Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1So/125/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: M., bytom L., proti odporkyni: Sociálna

poisťovňa – ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu v konaní o starobnom dôchodku, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 09. septembra 2010

č. k. –42, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 09. septembra 2010 č. k. –42 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutím č.: X.X. zo dňa 06.02.2009 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. X.

zo dňa 20.03.2009 odporkyňa postupom podľa o sociálnom

2

zabezpečení a podľa o sociálnom poistení (ďalej v texte

rozsudku len „“) priznala navrhovateľovi od 05. decembra 2002

starobný dôchodok v sume 6.498,– Sk mesačne.

V svojom rozhodnutí konštatovala, že podmienky nároku na starobný dôchodok

(tzn. vek 60 rokov a najmenej 25 rokov doby zamestnania) navrhovateľ splnil dňa 30. júla

1998. Ďalej odporkyňa uviedla, že o priznanie starobného dôchodku navrhovateľ požiadal

až žiadosťou z 05. decembra 2005.

Následne odporkyňa podrobne popísala spôsob výpočtu, pracovnú kategóriu, rozhodné

obdobia ako aj to, že do hrubých zárobkov v období rokov 1988 až 1996 bola zahrnutá aj

vyplatená náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti patriacej mu

za pracovný úraz (chorobu povolania). Vo vzťahu k strate na zárobku a kedy sa považuje

za hrubý zárobok odporkyňa poučila navrhovateľa (odkazy na ustanovenia § 11 ods. 2

písm. d) vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. ,

ods. 2 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. a

písm. d) o Sociálnej poisťovni ), v ktorom období je možné stratu

na zárobku považovať za hrubý zárobok. V prejednávanej veci ide o obdobie od roku 1988

až do roku 1996.

Na záver odporkyňa zdôraznila, že týmto rozhodnutím realizuje rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 25. septembra 2008.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti hore citovanému rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ opravný prostriedok

z 24.02.2009 (označený ako Odvolanie – Návrh na preskúmanie rozhodnutia) s odvolaním

sa na svoj nezodpovedaný problém, tzn. či navrhovateľ má nárok alebo nemá nárok

na dôchodok z vyplatenej náhrady za stratu na zárobku.

3

Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu podľa

ust. a nasl. , v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo dňa 25.09.2008 a dospel k záveru, že opravný prostriedok nebol

dôvodný, a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Svoj rozsudok odôvodnil tým, že na základe predloženého potvrdenia U., s.r.o., bola

do hrubých zárobkov navrhovateľa v rozhodnom období rokov 1988 až 1996 zahrnutá aj

vyplatená náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti patriacej

navrhovateľovi za pracovný úraz.

Ďalej krajský súd podrobne zrekapituloval výpočet výšky starobného dôchodku

navrhovateľa ako aj priemerného mesačného zárobku. Vzhľadom na zistený skutkový

a právny stav, krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil.

III.

Odvolanie navrhovateľa/stanoviská

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 09.09.2010 (č. l. 46) proti rozsudku

prvostupňového súdu navrhovateľ po upozornení na texty rozhodnutia z 23.02.2006

a 12.08.2009, listu odporkyne zo 06.02.2009 a 19.06.2006 a z rozsudku krajského súdu

z 09.09.2010 (všetky citácie sa týkali straty na zárobku navrhovateľa v príslušných rokoch)

požiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, „aby si u odporkyne overil, čo je pravda

a čo nie “.

Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 22.10.2010 (č. l. 48) vyplýva, že dôvody uvedené

navrhovateľkou nepovažuje odporkyňa za opodstatnené. Trvá na vecnej správnosti

napadnutého rozhodnutia a navrhuje, aby odvolací súd vyššie uvedené rozhodnutie súdu

prvého stupňa v plnom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

4

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa v spojení s (ďalej

v texte rozsudku len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou

v zákonnej lehote ( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa

ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania ( záver vety ) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné,

pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti

odvolacích dôvodov postupom uvedeným v potvrdil.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu

a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu

s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí

iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku

a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2

umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie

dôvody).

Navrhovateľ vo svojom odvolaní nevytýka žiadne konkrétne nedostatky rozsudku

krajského súdu. Iba po citácii vybraných textov z rozhodnutí odporkyne z 23.02.2006

a 12.08.2009, z listu odporkyne zo 06.02.2009 a 19.06.2006 ako aj z rozsudku krajského súdu

z 09.09.2010 (pričom všetky citácie sa týkali straty na zárobku navrhovateľa v príslušných

5

rokoch) sa obrátil na Najvyšší súd s požiadavkou, „aby si u odporkyne overil, čo je pravda

a čo nie“.

Na základe uvedeného Najvyšší súd preto po stránke formálnej ako aj materiálnej

všeobecne preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu vo vzťahu k uplatneniu straty

na zárobku navrhovateľa v príslušných rokoch.

Z napadnutého rozsudku zistil (str. 2 odôvodnenia krajského súdu), že krajský súd

sa v svojom odôvodnení dôsledne zaoberal najmä spôsobom výpočtu starobného dôchodku

navrhovateľa, pričom neopomenul ani zdôrazniť vplyv straty na zárobku na výpočet výšky

starobného dôchodku. Najvyšší súd cituje podstatné časti (5. odsek na str. 2) z odôvodnenia

rozsudku krajského súdu:

„Na základe predloženého potvrdenia U., s.r.o., bola do hrubých zárobkov v období

rokov 1988 až 1996 /ide o rozhodné obdobie podľa § 12 ods. 3 písm. a/, § 12 ods. 4 zák. č.

zahrnutá aj vyplatená náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej

neschopnosti patriacej za pracovný úraz. Spôsob výpočtu bol v napadnutom rozhodnutí

odôvodnený podrobne, keď v súlade s ust. o sociálnom

zabezpečení sa k základnej výmere občanom uvedeným v § 22 ods. 1 písm. a/ a b/ od 21. roka

zamestnania a ostatnými od 26. roka zamestnania pripočítavajú za každý rok zamestnania I.

pracovnej kategórie 2 %, II. pracovnej kategórie 1,5 % a III. pracovnej kategórie 1 %

priemerného mesačného zárobku. “ (koniec citácie).

Je neprehliadnuteľné, že krajský súd pri svojich záveroch vychádzal z tabuľkovej časti

na str. 2 rozhodnutia odporkyne. Najvyšší súd túto tabuľku zapracoval tiež do svojho

odôvodnenia z dôvodu prehľadnosti.

KalendárneHrubé zárobkyVyplatenýVyplatená strataPočet

rokya vymeriavaciečiastočnýna zárobkuvylúčených

základyinvalidnýdní

dôchodok

1988 36 607 Kčs - 15 602 Kčs 8

1989 32 411 Kčs 2 509 Kčs 9 980 Kčs 32

6

1990 10 934 Kčs 15 012 Kčs 26 453 Kčs -

1991 13 582 Kčs 16 253 Kčs 17 416 Kčs -

1992 15 Kčs 14 991 Kčs -

1993 3 200 Sk 9 566 Sk 37 369 Sk 190

1994 nepracoval nepoberal 57 984 Sk -

1995 nepracoval nepoberal 62 640 Sk -

1996 nepracoval nepoberal 70 670 Sk -

1997 nepracoval nepoberal nie je hrubým-

zárobkom

K takto zachytenému skutkovému stavu Najvyšší súd musí ešte dodať, že v samotnom

rozhodnutí odporkyne nielen formou tabuľky na str. 2 rozhodnutia ale aj nasledovným

textom:

„Strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti patriaca za pracovný úraz

(chorobu povolania) sa považuje za hrubý zárobok podľa

- § 11 ods. 2 písm. d) vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí

č. , ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, v znení vyhlášky

Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. do 2. októbra 1994,

- vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č.

do 31. decembra 1994 a

-

o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov do 31. decembra 1996.

Z uvedeného vyplýva, že strata na zárobku sa považovala za hrubý zárobok

do 31.decembra 1996.“

jasne a prehľadne navrhovateľovi vysvetlila, kedy, v akej sume a z akých dôvodov bola

vyplatená náhrada za stratu na zárobku zahrnutá pre výpočet priemerného mesačného zárobku

a ďalej pre určenie výšky starobného dôchodku navrhovateľa.

7

Najvyšší súd sa k otázke nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu vo forme

nedostatočného odôvodnenia smerom k odporkyni viackrát vyjadroval. Napríklad v rozsudku

sp. zn. Najvyšší súd vyjadril nasledujúce myšlienky, ktoré v zmysle § 259ja

ods. 7 cituje v zodpovedajúcom rozsahu:

„Najvyšší súd na tomto mieste zdôrazňuje, že správne súdnictvo najmä vzhľadom

na ústavnú garanciu zakotvenú v zabezpečuje

jej realizáciu súdnou mocou formou súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí a postupu

správnych orgánov pri rozhodovacej činnosti.

Uvedené ústavné právo jednotlivca na súdny prieskum je založené na dominantnom

postavení súdnej moci pri posudzovaní správnosti aplikácie a výkladu právnych noriem

(ustanovení) na skutočnosti zistené v správnom alebo v inom osobitnom konaní. Citované

dominantné postavenie súdnej moci je však použiteľné iba na rozhodnutia správnych

orgánov, ktoré spĺňajú základné podmienky preskúmateľnosti argumentov vedúcich správny

orgán k právnemu záveru vyslovenom vo výrokovej časti rozhodnutia.

Jedným z dôvodov nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu súdna

judikatúra spája s nedostatkom dôvodov. Aj konštantná judikatúra Európskeho súdu

pre ľudské práva nastolila trvalú požiadavku vysporiadať sa so všetkými relevantnými

argumentmi účastníka konania (Garcia Ruiz v. Španielsku‚ rozsudok z 21.01.1999, sťažnosť

č. 30544/96), ktorej dodržiavanie starostlivo preveruje.

Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení

rozhodnutia správneho orgánu, nie je možné považovať čiastkové nedostatky odôvodnenia

rozhodnutia správneho orgánu, ale iba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú skutkovo

a právne objasniť právne názory vedúce konajúci správny orgán k prijatiu výrokovej časti

rozhodnutia, tzn. že existuje stav „absencie“ rozhodovacích dôvodov.

Ide teda o také vady skutkových zistení a na to nadväzujúcej aplikácie príslušnej

právnej normy, ktoré sú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné.“(koniec citácie

rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. ).

8

Odporkyňa však v tomto konaní poskytla jasné a presvedčivé dôvody, prečo

a na akom právnom základe zohľadnila stratu na zárobku navrhovateľa pri výpočte jeho

starobného dôchodku. Z uvedeného dôvodu odporkyňa naplnila legitímne očakávanie

navrhovateľa (ako jeden zo štandardov správneho konania v zmysle ustálenej judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva).

Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené navrhovateľom ďalej uvádza,

že napadnuté rozhodnutie odporkyne má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia

v zmysle Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne

zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací

súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených v predchádzajúcich

konaniach o tom, že za daných podmienok bol navrhovateľovi zákonným spôsobom priznaný

starobný dôchodok v sume 6.498,– Sk mesačne. Počas konania nebolo účastníkmi naznačené

ani odvolací súd nedospel k záveru, že by sa vyskytli prekážky pre konanie z dôvodov

neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov

a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení požiadavky navrhovateľa ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté

v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozhodnutí

sp. zn. , pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa

od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného

skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), rozhodol tak,

ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s a , podľa ktorého neúspešnému

navrhovateľovi právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 v spojení s § 250l

ods. 2 rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený

verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom

bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava

9

sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné

v súlade s ust. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba

pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 22. februára 2011

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová