Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/61/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa P. P. s. r. o.,. so

sídlom v Ž., zastúpeného JUDr. I. O., advokátom vo Z., proti odporcom

1/ Ing. P. Š., CSc., bývajúcemu v Ž. H. 2/ Ing. A. Š., bývajúcej v Ž. H., zastúpenej

JUDr. Ľ.P., advokátkou v Ž.H., o určenie vlastníckeho práva vedenej na Okresnom súde

Ž. H. pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v

Banskej Bystrici z 24. novembra 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 24. novembra 2009 sp. zn. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom z 5. júna 2009 č. k. – 117 určil,

že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. X. Správou katastra Ž. H. , pre

katastrálne územie H. O., CKN parcely č. X. vo výmere X. m2 je navrhovateľ. Žiadnemu

z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, že právny predchodca navrhovateľa (

kupujúci ) uzatvoril 21. 6. 1994 s predávajúcim – H. - Ž. H., š. p. v likvidácii , so sídlom

v Ž. H. , kúpnopredajnú zmluvu , ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.

území H. O., vedené Katastrálnym úradom B.B., Správou katastra Ž. H. na LV č. X

identifikované ako CKN parcela č. X. -ostatná plocha vo výmere X. m2, CKN parcela č. X.

v kultúre zastavaná plocha vo výmere X. m2 vrátane stavby súpisné číslo X. na pozemku

CKN parcela č. X. ostatná plocha vo výmere X. m2 ( vklad bol Správou katastra Ž.. H.

povolený 8. 9. 1994 pod číslom vkladového konania V 896/94 - 2 ). Podkladom pre

uzatvorenie kúpnopredajnej zmluvy bol geometrický plán č. X. vyhotovený 28. 3. 1994

a overený Správou katastra Ž. H. 15. 4. 1994, z ktorého vyplýva, že CKN parcela č. X

v kultúre ostatná plocha vo výmere X. m2. bola novovytvorenou parcelou z pôvodnej CKN

parcely č. X. v kultúre ostatná plocha pôvodne vo výmere X. ha X. m2. Odporcovia (

kupujúci ) uzatvorili 19. 11. 1994 kúpnopredajnú zmluvu s predávajúcim – JUDr. M. S.,

správcom konkurznej podstaty H. - Ž. H. , š. p. v likvidácii , ktorej predmetom boli

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území H. O., vedené Katastrálnym úradom B. B. ,

Správou katastra Ž. H. na LV č. X.... identifikované ako CKN parcela č. X vo výmere X. m2

v kultúre ostatná plocha , CKN parcela č. X. vo výmere X. m2. v kultúre zastavaná plocha,

na ktorej je postavená nekolaudovaná budova dielne a garáží ( vklad bol Správou katastra Ž.

H. povolený 7. 12. 1994 pod číslom vkladového konania V 1 464/94 ). Následne v roku 1 996

na podnet odporcov bol vypracovaný geometrický plán č. GP – X., ktorým ( okrem iného )

bola z pôvodnej parcely č. X. vo výmere X m2 vytvorená ( novovytvorená ) CKN parcela č.

X... v kultúre ostatná plocha vo výmere X. m2., ktorý bol zapísaný do Katastra nehnuteľností

B.B , Správa katastra Ž. H. na LV č..X., pričom pod B na LV boli ako bezpodieloví

spoluvlastníci zapísaní odporcovia. Týmto sa vytvoril stav, keď vlastník nehnuteľnosti

vedený na LV č. X. vlastní pozemky CKN parcela č. X., CKN parcela č, X. a CKN parcela č,

X.. až po múr stavby postavenej na CKN parcele č. X. a vlastník vedený na LV č. X. vlastní

CKN parcelu č, X. , ktorá svojou rozlohou zasahuje do CKN parcely č, X. pred budovou vo

vlastníctve navrhovateľa. Tento geometrický plán neriešil chybu spôsobenú chybným

vyhotovením geometrického plánu č. X. ( majetková hranica prebieha po múre budov ) , ale

účelovo opravil polohu budovy na parcele č. X. a vytvoril parcelu č. X., pričom zanedbal

opravu budovy na parcele č. X.. Ak by posunul aj budovu na parcele č. X. tak vlastnícka

hranica by sa spolu s budovami posunula na správne miesto a parcela č. X. by nemohla

vzniknúť. Tak vznikol len rozdiel vo výmere na CKN parcele č. X. a CKN parcele č. X.,

z ktorého dôvodu bolo potrebné pred vyhotovením geometrického plánu najprv opraviť takto

vzniknutú chybu v operáte katastra nehnuteľností. Potom vlastník CKN parcely č. X. na

základe kúpnopredajnej zmluvy nevedomky kúpil menšiu výmeru nehnuteľností a vlastník

parcely č. X. ( po odčlenení z pôvodnej CKN parcely č. X. CKN parcely č. X. ) kúpil viac

ako mal o X. m2., pričom obaja účastníci konania zakúpili nehnuteľnosť graficky jasne

definovanou hranicou, ktorá lícovala so zadnou stranou budovy č. súp. X. na CKN parcele

č. X. Konštatoval, že opačný postup by bol značne nelogický, pretože by došlo k situácii, že

navrhovateľ by nadobudol vlastníctvo len k časti CKN parcely, na ktorej stála stavba súp. č.

X. a vystavil by sa tým riziku, že by v budúcnosti došlo k zakúpeniu pozemku pod stavbou

iným subjektom. Vykonaným dokazovaním mal však jednoznačne preukázané, že k

duplicitnému vlastníctvu navrhovateľa a odporcov k novovytvorenej parcele č. X. vo výmere

X. m2 došlo chybným vyhotovením geometrického plánu č. X. na podnet odporcov.

O trovách konania rozhodol podľa ( úspešný navrhovateľ si ich náhradu

neuplatnil ).

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie odporcov rozsudkom z 24. novembra 2009

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietol

a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcom náhradu trov prvostupňového konania

444 € a náhradu trov odvolacieho konania 307,39 € na účet ich právnej zástupkyne do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Konštatoval, že skutkové zistenie súdu prvého stupňa je

dostačujúce, preto nebolo potrebné, aby doplnil alebo prehodnocoval ním vykonané

dokazovanie . Dospel ale k inému právnemu záveru týkajúceho sa vlastníctva spornej

nehnuteľnosti ( určenia vlastníctva ktorého sa navrhovateľ v konaní domáhal ). Uviedol, že

nie je sporný predmet kúpy v kúpnej zmluve uzavretej 21. 6. 1994 ( čl. I. a čl. VII. ), na

základe ktorej boli nehnuteľnosti ( predmet kúpy ) zapísané pre právneho predchodcu

navrhovateľa na LV č. X. V kúpnej zmluve uzavretej 19. 11. 1994 medzi JUDr.

M. S. , správcom konkurznej podstaty H. - Ž. H. š. p. v likvidácii ( predávajúci ) a odporcami

( kupujúci ) je predmet kúpy vymedzený v čl. I. ( nehnuteľnosti vedené na LV č. X. pre kat.

územie H. O. ako parcela č. X. vo výmere X. m2. – ostatná plocha, parcela č. X. vo výmere

X. m2 – zastavaná plocha , na ktorej je postavená neskolaudovaná budova dielne a garáží )

a čl. III. ( nekolaudovaná stavba garáže a dielní so zabudovanou technológiou , vodovodná

prípojka v dĺžke 230 bm, kanalizačná prípojka v dĺžke 256 bm , septik 54 m3 , spevnené

plochy z panelov 2072 m2 a dažďová kanalizácia 80 bm. Na LV č. X. vyhotovenom 26. 11.

1996 ( na základe geometrického plánu č. GP – 31562388 – 309/96 ) sú nehnuteľnosti

(v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcov ) uvedené ako parcela č. X. vo výmere X. m2 –

ostatná plocha , parc. č. X... vo výmere X. m2 – zastavaná plocha a parc. č. X. vo výmere X.

m2 – ostatná plocha , ktorá vznikla z parc. č. X. v pôvodnej výmere X. ha X. m2 ( opravené

na X. ha X. m2 ). Poukázal na posudok autorizovaného geodeta Ing. A. G. – Geodetické

práce z 22. 5. 2005, z ktorého vyplýva, že pri vyhotovení geometrického plánu č. X. Ing. J.S.

( na ktorý odkazuje kúpna zmluva z 21. 6. 1994 ) bola nesprávne určená poloha stavieb na

parc. č. X. a X., budovy boli zle zamerané približne o 5 až 6 m bližšie smerom k parcele č. X.

a že z údajov katastra bol správne prevzatý obvod parcely č. X., chybná je len poloha budov.

I keď nemožno spochybniť úmysel navrhovateľa ( jeho právneho predchodcu ) kúpiť

nehnuteľnosť tak, aby bol vlastníkom celého pozemku pod zakúpenou stavbou, v konané

nepreukázal, že je vlastníkom novovytvorenej parcely č. X. vo výmere X. m2 (určenia

vlastníctva ktorej sa domáhal ) , pretože nepreukázal právny titul jej nadobudnutia . Dospel

totiž k záveru , že navrhovateľ ako aj odporcovia sú vlastníkmi nehnuteľnosti (podľa LV) vo

výmere a druhu, ktorú nadobudli na základe uvedených kúpnych zmlúv. Teda v porovnaní so

súdom prvého stupňa , ktorý mal za preukázané vlastnícke právo navrhovateľa

k novovytvorenej parcele č. X. vo výmere X. m2, dospel k odlišnému záveru (o nepreukázaní

vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetnej nehnuteľnosti . O náhrade trov

prvostupňového konania rozhodol podľa a odvolacieho konania podľa §

224 ods. 1 v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne

posúdenie veci krajským súdom ( ). Uviedol, že svoj návrh na

určenie vlastníckeho práva k parcele č. X. vo výmere X. m2 , zapísanej na LV č. X., opiera

o kúpnu zmluvu z 21. 6. 1994 , ktorou ju jeho právny predchodca odkúpil od predávajúceho

( H. - Ž. H. š. p. v likvidácii ) v nadväznosti na geometrický plán č. X.. Medzi účastníkmi

kúpnej zmluvy bol nesporný predmet kúpy nielen na základe dokladov ( vyhotovených pred

jej uzavretím ), ale aj ohliadkou v prírode ( pozemok , budova a hranica nadobudnutého

majetku ). Odporcovia, ktorí sú zapísaní ako vlastníci parcely č. X. vo výmere X. m2 ( LV č.

X. ) , kupovali vedľajšiu nehnuteľnosť až následne - kúpnou zmluvou z 19. 11. 1994 . Boli

riadne oboznámení , čo je predmetom kúpnej zmluvy ( v prírode nachádzajúca sa hranica

medzi obidvoma nehnuteľnosťami) , z ktorého dôvodu nemohli v dobrej viere kupovať aj to,

čo bolo predmetom kúpnej zmluvy uzavretej jeho právnym predchodcom. Samotné následné

zistenie o chybnom geometrickom pláne podľa jeho názoru nič nemení na vôli účastníkov

kúpnej zmluvy z 21. 6.1994 týkajúcej sa predmetu kúpy. Krajský súd sa nevysporiadal

s dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa ( výpoveďami svedkov JUDr. T. a JUDr. H.

), ktorým bol preukázaný predmet kúpnej zmluvy z 21. 6. 1994, riadne vyznačený

a účastníkmi zmluvy ohliadnutý v prírode . Okolnosť, že v zmluve pre pochybenie

v geometrickom pláne , nebola zapísaná skutočná výmera nehnuteľností , nemôže mať vplyv

na prejav vôle o predmete kúpy. Ak by hranica medzi dvoma pozemkami nelícovala presne

stenu – múr budovy súp. č. X., kúpnu zmluvu by ( jeho právny predchodca ) neuzavrel (bolo

by nelogické, aby kupoval nehnuteľnosť – budovu s nevysporiadaným pozemkom, na ktorom

je postavená ). Nevysporiadal sa ani so skutočnosťou, že aj predmet kúpnej zmluvy, uzavretej

následne odporcami, bol jasne ohraničený ( medzi dvoma pozemkami ) múrom nehnuteľnosti

– budovy súp. č. X., podľa stavu tak právneho ( predchádzajúca kúpna zmluva ) ako aj

vyčleneného v prírode . V čase uzatvárania kúpnej zmluvy z 19. 11. 1994 odporcovia netušili

( a ani nemohli vedieť ) , že došlo k zlému osadeniu a zameraniu budov na pozemkoch a boli

uzrozumení, že predmetom kúpy (po fyzickej obhliadke ) je parcela po múr budovy súp. č. X.

( označená hranica predávajúcim medzi nehnuteľnosťami už v čase uzatvárania

predchádzajúcej zmluvy ).

Odporcovia navrhli dovolanie zamietnuť a priznať im náhradu trov dovolacieho

konania. Trvali na tom, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal , že by

nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z 21. 6. 1994

( vklad ktorej bol povolený 8. 9.1994 pod č. V 896/94 ), ktorej predmet bol presne

vymedzený ( špecifikácia parciel s uvedením presnej výmery, od ktorej sa odvíjala aj cena ).

Predmetný pozemok v nej uvedený nebol a navrhovateľ zaň nezaplatil ani kúpnu cenu. Tak

kúpna zmluva z 21. 6. 1994, ako aj kúpna zmluva z 19. 11. 1994 sú formálne správne , určité,

zrozumiteľné a platné a nemohlo dôjsť k skutkovému resp. právnemu omylu , pretože

jednotlivé pozemky boli určené presnou výmerou a pri bežnej starostlivosti a opatrnosti

právny predchodca navrhovateľa musel vedieť, čo je predmetom zmluvy a potvrdiť si , kde

sú hranice zakupovaných pozemkov. Na skutočnosť, že nie je vlastníkom predmetného

pozemku bol právny predchodca navrhovateľa viackrát upozornený a až po podaní návrhu

na jeho vydanie, podal nedôvodný návrh na určenie vlastníctva k nemu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( O ods. 1 ) , proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ) bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu

a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu , pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa ( ).

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia pred súdom prvého stupňa ( ).

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov obce, fyzických osôb a právnických osôb, listiny , ohliadka a výsluch

účastníkov . Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

V zmysle ustanovenia odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ak nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ( ), ani na jeho zrušenie

( ).

Ak odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním

založených následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu

odvolacím súdom nevyhnutným. Podmienkou zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa

v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu

dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu

zisteného prvostupňovým súdom , tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery , ako súd

prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie ( zopakovanie alebo

doplnenie ).

Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na

základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3

sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre

odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je v súlade so zásadou

priamosti a ústnosti civilného procesu, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely

vykonané vrátane novely

uskutočnenej Je neprípustné, aby odvolací súd k svojím odlišným

skutkovým zisteniam vedúcim k záveru o nedôvodnosti návrhu , dospel len na základe

prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.

Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad v danej veci nepostupoval, keď vo

svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, na

základe ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný právny záver

bez toho, aby doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.

Navrhovateľ sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej

na LV č. X., Správou katastra Ž. H. , kat. územie H. O., CKN parcely č. X. vo výmere X. m2

, ktorej ako vlastníci ( bezpodieloví spoluvlastníci ) sú zapísaní odporcovia. Súd prvého

stupňa ( majúc za preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle §

80 písm. c/ ) dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že

vlastníkom tejto nehnuteľnosti je navrhovateľ. V porovnaní s ním odvolací súd ( zrejme

vychádzajúc z danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 80

písm. c/ , keďže záver prvostupňového súdu v tomto smere nespochybnil )

vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, dospel k odlišnému záveru

o nepreukázaní vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetnej nehnuteľnosti. K takémuto

odlišnému právnemu záveru mohol odvolací súd dospieť len na základe prehodnotenia

vykonaných dôkazov ( súd prvého stupňa mal ním preukázané vlastníctvo navrhovateľa

a naopak odvolací súd vlastníctvo navrhovateľa ním preukázané nemal).

Zo zápisnice o pojednávaní na odvolacom súde z 24. novembra 2009 ( čl. 140 ) , na

ktorom bolo rozhodnuté vo veci samej , nevyplýva, že by odvolací súd doplnil alebo

zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa .

Krajský súd pre odlišný skutkový záver týkajúci sa vlastníctva spornej nehnuteľnosti

nezopakoval, prípadne nedoplnil dokazovanie na okolnosti potrebné pre jednoznačný záver ,

kto je vlastníkom nehnuteľnosti t. j. navrhovateľ alebo odporcovia zapísaní v katastri

nehnuteľností ako jej vlastníci ( podľa ustanovenia o katastri

nehnuteľností sú údaje katastra ,medzi ktoré patria aj údaje o právach k nehnuteľnostiam

vrátane identifikačných údajov o vlastníkoch nehnuteľností hodnoverné a záväzné, ak sa

nepreukáže opak ).

Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný podklad pre odlišné hodnotenie

dôkazov v zmysle , a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery

týkajúce sa vlastníctva k spornej nehnuteľnosti predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha

v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie. Pre jednoznačný skutkový záver

( a nadväzujúci právny záver ) o vlastníctve spornej nehnuteľnosti je potrebné sa vysporiadať

so všetkými spornými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania a vyplývajúcimi

z vykonaného dokazovania.

Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté vadou, majúcou za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). K takejto vade bol

dovolací súd povinný prihliadnuť, i keby nebola uplatnená ako dôvod prípustnosti dovolania

( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej

a nadväzujúcom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 243b

ods. 2, 3 )

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. februára 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta