neboli splnené podmienky trojstranného obchodu, nemôže byť použitý zjednodušený postup pri trojstrannom obchode.
V predmetnej veci sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane, že podmienky trojstranného obchodu v zmysle § 45 zákona o DPH splnené neboli. Správca dane podľa názoru žalovaného riadne zistil skutkový stav vo veci a na takto zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Deklarovaným druhým odberateľom bola spoločnosť UNITOTAl Kft., pričom zo zistení maďarskej daňovej správy je zrejmé, že jej konateľ, K. R., nemal ani elementárne vedomosti o jej ekonomickej činnosti, bol len formálnym konateľom a osobou bez potrebných znalostí a zručností. Základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. Pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných žalobcom sú oprávnené. Nebolo podľa názoru žalovaného dôvodné spochybňovať relevanciu zistení maďarskej daňovej správy, pretože boli získané právnymi predpismi upraveným spôsobom (zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, Nariadenie Rady EÚ č. 904/2010). Ide o použiteľné dôkazy, pretože v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Námietka žalobcu, že správca dane v tomto smere nepodložil svoje tvrdenia žiadnymi dôkazmi, keď sa podľa žalobcu opiera o „druhotné“ informácie, pričom tvrdenie o popretí prevzatia tovaru spoločnosťou UNITOTAL Kft. ani informácie o údajnom výsluchu pána K. nie sú podľa žalobcu podložené žiadnym „prvotným“ dôkazom, nebola podľa názoru žalovaného opodstatnená.
17. Za neopodstatnenú považoval žalovaný aj námietku žalobcu, že sa nevyhodnotil rozpor tvrdení pána K. R. s inými faktami. Súčasťou spisu je i vyhlásenie pána K. R. zo dňa 31. 07. 2017 a individuálne
potvrdenia ku každej jednotlivej dodávke. Žalovaný konštatoval, že vykonaným dokazovaním sa nepreukázala ich hodnovernosť. Podľa odpovede maďarskej daňovej správy totiž K. R. poprel obchodovanie so žalobcom, avšak dňa 31. 07. 2017 podpísal vyhlásenie o nadobudnutí tovaru od žalobcu. Konateľ žalobcu, B. E., dňa 19. 06. 2017 vykonal vyhlásenie, v zmysle ktorého zo spoločnosti UNITOTAL Kft. udržiaval kontakt s p. K. R. a s S. Z., že z ich strany mu boli objednávky doručené prostredníctvom objednávkového formuláru, že tovar bol dodaný na adresu Budapest 09, Kén u. 5 alebo Budapest 10, Jászberényi út 34-36 a že tovar prevzal buď K. R. alebo S. Z.. Vo vzájomnom rozpore sú jednotlivé tvrdenia podpísané o prevzatí tovaru, podľa ktorých mali tovar prevziať páni R. K. alebo S. Z. a vyhlásenie pána K. R., že tovar prevzal v každom prípade on osobne v Budapešti. Vzájomná protirečivosť týchto dokumentov bola dôvodom, pre ktorý nemôžu spochybniť skutkový stav zistený maďarskou daňovou správou ohľadne obchodovania žalobcu so spoločnosťou UNITOTAL Kft. a naviac aj z dôvodu neprípustnosti čestného vyhlásenia ako dôkazu v daňovom konaní v zmysle judikatúry NS SR, na ktorú správca dane v danej súvislosti správne poukázal v napadnutom rozhodnutí.
18. Pokiaľ išlo o posúdenie právnej otázky, a to či dotknuté obchodné transakcie bolo možné posudzovať ako trojstranné obchody v zmysle zákona o DPH za situácie, keď tovar prevzal na území Maďarska od prepravnej spoločnosti žalobca a ďalej ho sám dopravil druhému odberateľovi žalovaný uviedol, že dodanie tovaru sa neuskutočnilo v rámci trojstranného obchodu, pretože podmienky, ktoré zákon o DPH spája so zjednodušeným spôsobom zdaňovania - trojstranným obchodom - splnené neboli. Žalobca si objednal tovar od zahraničných dodávateľov pod identifikačným číslom pre daň prideleným SR, tovar bol prepravený do Maďarska, kde ho žalobca prevzal, pričom na všetkých dodacích listoch od zahraničných dodávateľov a prepravných dokladoch je uvedená dodacia adresa „Phone trader s.r.o., Budapest, Maďarsko“ a spoločnosť UNITOTAL Kft. sa ako odberateľ neobjavila na žiadnych z menovaných dokumentov. V posudzovanom prípade nešlo o jednorazové obstaranie alebo občasné obstarávanie tovaru, ale o sústavnú podnikateľskú činnosť, v rámci ktorej boli podľa prepravných dokumentov a dodacích listov parametre obchodu natavené tak, že príjemcom tovaru bol žalobca a nie spoločnosť UNITOTAL Kft. Z povahy veci vyplývalo, že faktická participácia prvého odberateľa na trojstrannom obchode spočívala v preberaní tovaru za druhého odberateľa, resp. v zabezpečovaní časti dopravy tovaru na trajektórii dodávateľ - druhý odberateľ, nespĺňa podmienku priameho odoslania alebo prepravy tovaru od prvého odberateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, a ani nezodpovedá zmysle a účelu právnej úpravy trojstranného obchodu, ktorý má práve v prospech prvého odberateľa obchodné transakcie zjednodušiť o jeho registračnú a daňovú povinnosť v štáte skončenia prepravy. Podstatou trojstranného obchodu bola totiž skutočnosť, že na ten istý tovar sa vzťahujú dve dodania tovaru, pričom len jedna z týchto dodaní je tzv. pohyblivou dodávkou, a tou je dodávka od prvého dodávateľa k prvému odberateľovi, v danom prípade žalobcovi. Druhá z týchto dodávok, v danom prípade spoločnosti UNITOTAL Kft. bola dodávkou statickou, tzv. nepohyblivou a predstavovala fakticky len vystavenie faktúry. Odoslanie alebo prepravu tovaru síce mohol zabezpečiť prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet, muselo však ísť o odoslanie alebo prepravu v zmysle § 45 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, teda o priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu.
V predmetnej veci nebolo preukázané zdanenie dodaní tovaru, keďže spoločnosť UNITOTAL Kft. síce dodatočne podala daňové priznanie až po tom, čo maďarská daňová správa zaslala odpoveď na predchádzajúcu žiadosť správcu dane o MVI, pričom však deklarovala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, nie trojstranný obchod. Maďarská daňová správa zároveň poukázala na osobu konateľa spoločnosti UNITOTAl Kft. K. R., ktorá nemala ani elementárne vedomosti o jej ekonomickej činnosti, bola len formálny konateľom a osobou bez potrebných znalostí a zručností, ktorá ani nevedela, kto vyplnil daňové priznanie, keďže nevedela používať daňový portál, čím podľa názoru žalovaného maďarská daňová správa spochybnila autenticitu podaných daňových priznaní.
19. V súvislosti s namietaným preverovaním platieb spoločnosti UNITOTAL Kft. žalobcovi, ktoré sa mali realizovať bezhotovostne, a mali podľa žalobcu vyvrátiť či potvrdiť informácie maďarskej daňovej správy o nekonaní pána K. R. v mene spoločnosti UNITOTAL Kft., a že dodatočné popieranie prevzatia tovaru, za ktorý odberateľ zaplatil bankovým prevodom, je podľa žalobcu paradox, s ktorým sa správca dane nevysporiadal, pričom povinnosť zdanenia prešla na spoločnosť UNITOTAL Kft. okamihom prevzatia tovaru, čomu zodpovedá skutočnosť, že za tovar zaplatila bankovým prevodom, žalovaný uviedol, že preverovanie realizácie úhrad by samo o sebe nebolo spôsobilé zvrátiť závery správcu dane o nesplnení podmienok trojstranného obchodu. Vykonaným dokazovaním bolo spochybnené konanie pána K. R. v
mene spoločnosti UNITOTAL Kft. a konanie iných osôb v mene tejto spoločnosti je fakticky neoveriteľné. V kontexte s vykonaným dokazovaním nie je samotné vykonanie bezhotovostnej platby postačujúcim dôkazom, že došlo k naplneniu podmienok trojstranného obchodu, resp. k zdaneniu dodávok tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Žalovaný považoval za rozhodujúce a ani žalobcom nespochybniteľné zistenie skutočnosti, že žalobca tovar ako prvý odberateľ na území Maďarska prevzal od prepravnej spoločnosti a že tovar nebol prepravený priamo od dodávateľa k druhému odberateľovi. Žalobca teda na území Maďarska tovar nadobudol a následne s ním ďalej nakladal, pričom podmienky trojstranného obchodu splnené neboli, čo malo za následok vznik povinnosti žalobcu odviesť daň v tuzemsku, pretože tovar od zahraničných dodávateľov objednal pod slovenským identifikačným číslom pre daň.
III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe
20. Žalobca sa v žalobe zo dňa 07. 12. 2020 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, majúc pritom za to, že obe rozhodnutia boli odôvodnené v základe tým, že podmienky trojstranného obchodu v zmysle § 45 zákona o DPH splnené neboli. S týmto záverom sa však nestotožnil.
Rovnako tak sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, ako i Daňového úradu Nitra, pobočka Štúrovo, na základe ktorej došlo k rozhodnutiu o vyrubení dane. Považoval za preukázané, že žalobca v rámci zdaňovacieho obdobia, ktoré bolo predmetom kontroly, ktorej výsledkom je napadnuté rozhodnutie, nadobudol tovar v celkovej hodnote 1.135.056,53 eur, pričom dodávateľmi uvedeného tovaru boli 3 subjekty a to Yukatel GmBH, Merianstrasse 23, 63069 Offenbach IČ DPH DE813392743 Nemecko, Eurostar Global Electronics Itd, Hooters Hall Road, Newcastle-Under-Lyme, Staffordshire, ST59QF, IČ DPH EN922568807, Veľká Británia, TelePart Discount Distribution GmbH, Zeller str. 17, D 73271 Holzmoden, IČ DPH DE196993648, Nemecko. Tento tovar bol uvedenými spoločnosťami žalobcovi vyfaktúrovaný a následne uhradený. Žalobca však tento tovar nepredával na území SR, ale tovar bol priamo dodávaný na územie Maďarskej republiky, kde bolo miesto dodávky a odberu tovaru, pričom tovar bol od zásielkovej služby prebraný zástupcom žalobcu a následne predaný maďarskej spoločnosti UNITOTAL Kft., IČ DPH HU14606922, Rottenbiller utca 44, 1078 Budapest za sumu 1.146.396,93 eur. Prepravnou spoločnosťou, ktorá zabezpečovala prepravu tovaru bola spoločnosť UPS. Samotné prebratie a následne odovzdanie tovaru konečnému odberateľovi sa realizovalo v meste Budapešť, kde tovar od prepravnej spoločnosti prebral zástupca žalobcu na rôznych miestach v Budapešti a v rôznom období. To, že došlo reálne k odovzdaniu tovaru zástupcovi spoločnosti UNITOTAL Kft. potvrdzuje vyhlásenie K. R. s úradným potvrdením pravosti jeho podpisu. Ak správny orgán poukázal na to, že konateľ spoločnosti UNITOTAL Kft. K. R. poprel, že bol v kontakte s vtedajším konateľom žalobcu B. E., mal byť tento rozpor odstránený i prípadnou konfrontáciou, čomu však pred maďarským správnym orgánom, ktorý realizoval dožiadanie slovenského správne orgánu nedošlo.
Taktiež to, že bol tovar reálne skutočne dodaný spoločnosti UNITOTAL Kft. potvrdzujú aj bankové prevody v prospech žalobcu od spoločnosti UNITOTAL Kft.. V neposlednom rade je tu skutočnosť, že spoločnosť UNITOTAL Kft. podala v súvislosti s prevzatým tovarom dodatočné daňové priznanie, ktoré poskytol žalovanému a malo by byť súčasťou administratívneho spisu.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti preto zastal názor, že v danom prípade sa jednoznačne jedná o trojstranný obchod v zmysle § 45 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, spĺňajúci podmienky pre oslobodenie od dane. Taktiež bol toho názoru, že boli splnené všetky zákonnom stanovené podmienky obsiahnuté v tomto ustanovení.
Bolo preukázané, že na obchode sa zúčastnili 3 osoby, ktorými boli horeuvedené dodávateľské subjekty, žalobca a spoločnosť UNITOTAL Kft., IČ DPH HU14606922, Rottenbiller utca 44, 1078 Budapest.
Taktiež bolo preukázané, že tovar bol odoslaný priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do druhého členského štátu a zákon nevylučuje, aby sa na preprave pri trojstrannom obchode zúčastnil aj prvý odberateľ, čo je tento prípad (§ 45 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z.).
Okrem toho bolo preukázané, že osoby, ktoré sa zúčastnili obchodu, boli v čase jeho realizácie identifikované pre daň v 3 rôznych členských štátoch. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že čo sa týka druhého odberateľa a to spoločnosti UNITOTAL Kft., IČ DPH HU14606922, Rottenbiller utca 44, 1078 Budapest, táto nemohla prijať žiadny tovar na žiadnom mieste, keďže má sídlo len od poskytovateľa sídiel a nemá žiadne registrované priestory. Taktiež, čo sa týkalo spoločnosti UNITOTAL Kft. p. K. R., tento mal uviesť a vyjadriť sa, že nepozná žiadnych dodávateľov a ani odberateľov spoločnosti UNITOTAL Kft. a že nepozná žalobcu. Tieto skutočnosti sú však v rozpore s jeho písomným a úradne overeným vyhlásením zo dňa 31. 07. 2017, ktorým potvrdil ako štatutárny zástupca spoločnosti UNITOTAL Kft. nákup mobilných telefónov od žalobcu s tým, že on tovar prevzal osobne. K tomuto považoval za potrebné uviesť i tú skutočnosť, že doposiaľ mu nebola predložená zo strany DU Nitra, pobočka Štúrovo žiadna listina resp. zápisnica o výsluchu K. R. ako konateľa spoločnosti UNITOTAL Kft.
Taktiež bolo podľa žalobcu preukázané, že prvý odberateľ, teda žalobca, nebol identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa, teda v Maďarsku, kde má sídlo spoločnosť UNITOTAL Kft., IČ DPH HU14606922, Rottenbiller utca 44, 1078 Budapest. Z dokladov bolo zrejmé, že sa voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použili rovnaké identifikačné čísla pre daň (§ 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 222/2004 Z. z.).
Preukázané bolo aj to, že tovar odoslal dodávateľ na jeho účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa, ktorým bola naša spoločnosť do členského štátu druhého odberateľa, ktorým bolo Maďarsko (§ 45 ods. 1 písm. d/ zák. č. 222/2004 Z. z.).
Taktiež bolo preukázané, že druhý odberateľ, teda spoločnosť UNITITAL Kft., použila IČO pre daň pridelenú členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončila (§ 45 ods. 1 písm. e/ zák. č. 222/2004 Z. z.).
Záverom zdôraznil, že za preukázané bolo potrebné považovať aj to, že druhý odberateľ bol v čase realizácie obchodu osobou povinnou platiť daň. Táto skutočnosť bola zistená aj žalovaným, ale podľa názoru žalobcu ju žalovaný zle interpretuje (§ 45 ods. 1 písm. f/ zák. č. 222/2004 Z. z.).
Žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktorými boli faktúry, potvrdenia o prevzatí tovaru, vyhlásenie konateľa odberateľa, v ktorom jednoznačne potvrdil, že tovar od žalobcu bol dodaný a bol ním prevzatý. Taktiež i daňové priznanie odberateľa.
Ďalej mal za to, že Daňový úrad Nitra, pobočka Štúrovo v rámci vykonávania kontroly nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu tak, aby bol spoľahlivo zistený skutkový stav. Žalovaný, ako i Daňový úrad Nitra, pobočka Štúrovo spochybnil čestné vyhlásenie o dodaní a prevzatí tovaru štatutárnym zástupcom spoločnosti UNITOTAL Kft., toto však urobil bez toho, že by bol tohto zástupcu vypočul osobne, alebo zabezpečil jeho vypočutie prostredníctvom dožiadaného správcu dane v Maďarsku. Zároveň, ak by bol takýto úkon vykonával, teda vypočúval zástupcu spoločnosti UNITOTAL Kft., mal na toto vypočutie predvolať aj zástupcu žalobcu. Keďže tak neurobil, ukrátil žalobcu na jej procesných právach. Okrem toho dodal, že Daňový úrad Nitra ako prvostupňový správny orgán považoval vyhlásenie konateľa spoločnosti UNITOTAL Kft. p. K. R. za nedôveryhodné. Túto nedôveryhodnosť však žiadnym spôsobom nepreukázal a nezdôvodnil, pričom žiadna zápisnica, kde by konateľ spoločnosti UNITOTAL Kft. poprel prevzatie a dodanie tovaru mu predložená nebola. K tomu, že dodaný tovar bol riadne uhradený sa taktiež žiadnym spôsobom nevyjadril. Za vierohodný dôkaz považoval Daňový úrad Nitra výpoveď p. K. R. pred maďarským správcom dane. Túto jeho výpoveď však do dnešného dňa nepredložil. Nevie teda zistiť, akým spôsobom bol predvolaný, pred ktorým maďarským správcom vypovedal, kedy sa táto jeho výpoveď udiala, akým spôsobom bola zaprotokolovaná a najmä či túto výpoveď podpísal.
Ďalej poukázal na to, že žalovaný, ani Daňový úrad Nitra, pobočka Štúrovo si nezabezpečili potrebné doklady z prepravnej spoločnosti UPC preukazujúce dodávateľa a odberateľa tovaru, čo má podľa názoru žalobcu taktiež vplyv na posúdenie či v danom prípade ide, alebo nejde o trojstranný obchod v zmysle § 45 Zákona o DPH.
Zastal názor, že žalobca v súvislosti s realizovaným obchodom medzi dodávateľmi a konečným odberateľom neporušila žiadne svoje povinnosti, a preto rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Štúrovo o vyrubení rozdielu dane, ktoré bolo potvrdené jeho nadriadeným orgánom, teda žalovaným, považoval za nezákonné.
IV. Vyjadrenie žalovaného
21. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 29. 04. 2021 k podanej žalobe uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017. Kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že v kontrolovanom zdaňovacom období sa daňový subjekt zaoberal obchodnou činnosťou - nákupom a predajom mobilných telefónov, pričom tieto obchody v daňovom priznaní deklaroval ako trojstranné obchody. V kontrolovanom zdaňovacom období vykázal nákup tejto komodity celkom vo finančnom vyjadrení v sume 1.135.056,53 eur, a to od dodávateľa Yukatel GmbH, merianstrasse 23, 63069 Offenbach, IČ DPH DE813392743 v sume bez DPH 1.058.996,53 eur, od dodávateľa TelePart Discount Distribution GmbH, Zelter Str. 17, D 73271 Holzmoden IČ DPH DE196993648, Nemecko v sume bez DPH 65.230,00 eur a od dodávateľa Eurostar Global Electronics ltd, Hooters Hall Road, Newcastle-Under-Lyme, Staffordshire, ST59QF, IČ DPH EN922568807, Veľká Británia v sume bez DPH 10.830,00 eura. Predmetný tovar mal žalobca dodať maďarskej spoločnosti UNITOTAL Kft. v celkovej sume 1.146.396,93 eur.
Správca dane po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žalobca nesplnil zákonné podmienky trojstranného obchodu v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 222/20014 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), a preto na tomto podklade vyrubil žalobcovi rozdiel dane. Na odvolanie žalobcu žalovaný žalovaným rozhodnutím v zmysle § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) rozhodnutie správcu dane potvrdil.
V ďalšej časti vyjadrenia k žalobe žalovaný bol toho názoru, že sa v žalovanom rozhodnutí v náležitom rozsahu a argumentačne presvedčivo vysporiadal s odvolacími námietkami, ktoré sú podobné žalobným dôvodom. Žalovaný tak dal relevantnú odpoveď na všetky žalobcom nastolené otázky, týkajúce sa zistenia skutkového stavu veci, ako aj právneho posúdenia veci v súvislosti s posudzovanými obchodnými transakciami, deklarovanými žalobcom ako trojstranné obchody. Žalovaný preto považoval žalobné dôvody za neopodstatnené a na svoju obranu v plnej miere poukázal na argumenty, ktoré sú súčasťou odôvodnenia žalovaného rozhodnutia a v súvislosti s podanou žalobou zdôrazňuje nasledovné skutočnosti.
K vykonanému dokazovaniu uviedol, že bolo ním zistené, že modus operandi posudzovaných obchodných transakcií bol v zásade rovnaký. Žalobca nakupoval tovar od zahraničných dodávateľov, tovar bol prepravnou spoločnosťou prepravený na územie Maďarskej republiky, kde ho prevzal na rôznych miestach v meste Budapešť vtedajší konateľ žalobcu, ktorý ho mal následne dodať maďarskej spoločnosti UNITOTAL Kft. V tejto súvislosti nebola opodstatnená námietka žalobcu, že žalovaný ani správca dane si nezabezpečili potrebné doklady z prepravnej spoločnosti preukazujúce dodávateľa a odberateľa tovaru, keďže dokazovanie v tomto smere bolo vykonané a skutkový záver, že tovar nebol prepravený prepravnou spoločnosťou od dodávateľa priamo druhému odberateľovi, potvrdil aj sám žalobca.
Zo zistení maďarskej daňovej správy vyplynulo, že spoločnosť UNITOTAL Kft. nevykonávala reálnu obchodnú činnosť, jej konateľ, K. R., sa vyjadril, že na výkon funkcie konateľa len poskytol svoje meno, nemá k dispozícii žiadne doklady, spoločnosť nikdy neriadil a nemá žiadne vedomosti v manažérskej ani daňovej oblasti. Konateľovi spoločnosti UNITOTAL Kft. teda chýbali elementárne predpoklady pre skutočný výkon funkcie konateľa, nemal žiadne obchodné ani daňové vedomosti, nehovoril cudzími jazykmi, nemal účtovníctvo spoločnosti a ako sa menovaný sám vyjadril, bol konateľom „len na papieri“. Maďarská daňová správa síce eviduje dodatočne podané daňové priznania spoločnosti UNITOTAL Kft., ktorými sú deklarované intrakomunitárne nadobudnutia tovaru, nie trojstranný obchod, avšak svojimi zisteniami ohľadne osoby konateľa spoločnosti UNITOTAL Kft., ktorý prehlásil, že nevie, kto vyplnil
daňové priznania, keďže on portál používať nevie, maďarská daňová správa spochybnila autenticitu dodatočne podaných daňových priznaní.
Pokiaľ žalobca argumentuje vyhlásením K. R., ktoré má preukazovať odovzdanie tovaru zástupcovi spoločnosti UNITOTAL Kft., žalovaný v prvom rade uviedol, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 2Sžf/40/2011 čestné vyhlásenie predložené žalobcom nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. Ako dôkaz je možné použiť také listinné dôkazy a výpovede svedkov, ktoré sú založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz. Najvyšší súd SR v tejto súvislosti poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány (teda aj daňové orgány a súdy) môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pravdivosť obsahu predloženého čestného prehlásenia pritom nijako neovplyvňuje úradne overený podpis osoby, ktorá vyhlásenie učinila, keďže úradné overenie podpisu nie je dôkazom pravdivosti obsahu vyhlásenia, ale len potvrdzuje samotný fakt, že podpis na danom dokumente je autentický. Vykonaným dokazovaním sa nepreukázala jeho hodnovernosť, rovnako ako aj hodnovernosť individuálnych potvrdení ku každej jednotlivej dodávke. Podľa odpovede maďarskej daňovej správy totiž K. R. poprel obchodovanie so žalobcom, avšak dňa 31. 07. 2017 podpísal vyhlásenie o nadobudnutí tovaru od žalobcu. Konateľ žalobcu, B. E., dňa 19. 06. 2017 vykonal vyhlásenie, v zmysle ktorého zo spoločnosti UNITOTAL Kft. udržiaval kontakt s p. K. R. a s S. Z., že z ich strany mu boli objednávky doručené prostredníctvom objednávkového formuláru, že tovar bol dodaný na adresu Budapest 09, Kén u. 5 alebo Budapest 10, Jászberényi út 34-36 a že tovar prevzal buď K. R. alebo S. Z.. Vo vzájomnom rozpore sú jednotlivé potvrdenia podpísané o prevzatí tovaru, podľa ktorých mali tovar prevziať páni R. K. alebo S. Z. a vyhlásenie pána K. R., že tovar prevzal v každom prípade on osobne v Budapešti. Vzájomná protirečivosť týchto dokumentov je dôvodom, pre ktorý nemôžu spochybniť skutkový stav zistený maďarskou daňovou správou ohľadne obchodovania žalobcu so spoločnosťou UNITOTAL Kft.
Za danej dôkaznej situácie nebolo dodanie tovaru žalobcom spoločnosti UNITOTAL Kft. ani preukázané úhradami bankovým prevodom, pretože samotnú úhradu nie je možné vyhodnotiť bez vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi, ktorými sa dodanie tovaru v rámci trojstranného obchodu nepreukázalo.
Nebolo podľa názoru žalovaného dôvodné spochybňovať relevanciu zistení maďarskej daňovej správy, pretože boli získané právnymi predpismi upraveným spôsobom (zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, Nariadenie Rady EÚ č. 904/2010). Ide o použiteľné dôkazy, pretože v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpisom. Vzhľadom k tomu, že maďarská daňová správa sa pri zisťovaní daňovo relevantných skutočností na žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií riadila maďarskou legislatívou, a nie daňovým poriadkom, účasť zástupcu žalobcu na úkone vypočutia svedka v rámci tohto procesu, ktoré právo garantuje kontrolovanému daňovému subjektu daňový poriadok, nemôže byť kritériom zákonnosti takýmto spôsobom získaného dôkazného prostriedku. Pokiaľ žalobca namietal, že mu nebola predložená zo strany správcu dane žiadna výpoveď p. K. R. pred maďarským správcom dane, žalovaný poukázal na právo daňového subjektu nazerať do spisov daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností v zmysle § 23 daňového poriadku.
Následne sa žalovaný vyjadril aj k právnemu posúdeniu veci, pričom uviedol podstatu trojstranného obchodu, z ktorej bolo zrejmé, že žalobca nenáležite bagatelizuje právny význam priameho odoslania alebo prepravy tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi ako jednej zo zákonných podmienok (§ 45 ods. 1 písm. a/), ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby sa obchodná transakcia mohla považovať za trojstranný obchod. Pod pojmom „priamo“ je podľa názoru žalovaného pre účely posúdenia splnenia hmotnoprávnych podmienok trojstranného obchodu potrebné rozumieť bezprostredné, nesprostredkované a bez akýchkoľvek medzičlánkov vstupujúcich do tohto procesu uskutočnené odoslanie alebo preprava tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi. Ak v posudzovanom prípade tovar prepravila prepravná spoločnosť od prvého dodávateľa žalobcovi, ako prvému odberateľovi a ten mal tovar následne vo svojej réžii prepraviť druhému odberateľovi, prima facie nedošlo k priamej dodávke tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, a to zvlášť za situácie, ak sa dodanie tovaru medzi žalobcom ako prvým odberateľom a spoločnosťou UNITOTAL Kft. ako druhým odberateľom v konaní pred správcom dane a žalovaným nepreukázalo. Nepreukázaním
dodania tovaru prvým odberateľom, žalobcom druhému odberateľovi, spoločnosti UNITOTAL Kft, s.r.o. v rámci trojstranného obchodu zároveň nedošlo k naplneniu podmienky účasti troch osôb na obchode v zmysle § 45 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. V dôsledku toho bolo miesto dodania tovaru potrebné posúdiť v zmysle § 17 ods. 2 zákona o DPH, keďže žalobca nepreukázal, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, čo vytvára právnu fikciu, že tovar bol nadobudnutý v tuzemsku, keďže ho žalobca objednal pod tuzemským identifikačným číslom pre daň (rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf/9/2016).
Žalovaný bol toho názoru, že za danej skutkovej a právnej situácie správca dane správne žalobcovi vyrubil rozdiel dane, a preto žalovaný rozhodnutie správcu dane ako vecne správne a zákonné potvrdil.
V. Ďalší priebeh konania
22. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe písomne nevyjadril.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
23. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. 10. 2020, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol, pričom rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. 01. 2022 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.
24. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), v právnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
25. Podľa § 17 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2017 (ďalej len „zákon DPH“), miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.
Ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý.
Ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25.
Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode podľa § 45 je miesto podľa odseku 1, ak a) prvý odberateľ preukáže, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a druhý odberateľ je osobou identifikovanou pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a je osobou povinnou platiť daň, b) prvý odberateľ splní povinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze podľa § 80, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a d) odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a).
Podľa § 20 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo b) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena a).
Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku.
Podľa § 45 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa, e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.
Ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.
Pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti".
Zo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé a) u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa druhého odberateľa, b) u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa.
Podľa § 74 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať k/ slovnú informáciu "prenesenie daňovej povinnosti", ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby,
26. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vykonávania daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 44 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
Podľa § 65 ods. 5 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
27. Dôležitou činnosťou v rámci výkonu správy daní je daňové konanie vykonávané podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ustanovenia tohto procesného zákona vymedzili základné zásady daňového konania, podľa ktorých správca dane postupuje v daňovom konaní. Zásada zákonnosti určuje, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb, ktoré sú zúčastnené v daňovom konaní. Základným aktom daňového konania je daňová kontrola a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Dôkazné bremeno je však na strane daňového subjektu. Pri daňovej kontrole správca dane vždy vychádza zo zisteného skutkového stavu veci.
28. V prejednávanej veci bolo medzi žalobcom a daňovými orgánmi sporné, či žalobca dostatočne preukázal uskutočnenie trojstranného obchodu v zmysle ust. § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. pri deklarovanom obchodovaní s telefónmi medzi troma daňovými subjektami v rámci Európske únie.
29. Predpokladom trojstranného obchodu je splnenie nasledujúcich podmienok:
- na obchode sa zúčastňujú tri osoby identifikované pre daň z pridanej hodnoty a predmetom obchodu je ten istý tovar, ktorý je prepravený (odoslaný) priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi (obaja sú v inom členskom štáte EÚ a medzi nimi nie je žiadny obchodný vzťah),
- osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch EÚ,
- prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého dodávateľa a voči prvému dodávateľovi i druhému odberateľovi vystupuje pod tým istým identifikačným číslom,
- tovar je prepravený (odoslaný) prvým dodávateľom, prvým odberateľom alebo na ich účet (druhý odberateľ nesmie s tovarom „manipulovať“),,
- druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené v členskom štáte, kde sa preprava (odoslanie) skončí,
- druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.
Na základe uvedeného dochádza k fakturácii dvakrát (dve dodania tovaru, pričom jedno dodanie bude „pohyblivé“ a druhé dodanie „nepohyblivé“ z hľadiska pohybu tovaru) bez dane (tovar fakturuje dodávateľ aj prvý odberateľ). Prvý dodávateľ fakturuje prvému odberateľovi bez dane na základe použitého identifikačného čísla pre daň. Prvý odberateľ fakturuje druhému odberateľovi bez dane tiež na základe použitia identifikačného čísla pre daň. K zdaneniu dôjde iba raz, to znamená, že osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ, ktorý nadobudne tovar.
Z hľadiska posúdenia trojstranného obchodu rozhodujúci bude platiteľ dane, ktorý bude prvým odberateľom (prostredný v reťazci), lebo len on má obchodný vzťah s ďalšími dvoma platiteľmi dane, t. j. s druhým odberateľom a prvým dodávateľom.
30. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, vykonanými dôkazmi a ich obsahom, i správny súd dospel k záveru, že obchodný vzťah medzi zainteresovanými subjektami (prví dodávatelia so sídlom v Spolkovej republike Nemecko, ďalej aj „Nemecko“ a vo Veľkej Británii, prvý odberateľ so sídlom v Slovenskej republike - žalobca a druhý odberateľ so sídlom v Maďarsku) v zdaňovacom období január 2017 nemožno posúdiť ako trojstranný obchod napriek tomu, že ho žalobca v daňovom priznaní za uvedené obdobie takto deklaroval, nakoľko neboli splnené vyššie uvedené podmienky (predchádzajúci bod tohto rozsudku).
Prvým dodávateľom tovaru pre žalobcu podľa predložených listinných dokladov -faktúr vystavených v zdaňovacom období január 2017 bola spoločnosť Yukatel GmBH, Merianstrasse 23, Offenbach, Nemecko, spoločnosť TelePart Discont Distribution GmBH, Zeller str. 17, Holzmoden, Nemecko a spoločnosť Eurostar Global Electronics ltd., Hooters Hall Road, Newcastle-Under-Lyme, Staffordshire, ST59QF, Veľká Británia. Dve spoločnosti s nemeckým identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty a jedna spoločnosť s britským identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty vystavili pre žalobcu ako odberateľa faktúry bez dane z pridanej hodnoty, predmetom ktorých boli tam špecifikované mobilné
telefóny (napr. LG, Huawei, Sony Experia, Motorola, Microsoft Lumia, Samsung Galaxy), tablety, iphony, príp. iný tovar s presným označením, vrátane počtu kusov. Na predmetných faktúrach je uvedená adresa sídla žalobcu (Hlavná 22, Štúrovo), jeho slovenské identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty (SK 2120154883) a adresa príjemcu (lieferadresse: Phone trader S 326 Trade, Lörinczi street 61, Vecses, Hungary), resp. adresa dodania (delivery address: Phone Trader s.r.o., Váci ut 20, Budapest, Hungary). Prepravu tovaru zabezpečovali nemeckí a britskí dodávatelia na ich účet prostredníctvom UPS, resp. DHL express, čo nebolo sporné. Ani na jednej z množstva faktúr vystavených prvými dodávateľmi v Nemecku a vo Veľkej Británii nie je uvedená ani zmienka o druhom odberateľovi, nie je tam uvedené obchodné meno a sídlo druhého odberateľa, ktorému mal byť prepravovaný, resp. odosielaný tovar určený a ktorého žalobca označil ako UNITOTAL Kft, Rottenbiller utca 44, Budapest. Z uvedeného potom vyplýva, že nebola splnená už prvá základná podmienka a predpoklad trojstranného obchodu, nakoľko tovar nebol prepravený (odoslaný) priamo od prvého dodávateľa v Nemecku k druhému odberateľovi v Maďarsku, resp. splnenie tejto podmienky nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Z údajov uvedených na faktúrach vystavených prvými dodávateľmi v Nemecku a vo Veľkej Británii nemožno vyvodiť záver o preprave (odoslaní) tovaru spoločnosti UNITOTAL Kft, Rottenbiller utca 44, Budapest ako druhému odberateľovi. Taktiež nebolo preukázané, že by táto spoločnosť mala prevádzku, resp. disponibilné priestory na adresách, ktoré uviedli prví dodávatelia na faktúrach ako adresu príjemcu (F.), resp. adresu dodania (Váci ut 20, Budapest, Hungary). Napriek tomu, že prví dodávatelia uviedli na faktúrach pre žalobcu adresu príjemcu (lieferadresse: Phone trader S 326 Trade, Lörinczi street 61, Vecses, Hungary), resp. adresu dodania (delivery address: Phone Trader s.r.o., Váci ut 20, Budapest, Hungary), nebolo preukázané, že by žalobca mal na týchto adresách v Maďarsku prevádzku, resp. iné priestory, v ktorých by druhý odberateľ, resp. ním poverený zástupca mohol zásielky prevziať. B. z jednej faktúry nevyplýva, kto, kedy a kde prevzal fakturovaný tovar ako jeho odberateľ.
Okrem nesplnenia podmienky prepravy, resp. odoslania tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi nebola splnená ani ďalšia podmienka trojstranného obchodu, ktorou je totožnosť predmetu obchodu. Predmetom trojstranného obchodu medzi prvým dodávateľom, prvým odberateľom a druhým odberateľom má byť ten istý tovar. V predmetnej veci je nepochybné, že tovar uvedený na faktúrach vystavených prvými dodávateľmi v Nemecku a vo Veľkej Británii pre žalobcu bol presne konkretizovaný (druh, značka, farba, počet kusov, príp. i ďalšie špecifikujúce údaje). Toto už ale nemožno konštatovať pri nepohyblivých dodávkach na základe faktúr, ktoré vystavil žalobca pre svojho odberateľa UNITOTAL Kft, Rottenbiller utca 44, Budapest (podľa žalobcu druhý odberateľ). Žalobca predložil 32 faktúr bez dane z pridanej hodnoty, ktoré vystavil v januári 2017 pre uvedenú spoločnosť ako odberateľa, pričom na každej je predmet definovaný ako „1 mobiltefonkészülék“ (podľa maďarsko-slovenského prekladového slovníka - prístroj mobilného telefónu) a „1 jutalék“ (podľa maďarsko-slovenského prekladového slovníka - provízia). Žalobca teda žiadnym spôsobom nepreukázal, že predmet fakturácie medzi prvými dodávateľmi a ním (pohyblivá dodávka) je totožný s predmetom fakturácie medzi ním ako prvým odberateľom a druhým odberateľom (nepohyblivá dodávka).
Pri obchode, ktorý žalobca deklaroval v daňovom priznaní ako trojstranný obchod je podstatnou skutočnosťou, že na obchode sa zúčastňujú tri osoby s identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty štátu, v ktorom majú sídlo a že ide o dodanie toho istého tovaru priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. Túto skutočnosť daňový subjekt preukazuje faktúrami, a to faktúrami vystavenými prvým dodávateľom, resp. v tomto prípade troma prvými dodávateľmi a faktúrami vystavenými žalobcom pre druhého odberateľa. Z týchto faktúr musí byť zrejmé, že ide o totožnosť tovaru, ktorý žalobca zakúpil od nemeckých dodávateľov, resp. britského dodávateľa a ktorý ďalej predal do Maďarska. Totožnosť tovaru, s ktorým mali obchodovať tri spoločnosti (prví dodávatelia z Nemecka a Veľkej Británie, žalobca ako prvý odberateľ a maďarská spoločnosť ako druhý odberateľ) nebola preukázaná.
Ďalej je potrebné uviesť, že všetky tieto faktúry pre spoločnosť UNITOTAL Kft, Rottenbiller utca 44, Budapest sú vystavené žalobcom v maďarskom jazyku (v slovenskom jazyku sú len údaje v tabuľkovej časti faktúry ako: bez DPH, kód), ale na každej je rovnaká veta v slovenskom jazyku „Trojstranný obchod, daň je povinný platiť odberateľ“.
31. S účinnosťou od 01. 01. 2016 v nadväznosti na čl. 141 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (hlava IX oslobodenie od dane, kapitola 4 oslobodenie od dane pri transakciách v rámci Spoločenstva, oddiel 2 oslobodenie od dane
pri nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva) sa doplnilo ust. § 45 ods. 1 písm. d/ zákona č. 222/2004 Z. z. v tom zmysle, že odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční z členského štátu iného, ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa. Zároveň, nadväzne na čl. 226 uvedenej smernice, sa v ust. § 45 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. spresnilo, aký text sa má uvádzať vo faktúre pri trojstrannom obchode prvým odberateľom pre druhého odberateľa. Miesto textu, že ide o trojstranný obchod, sa uvádza text, že ide o prenesenie daňovej povinnosti. Povinnosť uviesť na faktúre slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, vyplýva pre vystaviteľa faktúry i z ust. § 74 ods. 1 písm. k/ zákona č. 222/2004 Z. z. v prípade, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby. Uvedené znamená, že žalobca mal v januári 2017 pri vystavovaní faktúr pre svojho odberateľa v Maďarsku (nepohyblivá dodávka) rešpektovať platnú právnu úpravu a pokiaľ bol toho názoru, že daň v predmetnom obchode je povinný platiť odberateľ v Maďarsku, bol povinný vo faktúre uviesť text zodpovedajúci zákonu, a to „prenesenie daňovej povinnosti“. Z ním vystavených faktúr nepochybne vyplýva, že žalobca takto nepostupoval a text, ktorý uviedol v predložených faktúrach nezodpovedal ust. § 45 ods. 3 a ust. § 74 ods. 1 písm. k/ zákona č. 222/2004 Z. z. v znení platnom v kontrolovanom zdaňovacom období (január 2017).
32. Vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z predložených faktúr vyvolali u správcu dane dôvodné pochybnosti o existencii žalobcom deklarovaných trojstranných obchodov, a preto správne pristúpil k ich preverovaniu, pričom vykonané dôkazy a ich obsah podrobne opísal (rovnako ako žalovaný) v odôvodnení svojho rozhodnutia.
33. Maďarská finančná správa na základe žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií oznámila, že v spoločnosti UNITOTAL Kft vykonala kontrolu a zistila, že tento daňovník mal sídlo zabezpečené u poskytovateľa sídla, nevykonával reálnu obchodnú činnosť a nemal ani podmienky na vykonávanie ekonomickej aktivity. Jeho konateľom bol K. R., ktorý nikdy neriadil spoločnosť a nemal informácie o obchodoch s mobilnými telefónmi. V mene spoločnosti konali A. Z. (zomrel 26. XX. XXXX) a S. Z. (občan V., s ktorým sa nebolo možné skontaktovať), ktorí neboli jej konateľmi, ani zamestnancami. Podľa predloženého splnomocnenia K. R. udelil plnú moc pre S. Z. so začiatkom splnomocnenia 25. 11. 2016, avšak bližšie sa k plnej moci K. R. nevedel vyjadriť, mal za to, že malo ísť údajne o kompenzáciu nejakej škody. V rámci preverovania sa vyjadril B. E. (konateľ žalobcu v rozhodnom období), ktorý uviedol, že so spoločnosťou UNITOTAL Kft mal od 01. 07. 2016 obchodné vzťahy, pričom tento stav trval aj v čase jeho vyjadrenia pred maďarským správcom dane (14. 07. 2017). Podľa jeho vyjadrenia ho vyhľadal S. Z. za účelom nákupu. Kontakty s B. E. však K. R. poprel. B. E. uviedol, že tovar určený pre spoločnosť UNITOTAL Kft bol prepravený na parkovisko spoločnosti Vámunió Kft, ktorá však so spoločnosťou UNITOTAL Kft nemala žiadne vzťahy. Tvrdenie B. E., že tovar prepravený pre spoločnosť UNITOTAL Kft prevzali K. R. a S. Z., bolo konfrontované s tvrdením predstaviteľa spoločnosti Vámunió Kft, že do skladových priestorov tejto spoločnosti majú prístup len jej zamestnanci, a teda uvedené osoby tam predmetný tovar nemohli prevziať. Spoločnosť UNITOTAL Kft nadobudnutie tovaru od žalobcu uviedla v daňových priznaniach február, apríl, máj a jún 2017 len čiastočne, pričom podľa podaných daňových priznaní nešlo o trojstranný obchod. Daňové priznania boli podané elektronicky pod prístupovým kódom K. R., ktorý však uviedol, že nevie, kto priznania podával a on nepozná prístupové kódy do svojej elektronickej schránky. Na základe týchto dôvodov maďarský správca dane neuznal v rámci daňovej kontroly spoločnosti UNITOTAL Kft nadobudnutie tovaru od žalobcu za uskutočnené.
34. Súčasťou spisu je i splnomocnenie s dátumom 25. 11. 2016 preložené do slovenského jazyka, podľa ktorého podpísaný K. R. ako konateľ spoločnosti UNITOTAL Szolgáltató Korlátolt Felelősségű Társaság (so sídlom 1078 Budapest, Rottenbiller u. 44 číslo: 13-09-273954) udelil plnú moc S. Z. ako splnomocnencovi na tam uvedené úkony.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Z. O. ako splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 12. 07. 2018 uviedol, že konateľ žalobcu prevzal tovar od kuriéra v Budapešti vždy po telefonickej dohode, v závislosti od toho, kde sa kuriér pohyboval a následne pokračoval v dodaní tovaru na miesto určenia svojho odberateľa, bolo to tiež v Budapešti na parkovisku pred spoločnosťou Vámúnió Kft. Zároveň uviedol, že prepravu zabezpečoval prvý dodávateľ a tovar doručil odberateľovi sám konateľ žalobcu na parkovisko a tam tovar odovzdal konateľovi spoločnosti UNITOTAL Kft.
Konateľ žalobcu B. E. podpísal vyhlásenie zo dňa 19. 06. 2017, z ktorého vyplýva, že zo strany spoločnosti UNITOTAL Kft udržiaval kontakt so K. R. a S. Z.. Tovar bol dodaný na adresu Budapest 09, Kén u. 5 alebo Budapest 10, Jászberényi út. 34-36 a prevzali ho K. R. a S. Z..
Szabolcs Tóth ako konateľ spoločnosti UNITOTAL Kft podpísal vyhlásenie zo dňa 31. 07. 2017, z ktorého vyplýva, že táto spoločnosť kúpila mobilné telefóny od spoločnosti Phone Trader s.r.o., pričom tovar v každom prípade prevzal osobne v Budapešti od konateľa spoločnosti Phone Trader s.r.o., t. j. od B. E.. Prepravu tovaru zabezpečila spoločnosť Phone trader s.r.o..
Z vyššie uvedeného vyplýva, že tovar v Maďarsku od prepravnej spoločnosti preberal konateľ žalobcu B. E. (vyplýva to i z jeho vyhlásenia) a taktiež i v samotnej žalobe žalobca uviedol, že tovar v Maďarsku preberal zástupca jeho spoločnosti (prvého odberateľa) na rôznych miestach a v rôznych obdobiach a následne ho odovzdal konečnému (druhému) odberateľovi. V priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania však nepredložil žiadny dôkaz, na základe ktorého by bol ako prvý odberateľ oprávnený tovar v Maďarsku prevziať, keď podľa jeho tvrdenia sa malo jednať o trojstranný obchod. Za takýto dôkaz nemožno považovať skutočnosť, že prví dodávatelia uviedli na faktúrach adresu príjemcu (lieferadresse) Phone trader S 326 Trade, Lörinczi street 61, Vecses, Hungary, resp. adresu dodania (delivery address) Phone Trader s.r.o., Váci ut 20, Budapest, Hungary. Ako už bolo vyššie uvedené, nebolo preukázané, že by žalobca mal na týchto adresách v Maďarsku prevádzku, resp. iné priestory, v ktorých by druhý odberateľ, resp. ním poverený zástupca mohol zásielky prevziať. Naviac, vo vyhlásení konateľa žalobcu zo dňa 19. 07. 2017 je uvedená iná adresa, na ktorú bol tovar dodaný (Budapest 09, Kén u. 5 alebo Budapest 10, Jászberényi út. 34-36). V tejto súvislosti je taktiež potrebné poukázať na ust. § 45 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., ktorý vyžaduje, aby bol tovar odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, čo v predmetnej veci splnené nebolo a žalobca nepreukázal, na základe čoho jeho zástupca preberal zásielky s tovarom v Maďarsku, keď podľa jeho tvrdenia sa malo jednať o trojstranný obchod. Podľa názoru súdu je v predmetnej veci podstatná tá skutočnosť, ktorá vyplýva z administratívneho spisu, a to, že žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy o tom, že tovar bol dodaný druhému odberateľovi, teda že bola naplnená podstata trojstranného obchodu. Za takýto dôkaz nemožno považovať vyhlásenia, ktoré boli predložené správcovi dane v priebehu daňovej kontroly (vyhlásenie B. E. ako konateľa žalobcu zo dňa 19. 07. 2017 o tom, že tovar prevzal K. R. alebo S. Z. a vyhlásenie K. R. ako konateľa spoločnosti UNITOTAL Kft zo dňa 31. 07. 2017 o tom, že tovar v každom jednotlivom prípade prevzal osobne v Budapesti od konateľa žalobcu, t. j. B. E.) a ktoré si navyše svojim obsahom odporujú, pokiaľ ide o tvrdenie, kto za druhého odberateľa tovar prevzal.
35. K vyhláseniam zo dňa 19. 06. 2017 a 31. 07. 2017, ktoré žalobca predložil v priebehu daňovej kontroly je potrené uviesť, že vyhlásenie vo všeobecnosti nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. V ust. § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú demonštratívne uvedené dôkazné prostriedky, ktoré možno použiť na zistenie a objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a ktoré nemôžu byť získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach, pričom vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to vyššie citovaný zákon v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nedovoľuje. Predloženie vyhlásení je teda v daňovom konaní právne irelevantné. Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už viackrát riešil otázku týkajúcu sa problematiky uplatňovania čestných prehlásení (vyhlásení) predložených daňovým subjektom v daňovom konaní so záverom, že tieto nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz (napr. rozsudok v konaní pod sp. zn. 2Sžf/40/2011 zo dňa 18. 04. 2012, sp. zn. 1Sžf/2/2015 zo dňa 03. 02. 2016, sp. zn. 1Sžf/36/2016 zo dňa 12. 12. 2017, sp. zn. 3Sžf/37/2016 zo dňa 21. 02. 2018, sp. zn. 2Sžf/102/2016 zo dňa 26. 02. 2019). Pokiaľ teda za dôkaz v daňovom konaní nemožno považovať čestné prehlásenie (vyhlásenie), nemožno zaň považovať ani „obyčajné“ vyhlásenie. Uvedené v predmetnej veci znamená, že žalobca v predmetnej veci nepredložil žiadny relevantný listinný, ani iný dôkaz o tom, že tovar fakturovaný prvými dodávateľmi v Nemecku a vo Veľkej Británii sa dostal do dispozície druhého odberateľa v Maďarsku, a teda nepreukázal splnenie základných podmienok trojstranného obchodu, čo konštatovali i daňové orgány vo svojich rozhodnutiach. Už vyššie správny súd konštatoval, že nebola preukázaná ani totožnosť fakturovaného tovaru, ako aj bolo potrebné poukázať na skutočnosť, že prví dodávatelia nemali vedomosť o trojstrannom obchode (výnimka Eurostar Global Electronics Ltd).
36. Okrem toho medzinárodná výmena informácií bola doplnená aj o požiadavku, týkajúcu sa preverenia, či spoločnosť UNITOTAL Kft (ako žalobcom deklarovaný druhý odberateľ) podala dodatočné daňové priznanie za kontrolované zdaňovacie obdobia a na základe čoho žalobca ako prvý odberateľ s tovarom v Maďarsku manipuloval. Následne na základe druhej žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií maďarská finančná správa okrem iného oznámila, že po zaslaní prvej odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií podala spoločnosť UNITOTAL Kft daňové priznania a súhrnné výkazy cez daňový portál K. R. (konateľ), ale podľa jeho vyjadrenia on tento portál nevie používať a nevedel, kto za spoločnosť tieto úkony urobil, nemal žiadne informácie o obchodných aktivitách spoločnosti, bol riaditeľom len na „papieri“, lebo ho na to presvedčili. Podľa súhrnného výkazu za mesiac január 2017 spoločnosť deklarovala intrakomunitárne (IC) nadobudnutie, ktoré neboli vykonané v rámci trojstranných obchodov. Maďarská finančná správa taktiež poukázala na výpoveď konateľa žalobcu, B. E., podľa ktorého tovar prepravoval žalobca vlastnými vozidlami. Spoločnosť UNITOTAL Kft mala sídlo poskytnuté poskytovateľom sídla, ale nemala žiadne registrované priestory, preto na žiadnom mieste nemohla prevziať tovar. Nevykonávala žiadnu aktivitu, ani IC nadobudnutie od žalobcu v rámci trojstranného obchodu, ani v rámci priameho obchodu, pretože má len sídlo od poskytovateľa sídiel, nemá žiadne registrované priestory. S odpoveďou maďarskej finančnej správy bol splnomocnený zástupca žalobcu oboznámený dňa 10. 01. 2020, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Následne správca dane vydal protokol a po prerokovaní pripomienok k protokolu aj prvostupňové rozhodnutie zo dňa 20. 03. 2020, ktoré následne žalovaný na základe odvolania žalobcu preskúmal a potvrdil žalobou napadnutým rozhodnutím.
37. Z pripojeného administratívneho spisu je nesporné, že správca dane predtým ako vydal svoje rozhodnutie zo dňa 20. 03. 2020 (ktorým určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 227,011,31 eur za zdaňovacie obdobie január 2017, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 4,17 eur a vyrubil mu daň v sume 227.007,14 eur) vykonal vo veci v potrebnom rozsahu dokazovanie (s ktorým priebežne oboznamoval žalobcu), ktoré správne vyhodnotil a vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 45 zákona č. 222/2004 Z. z., keďže v danej veci neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre oslobodenie od tejto dane pri trojstrannom obchode, ktorý žalobca deklaroval v daňovom priznaní za mesiac január 2017. Žalovaný sa s názorom správcu dane stotožnil a správny súd dospel k zhodnému názoru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri ním deklarovanom trojstrannom obchode v zmysle ust. § 45 zákona č. 222/2004 Z. z..
38. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení o trojstrannom obchode predložil ako dôkazy faktúry, vyhlásenia zo dňa 19. 06. 2017 a 31. 07. 2017 (ktoré súd nepovažoval za relevantný dôkaz a s ktorými sa vysporiadal v 34. a 35. bode tohto rozsudku) ako i splnomocnenie zo dňa 25. 11. 2016, ktoré ani jednotlivo, ani vo vzájomnej súvislosti nepreukazujú deklarovaný trojstranný obchod. Rozporne pôsobí aj skutočnosť, že ani podpis K. R. na vyhlásení sa nezhoduje s jeho podpismi na potvrdeniach o prevzatí tovaru. Reálne uskutočnenie predmetných obchodov nepotvrdzovali ani odpovede maďarskej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktoré dokonca žalobcom deklarovaný obchod jednoznačne spochybňovali, rovnako ako spochybňovali činnosť spoločnosti UNITOTAL Kft ako druhého odberateľa a oprávnenie konať za túto spoločnosť.
39. S poukazom na uvedené je potrebné ustáliť, že námietkami žalobcu v podanej žalobe sa súd zaoberal a vyjadril sa k nim v predchádzajúcich častiach svojho rozsudku, pričom ich nepovažoval za dôvodné. Otázky, ktoré žalobca kladie v závere svojej žaloby nie sú otázkami pre správny súd, na ne si musí odpovedať sám žalobca. V súvislosti s námietkami, ktoré sa týkali postupu maďarskej finančnej správy pri vybavovaní žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií (nemožnosť zúčastniť sa na výsluchoch, nemožnosť klásť vyslúchaným osobám otázky) správny súd uvádza, že konateľ žalobcu B. E. ako i štatutárny zástupca spoločnosti V. Kft (K. R.) sú občanmi Maďarska a dožiadaný maďarský správca dane ako príslušný štátny orgán vo vzťahu k nim postupoval v zmysle právnych predpisov platných v Maďarsku, pričom slovenský správca dane nemal zákonnú možnosť ovplyvniť ich postup. Tvrdenia, resp. výpovede týchto osôb ako i ďalšie zistenia maďarskej finančnej správy pri vybavovaní žiadosti slovenského správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií boli súčasťou jej odpovede a boli vyhodnotené ako listinný dôkaz, s ktorým bol žalobca oboznámený. Daňové orgány v predmetnej veci však prioritne vychádzali z toho, že žalobca nepredložil žiadny listinný dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia o trojstrannom obchode, ale ani neoznačil žiadny dôkaz, ktorým by bolo možné jeho tvrdenia spoľahlivo overiť. Podanie dodatočného daňového priznania spoločnosťou UNITOTAL
Kft nie je takým dôkazom, ktorý by preukazoval dodanie tovaru tejto spoločnosti ako žalobcom deklarovaného druhého odberateľa a mohol by mať podstatný vplyv na doterajšie zistenia správcu dane. Dodatočné daňové priznanie je iba nepriamym dôkazom, pričom samé o sebe nepreukazuje aj reálne dodanie tovaru.
40. Správny súd sa v predmetnej veci, vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia, vyplývajúce z vykonaného dokazovania a ich právne posúdenie, stotožnil so záverom žalovaného, že v danom prípade žalobca ako prvý odberateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal uskutočnenie ním tvrdeného trojstranného obchodu a v nadväznosti na to si nemôže uplatniť benefit oslobodenia od povinnosti platiť daň z pridanej hodnoty podľa ust. § 45 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z..
41. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 20. 03. 2020 určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017 v sume 227.011,31 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 20. 03. 2020 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.
42. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
43. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
44. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.