Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/233/2009

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Š. M., bytom B., právne

zastúpeného Mgr. A. M., advokátom v B., proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo

Policajného zboru Bratislava V, Okresný dopravný inšpektorát, Nám. hraničiarov č. 1/B,

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. ORP-P-535/DI-2004-V

zo dňa 20.10.2005, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

č. k. -71 zo dňa 8.4.2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

č. k. -71 zo dňa 8.4.2009 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením podľa zastavil

konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. ORP-P-535/DI-2004-V

zo dňa 20.10.2005 o zastavení konania vo veci dopravného priestupku vedeného proti

Ing. M. C. podľa o priestupkoch (ďalej len zákon)

z dôvodu, že žalobu podala na to neoprávnená osoba.

2

Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že žalobou napadnutým

rozhodnutím bolo zastavené konanie vedené voči obvinenému zo spáchania priestupku podľa

§ 22 ods. 1 písm. k/ zákona, pretože spáchanie skutku mu nebolo preukázané. V predmetnom

konaní však žalobca nebol jeho účastníkom a preto mu nepatrí ani právo podať žalobu.

Konštatoval, že účastníctvo v konaní o priestupku upravuje § 72 zákona a v zmysle písm. b/

tohto ustanovenia by bol poškodený (žalobca) účastníkom konania len ak by šlo

o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom.

Proti uzneseniu podal žalobca včas odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia

zastavujúceho uznesenia a pokračovania v konaní z dôvodu, že mu rozhodnutím krajského

súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Dôvodil tým, že uplatnenie nároku na náhradu

škody nie je podmienkou, aby sa poškodený stal účastníkom konania, pretože ním sa stal tak,

že táto skutočnosť bola zistená pri ohliadke dopravnej nehody a odhadom bola určená výška

škody. Dodal, že poškodený nemusí oznamovať správnemu orgánu, že je poškodený, pretože

táto skutočnosť je mu známa.

Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu stotožnil s uznesením krajského súdu

a uviedol, že predmetná škoda na vozidlách bola vecou vysporiadania sa s poisťovňou.

Poukázal na záver znaleckého posudku, na základe výsledkov ktorého konanie o priestupku

voči obvinenému Ing. C. zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona, lebo spáchanie skutku sa

mu nepreukázalo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (, )

preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Zo spisu krajského súdu ako aj z administratívneho spisu žalovaného odvolací súd

zistil, že dňa 8.2.2004 došlo k dopravnej nehode, ktorej účastníkmi boli Ing. C. a žalobca.

Správny orgán viedol voči obvinenému Ing. C. konanie vo veci spáchania priestupku podľa §

22 ods. 1 písm. k/ zákona, ktoré však rozhodnutím č. p. ORP-P-535/DI-2004-V zo dňa

20.10.2005 podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona zastavil z dôvodu, že mu spáchanie skutku

nebolo preukázané.

3

V predmetnej veci ostala spornou otázka, či žalobca je osobou oprávnenou, teda

aktívne legitimovanou, na podanie návrhu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

o zastavení konania proti obvinenému z priestupku podľa ustanovení piatej časti .

Podľa § 72 zákona v konaní o priestupku sú účastníkmi konania

a) obvinený z priestupku,

b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej

priestupkom,

c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania

týkajúcej sa zhabania veci,

d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1.

Podľa § 81 zákona proti rozhodnutiu o priestupku môže sa odvolať v plnom rozsahu

len obvinený z priestupku, a ak ide o mladistvého, v jeho prospech aj jeho zákonný zástupca

a orgán starostlivosti o dieťa (ods. 1).

Poškodený sa môže odvolať len vo veci náhrady škody (ods. 2).

Podľa § 83 zákona návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno

podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní (ods. 2).

Na podanie návrhu podľa odseku 2 sú oprávnení účastníci konania (§ 72)

v rozsahu, v akom sú oprávnení podať odvolanie (§ 81) (ods. 3).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (ods. 1).

4

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov

štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších

právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach

a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ods. 2).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom

konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia

a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (ods. 3).

Súdna ochrana fyzickým a právnickým osobám aj v rámci správneho súdnictva môže

byť poskytnutá len spôsobom a za podmienok stanovených zákonom. V predmetnej veci

sú tieto podmienky definované zákonom tak, že preskúmania zákonnosti rozhodnutia

vydaného v priestupkovom konaní sa môže domáhať účastník tohto konania len v rozsahu,

v akom mu patrí právo podať odvolanie a teda žalobca, ktorý vystupuje ako poškodený,

by sa mohol domáhať súdnej ochrany len v časti správneho rozhodnutia týkajúcej sa náhrady

škody.

Treba uviesť, že vzťah medzi obvineným a poškodeným je súkromnoprávny, keďže

jeho predmetom je výlučne majetkovoprávny nárok, o ktorom môže byť rozhodnuté

len v prípade, ak je v priestupkovom konaní vyslovené, že obvinený skutok spáchal.

Posudzovanie viny a následného trestu však je zo zákona zverené príslušným orgánom štátnej

správy a preto nie je ovplyvniteľné účastníkom konania.

Nemožno ani skonštatovať, že žalobca by bol dotknutý na svojich právach,

ak príslušný správny orgán nevyslovil vinu obvineného z priestupku, ale dospel k záveru,

že priestupkové konanie zastavuje. Rozhodnutím žalovaného o zastavení konania totiž

žalobca nebol ukrátený na svojom práve domáhať sa cestou občianskoprávnej žaloby náhrady

škody, pretože ak sa priestupkové konanie neskončilo vydaním rozhodnutia o tom, že bol

spáchaný priestupok a kto bol jeho páchateľom, súd by v občianskom konaní s poukazom

na ustanovenie (výklad opakom) takýmto výsledkom priestupkového

konania nebol viazaný.

5

Podľa názoru odvolacieho súdu poškodený v priestupkovom konaní, ktorý

by si náhradu priestupkom spôsobenej škody uplatnil, by sa mohol domáhať preskúmania

zákonnosti rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní podľa ustanovení piatej časti

len v tej časti, ktorá by sa týkala náhrady škody. Predmetom súdneho prieskumu na návrh

žalobcu preto nemohlo byť rozhodnutie žalovaného o zastavení priestupkového konania

z dôvodu, že obvinenému nebolo preukázané spáchanie skutku, ktorý sa mu kládol za vinu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto stotožnil so záverom krajského súdu, ktorý

konanie podľa zastavil, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1

v spojení s ods. 1 tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

keďže žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. februára 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová