Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ffe/363006.b1f668.pdf
PDF · 172.15 KB
No categories available
2Cdo/61/2010
Najvyšší súd 2 Cdo 61/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa P. P. s. r. o.,. so
sídlom v Ž., zastúpeného JUDr. I. O., advokátom vo Z., proti odporcom
1/ Ing. P. Š., CSc., bývajúcemu v Ž. H. 2/ Ing. A. Š., bývajúcej v Ž. H., zastúpenej
JUDr. Ľ.P., advokátkou v Ž.H., o určenie vlastníckeho práva vedenej na Okresnom súde
Ž. H. pod sp. zn. 7C 89/2005, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v
Banskej Bystrici z 24. novembra 2009 sp. zn. 14 Co 254/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 24. novembra 2009 sp. zn. 14 Co 254/2009 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom z 5. júna 2009 č. k. 7C 89/2005 – 117 určil,
že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. X. Správou katastra Ž. H. , pre
katastrálne územie H. O., CKN parcely č. X. vo výmere X. m2 je navrhovateľ. Žiadnemu
z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, že právny predchodca navrhovateľa (
kupujúci ) uzatvoril 21. 6. 1994 s predávajúcim – H. - Ž. H., š. p. v likvidácii , so sídlom
v Ž. H. , kúpnopredajnú zmluvu , ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.
území H. O., vedené Katastrálnym úradom B.B., Správou katastra Ž. H. na LV č. X
identifikované ako CKN parcela č. X. -ostatná plocha vo výmere X. m2, CKN parcela č. X.
v kultúre zastavaná plocha vo výmere X. m2 vrátane stavby súpisné číslo X. na pozemku
CKN parcela č. X. ostatná plocha vo výmere X. m2 ( vklad bol Správou katastra Ž.. H.
povolený 8. 9. 1994 pod číslom vkladového konania V 896/94 - 2 ). Podkladom pre
uzatvorenie kúpnopredajnej zmluvy bol geometrický plán č. X. vyhotovený 28. 3. 1994
a overený Správou katastra Ž. H. 15. 4. 1994, z ktorého vyplýva, že CKN parcela č. X
v kultúre ostatná plocha vo výmere X. m2. bola novovytvorenou parcelou z pôvodnej CKN
parcely č. X. v kultúre ostatná plocha pôvodne vo výmere X. ha X. m2. Odporcovia (
kupujúci ) uzatvorili 19. 11. 1994 kúpnopredajnú zmluvu s predávajúcim – JUDr. M. S.,
správcom konkurznej podstaty H. - Ž. H. , š. p. v likvidácii , ktorej predmetom boli
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území H. O., vedené Katastrálnym úradom B. B. ,
Správou katastra Ž. H. na LV č. X.... identifikované ako CKN parcela č. X vo výmere X. m2
v kultúre ostatná plocha , CKN parcela č. X. vo výmere X. m2. v kultúre zastavaná plocha,
na ktorej je postavená nekolaudovaná budova dielne a garáží ( vklad bol Správou katastra Ž.
H. povolený 7. 12. 1994 pod číslom vkladového konania V 1 464/94 ). Následne v roku 1 996
na podnet odporcov bol vypracovaný geometrický plán č. GP – X., ktorým ( okrem iného )
bola z pôvodnej parcely č. X. vo výmere X m2 vytvorená ( novovytvorená ) CKN parcela č.
X... v kultúre ostatná plocha vo výmere X. m2., ktorý bol zapísaný do Katastra nehnuteľností
B.B , Správa katastra Ž. H. na LV č..X., pričom pod B na LV boli ako bezpodieloví
spoluvlastníci zapísaní odporcovia. Týmto sa vytvoril stav, keď vlastník nehnuteľnosti
vedený na LV č. X. vlastní pozemky CKN parcela č. X., CKN parcela č, X. a CKN parcela č,
X.. až po múr stavby postavenej na CKN parcele č. X. a vlastník vedený na LV č. X. vlastní
CKN parcelu č, X. , ktorá svojou rozlohou zasahuje do CKN parcely č, X. pred budovou vo
vlastníctve navrhovateľa. Tento geometrický plán neriešil chybu spôsobenú chybným
vyhotovením geometrického plánu č. X. ( majetková hranica prebieha po múre budov ) , ale
účelovo opravil polohu budovy na parcele č. X. a vytvoril parcelu č. X., pričom zanedbal
opravu budovy na parcele č. X.. Ak by posunul aj budovu na parcele č. X. tak vlastnícka
hranica by sa spolu s budovami posunula na správne miesto a parcela č. X. by nemohla
vzniknúť. Tak vznikol len rozdiel vo výmere na CKN parcele č. X. a CKN parcele č. X.,
z ktorého dôvodu bolo potrebné pred vyhotovením geometrického plánu najprv opraviť takto
vzniknutú chybu v operáte katastra nehnuteľností. Potom vlastník CKN parcely č. X. na
základe kúpnopredajnej zmluvy nevedomky kúpil menšiu výmeru nehnuteľností a vlastník
parcely č. X. ( po odčlenení z pôvodnej CKN parcely č. X. CKN parcely č. X. ) kúpil viac
ako mal o X. m2., pričom obaja účastníci konania zakúpili nehnuteľnosť graficky jasne
definovanou hranicou, ktorá lícovala so zadnou stranou budovy č. súp. X. na CKN parcele
č. X. Konštatoval, že opačný postup by bol značne nelogický, pretože by došlo k situácii, že
navrhovateľ by nadobudol vlastníctvo len k časti CKN parcely, na ktorej stála stavba súp. č.
X. a vystavil by sa tým riziku, že by v budúcnosti došlo k zakúpeniu pozemku pod stavbou
iným subjektom. Vykonaným dokazovaním mal však jednoznačne preukázané, že k
duplicitnému vlastníctvu navrhovateľa a odporcov k novovytvorenej parcele č. X. vo výmere
X. m2 došlo chybným vyhotovením geometrického plánu č. X. na podnet odporcov.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. ( úspešný navrhovateľ si ich náhradu
neuplatnil ).
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie odporcov rozsudkom z 24. novembra 2009
sp. zn. 4 Co 254/2009 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietol
a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcom náhradu trov prvostupňového konania
444 € a náhradu trov odvolacieho konania 307,39 € na účet ich právnej zástupkyne do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Konštatoval, že skutkové zistenie súdu prvého stupňa je
dostačujúce, preto nebolo potrebné, aby doplnil alebo prehodnocoval ním vykonané
dokazovanie . Dospel ale k inému právnemu záveru týkajúceho sa vlastníctva spornej
nehnuteľnosti ( určenia vlastníctva ktorého sa navrhovateľ v konaní domáhal ). Uviedol, že
nie je sporný predmet kúpy v kúpnej zmluve uzavretej 21. 6. 1994 ( čl. I. a čl. VII. ), na
základe ktorej boli nehnuteľnosti ( predmet kúpy ) zapísané pre právneho predchodcu
navrhovateľa na LV č. X. V kúpnej zmluve uzavretej 19. 11. 1994 medzi JUDr.
M. S. , správcom konkurznej podstaty H. - Ž. H. š. p. v likvidácii ( predávajúci ) a odporcami
( kupujúci ) je predmet kúpy vymedzený v čl. I. ( nehnuteľnosti vedené na LV č. X. pre kat.
územie H. O. ako parcela č. X. vo výmere X. m2. – ostatná plocha, parcela č. X. vo výmere
X. m2 – zastavaná plocha , na ktorej je postavená neskolaudovaná budova dielne a garáží )
a čl. III. ( nekolaudovaná stavba garáže a dielní so zabudovanou technológiou , vodovodná
prípojka v dĺžke 230 bm, kanalizačná prípojka v dĺžke 256 bm , septik 54 m3 , spevnené
plochy z panelov 2072 m2 a dažďová kanalizácia 80 bm. Na LV č. X. vyhotovenom 26. 11.
1996 ( na základe geometrického plánu č. GP – 31562388 – 309/96 ) sú nehnuteľnosti
(v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcov ) uvedené ako parcela č. X. vo výmere X. m2 –
ostatná plocha , parc. č. X... vo výmere X. m2 – zastavaná plocha a parc. č. X. vo výmere X.
m2 – ostatná plocha , ktorá vznikla z parc. č. X. v pôvodnej výmere X. ha X. m2 ( opravené
na X. ha X. m2 ). Poukázal na posudok autorizovaného geodeta Ing. A. G. – Geodetické
práce z 22. 5. 2005, z ktorého vyplýva, že pri vyhotovení geometrického plánu č. X. Ing. J.S.
( na ktorý odkazuje kúpna zmluva z 21. 6. 1994 ) bola nesprávne určená poloha stavieb na
parc. č. X. a X., budovy boli zle zamerané približne o 5 až 6 m bližšie smerom k parcele č. X.
a že z údajov katastra bol správne prevzatý obvod parcely č. X., chybná je len poloha budov.
I keď nemožno spochybniť úmysel navrhovateľa ( jeho právneho predchodcu ) kúpiť
nehnuteľnosť tak, aby bol vlastníkom celého pozemku pod zakúpenou stavbou, v konané
nepreukázal, že je vlastníkom novovytvorenej parcely č. X. vo výmere X. m2 (určenia
vlastníctva ktorej sa domáhal ) , pretože nepreukázal právny titul jej nadobudnutia . Dospel
totiž k záveru , že navrhovateľ ako aj odporcovia sú vlastníkmi nehnuteľnosti (podľa LV) vo
výmere a druhu, ktorú nadobudli na základe uvedených kúpnych zmlúv. Teda v porovnaní so
súdom prvého stupňa , ktorý mal za preukázané vlastnícke právo navrhovateľa
k novovytvorenej parcele č. X. vo výmere X. m2, dospel k odlišnému záveru (o nepreukázaní
vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetnej nehnuteľnosti . O náhrade trov
prvostupňového konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a odvolacieho konania podľa §
224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol rozsudok
odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci krajským súdom ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ). Uviedol, že svoj návrh na
určenie vlastníckeho práva k parcele č. X. vo výmere X. m2 , zapísanej na LV č. X., opiera
o kúpnu zmluvu z 21. 6. 1994 , ktorou ju jeho právny predchodca odkúpil od predávajúceho
( H. - Ž. H. š. p. v likvidácii ) v nadväznosti na geometrický plán č. X.. Medzi účastníkmi
kúpnej zmluvy bol nesporný predmet kúpy nielen na základe dokladov ( vyhotovených pred
jej uzavretím ), ale aj ohliadkou v prírode ( pozemok , budova a hranica nadobudnutého
majetku ). Odporcovia, ktorí sú zapísaní ako vlastníci parcely č. X. vo výmere X. m2 ( LV č.
X. ) , kupovali vedľajšiu nehnuteľnosť až následne - kúpnou zmluvou z 19. 11. 1994 . Boli
riadne oboznámení , čo je predmetom kúpnej zmluvy ( v prírode nachádzajúca sa hranica
medzi obidvoma nehnuteľnosťami) , z ktorého dôvodu nemohli v dobrej viere kupovať aj to,
čo bolo predmetom kúpnej zmluvy uzavretej jeho právnym predchodcom. Samotné následné
zistenie o chybnom geometrickom pláne podľa jeho názoru nič nemení na vôli účastníkov
kúpnej zmluvy z 21. 6.1994 týkajúcej sa predmetu kúpy. Krajský súd sa nevysporiadal
s dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa ( výpoveďami svedkov JUDr. T. a JUDr. H.
), ktorým bol preukázaný predmet kúpnej zmluvy z 21. 6. 1994, riadne vyznačený
a účastníkmi zmluvy ohliadnutý v prírode . Okolnosť, že v zmluve pre pochybenie
v geometrickom pláne , nebola zapísaná skutočná výmera nehnuteľností , nemôže mať vplyv
na prejav vôle o predmete kúpy. Ak by hranica medzi dvoma pozemkami nelícovala presne
stenu – múr budovy súp. č. X., kúpnu zmluvu by ( jeho právny predchodca ) neuzavrel (bolo
by nelogické, aby kupoval nehnuteľnosť – budovu s nevysporiadaným pozemkom, na ktorom
je postavená ). Nevysporiadal sa ani so skutočnosťou, že aj predmet kúpnej zmluvy, uzavretej
následne odporcami, bol jasne ohraničený ( medzi dvoma pozemkami ) múrom nehnuteľnosti
– budovy súp. č. X., podľa stavu tak právneho ( predchádzajúca kúpna zmluva ) ako aj
vyčleneného v prírode . V čase uzatvárania kúpnej zmluvy z 19. 11. 1994 odporcovia netušili
( a ani nemohli vedieť ) , že došlo k zlému osadeniu a zameraniu budov na pozemkoch a boli
uzrozumení, že predmetom kúpy (po fyzickej obhliadke ) je parcela po múr budovy súp. č. X.
( označená hranica predávajúcim medzi nehnuteľnosťami už v čase uzatvárania
predchádzajúcej zmluvy ).
Odporcovia navrhli dovolanie zamietnuť a priznať im náhradu trov dovolacieho
konania. Trvali na tom, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal , že by
nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z 21. 6. 1994
( vklad ktorej bol povolený 8. 9.1994 pod č. V 896/94 ), ktorej predmet bol presne
vymedzený ( špecifikácia parciel s uvedením presnej výmery, od ktorej sa odvíjala aj cena ).
Predmetný pozemok v nej uvedený nebol a navrhovateľ zaň nezaplatil ani kúpnu cenu. Tak
kúpna zmluva z 21. 6. 1994, ako aj kúpna zmluva z 19. 11. 1994 sú formálne správne , určité,
zrozumiteľné a platné a nemohlo dôjsť k skutkovému resp. právnemu omylu , pretože
jednotlivé pozemky boli určené presnou výmerou a pri bežnej starostlivosti a opatrnosti
právny predchodca navrhovateľa musel vedieť, čo je predmetom zmluvy a potvrdiť si , kde
sú hranice zakupovaných pozemkov. Na skutočnosť, že nie je vlastníkom predmetného
pozemku bol právny predchodca navrhovateľa viackrát upozornený a až po podaní návrhu
na jeho vydanie, podal nedôvodný návrh na určenie vlastníctva k nemu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania ( § 24O ods. 1 O. s. p. ) , proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( § 238 ods. 1 O. s. p. ) bez nariadenia
dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu
a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu , pokiaľ to
zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O. s. p. ).
Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa ( § 238 ods. 1 O. s. p. ).
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia pred súdom prvého stupňa ( § 211 ods. 2 O. s. p. ).
Z ustanovenia § 125 O. s. p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy
a vyjadrenia orgánov obce, fyzických osôb a právnických osôb, listiny , ohliadka a výsluch
účastníkov . Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
V zmysle ustanovenia § 220 O. s. p. odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ak nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ( § 219 O. s. p. ), ani na jeho zrušenie
Ak odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám
( § 213 ods. 3 O. s. p. ).
Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd
mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním
založených následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu
odvolacím súdom nevyhnutným. Podmienkou zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa
v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu
dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu
zisteného prvostupňovým súdom , tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery , ako súd
prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie ( zopakovanie alebo
doplnenie ).
Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na
základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3
O. s. p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre
odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p. Len takýto postup je v súlade so zásadou
priamosti a ústnosti civilného procesu, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely
Občianskeho súdneho poriadku vykonané zákonom č. 273/2007 Z. z. vrátane novely
uskutočnenej zákonom č. 384/2008 Z. z. Je neprípustné, aby odvolací súd k svojím odlišným
skutkovým zisteniam vedúcim k záveru o nedôvodnosti návrhu , dospel len na základe
prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.
Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad v danej veci nepostupoval, keď vo
svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, na
základe ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný právny záver
bez toho, aby doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.
Navrhovateľ sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej
na LV č. X., Správou katastra Ž. H. , kat. územie H. O., CKN parcely č. X. vo výmere X. m2
, ktorej ako vlastníci ( bezpodieloví spoluvlastníci ) sú zapísaní odporcovia. Súd prvého
stupňa ( majúc za preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle §
80 písm. c/ O. s. p. ) dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
vlastníkom tejto nehnuteľnosti je navrhovateľ. V porovnaní s ním odvolací súd ( zrejme
vychádzajúc z danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 80
písm. c/ O. s. p. , keďže záver prvostupňového súdu v tomto smere nespochybnil )
vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, dospel k odlišnému záveru
o nepreukázaní vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetnej nehnuteľnosti. K takémuto
odlišnému právnemu záveru mohol odvolací súd dospieť len na základe prehodnotenia
vykonaných dôkazov ( súd prvého stupňa mal ním preukázané vlastníctvo navrhovateľa
a naopak odvolací súd vlastníctvo navrhovateľa ním preukázané nemal).
Zo zápisnice o pojednávaní na odvolacom súde z 24. novembra 2009 ( čl. 140 ) , na
ktorom bolo rozhodnuté vo veci samej , nevyplýva, že by odvolací súd doplnil alebo
zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa .
Krajský súd pre odlišný skutkový záver týkajúci sa vlastníctva spornej nehnuteľnosti
nezopakoval, prípadne nedoplnil dokazovanie na okolnosti potrebné pre jednoznačný záver ,
kto je vlastníkom nehnuteľnosti t. j. navrhovateľ alebo odporcovia zapísaní v katastri
nehnuteľností ako jej vlastníci ( podľa ustanovenia § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností sú údaje katastra ,medzi ktoré patria aj údaje o právach k nehnuteľnostiam
vrátane identifikačných údajov o vlastníkoch nehnuteľností hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukáže opak ).
Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný podklad pre odlišné hodnotenie
dôkazov v zmysle § 132 O. s. p., a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery
týkajúce sa vlastníctva k spornej nehnuteľnosti predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha
v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie. Pre jednoznačný skutkový záver
( a nadväzujúci právny záver ) o vlastníctve spornej nehnuteľnosti je potrebné sa vysporiadať
so všetkými spornými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania a vyplývajúcimi
z vykonaného dokazovania.
Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté vadou, majúcou za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ). K takejto vade bol
dovolací súd povinný prihliadnuť, i keby nebola uplatnená ako dôvod prípustnosti dovolania
( § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej
a nadväzujúcom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 243b
ods. 2, 3 O. s. p. )
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. februára 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta